Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-9-2018.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/9/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: A. H. D., nar. XX. T. XXXX, bytom W. XXXX, o 2.169,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 3. októbra 2017 č. k. 5C/211/2014-90 takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie o istinu 1.463,99 eur a úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.463,99 eur od 3. júna 2011 do zaplatenia. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania a súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni vo výške 81,30 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 497 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, 2, § 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere dňa 21. júna 2010. Vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne považoval za nesporné, že k zosplatneniu úveru došlo 2. júna 2011 (žalovaná uvedené nerozporovala), čomu zodpovedal aj žalobný návrh žalobkyne v časti požadovaného úroku z omeškania (od 3. júna 2011). Nasledujúceho dňa 3. júna 2011 po zosplatnení úveru začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 3. júna 2014. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie až 2. septembra 2014, nárok žalobkyne bol už premlčaný. Súd prvej inštancie zdôraznil, že bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b ZoOS, ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave a preto bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo (z úradnej povinnosti). Z dôvodu premlčania nároku žalobkyne nebolo jej možné priznať uplatňovanú sumu vo výške 705,93 eur s úrokom z omeškania a žaloba bola zamietnutá. Za premlčané súd prvej inštancie označil aj uplatnené príslušenstvo, ktoré sleduje osud hlavnej pohľadávky (vedľajší záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok). V súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu) bolo konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.463,99 eur a úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne od 3. júna 2011 do zaplatenia zastavené. Rozhodnutie o vrátení časti súdneho poplatku za podanú žalobu odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie zdôvodnil ustanovením § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1 CSP, s prihliadnutím i na čl. 17 CSP, na základe ktorých konštatoval úspech žalovanej v plnom rozsahu (v časti čiastočného späťvzatia žaloby bolo dané zavinenie na strane žalobkyne, čo je treba považovať za úspech žalovanej), avšak z dôvodu, že žalovanej preukázateľne trovy v konaní nevznikli, náhrada trov konania jej priznaná nebola.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, nesprávnymi skutkovými zisteniami, existenciou vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa namietala, že ustanovenie § 5b ZoOS nemalo byť aplikované, keďže ide o právnu normu, ktorej neústavnosť bola napadnutá aj v konaní o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (sp. zn. PL. ÚS 1/2017). Súd prvej inštancie mal preto konanie prerušiť až do skončenia konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Dôvod na prerušenie konania stále existuje a preto žalobkyňa navrhla prerušenie konania. Aplikácia ustanovenia § 5b ZoOS predstavuje postup, ktorý je v rozpore s princípom nestrannosti súdu a súčasne je neprimeraný, tiež nespravodlivý.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
6. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci ustanovenia § 5b ZoOS bolo zistené, že dňa 7. februára 2018 pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 bolo rozhodnuté, že ustanovenie § 5b ZoOS nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo ustanovenie § 5b ZoOS účinnosť. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27. septembra 2018. Odvolací súd preto návrh žalobkyne na prerušenie konania, vznesený v odvolacom konaní, zamietol, keďže označené súdne konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR bolo skončené. Už z tohto formálneho dôvodu bolo dôvodné návrh zamietnuť, bez potreby zaoberať sa vecným posúdením návrhu na prerušenie konania.
7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobkyne, v dôsledku aplikácie ustanovenia § 5b ZoOS, na základe ktorého ustanovenia prihliadal na premlčanie nároku z úradnej povinnosti (ex offo).
8. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
9. Podľa § 193 veta prvá CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
10. Hoci Ústava Slovenskej republiky a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to
musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06 - zjednotenie odchylných právnych názorov; Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zväzok 1, ročník 2006, str. 740).
11. Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu ustanovenie § 5b ZoOS stratilo účinnosť, odvolacia námietka žalobkyne bola dôvodná a hoci súd prvej inštancie v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku postupoval v súlade s v tom čase účinným ustanovením § 5b ZoOS a rozhodnutie v uvedenom smere náležite odôvodnil, v čase rozhodovania odvolacieho súdu jeho právne posúdenie veci už nemohlo obstáť.
12. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania.
13. Nie je možné požadovať, aby odvolací súd vykonával dokazovanie, ak je to neúčelné. Najmä v prípade ak nebol skutkový stav subsumovaný pod všetky relevantné právne normy (z vyššie uvedeného dôvodu), okrem zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo neúčinným, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť vykonané dokazovanie. S tým potom súvisí zistenie skutkového stavu veci (ako následok aktuálne už nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie) a nedostatočný argumentačný základ pre preskúmanie veci odvolacím súdom, dôsledkom čoho je nesúlad s právom strany na spravodlivý proces.
14. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b, c/ CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nebolo účelné nahradiť dokazovanie pred súdom prvej inštancie odvolacím súdom, ktorého podstata činnosti spočíva v prieskume rozhodovacej činnosti súdu nižšej inštancie, ktorú však nemôže nahrádzať.
15. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať pri posudzovaní predmetu sporu a rozhodovaní o uplatňovanom nároku žalobkyne už bez aplikácie ustanovenia § 5b ZoOS, ktorého účinnosť zanikla, vykonaním dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu veci, na ktorý budú aplikované ďalšie relevantné hmotnoprávne (ako i procesnoprávne) normy (vo vzťahu k predmetu sporu), po vyhodnotení dokazovania.
16. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude naďalej dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
17. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
18. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
19. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.