Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-4-2022.pdf
PDF · 71.09 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci exekúcie oprávneného: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, zast. Q. U., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, proti povinnému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., O. XX, o vymoženie 3 319,39 EUR s prísl, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 1. apríla 2015, č. k.: 14Er/33/2004-24, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e. II. Uznesenie vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Volochom pod sp. zn. EX 5/04 zastavil s tým, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 02.12.2013 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v priebehu konania zistil, že rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/208/2000 zo dňa 11.12.2000, na podklade ktorého mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5606 024377, nie je v súlade s rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/208/2000 zo dňa 10.01.2002, týkajúceho sa tej istej veci. Aplikoval § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (EP), v zmysle ktorého konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 238 ods. 2 EP, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. 3. Pretože exekučné konanie sa začalo dňa 19.01.2004, súd postupoval podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005. Podľa § 57 ods.1 písm. a) EP v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastavil, keď táto sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. 4. Titulom na vykonanie danej exekúcie, ktorý pripojil oprávnený, bol rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/208/2000-33 zo dňa 11.12.2000, ktorý rozsudok bol opatrený doložkou vykonateľnosti. Podľa odtlačku pečiatky na uvedenom rozsudku mal tento nadobudnúť právoplatnosť dňa 20.03.2002 a vykonateľnosť dňa 25.03.2002. 5. Z obsahu daného spisu sp. zn. 14Cb/208/2000 súd zistil, že na rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/208/2000-33 zo dňa 11.12.2000 bola vyznačená doložka vykonateľnosti omylom, resp. nesprávne. Zo je zrejmé, že proti tomuto rozsudku podal odvolanie povinný, na základe ktorého odvolania uvedený rozsudok, ktorý je v danej veci exekučným titulom, odvolací súd zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie uznesením č. k. 43 Cob/41/01 zo dňa 19.03.2001. Následne súd opäť rozhodol dňa 10.01.2002 rozsudkom č. k. 14Cb/208/2000-66, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2002 a vykonateľnosť dňa 25.03.2002. Týmto rozsudkom súd žalobu o zaplatenie 3 119,39 EUR s príslušenstvom zamietol. Proti uvedenému rozsudku síce podal oprávnený odvolanie, toto však Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43Cob/115/2002-79 zo dňa 24.06.2002 odmietol ako oneskorene
podané. Nakoľko exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, t. j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu, súd exekúciu v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení z úradnej moci zastavil. O trovách rozhodol s poukazom na § 200 ods. 2 EP a § 251 ods. 4 O. s. p. a § 150 ods. 3 O. s. p. s tým, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. 6. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/208/2002 zo dňa 11. 12. 2000 bolo právoplatné. Žiadal, aby okresný súd vo veci ďalej konal a rozhodol vo veci spravodlivo. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil. Uznesenie zrušil vo výroku o trovách exekúcie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie, ktoré bolo predložené oprávneným ako titul pre výkon exekúcie, nebolo právoplatné, pretože bolo proti nemu podané odvolanie, na základe došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia a následne bola žaloba zamietnutá. Oprávnený tak nemal k dispozícii exekučný titul, na základe ktorého by sa mohol domáhať exekúcie. Exekúcia sa začala na základe rozhodnutia, ktoré nebolo právoplatné, ani vykonateľné, preto nemohlo byť titulom na nariadenie exekúcie. Hoci aj bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, nie je zrejmé, z akého dôvodu sa uvádza právoplatnosť, keď rozhodnutie bola napadnuté odvolaním, naviac, v sporovom spise právoplatnosť vyznačená nie je. Teda ani súd nemohol rovnopis opatriť takouto pečiatkou. 10. Okresný súd nemal inú možnosť, ako exekúciu zastaviť. Tvrdenie oprávneného v odvolaní, že rozhodnutie 14Cb/208/2002 (zrejme 14Cb/208/2000, pozn. KS) zo dňa 11. 12. 2000 bolo právoplatné, nie je pravda. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Oprávnený žiadnou pohľadávkou voči povinnému na základe daného sporového konania nedisponoval, pretože jeho nárok bol zamietnutý. 11. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uviedol, že rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP a § 251 ods. 4 O. s. p. a § 150 ods. 3 O. s. p. 12. Občiansky súdny poriadok nepozná § 150 ods. 3, teda aplikoval nesprávne ustanovenie, § 150 nemá tretí odsek. Ten má len ust. § 151 O. s. p. 13. Súd citoval ust. § 200 ods. 2 EP v znení do 31. 08. 2005, avšak zrejme nesprávne, pretože toto ust. znie: Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Citované znenie nadobudlo účinnosť až od 01. 09. 2005. 14. Podľa § 200 EP v znení do 31. 08. 2005 (1) Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (2) Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. 15. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 16. Súd nepoužil správne ustanovenia pre rozhodovanie o trovách, jeho rozhodnutie je vzhľadom na uvedené nepreskúmateľné a zmätočné. Súd nemal postupovať podľa § 251 ods. 4 O. s. p. ani § 151 ods. 3 O. s. p., ale mal rozhodnúť podľa § 203 ods. 1 a § 200 ods. 1 EP, pokiaľ ide o odmenu exekútora, prípadne ak by trovy vznikli povinnému, má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený v zmysle § 203 ods. 1 EP. V ďalšom konaní sa súd bude zaoberať trovami konania a o nich rozhodne. 17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.