Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/298/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne: K.. U. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. P. XXXX/XX, XXX XX D. D., právne zastúpenej: ATTORNEYS GROUP S.R.O., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 94 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, proti žalovanej: K. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, v konaní o vydanie vecí, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/36/2018 - 76 zo dňa 15. augusta 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v štvrtom výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania v plnom rozsahu do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil (prvý výrok); vrátil žalobkyni časť zaplateného súdneho poplatku v sume 42,80 Eur (druhý výrok); požiadal prevádzkovateľa systému o realizáciu vrátenia súdneho poplatku žalobkyni (tretí výrok) a vyslovil, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (štvrtý výrok).

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou od žalovanej domáhala vydania vecí - rovnopisov dvoch zmlúv o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 03. 2018 podpísaných žalobkyňou ako jednou zo spoluvlastníkov nebytových priestorov a príslušnými nájomcami. Po ich podpise ňou a nájomcami zaslala zmluvy na podpis spoluvlastníkom nebytových priestorov - žalovanej a W. V.. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe okrem iného uviedla, že z ňou uvedených dôvodov zmluvy (resp. podľa nej návrhy zmlúv, keďže ňou ani W. V. neboli podpísané) odmietla spolu s W. V. podpísať a tieto skartovali. Na základe uvedeného vyjadrenia vzala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu, že skartovaním zmlúv zanikol predmet konania vo veci samej a vydanie vecí už nie je možné, čím žalovaná zavinila zastavenie konania, pričom žalobkyňa zváži podanie žaloby o náhradu škody. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, mala však za to, že návrhy zmlúv nie sú vecou, ktorej vydania sa možno domáhať a žalobkyňa pred podpísaním žaloby nikdy či už písomne, alebo ústne nežiadala o ich vydanie. Preto žalovaná považovala žalobu za zjavne nedôvodnú a mala za to, že zastavenie konania späťvzatím nedôvodnej žaloby zavinila žalobkyňa.

3. Súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, mal za to, že zastavenie konania procesne zastavila žalobkyňa, a preto vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania a zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku zo žaloby žalobkyni.

4. Proti štvrtému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vyčítala, že v odôvodnení jeho rozhodnutia absentuje konkretizácia dôvodov, pre ktoré žalobkyňa mala zaviniť zastavenie konania a znášať tak trovy konania, nakoľko samotné späťvzatie žaloby neodôvodňuje automatickú zodpovednosť za trovy konania. Argumentovala nálezmi Ústavného súdu SR, zmysle ktorých je riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súčasťou základného práva na súdnu ochranu a jeho nedostatky zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia (z obsahu - konkrétneho vymedzenia odvolacieho dôvodu skutkovými okolnosťami podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. - porušenie práva na spravodlivý proces).

5. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie videla žalobkyňa v tom, že jej pričítal zavinenie na zastavení konania. Trvala na tom, že zastavenie konania zavinila žalovaná, pretože ak by nebola predmet konania zničila, o čom sa žalobkyňa dozvedela až po podaní žaloby, nedošlo by k zastaveniu konania, ale k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Trvala na to, že nájomné zmluvy sú vecou spôsobilou byť predmetom vlastníckeho práva, čo potvrdzuje rozsiahla judikatúra konaní o vydanie rôznej dokumentácie. Za zmluvy riadne zaplatila, čím sa stali jej majetkom. Právny zástupca žalobkyne vyzval žalovanú, resp. jej právneho zástupcu v rámci prebiehajúcej komunikácie právnych zástupcov sporových strán na vydanie predmetných rovnopisov nájomných zmlúv v marci 2018, čo je zrejmé z e-mailovej komunikácie s právnym právnym zástupcom žalovanej zo dňa 29. 03. 2018, ktorý sám uviedol: „...tak ako som Vás včera telefonicky informoval, pani Q. V. poskytne súčinnosť vo veci nájomcov nebytových priestorov ihneď potom, ako sa C. klientka k veci vyporiadania spoluvlastníctva postaví konštruktívne a začnú sa riešiť spoločné záležitosti, ktoré sú urgentné (stavebné konanie)...“, tento vydanie predmetných vecí podmieňoval súčinnosťou v stavebnom konaní, s ktorým žalobkyňa nesúhlasila. Žalobkyňa mala navyše za to, že nemala právnu povinnosť vyzývať žalovanú na vydanie jej patriacich rovnopisov nájomných zmlúv. Je podľa nej irelevantné, z akých dôvodov žalovaná odmietla zmluvy podpísať. Žalobkyňa ich potrebovala aj na účel ich predloženia Daňovému úradu SR. Žalobkyňa mala teda za to, že žalobu o vydanie vecí podala dôvodne. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010, podľa ktorého pri zastavení konania a priznaní trov konania súd skúma zavinenie strán a nie to, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný.

6. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa k odvolaniu doručenému jej právnemu zástupcovi dňa 09. 10. 2018 nevyjadrila.

8. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p., po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., súc v zmysle § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, štvrtý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 C. s. p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

9. Odvolanie žalobkyne je dôvodné.

10. Odvolací súd má za to, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces spočívajúcemu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, v čom súd prvej inštancie videl zavinenie žalobkyne, nakoľko ako správne uviedla žalobkyňa samotné späťvzatie žaloby a súhlas protistrany s jej späťvzatím odôvodňuje len zastavenie konania, súd je však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania povinný skúmať, čo žalobkyňu k späťvzatiu žaloby viedlo, t.j. z akého dôvodu žalobu vzala späť.

11. Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívajúce v právnom závere, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, aj tento odvolací dôvod je podľa odvolacieho súdu uplatnený dôvodne. Občiansky zákonník pojem vec nedefinuje. V zmysle právnej teórie a praxe vecou je každý ovládateľný hmotný predmet alebo ovládateľná prírodná sila za predpokladu, že slúžia ľudským potrebám. Odvolací súd je názoru, že či už návrhy zmlúv, alebo samotná uzavretá zmluva je hnuteľnou vecou - listinou, papierom. Papier, či iný nosič dát nepochybne slúži ľudským potrebám, nakoľko slúži na zachytenie prejavov vôle, či právnych úkonov toho, kto ich robí.

12. Pre dôvodnosť nároku uplatneného žalobou sa vo všeobecnosti (až na niektoré zákonom stanovené prípady, ako sú napríklad poistné zmluvy - viď § 801 Občianskeho zákonníka) nevyžaduje, aby žalobca (veriteľ) vyzýval žalovaného (dlžníka) na splnenie peňažnej, či nepeňažnej povinnosti pred podaním žaloby. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak teda nebola dohodnutá lehota na plnenie a žalobca nepožiadal žalovaného o splnenie povinnosti pred podaním žaloby, je dlžník povinný plniť prvého dňa po dôjdení žaloby do jeho dispozičnej sféry. Žaloba by bola nedôvodná len vtedy, ak by v tejto lehote povinnosť aj splnil. V tomto prípade však samotná žalovaná uviedla, že listiny skartovala, t.j. ich vydanie a splnenie nepeňažnej povinnosti spočívajúcej v ich vydaní neprichádza do úvahy. Z vyjadrenia žalovanej k žalobe je zrejmé, že medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých nájom mal byť predmetom zmlúv sú viaceré konflikty týkajúce sa spoluvlastníctva, či charakteru nehnuteľností. Tieto ako dôvody, pre ktoré odmietla žalovaná a ďalší spoluvlastník zmluvy podpísať sú však právne irelevantné z hľadiska vydania vecí

- listín vo vlastníctve žalobkyne. Ak žalovaná a ďalší spoluvlastník s obsahom listín nesúhlasili, mali ich vrátiť žalobkyni s alebo aj bez uvedenia dôvodov, ktoré ich viedli k neakceptovaniu návrhov zmlúv. Skartovaním a tým zničením listín zavinili zastavenie konania, nakoľko zničené veci už nemožno vydať. Ak by však žalobkyňa vedela o zničení listín pred podaním žaloby a napriek tomu by žalobu podala, späťvzatím žaloby by zavinila zastavenie konania ona. V konaní však žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by skartovanie listín oznámila žalobkyni pred podaním žaloby, t.j. že by žalobkyňa mala o tom vedomosť pred podaním žaloby.

13. Z e-mailovej komunikácie právnych zástupcov strán sporu zo dňa 29. 03. 2018 vyplýva podmienenie súčinnosti žalovanej vo veci nájomcov nebytových priestorov riešením iných záležitostí, nie je však zrejmé v čom mala súčinnosť spočívať, či v podpise zmlúv, či ich vydaní.

14. Pre úplnosť odvolací súdu uvádza, že aj v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy (§ 146 ods. 2 O. s. p.) sa muselo jednať o zjavnú nedôvodnosť žaloby nevyžadujúcu si vykonávanie dokazovania vo veci samej, aby sa malo za to, že zastavenie konania zavinil žalobca. Aj v tomto prípade by pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo potrebné vykonávať dokazovanie ohľadne množstva skutkových tvrdení strán, ktoré si odporujú, čo nie je účelné a hospodárne pri rozhodovaní o náhrade trov konania v dôsledku zastavenia konania pre späťvzatie žaloby. Odvolací súd preto v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

15. Krajský súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.) a konanie pred odvolacím súdom sa týmto rozhodnutím končí. Keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).