Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v právnej veci žalobcov: 1. V.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX M., 2. V.. M. G., nar. XX.X.XXXX, I. 1, XXX XX H., obaja zastúpení Nechala & Co. s.r.o., so sídlom Panenská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti žalovanému: I. P., nar. X.X.XXXX, bytom W. 7, XXX XX H., zastúpenému Mgr. Alžbetou Šišolák Némethovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o zaplatenie 14.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.3.2017 domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 14.000,- Eur s príslušenstvom titulom nevrátenia peňažnej pôžičky. Žalobcovia sa zoznámili v období júl/august 2015 a nakoľko mali spoločné predstavy o podnikaní založili dve obchodné spoločnosti dUb Brewery Management, IČO: 50 013 513 (deň zápisu dňa 25.11.2015, deň výmazu dňa 24.10.2017) a dUb Brewery s.r.o., IČO: 50 037 196 (deň zápisu dňa 25.11.2015, deň výmazu dňa 24.10.2017). Žalobu odôvodnili tým, že nakoľko v počiatočných fázach podnikania podnikateľská činnosť neprinášala žiadne zisky a žalovaný nemal v tom čase trvalý príjem, ústne sa dohodli, že do otvorenia pivovaru búdu žalovanému mesačne poskytovať - požičiavať sumu 1.000,- Eur. Žalobca v 1. rade požičal žalovanému 8.000,- Eur a žalovaný v 2. rade mu požičal 6.000,- Eur, spolu teda požičali žalovanému 14.000,- Eur. Termín vrátenia peňazí nebol presne dohodnutý, pričom kvalifikovaným požiadaním na plnenie je práve podaná žaloba, pričom zročnosť pohľadávky je deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že uplatnený nárok neuznáva, nakoľko medzi stranami nedošlo k žiadnej zmluve o pôžičke, a to akejkoľvek podobe, ani písomnej ani ústnej. Plnenie bolo žalobcami poskytnuté ako finančná podpora, či pomoc, resp. dar. Žalobcovia nikdy predtým od neho finančné prostriedky nežiadali späť. Sporové strany boli spoločníkmi v obchodných spoločnostiach dUb Brewery s.r.o. a dUb Brewery Management, s.r.o. Žalovaný prišiel na Slovensko so zámerom otvorenia pivovaru, nakoľko v danej oblasti má skúsenosti s uvedeným druhom podnikania (zakladal v Amerike 2 pivovary) a žalobcovia boli v týchto obchodných spoločnostiach investormi. Nakoľko žalovaný po príchode na Slovensko nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu bežných životných nákladov, ponúkli mu žalobcovia uvedenú finančnú podporu vo výške 1.000,- Eur mesačne, ktorú zasielali na účet manželky žalovaného. Protiplnením boli práce žalovaného na projekte pivovaru, ktorý žalovaný rozbiehal sám, pričom na ňom pracoval denne aj 12 hodín. Nikdy nebolo medzi stranami dohodnuté, že by mal žalovaný tieto peňažné prostriedky vrátiť. Medzi sporovými stranami došlo k nezhodám ohľadne vedenia pivovaru, žalobcovia odvolali žalovaného z pozície konateľa a prebrali kontrolu nad spoločnosťou. Až následne sa rozhodli od žalovaného žiadať peniaze, čo môže nasvedčovať ich nepoctivému zámeru. Keby sa totiž dohodli, že žalovanému peniaze požičajú, dohodli by sa aj na tom, kedy sa majú peniaze vrátiť. Žalobcovia nepreukázali kauzu pôžičky, teda z akého dôvodu má žalovaný peniaze vrátiť. Je zvláštne, že žalobcovia v čase, keď mu poskytovali peniaze a bolo medzi nimi všetko v poriadku, o žiadnej pôžičke nehovorili. Následne po tom čo nastali rozpory rozmysleli si to a požadujú od neho vrátenie peňazí. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

3. Žalobcovia v replike uviedli, že strany sporu sa rozhodli spoločne založiť obchodné spoločnosti, pričom žalobcovia mali do spoločnosti vložiť finančné prostriedky a žalovaný kapitál vo forme know- how. Žalovaný sa súčasne stal aj konateľom oboch spoločností. Žalovaný sa obrátil na žalobcov s požiadavkou na určitý pravidelný mesačný príjem, nakoľko na Slovensku nemal žiadne zázemie. Žalobcovia mu ponúkali byť zamestnancom niektorej zo spoločnosti, čo však žalovaný striktne odmietol. Alternatívne mu navrhli, že mu bude vyplácaná odmena za výkon funkcie konateľa z jednej alebo oboch spoločností, čo však žalovaný taktiež odmietol a striktne požadoval, že funkciu konateľa bude vykonávať bezodplatne. Žalovaný však od žalobcov stále požadoval finančné prostriedky, pričom argumentoval tým, že ak mu nevyhovejú, bude nútený odísť zo Slovenska a zanechať obchodné aktivity. Žalobcovia sa cítili pod tlakom a obávali sa o budúcnosť podnikania, do ktorého investovali nemalé prostriedky a preto súhlasili, že žalovanému budú poskytovať finančné prostriedky vo výške 1.000,- eur mesačne s tým, že tieto finančné prostriedky budú zo strany žalovaného vrátené, keď sa jeho finančná situácia zlepší. Nakoľko v čase pôžičky boli medzi nimi priateľské vzťahy, nebol dôvod dohadovať dátum vrátenia peňazí. Žalobcovia odmietajú, že by finančné plnenia žalovanému malo mať charakter protiplnenia za práce vykonané žalovaným pre spoločné obchodné spoločnosti. Ak by tomu tak bolo, tak odmenu by museli vyplácať konkrétne obchodné spoločnosti na základe existujúceho zmluvného vzťahu a oficiálnymi kanálmi a z odmien by sa museli platiť dane a odvody. Ak by mal žalovaný nejaké nároky voči obchodným spoločnostiam, tieto si musí uplatniť u nich. Finančné prostriedky nemali charakter odplaty za vykonanú prácu a nemali ani charakter daru či dotácie. Nebol dôvod, aby bol žalovaný dotovaný zo strany žalobcov, keďže žalovaný nebol v neakceptovateľnej sociálnej situácii. Medzi stranami bolo od počiatku jasné, že ide o zmluvu o pôžičke s neurčeným termínom vrátenia. Žalobcovia nemali nikdy v úmysle darovať peňažné prostriedky žalovanému a navyše to ani nie je primerané medzi obchodnými partnermi. Išlo o poskytnutie pôžičky na preklenutie menej priaznivého obdobia žalovaného.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že nárok neuznáva, pretože k dohode o pôžičke nedošlo. Žalobcovia nepreukázali, že sa jedná o pôžičku a ich argumenty vyznievajú rozporuplne. Nie je pravdou, že žalovaný nechcel byť zamestnaný, práve naopak, toto aj vyžadoval. Nie je takisto pravdou, že žalovaný stále od žalobcov požadoval finančné prostriedky, on mu to sami navrhli, že mu budú vyplácať odmenu za to, čo pre pivovar robí a za to, že tam so svoju manželkou denne pracovali a budovali ho. Súčasne uviedol, že z e-mailovej komunikácie zo dňa 19.8.2015 medzi ním a žalobcami jednoznačne vyplýva, že mu žalobcovia dali veľkorysú ponuku, že mu poskytnú plat. K takémuto kroku žalobcov priviedol e- mail žalovaného, ktorý im dňa 17.8.2015 poslal a v ktorom písal, že uvažuje o návrate do USA, lebo na Slovensku je veľa administratívnych a iných prekážok na štart biznisu. Žalovaný bol až do doručenia žaloby v tom, že finančné prostriedky boli jeho odmenou „salary“, tak ako sa dohodli. V tom čase sa plne spoliehal na žalobcu v 1. rade, ktorý bol účtovníkom a ktorý mu tvrdil, že všetko je robené v súlade s právom. O neférovom zámere žalobcov svedčí aj to, že finančné prostriedky boli posielané tak, aby sa žalobcovia vyhli plateniu daní a odvodov za žalovaného, a preto peniaze posielali z ich súkromných účtov. Dokonca poslednú platbu vo výške 1.000,- Eur poslali dňa 31.10.2016 z účtu „Združenia pre rozvoj a podporu Slovenska“. O túto sumu však už žalobcovia nežalujú. S uvedeným združením nemá žalovaný žiaden zmluvný vzťah a je zaujímavé, že túto sumu už titulom pôžičky nežalujú. Dôkazné bremeno je na žalobcoch a je teda na nich preukázanie právneho titulu.

5. Žalobcovia v následnom vyjadrení k duplike uviedli, že medzi stranami sporu bola dohodnutá pôžička a aj to, že ju žalovaný vráti. Údajný e-mail je zo dňa 19.8.2015, teda viac ako 3 mesiace pred založením spoločného podnikania (25.11.2015). Je preto otázne, ako mohol žalovaný dostávať mzdu za práce v rámci spoločného podniku, ktorý ešte neexistoval. Za prínos vedomostí a skúseností žalovaného bol dohodnutý jeho podiel na základnom imaní spoločností. Poskytovanie mzdy nebolo dohodnuté a v tom čase to ani nebolo možné, lebo spoločnosti ešte neexitovali. Je pravdou, že v období augusta 2015 sa strany sporu dohadovali na spoločnom podnikaní, do ktorého mali žalobcovia vložiť finančný kapitál a žalovaný know-how. Avšak už v čase, keď sa dohadovali podmienky spolupráce mal žalovaný finančné problémy a chcel odísť do USA. Preto mu žalobcovia ponúkali pomoc - pôžičku, aby mohol ostať na Slovensku, čo žalovaný prijal. Žalobcovia nepopierajú, že motiváciou poskytnutia pôžičky bolo aj to, aby žalovaný ostal na Slovensku, a teda bolo možné rozbehnúť plánované podnikanie. Nie je však pravdou, že by mu tieto peniaze žalobcovia dali ako dar. Žalovaný už aj v minulosti podnikal a jeho podnikanie tiež stroskotalo pre nezhody s partnermi.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkyne, listinnými dôkazmi, ako aj s ostatnými listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca v 1. rade vypovedal, že niekedy v mesiacoch jún-júl 2015 sa spolu so žalobcom v 2. rade, prostredníctvom spoločného známeho, zoznámili so žalovaným. Dohodli sa následne na investíciách, pričom ale pri týchto stretnutiach nebola spomenutá žiadna dohoda o nejakej odmene. Platby žalovanému zasielali od septembra 2015 a to z dôvodu, že žalovaný mal problémy s financiami a to na bežný život, pričom viackrát spomenul, že pokiaľ to nejak so žalobcom v 2 .rade nevyriešia a neposkytnú mu peniaze, tak odíde späť do USA. Tomuto jeho tlaku museli ustúpiť. Žalovaný inicioval stretnutie so žalobcami, nakoľko potreboval riešiť svoju finančnú situáciu. Žalovaný od žalobcov požiadal peniaze a žalobcov nič iné nenapadlo, ako mu pomôcť, ako to, že mu poskytnú pôžičku, keďže firma ešte vlastne ani neexistovala. Okolo 15. augusta 2015 sa u neho v kancelárii na firme všetci traja dohodli, že mu budú obaja žalobcovia platiť (požičiavať) peniaze na jeho bežný život. Pôžičku neuzatvorili písomne, lebo si vtedy ešte verili a nebol dôvod to nejako formalizovať a ani na to nebol čas. Po rozbehnutí biznisu mal žalovaný žalobcom tieto požičané peniaze vrátiť a firma by mu potom riadne vyplácala podiely na zisku, resp. odmenu konateľovi. Súčasťou finančnej investície žalobcov do podnikania nebola odmena pre žalovaného. Konkrétna výška finančných prostriedkov, ktoré mali byť požičané žalovanému nebola dohodnutá. Hraničný bol iba moment od kedy bude firma schopná produkovať vlastné peniaze. Peniaze posielal žalovanému z účtu svojej manželky, pretože on nemá súkromný bankový účet. Finančné prostriedky od Združenia pre rozvoj a podporu Slovenska, kde je žalobca v1. rade štatutárom, boli darom, resp. podporou žalovanému. Išlo o poslednú platbu, ktorú z firmy dUb Brewery s.r.o. poslali do združenia a následne to zaslali žalovanému. Nechceli totiž navyšovať sumu pôžičky z ich súkromných účtov, a tak sa so žalobcom v 2. rade rozhodli, že z firmy dUb Brewery pôjde o dar pre združenie a združenie následne darom prevedie rovnakú sumu žalovanému. Aj on bol konateľom spoločnosti dUb Brewery s.r.o. a nedostával žiadnu odmenu aj keď tam tiež pracoval. Žalovaný odmietol byť zamestnancom spoločnosti, lebo by mal potom údajne nejaké problémy ohľadne daní v USA. Žalovaný mu niekedy v období jún-júl 2015, kedy sa začali rozprávať o spoločnom biznise ukazoval prospekt, na ktorom boli uvedené návrhy investícii. Z ich strany išlo o pôžičku, nie mzdu.

8. Žalobca v 2. rade vypovedal, že so žalovaným sa stretli v júli 2015 v Stupave, kde im bol prvý krát načrtnutý plán podnikania v oblasti výroby a predaja piva. Táto príležitosť sa im zapáčila a tak sa s ňou začali seriózne zaoberať. Pomedzi to sa dozvedel, že žalovaný mal už za sebou predtým pokus o rozbehnutie podnikania v tejto oblasti. V auguste 2015 založili dve spoločnosti, kde mal on a žalobca v 1. rade po 33% podiel a žalovaný mal podiel 34%. Vklad žalobcov do podnikania bol finančný a vklad žalovaného bol v oblasti know-how a v oblasti práce. Konateľmi spoločnosti bol žalobca v 1.rade a žalovaný. Čo však nebolo v pláne bolo to, že žalovaný začne mať problémy s financiami. Aj keď neradi, dohodli sa na poskytnutí pôžičky, ktorú im mal žalovaný začať splácať potom, čo sa firmy rozbehnú a budú produkovať nejaký zisk. So žalovaným bola ťažká komunikácia. Vyvrcholilo to tým, že na riadne zvolanom valnom zhromaždení pristúpili k jeho odvolaniu z pozície konateľa. Žalovaný v 2.rade vedie viacero firiem, zamestnáva vyše 100 ľudí, ale spolupráca so žalovaným bola mimoriadne náročná a až neskôr sa dozvedel, že prakticky z každej firmy, kde pracoval, ho vyhodili. Pôžička bola dohodnutá v kancelárii firmy žalobcu v 1.rade niekedy v strede augusta 2015. V tom čase sa dohadovali na princípoch podnikania, pričom popritom riešili aj ťažkú finančnú situáciu žalovaného, kde sa rozhodli, že mu žalobcovia poskytnú pôžičku. Dohodli sa, že žalovaný požičané prostriedky vráti. Písomnú formu pôžičky nezvolili, lebo boli časovom tlaku, aby veci rýchlo riešili. Žalovaný ho oboznámil s jeho investičným zámerom niekedy na prvom stretnutí v júni 2015.

9. Žalovaný vypovedal, že je spoluzakladateľom, vlastníkom a taktiež členom predstavenstva spoločnosti Bonfire Brewing LLC v USA. Spolu s manželkou sa rozhodli prísť na Slovensko a založiť obdobné podnikanie aj tu. Mali rokovanie s predošlými obchodnými partnermi, ktoré trvali do júna 2015 a potom sa rozhodli hľadať nových investorov. So žalobcami sa spoznal niekedy v období polovice až koncom júla 2015. Potom sa dohodli na stretnutí v kancelárii p. Gehryho, kde prerokovali spoločný obchodný plán. Od samého začiatku bola mzda súčasťou investície do celého projektu. Žalobcovia pôvodne nesúhlasili s mesačnou plácou 1.500,- Eur, čo činí 18.000,- Eur ročne a čo je ako mzda uvedené aj v biznis pláne počas prvého roka. Nakoniec sa táto suma ustálila na sume 1.000,- Eur mesačne, ktorá mu mala byť vyplácaná do času, kým sa firma rozbehne. Pokiaľ sa týka jeho avizovanej zlej finančnej situácie, pred príchodom na Slovensko si s manželkou stanovili rozpočet, ktorý sú ochotní minúť na Slovensku. Žalobcovia mu ponúkli, že mu budú platiť sumu 1.000,- Eur s tým, že sa predpokladalo, že v priebehu najbližšieho mesiaca či dvoch, dôjde k založeniu firmy a jej zápisu do Obchodného registra. Nikdy nemienil žiadať úver alebo pôžičku, myslel si, že to, čo mu prichádza na účet je plat, ktorý bol súčasťou dohody - biznis plánu. Vyslovene žiadal žalobcu v 1. rade, aby všetky finančné operácie boli robené v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. vzájomný vzťah sa začal kaziť vtedy, keď žalobcovia chceli zmeniť obchodný plán s čím on nesúhlasil. K riešeniu otázky jeho platu „salary“ sa dostali počas stretnutia a prezentácie v kancelárii p. K., kde bolo žalobcom vysvetlené, čo sa bude od nich požadovať v rámci investície do firmy. Na tomto stretnutí v kancelárii p. K. im teda predostrel biznis plán spolu so „salary“, na ktorej sa o týždeň alebo dva dohodli. Finálne sa dohodli až vtedy, keď žalobcovia súhlasili s ich investíciou v podobe odmeny pre žalovaného. Tých 1.000,- Eur/mesačne malo byť vyplácaných za jeho prácu vykonávanú pre pivovar, výstavbu, každodenná činnosť, malé úkony, najímanie robotníkov a podobne. Nemal so žalobcami uzatvorenú žiadnu písomnú dohodu, lebo mu žalobcovia povedali, že písomná dohoda nie je potrebná a stačí si potriasť rukou. Obe strany totiž dôverovali spoločnému priateľovi, ktorý ich zoznámil. Dohodlo sa že obaja žalobcovia poskytnú po 100.000,- Eur a výmenou za tento zafinancovaný podiel, každý z nich dostane 33%-tný podiel vo firme. On, ako žalovaný mal 34%- tný podiel vo firme. Od samého začiatku žiadal o plat a zároveň žiadal p. K., aby čo najlepšie viedol účtovnú evidenciu a bolo na ňom, ako to bude evidovať.

10. Svedkyňa Y. P., uviedla, že je manželkou žalovaného. Manžel našiel oboch žalobcov ako investorov do spoločného podnikania. Na rokovaniach, na ktorých ona nebola prítomná, sa mali dohodnúť na tom, že mu budú platiť výplatu od septembra 2015. Po nezhodách manžela vyhodili z firmy a zhruba rok na to manželovi prišla žaloba zo súdu, v ktorej mal žalobcom zaplatiť nimi vyplatenú sumu. Finančné prostriedky vo výške 1.000,-Eur mesačne boli vyplácané za štart pivovaru, za rozbehnutie firmy. Manžel od žalobcov nikdy nepožadoval pôžičku. Manžel by si nikdy nepožičal peniaze od cudzích ľudí, ktorých práve stretol. Nevedela uviesť, či sa z poskytnutých peňazí platili nejaké dane a odvody. Manžel mal na tieto veci účtovníka, ktorým bol žalobca v 1. rade.

11. Z výpisu z bankového účtu manželky žalobcu v 1. rade - G. K. vyplýva, platba sumy spolu 8.000,- Eur v prospech účtu žalovaného (8.9.2015, 1.11.2015, 30.12.2015, 1.2.2016, 29.2.2016, 28.4.2016, 29.6.2016, 30.8.2016).

12. Výpis z bankového účtu žalobcu 2.rade vyplýva, platba sumy spolu 6.000,- Eur v prospech účtu žalovaného (8.10.2015, 2.12.2015, 3.3.2015, 3.6.2016, 3.8.2016 a 27.9.2016).

13. Z predloženého textového prepisu zo dňa 17.8.2017, ktorý žalovaný označil ako časť e-mailovej komunikácie medzi ním a žalobcami vyplýva, že pisateľ v ňom uvádza, že spolu s Y. plánujú návrat do USA. Píše, že mnoho úloh spojených s biznisom je na Slovensku zložitých a že ich mal stretnúť v decembri. Nemá kde bývať, majú dieťa, on už 10 mesiacov nepracoval. V USA má veľa pracovných príležitostí a musí urobiť to, čo je pre jeho rodinu najlepšie.

