Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/35/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného: Advokátska kancelária AENEA Legal, s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. XXX, 2/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Levočská 4703/89, Prešov, v konaní o zaplatenie 8.074,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25Csp/118/2016-215 zo dňa 02.11.2017 jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Mení sa rozsudok vo výroku o trovách tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

,,I. žalobu v časti o priznanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 418,28 Eur zamieta,

II. v prevyšujúcej časti konanie zastavuje,

III. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 92 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný v celkovej sume 10.043,29 eura (8.074,64 eura + 849,11 eura + 227,16 eura + 892,38 eura), keďže táto suma bola žalobcovi uhradená po podaní žaloby, čo je 96 % zo žalovanej sumy. Žalobca bol neúspešný v sume 418,28 eura (4 %). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu náhradu trov konania voči žalovaným vo výške 92 %.

3. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní, ktorí namietali nesprávne právne posúdenie. Považovali trovy právneho zastúpenia žalobcu za neúčelne vynaložené. V tejto súvislosti poukázali na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 09.09.2004 a sp. zn. IV. ÚS 84/2014 z 23.05.2014. Ďalej poukázali na ustanovenia § 4 a § 5 zákona č. 150/2013 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania. V súvislosti s týmto zákonom uviedli, aj keď štát podniká prostredníctvom fondu, tento samotný je viazaný na štátny rozpočet, ktorý je prísne kontrolovaný a schvaľovaný. Ak štátny fond za seba nechá konať subjekt súkromného práva, nemôže svoje výdavky prenášať na občana. Zároveň namietali, že nezavinili zastavenie konania. Banka vyplatila žalobcu ako prednostného veriteľa zo speňaženia ich domu na dobrovoľnej dražbe. V samotnom súdnom konaní by žalobca na 92 % úspešný nebol, a ich prostriedky tak získal ľahko a proti ich vôli. Navrhli rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Uviedol, že povinnosťou Štátneho fondu rozvoja bývania ako správcu pohľadávky štátu je zabezpečiť vymoženie pohľadávky štátu. Štátny fond rozvoja bývania ako správca majetku štátu prostredníctvom advokátskej kancelárie vykonával priebežne právne úkony, ktorých oprávnenosť vyplýva nielen z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, ale hlavne z príslušných zákonných ustanovení Zákona o pohľadávkach štátu, Zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a Obchodného zákonníka. Uvedený právny názor podporuje aj konanie žalovaných, ktorí dlžnú sumu v zmysle odstúpenia od úverovej zmluvy neuhradili až do vykonania dobrovoľnej dražby. Uviedol, že na základe žiadnych ustanovení Ústavy SR a Občianskeho súdneho poriadku nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť záver, že v prípade účastníkov konania, ktorí majú vlastné právne oddelenie a napriek tomu si zvolia zástupcu z radov advokátov, náhrada trov konania im z uvedeného dôvodu nepatrí. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 7Cdo/93/2012, 2Cdo/44/2007 a 3MCdo/30/2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 a rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 21Co/218/2005 z 19.10.2005. Dodal, že jeho právne oddelenie vedie rozsiahlu právnu agendu súvisiacu s riešením problémov vyplývajúcich z uzatvorených úverových zmlúv, ktorých počet je niekoľko desiatok tisíc a preto nie je možné a ani efektívne, aby právne oddelenie žalobcu riešilo všetky žaloby potrebné k zabezpečeniu nároku žalobcu v súdnych konaniach. Navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania za podané vyjadrenie k odvolaniu.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade je dôvodné.

6. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Aplikoval § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal z toho, že uhradením žalovanej sumy po podaní žaloby bol žalobca úspešný v spore v rozsahu 96 % a zamietnutím žaloby v časti o priznanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky boli úspešní žalovaní v rozsahu 4 %.

