Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Csp/143/2017

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: D., nar. XX.X.XXXX, bytom J., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v spore o určenie, že úver zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 13.6.2017 žiadala, aby súd určil, že úver zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8500155110 zo dňa 27.5.2016 uzatvorenej so žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 8500155110 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Zároveň žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500155110 uzatvorenej medzi sporovými stranami, a vykonal oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Howe Slovensko, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 10, Košice, 040 01, IČO: 36 586 773, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila najmä tými skutočnosťami, že dňa 27.5.2016 uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500155110 a v rovnaký deň bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. V danom prípade šlo o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Uviedla, že v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka z individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500155110 zo dňa 27.5.2016 podľa jej názoru obsahuje nesprávne obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to: v odplate za úver podľa Občianskeho zákonníka vo výške 22,45 % nie je zahrnuté poistné plnenie, v celkovej čiastke za úver ani v mesačnej splátke nie je zohľadnené poistné plnenie a následne je uvedený nesprávny výpočet RPMN, kde nie je zohľadnené poistné plnenie. Na základe uvedených skutočností zastáva názor, že danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, podľa jej názoru dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná a nemohla ovplyvniť jej obsah. Žalovaný zabezpečuje pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom, ale keďže ide o úver bez úrokov a bez poplatkov, má nárok len na nesplatenú istinu. Z toho dôvodu, keďže predmetnou dohodou zo mzdy zabezpečuje vyššiu pohľadávku, než na ktorú má nárok je táto Dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatný právny úkon. Na základe Dohody o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľ vykonáva zrážky vo výške 70,62 Eur, v rámci ktorých je zahrnuté aj poistné plnenie vo výške 15,28 Eur. Táto Dohoda o zrážkach zo mzdy ju núti zotrvať v zmluvnom poistnom vzťahu a to aj proti jej vôli, keď na základe Dohody o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľ strháva aj 15,28 Eur na plnenie poistnej zmluvy. Čiže aj z daného dôvodu je Dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatný právny úkon. Uviedla, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, ktoré nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať ohľad ( rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú ( § 53 ods. 5 , hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok ( Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí: čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová / POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy“. Poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110, 98, 113, 179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Osobitným predpisom v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, ktorý ju výslovne splnomocňuje a oprávňuje v pozícii spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Takéto oprávnenie zákonodarca výslovne uvádza ako jedno zo základných práv spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.1.2017 sp. zn. KSTN/6Co/107/2016: „ Nároky žalobcu ako spotrebiteľa sú odôvodnené s poukazom na cieľ európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť sta, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali. Skúmanie podmienok uvedených v § 80 písm. c/ O.s.p. umožňuje riešenie práva resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím a treba vychádzať z

toho, že naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov úveru na základe úverovej zmluvy č. 306001179 zo dňa 22.2.2012 uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorého špecifické postavenie slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava k komunitárnom práve, judikatúra súdov európskych spoločenstiev, ale i vnútroštátna právna úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov - úroky, poplatky. Jeho právne postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi ( § 39 Občianskeho zákonníka). Právny úkon sa prieči dobým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť, bez ohľadu na to, kto v rozpore s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane sa do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje ( Niekedy aj v právnych normách), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami. Naliehavý právny záujem súd skúmal s poukazom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/224/2008)“. „Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určená vyplýva právny záujem zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pre súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pre neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“ ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8Cdo/483/2014). Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy a to na základe listu zo dňa 11.7.2016 označeného ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou ktorého bola Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa. Ako dôkaz o vykonávaní zrážok zo mzdy priložila výplatnú pásku. Žalovaný siahol na jej majetok prostredníctvom zamestnávateľa, vykonávaním zrážok zo mzdy na základe absolútne neplatného právneho úkonu a to Dohody o zrážkach zo mzdy. Jej právnu ochranu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Vykonávané zrážky zo mzdy majú pre ňu devastačné následky, hlavne na jej životnú finančnú situáciu. Uviedla, že okrem žalovaného má aj ďalších veriteľov, snaží sa splácať každý zo svojich záväzkov a zároveň musí zo svojho príjmu hradiť všetky bežné a základné mesačné výdavky na svoj život. Zrážky zo mzdy jednak zabraňujú, aby aspoň čiastočne uhrádzala svoje záväzky ostatným veriteľom a jednak jej kvôli nim často nevychádzajú financie na základné životné potreby. Preto je na základe uvedených skutočností nevyhnutné, aby súd vyhovel návrhu, nakoľko v opačnom prípade hrozí, že v dôsledku tak vysokých zrážok zo mzdy nebude schopná pokrývať všetky svoje životné náklady, čo ju môže priviesť do väčších finančných ťažkostí, aké má teraz a ktoré by nebola schopná sama zvládať. Navyše hrozí, že sa podstatne zhorší nielen jej finančná situácia, ale aj situácia jej ďalších veriteľov.

3.Pred otvorením pojednávania do zápisnice z pojednávania dňa 29.11.2018 zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Uviedla, že žalobu nepísala, a ani nemá pocit, že by som sa mala domáhať takouto žalobou ochrany svojich práv. Žalobu koncipovala a podala v jej mene spoločnosť, ktorú požiadala o svoje oddlženie. Momentálne je v zlej, nepriaznivej finančnej situácii, žije s druhom Y., s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Spolu s druhom zabezpečuje starostlivosť o ich tri maloleté nezaopatrené deti, a to 14. ročného T., 10. ročného Y. a 7. ročnú P.. Momentálne je nezamestnaná z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu, a je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ako uchádzačka o zamestnanie.

4. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

8. V súlade s citovaným zákonným ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne, ktorá zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jeho prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.

13. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

15. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje tak len z procesného hľadiska.

16. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok konania (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a zodpovednosti za zavinenie (ust. § 256 Civilného sporového poriadku), a to v podobe ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

17. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (pozri uznesenie NS SR zo dňa 28.02.2010, sp. zn. 2 M Cdo/17/2009).

19. Zo slovného znenia ust. § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva, že je ustanovením výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.

20. Zákon v ust. § 257 Civilného sporového poriadku explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk R 34/1982, R 23/1989).

21. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

22. V danom prípade má súd za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v okolnostiach na strane žalobkyne, konkrétne v jej majetkových a zárobkových pomeroch, ako aj v jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku, kedy rozhodnutie o trovách konania za použitia ust. § 255 Civilného sporového poriadku by sa javilo ako neprimerane tvrdé pre žalobkyňu. Na tomto mieste súd poukazuje aj na skutočnosť, že práve z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, došlo k ukončeniu jej pracovného pomeru v spoločnosti Howe Slovensko, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 10, 040 01 Košice, IČO: 36 586 773, kde bola žalobkyňa zamestnaná odo dňa 4.2.2015 do 8.11.2018.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, priznanie náhrady trov konania žalovanému v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na všetky súdom uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa, by bolo voči žalobkyni nespravodlivé, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.