14. Z predloženého textového prepisu zo dňa 19.8.2015, ktorý žalovaný označil ako časť e-mailovej komunikácie medzi ním a žalobcami vyplýva, že pisateľ diskutoval s Y. a súhlasí s veľkorysou ponukou na poskytnutie platu počas štartovacej fázy.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa § 658 ods. 1, 2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia v 1. a 2. rade poskytli žalovanému finančné prostriedky celkovo v sume 14.000,- Eur. Táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná, pričom sporná bola kauza týchto finančných prostriedkov, kde žalobcovia tvrdili že išlo o pôžičku a žalovaný tvrdil, že išlo o plat, či odmenu za prácu, ktorú vykonával v prospech spoločnosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami takej tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Žalobcovia nepreukázali, že by sa so žalovaným dohodli (hoci aj ústne) na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke. Nestačí teda tvrdiť, že žalovanému dočasne prenechali, a teda aj reálne odovzdali peňažné prostriedky a tento akt vnímali z ich pohľadu ako pôžičku, ktorej výška nebola navyše presne dohodnutá a ktorej vrátenie bolo ponechané na čas, kedy sa firme bude dariť a bude produkovať vlastný zisk (neurčitá odkladacia podmienka), keďže túto nimi tvrdenú skutočnosť nepreukázali a žalovaný ju výslovne poprel. V prvom rade je potrebné uviesť, že pôžičku síce je možné uzavrieť aj ústne, avšak v prípade spochybnenia úkonu druhou stranou (tak ako to urobil žalovaný) je o to dôležitejšie bez pochyby preukázať existenciu tvrdeného vzťahu a naplnenia všetkých podstatných znakov tejto zmluvy. Žalobcovia nepreukázali uzavretie takejto zmluvy o pôžičke, pričom obrana žalovaného nemusí smerovať k tomu, aby preukazoval svoje tvrdenia, ale stačí, ak nárok spochybní. Je na žalobcoch, ktorí keď niečo tvrdia, aby to aj relevantným a zákonným spôsobom preukázali. Nebola teda preukázaná existencia dohody o vrátení peňazí a ani o čase vrátenia. Neobstojí ani argument žalobcov, že jedna z podstatných náležitosti pôžičky, a to čas vrátenia, bude sanovaná a čas vrátenia peňazí bude počítaný od doručením žaloby žalovanému, pretože takýmto výkladom by sa jednak prioritne riešili spory súdnou cestou (bez predchádzajúcej predsúdnej výzvy na plnenie, čo by mohlo byť posúdené ako postup v rozpore s čl. 5 a navyše ide o snahu o preukázanie existencie času vrátenia peňažných prostriedkov. Teda čas plnenia nebol ani presne dohodnutý a nebol ani ponechaný na vôli dlžníka. V konečnom dôsledku je však potrebné opäť pripomenúť, že nebol preukázaný hlavný záväzok, a to vrátenie peňažných prostriedkov. Súd podotýka, že argumentácia žalovaného e-mailovu komunikáciou zo dňa 17.8.2017 (čl. 47) - správne malo byť zrejme 17.8.2015 a komunikáciou zo dňa 19.8.2015, kde mala byť dohodnutá mzda „salary“ je iba textom bez preukázania kto, komu písal. Z kontextu prípadu sa možno domnievať kto bol pisateľom a kto adresátom, ale z jednoduchého prepisu anglického textu, preloženého (neoficiálne) do slovenského jazyka pre súd jednoznačne nevyplývajú vyššie spomenuté skutočnosti, a to tie, že kto a komu písal. Ani tento nedostatok však nič nemení na fakte, že sa žalobcom nepodarilo preukázať existenciu pôžičkového vzťahu. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným (čl. 102-111), a to e-mailová komunikácia a jej oficiálny preklad, čestné prehlásenie I. Z., celý výpis z účtu manželky žalovaného a biznis plán, nakoľko tieto boli predložené neskoro (boli navrhnuté v záverečnej reči žalovaného) a súd v zmysle sudcovskej koncentračnej zásady (strana mala konať starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania) zamietol ich vykonanie. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalobcami, a to 2x fotokópia webovej stránky opive.sk (čl. 122,123). Záverom je potrebné dodať, že žalobcovia nepopreli, že ich motiváciou na poskytnutie z ich pohľadu pôžičky, bola snaha udržať žalovaného na Slovensku a rozbehnúť s ním biznis. Súd však nemal preukázané, že si žalovaný od nich požičal peniaze za účelom preklenutia svojej nepriaznivej finančnej situácie (existenciu pôžičky nepotvrdila ani manželka žalovaného), pričom sa javí (čo však nebolo cielene dokazované), že sa malo jednať o určitú formu motivácie zo strany žalobcov, aby žalovaný pokračoval v začatom podnikateľskom zámere. Ak malo ísť skutočne o pôžičkový vzťah, bolo vhodné si vzájomné vzťahy upraviť písomne, kde by boli jasne vymedzené práva a povinnosti, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo rozdielne chápanie účelu poskytnutých peňazí. Pritom malo byť práve záujmom žalobcov, aby poskytované prostriedky adekvátne zmluvne (bez ohľadu na avizovanú časovú tieseň) zadefinovali, pretože z aktuálneho poznania faktov, extrahovaných z dokazovania, súd nemohol žalobe vyhovieť.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnej protistrane - žalobcom v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.