11. Žalovaní namietajú účelnosť trov právneho zastúpenia žalobcu, ktorý je finančnými vzťahmi naviazaný na štátny rozpočet, pričom v konaní sa nechal zastúpiť advokátom. V napadnutom uznesení však súd prvej inštancie neposudzoval účelnosť vynaložených trov, ani nerozhodoval o tom, za ktoré konkrétne úkony právnej služby prizná alebo neprizná náhradu. Posudzovanie účelnosti úkonov právnej služby nie je súčasťou rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Súd posudzuje účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva a aplikuje vyhlášku č. 655/2004 Z.z. až v rámci rozhodovania o výške trov konania. Pri rozhodovaní o nároku súd podľa pomeru úspechu posúdi, či bola strana v konaní úspešná v plnom rozsahu, a prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo rozhodne, že strana bola úspešná len v časti, a nárok na náhradu trov konania prizná len čiastočne.

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

13. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

14. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

15. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude zistenie, či možno od žalobcu, ktorý má nárok na náhradu trov, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

16. Odvolací súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že žalobca si v konaní uplatňoval voči žalovaným žalobný nárok na základe Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zo dňa 30.03.1998. Žalovaní v 1/ a 2/ rade vo svojom prvom vyjadrení k žalobe poukázali na spotrebiteľský charakter tejto zmluvy, uplatňovanie žalobného nároku na zmluvný úrok vo výške 3 % z nesplatenej istiny po odstúpení od zmluvy do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % a prednostnú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o odstúpení a premlčaní. Na uvedené skutočnosti by súd prvej inštancie pravdepodobne prihliadol, ak by nedošlo k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby z dôvodu úhrady žalovanej sumy po podaní žaloby, získanej na základe výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby domu žalovaných. V bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku samotný súd prvej inštancie uviedol, že posúdil predmetnú Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru ako spotrebiteľskú. Odvolací súd podotýka, že dobrovoľnou dražbou sa obchádza dôležitý unijný prvok, a to ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok (pozri C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital). Vzhľadom na uvedené skutočnosti by žalovaní mohli odôvodnene očakávať skončenie konania pre nich priaznivejším výsledkom, nebyť zastavenia konania.

17. Vychádzajúc zo Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, odvolací súd navyše konštatuje, že niektoré zmluvné dojednania, obsiahnuté predovšetkým v Článku VIII. Sankcie, sa javia ako neprijateľné zmluvné podmienky. Najmä sankcia uvedená v Článku VIII. ods. 8.1, v zmysle ktorej ak dlžník poskytnutú podporu použije inak, ako je účelovo viazaná, je povinný podporu vrátiť a súčasne uhradiť úrok vo výške 0,2% za každý deň neoprávneného použitia (73 % ročne), maximálne do výšky 2-násobku poskytnutej podpory, pričom podľa ods. 8.2 sa za neoprávnené použitie prostriedkov fondu považujú aj oneskorené úhrady aspoň 3 splátok, spolu s ďalšou sankciou upravenou v ods. 8.4 - zmluvná pokuta vo výške 10 % z celej dlžnej sumy v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, vytvárajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa finančnej služby. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade pokiaľ sa voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci uplatňujú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania nepriznať.

18. Odvolací súd zohľadnil ako dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že uplatnený nárok vyplýva z formulárovej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru. V dôsledku neplnenia splátok úveru je nepochybne množstvo obdobných žalôb, ktoré sa v podstate líšia len údajmi o žalovaných a žalovanej sume. Túto agendu je schopný Štátny fond rozvoja bývania zvládnuť aj bez potreby zastúpenia advokátom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03-29 zo dňa 09.09.2004, v zmysle ktorého všeobecný súd neporuší základne právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ak navrhovateľovi (v danej veci bolo dotknutou stranou Ministerstvo financií SR), ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené. Navyšovanie trov konania vo forme trov právneho zastúpenia splnomocneným advokátom zo strany štátnej inštitúcie voči žalovaným odvolací súd nepovažuje za súladné s princípom spravodlivosti, a to aj z pohľadu toho, aby žalovaní neznášali neprimerané náklady, ktoré dodávateľovi ako štátnemu orgánu napojenému na štátny rozpočet nemôžu nijako ublížiť.

19. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach sporu, a preto ide o prípad, kedy možno aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách zmenil v zmysle § 388 tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. V danej veci odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách prvoinstančného konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa na základe vlastnej úvahy. Z uvedeného dôvodu by odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, pokiaľ by zaviazal žalobcu ako stranu neúspešnú v odvolacom konaní na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .