Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/40/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, AK so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: 1. U. W., T.. X. X. XXXX, U. H. I. XXXX/XX, XXX XX G. Ľ., 2. C. W., T.. X. X. XXXX, U. H. I. XXXX/XX, XXX XX G. Ľ., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Vsetínska 1021/19, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, o zaplatenie 2.239,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3C/9/2016-68 zo dňa 23.2.2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, nepriznal žalobcovi náhradu trov konania a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobcom. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaní síce úhradou pohľadávky v celom rozsahu po podaní žaloby zavinili zastavenie konania, avšak súd má za to, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná nedôvodne a účelovo, z čoho následne vzišli aj neúčelné trovy konania. Z čiastočných úhrad žalovaných vyplýva, že dlžnú sumu uhrádzali žalobcovi pravidelne v mesačných splátkach už pred podaním žaloby, ako aj po jej doručení tunajšiemu súdu. Pretože žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd v súlade s ustanovením § 11 ods. 3, ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho poplatku kráteného o 6,70 eur.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca. Zastáva názor, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vnútorne nesúrodé, čím je nastolený rozpor medzi rozhodnutím a dôvodmi rozhodnutia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.9.2011 a č.k. 7MCdo/1/2014. Má za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Nepodaním žaloby by riskoval premlčanie svojho práva. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Rozhodujúcou otázkou v danej veci je posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania a dôvodnosť podanej žaloby.

7. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. (R 49/1993) Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

8. Z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.9.2011, na ktoré v odvolaní odkazoval aj sám žalobca, vyplýva, že pri posudzovaní miery zavinenia strán sporu na zastavení konania prichádza do úvahy aj aplikácia ust. § 150 O.s.p, aktuálne ust. § 257 CSP. Pri aplikácii toho ustanovenia sú významné tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. (porovnaj rozhodnutie I. ÚS 188/08 Sb. 49).

9. V prejednávanej veci došlo pred začatím konania k uznaniu dlhu zo strany žalovaného v rade 2/, v ktorom bol zároveň dohodnutý splátkový kalendár, v zmysle ktorého žalovaný v rade 2/ do dňa podania žaloby, ako aj v priebehu konania, zasielal žalobcovi splátky dlhu, i keď niekedy s oneskorením niekoľkých dní, inokedy však zase predčasne. Aj keď žalovaný v rade 2/ vynechal úhradu splátok v mesiacoch september, október a november 2013, tieto splátky jednorazovo uhradil v decembri 2013 a ďalej riadne pokračoval v splácaní. Žalovaný v rade 2/ nikdy nepoprel svoj dlh voči žalobcovi a ani z jeho konania nemožno usudzovať, že by mal v úmysle vyhýbať sa jeho splneniu. Ku dňu podania žaloby žalobcovi boli zaplatené všetky splátky podľa splátkového kalendára. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní nedali žalobcovi dôvod na podanie žaloby, a taktiež ani ich postoj v priebehu konania neodôvodňuje priznanie trov konania žalobcovi, nakoľko v úhradách dlhu žalovaný v rade 2/ riadne pokračoval aj po podaní žaloby v súlade so splátkovým kalendárom. Žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalovaný v rade 2/ sa splneniu dlhu nevyhýbal a k úhrade dlhu by došlo aj bez podania žaloby. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri otázke zavinenia na zastavení konania zohľadnil aj skutočnosti vedúce k podaniu žaloby a postoj žalovaných v priebehu konania, ktoré v danom prípade možno posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa odvolací súd ostatnými odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal, nakoľko by nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako správne v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, avšak v súvislosti s podaným odvolaním im žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd ich náhradu v súlade zo zásadou hospodárnosti konania, nepriznal.

13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .