Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/80/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v spore žalobcu: Telor Capital Management a.s., so sídlom Na strži 65/1702, Praha, Česká republika, IČO: 407 765 865, zast. Studio Legale, s.r.o., so sídlom Čeveňákova 20, Bratislava, proti žalovanému: M.. M. G., advokát so sídlom G. F. 6, Bratislava, o zaplatenie 35.000 €, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Znalec M.. L.. I. M., O., XX P. B. St. J XAX U., United Kingdom m á voči žalobcovi nárok na znalečné v rozsahu 100 %.

Znalec L.. M. O., S. XX, Bratislava m á voči žalobcovi nárok na znalečné v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 35.000 € titulom dlžnej sumy poskytnutého úveru.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému poskytol bezúročný peňažný úver vo výške 35.000 € na základe Zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2009 s tým, že sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi celú sumu úveru najneskôr do 30.9.2009 prevodom na účet dlžníka a dlžník sa zaviazal celú sumu úveru riadne splatiť do 30.11.2009. Veriteľ si záväzok voči dlžníkovi riadne splnil, avšak dlžník predmetnú sumu veriteľovi neuhradil späť. Žalobca viac krát vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 35.000 €, avšak bezvýsledne.

3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 30Ro 1488/2010-12 zo dňa 6.12.2010, ktorý následne uznesením č.k. 8C 80/2011-26 zo dňa 10.6.2011 zrušil.

4. Žalobca doplnil žalobu tak, že vzhľadom na bezúročnosť nemôže ísť medzi stranami o úverový vzťah podľa Obchodného zákonníka, ale žalobca zastáva názor, že ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, resp. o zmluvu o pôžičke podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že návrh zmluvy o úvere bol vypracovaný žalovaným, ktorý datovaný a podpísaný návrh zmluvy zaslal prostredníctvom e-mailu p. O.. A. S., predsedovi dozornej rady žalobcu, ktorý do návrhu doplnil údaje veriteľa, t.j. žalobcu a návrh zmluvy nechal podpísať štatutárnemu orgánu žalobcu. Účinnosť zmluvy zo dňa 25.9.2009 teda nastala reálnym poukázaním pôžičky vo výške 35.000 € na bankový účet žalovaného. Pôžičku poskytol žalovanému žalobca, ktorý si na to požičal od svojej materskej spoločnosti Telor International Limited. V Zmluve o pôžičke zo dňa 24.9.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a

Telor International Limited (materskou spoločnosťou) bolo v bode 2 dohodnuté, že požičané peniaze budú poukázané priamo na bankový účet žalovaného. Žalobca a žalovaný prišli do kontaktu v rámci pracovných vecí a preto mu poskytol pôžičku, ktorá však bola len jednorazovou záležitosťou a bola krátkodobá a bezúročná. Podľa bodu 6.1. Zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2009 „Dlžník je povinný vrátiť veriteľovi celú sumu poskytnutého úveru do 30.11.2009, ak do tohto dňa nebude uzavretá zmluva o financovaní súdneho sporu klienta dlžníka p. B. Z. vedeného pred Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 50Cb 85/2001 medzi týmto klientom a veriteľom alebo osobou s ním akokoľvek zviazanou, pričom dlžník ako advokát bude v uvedenom spore vykonávať úkony právneho zastúpenia z čoho mu bude plynúť nárok na honorár podľa uvedenej zmluvy o financovaní sporu.“ Podľa bodu 6.2. Zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2009 „V prípade financovania súdneho sporu uvedeného v predchádzajúcom odseku veriteľom bude vyplatená čiastka úveru podľa tejto zmluvy považovaná za vyplatenú nevratnú zálohu na trovy právneho zastúpenia podľa Zmluvy o financovaní súdneho sporu.“ Žalobca uviedol, že podľa týchto ustanovení by žalovaný uvedený záväzok nemusel plniť v prípade, ak by došlo k uzatvoreniu zmluvy o financovaní súdneho sporu klienta žalovaného p. B. Z.; ak by došlo k naplneniu tejto podmienky, mohla by byť poskytnutá suma 35.000 € považovaná za nevratnú zálohu na trovy právneho zastúpenia podľa zmluvy o financovaní súdneho sporu. Avšak vzhľadom na to, že k uzatvoreniu zmluvy o financovaní súdneho sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 50Cb 85/2001 medzi klientom žalovaného a žalobcom vôbec nedošlo, nemožno považovať vyplatenú sumu 35.000 € za nevratnú zálohu na trovy právneho zastúpenia v danom spore. Medzi spoločnosťou Telor International Limited (materskou spoločnosťou žalobcu) a p. B. Z. (klientom žalovaného) síce došlo k uzatvoreniu zmluvy, ale nie zmluvy o financovaní súdneho sporu, ale zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola predmetom súdneho sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. Zn. 50Cb 85/2001, ktorá bola podpísaná dňa 5.12.2010. V priebehu konania žalobca uviedol, že ak by mal súd za to, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať právny dôvod plnenia, tak má za to, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

5. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom namietol pravosť úverovej zmluvy a žiadal predložiť originál tejto zmluvy, nakoľko tvrdil, že podpis pri označení dlžník nie je jeho podpisom a ide o naskenovanú kópiu. Rovnako poprel aj skutočnosť, že by mu žalobca zaslal akúkoľvek výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný nepoprel, že mu spoločnosť Telor International Limited zaplatila sumu 35.000 €, išlo ale o odmenu za právnu pomoc, ktorú im poskytol. Vo svojich výpovediach uviedol, že pri podpise veriteľa neboli dodržané pravidlá podpisovania zapísané v obchodnom registri preto ten podpis vykazuje vadu. Taktiež poprel, že by od žalobcu dostal akúkoľvek výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Ďalej uviedol, že od roku 1998 zastupoval spoločnosť CDI Holding Viedeň AG z titulu náhrady škody proti Slovenskému rozhlasu a ST, a.s. a o zastúpenie ho požiadal p. B. Z., vtedajší predseda predstavenstva, neskôr likvidátor CDI Holding. Neskôr v roku 2002 vypracoval zmluvu o prevode pohľadávky na p. Z. ako likvidátora a v rámci súdneho konania, ktoré sa viedlo, požiadali o zámenu účastníkov z CDI Holding na p. Z. a NS SR potvrdil, že je to možné a p. Z. pokračoval v tom konaní ďalej. Keďže mu odmena nebola hradená priebežne, navrhol p. Z. úhradu nákladov prostredníctvom firmy PROCES INVEST a v decembri 2008 sa rozhodli tento spor financovať a vtedy sa stretol prvý krát s p. S., ktorý mu bol predstavený ako zástupca majoritného akcionára firmy PROCES INVEST. Zo strany žalovaného bola podpísaná zmluva, že ak v tej veci budú zastupovať a budú aj úspešní, zaviazal sa aj za klienta, že im uhradí odmenu, teda trovy konania priznané súdom, keďže oni mali financovať trovy právneho zastúpenia skôr než boli priznané súdom. K podpisu zmluvy zo strany PROCES INVEST po viacerých pokusoch neprišlo. Následne žalovaný dostal úlohu od p. S., či by vedela p. Z. presvedčiť na postúpenie časti pohľadávky, žalovaný súhlasil, avšak žiadal nejaké záruky a bolo mu prisľúbené, že bude ďalej zastupovať a žiadal aj odmenu 0,1 % zo sumy, ktorú získali, potom vypracoval zmluvu o právnom zastúpení, avšak tú mu odmietol podpísať a preto vystavil faktúru, ktorú mu obratom zaplatila firma, ktorá kupovala pohľadávku. Okolo 5.1.2010 sa podpísala zmluva o prevode pohľadávky na TELOR International Limited a pri jej podpise dostal p. Z. uhradené 100.000 € v hotovosti a do 10 dní na účet ďalších 100.000 € a do konca februára ďalších 100.000 €. Faktúru, ktorú vystavil pre TELOR International Limited mal uhradenú a to bola tá suma 35.000 €, ktorá bola zaradená do účtovníctva, bolo priznané DPH a daň z príjmu. Nikto ho nevyzýval na vrátenie tejto sumy, avšak v júni 2010 prišiel za ním p. Z., že ho p. S. presvedčil, aby firme Candelar Limited, ktorú TELOR International Limited založil, previedol bezodplatne celú pohľadávku s tým, že touto zmluvou súčasne zrušili zmluvu o prevode 30% predmetnej pohľadávky, túto zmluvu mu odovzdal p. Z. v slovenčine, že mu ju dali podpísať. Vypracoval mu preto odstúpenie od zmluvy okolo 6.7.2010 a potom s ním p. Z. prestal komunikovať. O týždeň na to, bola vypracovaná žaloba pánom S., KS v BA rozhodol v prospech p. Z., priznal mu 32 miliónov eur a 17,6 % ročný úrok od roku 1996 do zaplatenia, čo je cca 120 miliónov eur. Žalovaný tvrdil, že zmluva o pôžičke, ktorú predložil žalobca

zo dňa 24.9.2009 bola vyhotovená dodatočne a to zrejme po dátume 16.6.2010, vychádzal z toho, že pokiaľ by mala materská spoločnosť na základe predloženej zmluvy o pôžičke priamo platiť žalovanému, nebolo by to možné, nakoľko SWIFT kód, ktorý sa v zmluve uvádza, nie je kódom jeho účtu, je to kód Bank Austria, o čom predložil výtlačok zo stránky Bank Austria a aj UniCredit bank. Uviedol, že tých 35.000 € vyfakturoval za to, že pre Telor International Limited, ktorý uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky s p. Z. pripravil túto zmluvu a presvedčil p. Z., aby im tú pohľadávku previedol a previedol v jednej tretine za 300.000 €, faktúru vystavil na základe dohody s p. S.. Žalovaný najmä trval na tom, že podpis, ktorý sa nachádza na zmluve o úvere nie je jeho podpisom, naviac namietal, že nejde o originál. V priebehu konania žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že so spoločnosťou Telor Capital Management, a.s. (žalobcom) nemal nikdy žalovaný žiadny právny vzťah. V súvislosti s tým uviedol, že sumu 35.000 €, ktorá je predmetom tohto sporu mu vyplatila spoločnosť Telor International Limited na základe fakturácie právnych služieb, ktoré jej poskytol v súvislosti s postúpením pohľadávky vo vlastníctve B. Z., ktorú vlastnil voči Slovak Telekom, a.s., na uvedenú spoločnosť Telor International Limited.

6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom svedkov L.. L. O., A. S., B. Z., V. B., výsluchom znalcov M.. L.. I. M., O. a L.. M. O., a ďalej listinnými dôkazmi a to najmä: Zmluva o úvere zo dňa 25.9.2009, Potvrzení o provedení platby, Smlouva o půjčce (Loan Agreement) zo dňa 24.9.2009, emailová komunikácia založená v spise, Čestné prehlásenie zo dňa 10.5.2012, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2010, faktura-daňový doklad odměny a hotových výdajů za advokátní úkony, Přiznání k dani z přidané hodnoty za III. štvrťrok 2009, výpis z účtu č. XXXXXXXXXX, Potvrzení o provedené platbě zo dňa 16.5.2012, Odborné vyjadrenie vo veci autenticity elektronického dopisu z 9.10.2012 vypracované O.. F. A., Znalecký posudok č. 2/2013, vypracovaný L.. I. M., O., „Zpráva nezávislého auditora“ z 11.3.2015 vypracovaná EKONOM MICHAL, s.r.o., „Stanovisko ke zprávě auditora“ vypracované L.. A. P., Znalecký posudok č. 5/2017 vypracovaný L.. M. O., Znalecký posudok č. 11/2018 vypracovaný M.. L.. I. M., O., Znalecký posudok č. 13/2018 vypracovaný L.. M. O., písomné prehlásenie svedka M.. M. M. a zistil nasledovný skutkový stav:

6.1. Svedok L.. L. O. pri výsluchu uviedol, že je od roku 1997 konateľom spoločnosti Herold Telemedia, s.r.o., žalovaného pôvodne spoznal v roku 1995 v súvislosti s nejakými ochrannými známkami. V roku 2000 alebo 2001 došlo k tomu, že spoločnosť Herold Telemedia, s.r.o. mala voči Slovenským telekomunikáciám vysoké pohľadávky rovnako ako Radio CDI, pán Z. vtedy išiel za žalovaným, ktorý zastupoval CDI, aby spoločne vyvolali konkurzné konanie a následne uzavreli zmluvu o spoločnom vymáhaní pohľadávok. Asi v roku 2008 prišiel pán G. s tým, že v Prahe existuje spoločnosť Proces Invest, ktorá ponúka financovanie sporov. Neskôr sa uzavrela nejaká zmluva, podľa ktorej Proces Invest mal preveriť ich pohľadávky a šance na úspech, išlo o zmluvu uzavretú dňa 22.12.2008 za Proces Invest a za nich dňa 17.12.2008. V roku 2008 boli asi dve stretnutia, za Proces Invest tam boli právnici, pani Z., pán M. a pán S.. M., G. svedkovi s odstupom času vravel, že sa dohodol s pánom S. z Proces Investu, že by Proces Invest prevzal 30 % z uplatnených 110.000.000 s tým, že sa dohodli, že on bude zastupovať ďalej. Na stretnutí prezentoval M.. G. pánovi S. nejakú zmluvu o jeho zastúpení a o odmene M.. G., pánovi S. odovzdal aj faktúru na tú sumu, bolo to 30.000 alebo 35.000 euro, tak to vychádzalo z tej sumy 110.000.000. Pán S. povedal, že tú zmluvu nepotrebuje a zobral si len tú faktúru. Svedok uviedol, že podľa neho je tento spor len zástupný spor, ktorým sa má pánovi G. dať na vedomie, že sa do toho nemá miešať. Žalovaný zastupoval aj ich aj CDI a po septembri mal zastupovať Proces Invest a pána Z. alebo toho, kto tú zmluvu podpíše. Svedok uviedol, že pán Z. im potom nevyplatil žiadnu sumu. Predmetom stretnutia vo Forume zo strany pána S. a G. bolo dohodnutie predaja pohľadávky pána Z., Proces Investu alebo jeho materskej spoločnosti Telor a následný postup, pán G. mal zastupovať obidvoch pred slovenskými súdmi pri pokračovaní tých sporov. Najprv bolo len financovanie sporov a potom bol aj priamy majetkový vstup Proces Investu do tých sporov.

6.2. Svedok A. S., pri výsluchu uviedol, že skupina Telor je investičná skupina, ktorá má investície v strednej a východnej Európe, tzv. Private Equity Sektore. Jednou z tejto investícii je investícia do spoločnosti Proces Invest, ktorej predmetom činnosti je investovanie do súdnych sporov na strane osoby, ktorá má potenciálnu pohľadávku, resp. istý nárok a z nejakého dôvodu nie je schopná, ochotná sa svojho práva domáhať sama, investovaním do súdneho procesu. To znamená, že za manažmentom spoločnosti stoja rôzni ľudia, s rôznymi súdnymi prípadmi. To bol aj prípad p. Z. s p. M.. G., ktorí oslovili Proces Invest, osobu p. M.. M. so súdnym sporom, ktorý p. Z. viedol proti Slovak Telecomu. Proces Invest vstupuje do schválených prípadov ako partner, ktorý financuje náklady trov súdneho sporu, právne

zastúpenie, poplatky. Vzhľadom k tomu, že prípad p. Z. s p. G. bol veľmi zložitý po niekoľkých vzájomných schôdzkach sa aj svedok zúčastnil, možno ako pomocná sila, dozor Proces Investu, pre tento prípad. Jednania sa ťahali, neboli schopní rozhodnúť či budú daný spor financovať, to s ohľadom na jeho výšku a zložitosť. M.. G. vystupoval voči Proces Investu aj svedkovi ako právny zástupca p. Z. v jednaniach, vo financovaní a zároveň ako právny zástupca, ktorý zastupuje p. Z. v danom spore pred slovenskými súdmi proti Slovak Telekom. V jeden moment svedok obdržal telefón aj mail od p. G.. V tom telefóne mu povedal, tým že sa tie jednania naťahujú, situácia pre neho je neúnosná ako právneho zástupcu, nakoľko nedostal úhradu od p. Z. za poskytovanie právnych služieb. Ďalej mu povedal, že potrebuje financovať svoju hypotéku a z toho dôvodu by potreboval nejaké finančné prostriedky, buď poskytnuté ako zálohu na prípadné úhrady právnych služieb, alebo inou formou. Svedok mu povedal, že mu pred schválením žiadne zálohy alebo finančné prostriedky neposkytujú. Na druhej strane vznikla u nich obava, že by mohli nastať problémy so súdnym sporom na Slovensku a preto sa rozhodli, že mu poskytnú osobnú pôžičku, teda že mu požičajú peniaze. Tie peniaze boli vo výške 35.000 Eur, boli zaslané na číslo účtu, ktorý svedok obdržal od p. G., boli bezúročné a dohodli sa, že si podpíšu zmluvu o tejto pôžičke. Vzhľadom k tomu Praha - Bratislava aj k pracovnému vyťaženiu svedka, sa dohodli, že stačí ak mu zmluvu s tými podmienkami, ktoré dohodli, pošle podpísanú jeho osobou do emailu. Prišiel prvý mail kde chýbala strana s podpisom, tak mu svedok volal naspäť, p. G. sa mu ospravedlnil, že asi má nejaký problém s PC a pošle mu to z domu. Následne obdržal mail, kde v kolónke dlžník bol podpis a vzhľadom k tomu, že to prišlo z rovnakej mailovej adresy ako predchádzajúce mal za to, že je to podpis p. G.. Toto bolo 09/2009 a s tým, že mali dohodu, že do 11/2009 príde k podpísaniu dohody o financovaní, alebo im prostriedky budú vrátené. Po danom dátume jednania, s p. Z. pokračovali ďalej rokovania o spôsobe financovania, dokonca bolo navrhnuté, aby podpísali dodatok k tej zmluve, pôžičke, ktorá je predmetom tohto konania. K tomu nikdy nedošlo. Jednania pokračovali aj v r. 2010 a zistili, že p. G. nezastupuje p. Z. v spore proti Slovak Telekom. On ho historicky zastupoval, ale následne ho zastupoval prof. G.. V nadväznosti na tieto skutočnosti chceli a požadovali vrátenie finančných prostriedkov. Bola tam skutočnosť, že p. G. robil pre nich právne služby, k tomu svedok uvádza, že v prípadoch financovania súdnych sporov si neberú externých advokátov v spoločnosti Proces Invest alebo Telor. Ďalšia vec je, že na právne úkony v čiastke 35.000 eur by určite očakávali zmluvu o právnom zastúpení, prípadne aspoň objednávku so zadefinovaním rozsahu poskytnutých služieb. Svedok prehlásil, že celý čas počas rokovania s p. Z. boli presvedčení, že p. G. je právny zástupca p. Z., z toho dôvodu p. G., ako fyzickej osobe, poskytli pôžičku do doby vyriešenia toho problému. Na otázku prečo prišli peniaze na slovenský účet p. G. zo spoločnosti Telor International Ltd. a nie z účtu Telor Capital Management svedok odpovedal, že Telor International Ltd. Je materská spoločnosť Telor Capital Management, ktorá financuje jednotlivé prípady a preto má na účtoch dostatok finančných prostriedkov okamžite k dispozícii. Čo sa týka toho slovenského účtu, p. G. do tej doby nikdy nič neuhrádzali, takže ten účet mu bol p. G. oznámený práve k poskytnutiu tejto pôžičky. Nikdy nebola dohoda, že si tie peniaze ponechá, tam bola dohoda v prípade odsúhlasenia financovania súdneho sporu sa tieto prostriedky započítajú proti prostriedkom, ktoré budú vzdávať na trovy právneho zastúpenia v uvedenom súdnom spore. Preto aj tou ďalšou podmienkou bolo, že p. G. pána Z. v danom spore bude zastupovať. V tom čase zastupoval p. Z. už prof. G.. Stretnutie na ktorom by boli prítomní p. G. a p. O. a bola predložená aj faktúra sa určite neuskutočnilo tak ako tvrdí p. G.. Svedok uviedol, že mail, v ktorom bolo, že potrebuje peniaze na refinancovanie hypoúveru, ten mail existuje, s požiadavkou o rozhovor, táto požiadavka bola diskutovaná telefonicky, má ho pripísaný, doručený 11.09.2009, ktorý aj na pojednávaní dňa 23.1.2015 prečítal: „Vážený pán O.. Dovoľujem si vás touto cestou osloviť vo veci klienta našej advokátskej kancelárie p. G. Z., ktorý je účastníkom súdneho sporu o odškodnenie neoprávneného vypnutia F. v Bratislave. Koncom mája tohto roku sme na jednaniach v sídle Proces Investu v Prahe spolu s Vami a W.. M. finalizovali podmienky spolupráce s Proces Investom na vedenie uvedeného sporu. V tejto súvislosti by som Vás chcel zdvorilo poprosiť o telefonický rozhovor. Včera 10.09. som sa úspešne dovolal Vašej asistentke v čase keď ste bol zaneprázdnený a sľúbila mi, že ma budete obratom kontaktovať. Dnes sa mi na vaše telefónne číslo bohužiaľ už nepodarilo dovolať. M.. M. G.. (diktované v českom jazyku)“ Svedok uviedol, že dostal mailom číslo účtu, čakali na podpis zmluvy o úvere a následne po podpise uskutočnili prevod. Na otázku v akom stave, akou formou boli predložené p. A. maily na vypracovanie jeho odborného vyjadrenia, svedok uviedol, že mu ich preposlal. avšak nie je schopný potvrdiť, či prístroje v rámci preposielania emailov neupravovali špecifikácie emailov, ale obsahovo sú autentické. Na otázku žalovaného svedok nevedel uviesť kto vypracoval zmluvu Telor Capital Management a Telor International Ltd. Obdobné zmluvy uvedené spoločnosti uzatvárajú denne a preto si svedok nepamätal či sa na vypracovaní a uzatváraní tejto konkrétnej zmluvy zúčastnil. Úver ako taký bol schválený p. C., čo tomu predchádzalo a následne dve asistentky spoločnosti s ním čakali na potvrdenie od svedka či obdrží p. G. podpísanú zmluvu. Následne zaradili platbu do ďalších platieb.

Na otázku žalovaného ako je možné, že v tejto zmluve o pôžičke medzi spol. Telor Int a Telor Cap. figuruje číslo jeho účtu, ktoré sa podľa vlastného tvrdenia dozvedel až 25.09.2009 a súčasne ako je možné, že v tejto zmluve figuruje nesprávne Swift označenie jeho účtu, ktoré sa Telor Int. dozvedel až 16.06.2010 ako vyplýva z potvrdenia UniCredit Bank, svedok uviedol, že číslo účtu bolo potvrdené 25.09., je možné, že ho obdržali telefonicky, že ho žalovaný diktovali po telefóne, ale je pravda, že potvrdené bolo 25.09. a predpokladá, že ich banka vie cez akú korešpondenčnú banku realizuje platby na Slovensko. Svedok uviedol, že sa stretli so žalovaným na Slovensku, avšak pri otázke kde na Slovenku, svedok váhal, a napokon uviedol, že nevie. Na otázku žalovaného ako boli ukončené tie rokovania zo strany Proces Investu s p. Z. a kedy svedok uviedol, že boli ukončené tak, že Proces Invest nebude financovať daný spor a formálne ani neprišlo k nejakému razantnému ukončeniu, konkrétnemu dátumu ukončenia konania. Z toho dôvodu, že v rokovaniach ďalej pokračoval Telor, Proces Inves nemal záujem financovať tento súdny spor vzhľadom na jeho charakter a v jednaniach pokračoval Telor. Na otázku žalovaného kedy bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky medzi Telorom Int. Ltd. a p. Z. a kedy mu bola uhradená kúpna cena svedok nevedel na to konkrétne odpovedať, bolo to niekedy v roku 2010, uviedol že prvý návrh išiel od žalovaného a aj posledný návrh, žalovaný zastupoval p. Z.. V súvislosti s touto zmluvou mu svedok zaslal mail, v ktorom sa pýtal akým spôsobom majú prebehnúť platby pre p. Z., niekedy v prvom polroku 2010. Svedok potvrdil, že je jedným z troch konateľov spoločnosti Candelar, ktorí konajú všetci spoločne. Predali túto spoločnosť a tým myslí skupinu Telor a p. Z.. P. Z. peniaze za predaj Candelaru dostal a Candelar je majiteľ jeho pôvodnej pohľadávky. Svedok uviedol, že na vrátenie úveru primárne vyzýval žalovaného telefonicky a potom vec postúpili právnemu zástupcovi. Uviedol, že p. O. osobne nepozná, čím nevylúčil, že sa mohli niekedy stretnúť a nie je si istý či to nie je pán, ktorý sa snažil cez Proces Invest financovať spor s nejakými zmenkami. Na otázku súdu, aby svedok objasnil moment uzavretia zmluvy, teda pán žalovaný mal svedkovi poslať vypracovaný návrh zmluvy o úvere, mal ho podpísať a poslal svedkovi mailom vo formáte .jpg alebo .pdf., svedok uviedol, áno, prvý návrh zmluvy bol vo formáte .jpg a druhý v .pdf. Ďalej na otázku súdu ako dopísal do zmluvy osobu veriteľa do počítačového súboru s koncovkou pdf, keďže do tohto súboru nejde dopisovať svedok uviedol, že nevie, sekretárka to tam dopísala. Na otázku súdu či osoba, ktorá podpísala zmluvu o úvere, teda p. C. bol v tom čase v Prahe odpovedal svedok áno. Ďalej svedok uviedol, že tá zmluva bola uzatváraná v neštandardnom režime, bol im zaslaný návrh, ktorý považovali za dostatočný na krátkodobú pôžičku peňazí. Na otázku súdu, aby svedok odstránil rozpor v tvrdení, že on dopísal veriteľa do návrhu zmluvy a jeho tvrdením vo výpovedi, že to pravdepodobne urobila sekretárka svedok uviedol, že si to presne nepamätá, je to viac ako 5 rokov. Na otázku súdu či je štandardné a nutné vzhľadom na zmluvu o pôžičke medzi Telor/Telor, aby pri identifikácii akéhokoľvek prijímateľa peňazí cez bankový prevod uvedené aj Swift kód, nestačí len samotný účet svedok uviedol, že určite to nie je nutné, na druhej strane nemajú dobré skúsenosti s platbami do štátov, kde neplatia často a preto je všeobecne snaha byť čo najdetailnejší, uvedením swift kódu k účtu prijímateľa peňazí robí platbu, prevod detalnejším. Na pojednávaní dňa 20.5.2015 predstúpil svedok s vlastným osobným PC, oboznámil súd so svojou mailovou schránkou a@b.c a poukázal na emaily. Mailový prehliadač MS Outlook, uviedol, že prezentované maily sú stiahnuté s príslušného servera do osobného počítača. Na otázku žalovaného uviedol, že nevie kto je správcom jeho emailového konta. Prvý rozhodný mail je z 11.09.2009 v čase 10.14 hod. A.M. Uvedený email došiel z adresy a@b.c Obsah uvedeného emailu je obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 23.01.2015. Súd skonštatoval, že diktovaný obsah do zápisnice je totožný. Žalobca uviedol, že pravosť mailu je autentická. Ďalší mail je zo dňa 25.09.2009 čas 16:35 hod. A.M. opäť z adresy a@b.c Obsahom tohto mailu je text súd číta: „Posielam scan zmluvy o uvere, myslim ze tak nejak sme to mysleli, ako som to napisal, ze ak bude dalej uzavreta zmluva o financovani tak je to povazovane za zalohu. Dakujem pre istotu cislo uctu XXXXXXXXXX X. credit N. Z., a.s. L.: Z N./Z.: X. s pozdravom. Informace od ESET NOD 32 antivirus, verze databaze 4465 (20090928). Správa túto správu proveril ESET NOD 32 antivir, internetový odkaz http://www.eset.cz informace od I. smart security verze databaze 4850 (20100209) túto správu proveril eset smar security, internetový odkaz http://www.eset.cz “ Súčasťou mailu je príloha s názvom Document_0.jpg (veľkosť 1 MB). Na otázku súdu aký používa svedok antivírový program, resp. aký používal v tej dobe prijatia správy, svedok uviedol, že v čase keď prijal mail nevie. Súd konštatoval, že v uvedenom maily je digitálna stopa po dvoch antivírových programoch a to: eset nod 32 antivirus a eset smart security. Svedok uviedol, že v čase prijatia toho mailu nemal tento konkrétny notebook. Celá mailová schránka je uložená u poskytovateľa danej služby, ku ktorej sa môže kedykoľvek prihlásiť. Svedok otvoril uvedený dokument, obsahom tohto dokumentu je zmluva o úvere bez uvedenia veriteľa, s uvedením dlžníka, teda odporcu M.. M. G. - advokát, číslo licencie Z. XXXX, G. F., r.č. XXXXXX/XXXX, číslo bankového účtu XXXXXXXXXX/XXXX, X. Y. bank Z., L.: Z Súd konštatoval, že zvyšok uvedeného dokumentu sa zhoduje so zmluvou o úvere (z č.l. 3), výlučne

touto stranou, bez označenia veriteľa. Žalovaný uviedol, že uvedený mail s prílohou on neposlal. Na otázku súdu na svedka, či na doteraz oboznámené maily elektronicky odpovedal svedok uviedol, že na prvý mail nevie, na druhý neodpovedal, telefonoval žalovanému s tým, že mu chýba strana s podpisom. Hovor mal byť uskutočnený po obdržaní mailu 25.9.2009 v rozmedzí medzi 16:40 hod. - 20.30 hod. Ďalší mail: tretí - 25.09.2009 čas 20.48 hod. A.M. opäť z mailovej adresy a@b.c s informáciou, že správa bola poslaná ďalej dňa 20.05.2015, 13:48 hod. Obsahom mailu je príloha označená: Zmluva uver.pdf (292 kB) Text mailu: „Pri kontrole odeslanej posty som zistil, ze asi nie je v subore JPGE druhá strana, napriek tomu, že pri odosielaní z kancelárie som ju tam mal. Posielam teda znova z domáceho PC v PDF. S pozdravom M. Informace od eset nod 32 antivirus, verze databaze 4465 (20090928) tuto správu proveril eset nod 32 antivirus http://www.eset.cz informace od eset smart security verze databaze 5134 (20100521) tuto spravu proveril eset smart security http://www.eset.cz “. Obsahom priloženého dokumentu je opäť zmluva o úveru bez označenia veriteľa, dokument má dve strany, prvá strana je identická s dokumentom s predchádzajúceho mailu. Súd konštatoval, že obsah druhej strany uvedenej zmluvy je identický so zmluvou, ktorá je súčasťou spisu, čl. 4 bez podpisu veriteľa. Nachádza sa tam aj podpis dlžníka. Žalovaný uviedol, že uvedený mail on neposielal. Ďalší mail je zo dňa 16.12.2009, čas 16:09 hod. opäť z adresy a@b.c <mailto:a@b.c>, Smlouva, obsahom mailu je text: „Posílam doplnenou smlovou na postupení, nechal sem nevyplnene nektere terminy, ktere vyplnte dle vasich moznosti a udaje postupnika ... , ktere mi zatim nedorazili. Moc se omluvam, ale nestihl jsem dnes tu prolongaci, strasny frmol ...., kazdy chce mit pred vanocemi cisty stul, mrknu se na to vecer, s pozdravom W. G. pokračovanie mailu - informace od eset nod 32 antivirus, verze databaze 4693 (20091216) tuto spravu proveril eset nod 32 antivirus http://www.eset.cz informace od eset smart security verze databaze 4850 (20100209) tuto spravu proveril eset smart security http://www.eset.cz „Prílohou tohto mailu je dokument označený ako R. (61 kB), žalovaný otvára prílohu: obsahom prílohy je návrh zmluvy o postúpení pohľadávky s označením zmluvnej strany p. B. Z., svedok uvádza, že uvedenú prílohu nie je potrebné verifikovať so zmluvou, ktorá je obsiahnutá v spise na čl. 70-73, nakoľko uvedeným mailom chcel len ilustrovať existenciu mailovej komunikácie. Žalovaný uviedol, že potvrdzuje minimálne prílohu, že takáto od neho odišla pánovi S., približne v uvedenom termíne. Následne súd pristúpil k oboznámeniu sa s mailovou komunikáciou na serveri gmail.com, na ktorom má mailovú komunikáciu zachytenú žalovaný z počítača žalovaného, z emailovej adresy: a@b.c <mailto:a@b.c>. Žalovaný poukázal na prvý mail, ktorý bol odoslaný na adresu a@b.c dňa 25.09.2009 o 16:35 hod. a obsahom tohto mailu je „posielam vam scan zmluvy o post. pohl, ktorou bola v roku 2002 postupena pohladavka CDI na pana Z., ako som vam uz avizoval, uhradu z faktury prosim vykonat na moje c.u. na slovensku c. XXXXXXXXXX X. bank Z., L.: Z N./Z. - X. s pozdravom“ Prílohou mailu je zmluva o postúpení pohľadávky z CDI na p. Z. s názvom document_0.jpg. Žalovaný uviedol, že toto je mail, ktorý poslal v rozhodnom dátume 25.09.2009 o 16:35 hod. p. S., iný mail neposielal a má za to, že v počítači p. S. bol tento mail pozmenený. Svedok uviedol, že takýto mail s takou prílohou od žalovaného nedostal v rozhodnom čase. Žalovaný prezentuje druhý mail odoslaný z jeho mailovej adresy na adresu a@b.c zo dňa 25.09.2009 o 20:48 hod., text: „Pri kontrole odoslanej posty som zistil, ze asi nie je v subore JPGE druha strana, napriek tomu, ze pri odosielani z kancelarie som ju tam mal, posielam teda znova z domaceho PC v pdf, s pozdravom“. Prílohou je súbor s názvom cdipostpoh.pdf . Obsahom danej prílohy je zmluva o postúpení pohľadávky medzi cdi holding a p. Z.. Žalovaný tvrdí, že tento mail bol pozmenený, bola tam vymenená príloha z ním odoslanej prílohy na prílohu, ktorú prezentoval p. svedok S., ako zmluvu o úvere ním zaslanú. Žalovaný uviedol, že veľkosť prílohy prvého mailu je 1,8 MB a veľkosť druhej 334 kB. Na otázku žalobcu na svedka, či mu bol doručený prezentovaný druhý mail v čase 20:48 hod. aj s uvedenou prílohou, svedok uviedol, že nie. Žalovaný prezentuje ďalší mail, doručený mu z adresy a@b.c 07.01.2010, 10:19 hod, predmet mailu: treuhand konto, obsahom mailu je: „dobry den, potrebuji potvrdit od pana Z. ze nize uvedene je cislo uctu na ktere mame poslat dle uzavrene smlouvy 100+100 tis. eur, potrebuji tuto instrukcii, dekuji s pozdravem A. Z.“ Svedok potvrdil odoslanie uvedeného mailu. Na otázku žalobcu, koho vlastne žalovaný zastupoval v tejto veci, žalovaný uviedol, že v uvedenej veci robil pre Telor, pána Z. v tejto veci nezastupoval. Žalovaný prezentuje ďalší mail, ktorý mu bol doručený z adresy a@b.c dňa 21.12.2009, s textom: krásneho prežitia vianočných sviatkov a všetko dobré do nového roku praje A. informace od eset nod 32 antivirus verze databaze 4705 (20091221) tuto spravu proveril eset nod 32 antivirus http://www.eset.cz „ Prílohou tohto mailu je súbor PF2010.pdf. Na otázku žalovaného, že či vie potvrdiť, keď na pojednávaní konanom 23. 1.2015 uviedol, že skupina Telor predala svoju účasť v spoločnosti Candelar a súčasne p. Z. predal účasť v Candelar a že mu boli vyplatené peniaze za túto jeho účasť, svedok uviedol, že áno.

6.3. Svedok B. Z., pri výsluchu uviedol, že si dobre spomína na to, že pán G. mu povedal, resp. poslal mu SMS o tom, že treba financovať istý proces. Ide o firmu Proces Invest. Spolu s p. G. išli do Prahy a predniesli tam spolu svoj problém. Firma Proces Invest to potom musela skontrolovať, preskúšať, či sú pripravení financovať tento proces. Mali asi 3-4 termíny s firmou Proces Invest a na túto kontrolu firme Proces Invest odovzdali všetky potrebné doklady. Pri jednom spoločnom stretnutí bol prítomný aj A. S.. A vtedy povedal prostredníctvom svojej tlmočníčky pani B., či nie je možné financovanie prostredníctvom A. S. a firmy Telor. Po niekoľkých vyjednávaniach, ktoré trvali niekoľko mesiacov prišlo oznámenie že firma Telor kúpi podiely z tohto procesu a zaplatí za ne peniaze. Krátko pred Vianocami došlo k podpisu zmluvy medzi ich firmou a firmou Telor. A vtedy sa dohodli, že zaplatia v troch častiach. Ten proces potom dotiahli dokonca. Išlo o spor F., v ktorom vystupoval svedok proti Slovak Telekomu. Na začiatku ho zastupoval M.. G., potom ho zmenil na p. Z., následne na pána N., následne na p. Z.. Pri rokovaniach s Proces Investom, ho zastupoval M.. G.. Na otázku žalobcu, či svedok podpísal Odovzdávací protokol k Zmluve o financovaní konania č. 041208/0142Va odpovedal svedok áno a všetky tam uvedené dokumenty boli odovzdané Proces Investu. Ďalej uviedol, že zmluva o postúpenie pohľadávky medzi ním a spoločnosťou Telor bola podpísaná v decembri 2009, zastupoval ho a zmluvu vypracoval p. G., za zastupovanie nedostal p. G. odplatu. Nevedel, že W.. G. si žiadal poskytnutie úveru od spol. Telor. Uviedol, že to financovanie vybavovali, aby priviedli proces dokonca, ale nie s Dr. G.. Svedok uviedol, že o poskytnutí finančných prostriedkov Dr. G. vo výške 35.000. Eur spoločnosťou Telor, ktoré sú predmetom tohto konania, nemôže nič povedať, pretože o poskytnutí týchto prostriedkov nič nevedel. Neskôr sa dozvedel, že Dr. G. peniaze dostal, nevie povedať, či to bolo o pol roka. Ale v čase podpisu nevedel, že dostane peniaze. Nevedel za čo ich mal dostať, dozvedel sa to od pána S., prostredníctvom tlmočníčky p. B..

6.4. Svedkyňa V. B., pri výsluchu uviedla, že je tlmočníčkou p. Z. od r. 2004 a sprevádzala ho aj pri rozhovoroch s firmou Proces Invest, tak isto aj pri postúpení časti pohľadávky na firmu Telor. Bola pri rozhovoroch v Prahe, ktoré predchádzali postúpeniu pohľadávky. Čo sa týka pôžičky p. G., ktorý v tom čase zastupoval p. Z. pri postúpení pohľadávky, pri jej uzatváraní nebola ani p. Z.. O tej pôžičke mala následne vedomosť po podpise zmluvy o postúpení pohľadávky. Po podpise tej zmluvy o postúpení pohľadávky dostal p. Z. pri podpise hotovosť a ďalšie dve splátky mali ísť prevodom. Z prvej čiastky, ktorú dostal p. Z. v hotovosti bola aj ona a p. G. a jedna jeho kolegyňa. Začiatkom roku 2010 niekedy na jar, sa stretli s p. S., povedal jej bez prítomnosti p. Z., že požičal Dr. G. ešte pred podpisom tej zmluvy o postúpení pohľadávky 30 alebo 35.000 eur. Presnú sumu si už nepamätá. S tým, že mu to už nevrátil. Svedkyňa sa Dr. G. na to pýtala a povedal jej, že mu tie peniaze osobne už vrátil. O tom informovala aj p. Z.. Nepamätala si pri akej príležitosti to bolo, bolo to asi 5 rokov dozadu, ale pamätá si, že jej žalovaný povedal, že mu vrátil keš na W. G. (O.). Malo ísť o vrátenie pôžičky. Svedkyňa potvrdila na otázku súdu, že pán S. jej mal povedať, že v minulosti mal požičať peniaze Dr. G. a do dňa keď jej túto informáciu povedal, ich nevrátil. Malo ísť o zmluvu o úvere, ďalšie skutočnosti nevie, že išlo o zmluvu o úvere jej povedal p. S.. Pán S. jej nespomínal nejakú mailovú komunikáciu medzi ním a Dr. G. ohľadom pôžičky. Pri rokovaniach zmluve o postúpení pohľadávky vtedy právne zastupoval p. Z. Dr. G.. Uviedla, že žalovaný jej povedal priamo, že si požičal peniaze od p. S..

6.5. Zmluva o úvere zo dňa 25.9.2009 bola vypracovaná tak, že ako zmluvné strany boli označení žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 35.000 € najneskôr do 30.9.2009 a dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver do 30.11.2009 ak do tohto dňa nebude uzavretá zmluva o financovaní súdneho sporu klienta dlžníka p. B. Z. vedeného pred Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 50Cb 85/2001 medzi týmto klientom a veriteľom alebo osobou s ním akokoľvek zviazanou, pričom dlžník ako advokát bude v uvedenom spore vykonávať úkony právneho zastúpenia z čoho mu bude plynúť nárok na honorár podľa uvedenej zmluvy o financovaní sporu. V prípade financovania súdneho sporu uvedeného v predchádzajúcom odseku veriteľom bude vyplatená čiastka úveru podľa tejto zmluvy považovaná za vyplatenú nevratnú zálohu na trovy právneho zastúpenia podľa Zmluvy o financovaní súdneho sporu. Strany sa dohodli, že úver bude do 30.11.2009 odo dňa jeho poskytnutia bezúročný. Zmluva obsahovala podpisy veriteľa a dlžníka.

6.6. Z potvrzení o provedení platby súd zistil, že UniCredit Bank vydala takéto potvrdenie na žiadosť Telor International Limited, pričom banka potvrdila prevod jeho platobného príkazu znejúceho na sumu 35.000 € valutou 29.9.2009 z účtu XXXXXXXXXX.

6.7. Smlouva o půjčce (Loan Agreement) bola dňa 24.9.2009 uzatvorená medzi Telor International Limited a Telor Capital Management a.s. podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi nezaistený úver financovania až do výšky 35.000 € za podmienok ustanovených v tejto zmluve.

6.8. V e-maily zo dňa 25.9.2009 odoslanom o 16,35 hod. (4,35 PM) z emailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c> príjemcovi Z. A. (a@b.c <mailto:a@b.c>) sa nachádza text „Posielam scan zmluvy o úvere. Myslím, že tak nejak sme to mysleli , ako som to napísal, že ak bude ďalej uzavretá zmluva o financovaní, tak je to považované za zálohu. Ďakujem, pre istotu číslo účtu XXXXXXXXXX, X. N. Z., a.s., L.: Z BIC/Z.: UNCRSKBX, S pozdravom“

6.9. Čestným prohlášením zo dňa 10.5.2012 spoločnosť Telor International Limited prehlásila, že im v roku 2009 nebola doručená žiadna faktúra vystavená M.. M. G. znejúca na sumu 35.000 € a spoločnosť nemá takú faktúru vo svojej účtovnej evidencii.

6.10. V e-maily zo dňa 25.9.2009 odoslanom o 20,48 hod. z emailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c> príjemcovi Z. A. s predmetom: zmluva, sa nachádza text „Pri kontrole odeslanej pošty som zistil, že asi nie je v súbore JPGE druhá strana, napriek tomu, že pri odosielaní z kancelárie som ju tam mal. Posielam teda znova z domáceho PC v PDF. S pozdravom M. 6.11. V e-maily zo dňa 5.10.2009 odoslanom o 15,02 hod. z emailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c> príjemcovi a@b.c <mailto:a@b.c>, sa nachádza text „Dobrý den, Posílám rozpracovaný návrh struktury. Dejte mi vědět jestli struktura týkajíci sa p. Z. by takto mohla fungovat. Díky A.“

6.12. V e-maily zo dňa 18.12.09 odoslanom z emailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c> príjemcovi a@b.c <mailto:a@b.c>, sa nachádza text „Dobrý deň, Posielam upravenú zmluvu. Nič lepšie jako zľava na odplatu ma nenapala. DRAM, že to bude vyhovovať. S pozdravom A. S.“ Súčasťou emailu bola príloha s názvom R. Z. vs. H..docx vo veľkosti XX kB.

6.13. V e-maily zo dňa 7.1.2010 o 10,19 hod. odoslanom z emailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c> príjemcovi a@b.c <mailto:a@b.c>, sa nachádza text „Dobrý den, Potřebuji potvdrit od pana Z. že níže uvedené je číslo účtu na které máme poslat dle uzavřené smlouvy 100+100 tis. EUR. Pořebuji tuto instrukci. Děkuji, s pozdravem A. S.“

6.14. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2010 vyplýva, že medzi postupcom B. Z. a postupníkom CANDELAR LIMITED došlo k postúpeniu pohľadávky špecifikovanej v článku II tejto zmluvy. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 50Cb 85/01-904 zo dňa 9.11.2011 uložil súd žalovanému v 1. rade (Slovak Telekom, a.s.) povinnosť zaplatiť žalobcovi (B. Z.) sumu 32.178.750 € s príslušenstvom a žalobu vo zvyšku v sume 77.821.250 € zamietol.

6.15. Z faktury-daňový doklad odměny a hotových výdajů za advokátní úkony vyplýva, že túto žalovaný vystavil dňa 17.9.2009 spoločnosti TELOR International Limited za právnu pomoc - postoupení pohledávky v celkovej sume 35.000 €. Faktúra bola vystavená za úkon právnej služby na základe objednávky spoločnosti TELOR International Limited o poskytnutie právnych služieb pri postúpení pohľadávky proti Slovak Telecom, a.s. v hodnote 110.000.000. € v postupovanej výške min. 30 % a to z p. B. Z. - oprávneného držiteľa na Telor International Limited (spor o pohľadávku vedený na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 50Cb 85/01 a bola ohodnotená daňovou znaleckou kanceláriou U., P. & partner, J. na minimálnu cenu 68.235.000 €).

6.16. Z Přiznání k dani z přidané hodnoty za III. štvrťrok 2009 zo dňa 15.10.2009 súd zistil, že žalovaný priznal sumu 927.500 českých korún.

6.17. Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX, N.: X. bolo zistené, že na tento účet bola dňa 29.9.2009 pripísaná suma 35.000 € od Telor International Limited Victoria Street 1 Douglas.

6.18. Z potvrzení o provedené platbě zo dňa 16.5.2012 súd zistil, že X. N. Y. F., a.s. potvdrdila, že z účtu spoločnosti TELOR INTERNATIONAL LIMITED číslo XXXXXXXXXX/XXXX bola prevedená platba s valutou 29.9.2009 v mene EUR na čiastku EUR 35.000,00 na banku príjemcu X. N. Z., a.s. (swiftová adresa X.) v prospech účtu príjemcu Z

6.19. Z Odborného vyjadrenia vo veci autenticity elektronického dopisu z 9.10.2012, vypracovaného O.. F. A., znalcom z odboru kybernetika, na základe objednávky žalobcu súd zistil, že znalec vypracoval toto odborné vyjadrenie na základe dvoch elektronických správ predložených žalobcom a to správy odoslanej 25.9.2009 o 16:35:25 CEST, odosielateľ a@b.c <mailto:a@b.c>, adresát a@b.c <mailto:a@b.c>, predmet správy „zmluva“ a 25.9.2009 o 20:48:10 CEST, odosielateľ a@b.c <mailto:a@b.c>, adresát a@b.c <mailto:a@b.c>, predmet správy „zmluva“. Okrem všeobecných vysvetlení jednotlivých pojmov znalec uviedol, že z uvedených faktov v hlavičke emailu a dokumentácii k programu ESET NOD32 je zrejmé, že predmetný email bol doručený do schránky na počítači piano.ad.ignum.cz v piatok 25.9.2009 o 16:35:52. V pondelok 28.9.2009 bol zo schránky vyzdvihnutý poštovým klientom adresáta, prebehla antivírová kontrola a správa o prevedení bola zapísaná do tela správy, čo vysvetľuje zdanlivú disproporciu medzi dátumom odoslania správy a dátumom aktualizácie antiviru NOD32. Podobne sa tak stalo aj 9.2.2010, kedy bol email opäť prekontrolovaný antivirom na počítači koncového užívateľa. Uviedol, že v jpg a pdf súboroch sú mimo vlastného textu uložené tzv. metainformácie; v tomto prípade bol jpg súbor vytvorený 25.9.2009 o 16:27:55 ale odoslaný bol 25.9.2009 o 16:35:25 a tak isto aj pdf súbor bol vytvorený 25.9.2009 o 20:39:39 ale odoslaný bol 25.9.2009 o 20:48:10. Formátovanie správ, teda nastavenie typu písma, veľkosti, atď. záleží výhradne na nastavení klienta pre príjem elektronickej pošty.

6.20. Zo Znaleckého posudku č. 2/2013, vypracovaného L.. I. M., O., znalcom z odboru elektrotechnika na základe objednávky žalovaného (pozn. išlo o súkromný znalecký posudok) súd zistil, že objektom skúmania boli 2 odoslané a 2 prijaté emailové správy, pričom predmetom skúmania bola autenticita prijatých emailových správ. Znalec mal pri skúmaní k dispozícii originálne odoslané správy, ktoré vyexportoval vo forme zdrojového kódu správ z emailovej schránky a@b.c <mailto:a@b.c> dňa 22.2.2013; znalec tieto správy označil ako email č. 10 a email č. 20. Ďalej mal k dispozícii dve emailové správy vytlačené na papieri, ktoré majú byť prijatou verziou emailových správ odoslaných z konta a@b.c <mailto:a@b.c>, tieto správy boli získané z prílohy odborného vyjadrenia spracovaného O.. F. A.; znalec tieto správy označil ako email č. 1P a email č 2P. Skúmaním hlavičiek neboli nájdené vyslovené znaky vylučujúce autenticitu. V tele emailových správ, ktoré k sebe navzájom náležia ako odoslané a prijaté sa v značnej miere nezhoduje text uvedený v tele emailových správ. V prijatých správach sú použité čechizmy, ktoré žiadny emailový klient automaticky v tele správy v takomto rozsahu nezmení, z čoho možno konštatovať, že obsah prijatých emailových správ modifikovala manuálne neznáma osoba. Znalec konštatoval, že emailové správy č. 1P a č. 2P vykazujú jednoznačné znaky falšovania resp. pozmeňovania, pričom aj program Eset opakovane kontroloval prijaté emailové správy z dôvodu, že zistil, že boli zmenené. Nie je možné potvrdiť autenticitu príloh emailových správ č. 1P a č. 2P. Pri porovnávaní formátovania správ prijatých a odoslaných znalec konštatoval, že toto formátovanie vykazuje rozdiely, ktoré dokazujú manuálny zásah do obsahu emailových správ č. 1P a č. 2P. Znalec uviedol, že prijaté emailové správy, ktoré sú prílohou Odborného vyjadrenia O.. F. A. zo dňa 9.10.2012 je nutné považovať po preskúmaní emailových správ, ktoré k nim prináležia a ktoré sa nachádzajú v emailovej schránke a@b.c <mailto:a@b.c>, za neautentické.

6.21. Z písomnej svedeckej výpovede svedka M.. M. M. súd zistil, že podľa jeho výpovede žalovaný začiatkom roka 2009 vystupoval ako právny zástupca p. B. Z. pri jednaní s firmou Procesinvest o možnosti uzatvorenia zmluvy o financovaní konania č. 041208/0142Va zo dňa 12.3.2009, ktorého právne zastupuje vo veci vedenej na krajskom súde sp. zn. 50Cb 85/01. Uviedol, že Zmluva o financovaní uvedeného sporu s firmou Procesinvest nebola nikdy uzatvorená. Firma Telor International Ltd, ktorá je materskou firmou Procesinvest a.s. a ani Telor Capital Management, a.s. ani Procesinvest, a.s. zásadne nevyužívajú externú právnu pomoc pri vyhodnocovaní právnych sporov a preto žiadna z uvedených firiem nepoverila žalovaného, aby ktorúkoľvek z nich zastupoval či vykonával pre ňu prácu.

6.22. Z dokladu „Zpráva nezávislého auditora“ z 11.3.2015, vypracovanej I. O., s.r.o. mal súd preukázané, že auditor overil ekonomické informácie a uviedol nasledovné: 1. M.. M. G. vystavil faktúru

- daňový doklad č. 1/2009 odberateľovi TELOR Internationa Limited, Isle od Man, IČ: XXXXXC na sumu 35.000 € s dátumom vystavenia 17.9.2009, splatnosťou 14 dní s bankovým spojením X. N. Y. F.. a.s., č. účtu XXXXXXXXX/XXXX (Originálne podpísaná kópia daňového dokladu); 2. Na bežný účet č. XXXXXXXXXX/EUR/BRXX, vedený v X. N. Z., a.s. dňa 29.9.2009 obdržal 35.000 € od TELOR INTERNATIONAL LIMITED, variabilný symbol nebol uvedený. (Originál výpisu z bankového účtu); 3. Z daňovej evidencie M.. G., týkajúcej sa jeho podnikateľskej činnosti v Českej republike za rok 2009 vyplývajú príjmy vo výške 927.500 Kč (čo zodpovedá ekvivalentu 35.000 € pri menovom kurze 26,50 Kč/

Eur), výdaje 668.320 Kč, daňový základ 259.180 Kč; 4. Z porovnania Přiznání k dani z příjmů fyzických osob za rok 2009, podanému Finančnímu úřadu pro Prahu 5, ked M.. kotlík ako daňový rezident ČR bol povinný zdaniť svoje „celosvetové príjmy“ s W. priznaním k dani z príjmu v Slovenskej republike, podaného Finančnému úradu Bratislava I vyplýva, že M.. G. v Českej republike riadne v zákonnom termíne dodanil príjmy, výdaje a daňový základ v súlade s čiastkami vyplývajúcimi z daňovej evidencie podľa bodu 3) (Daňové priznania k dani z príjmu v ČR a SR a potvrdenie oboch príslušných finančných úradov).

6.23. V „Stanovisku ke zprávě auditora“ vypracovanom L.. A. P. na žiadosť žalobcu, daňový poradca uviedol, že auditor I. O., s.r.o. v správe nezávislého auditora zo dňa 11.3.2015 nemal dostatočné podklady k overeniu, nemal ani kompletnú daňovú evidenciu žalovaného a k uplatnenej DPH sa nevyjadril vôbec.

6.24. Zo Znaleckého posudku č. 5/2017 vypracovaného L.. M. O., znalcom z odboru elektrotechnika, ktorý bol ustanovený súdom súd zistil, že znalcovi pri znaleckom skúmaní neboli poskytnuté žiadne servisné záznamy (LOG súbory) z mailových serverov, cez ktoré správy prechádzali a ani pôvodné emailové súbory klientov resp. emailových aplikácií inštalovaných na počítačoch odosielateľa a príjemcu. Na otázku či informácie v hlavičkách elektronickej správy súhlasia s obsahom elektronickej správy, najmä čo sa veľkosti a typu príloh týka znalec uviedol, že pokiaľ by boli k dispozícii originálne hlavičky správ odosielateľa a príjemcu, bolo by technicky možné skontrolovať jednoznačnú autenticitu a originalitu správ a príloh. Ak sú k dispozícii iba textové výpisky hlavičiek, nie je možné potvrdiť autenticitu uvedeného výpisu. Na otázku či v priebehu doručovania elektronickej pošty neboli na serveroch elektronickej pošty urobené záznamy (log súbory), ktoré by obsahovali informácie o veľkosti elektronickej správy a počtu či názvu príloh znalec uviedol, že LOG záznamy sa na každom serveri, cez ktorý prechádza správa ukladajú do samostatných súborov, tie sú však dostupné len počas obmedzenej doby. Na otázku, že pokiaľ boli v priebehu doručovania elektronickej pošty na serveroch elektronickej pošty urobené záznamy (log súbory), ktoré by obsahovali informácie o veľkosti elektronickej správy a počtu či názvu príloh, znalec mal porovnať tieto informácie s posudzovanými elektronickými správami a oznámiť súdu výsledok porovnania, na čo znalec uviedol, že žiadne LOG záznamy získané počas doručovania elektronickej pošty neboli počas znaleckého skúmania k dispozícii. Na otázku, či je možné po odoslaní meniť/dopĺňať odoslané správy v zložke odoslaných správ na webovej stránke spoločnosti Google v službe Gmail a ak áno, tak v akom rozsahu znalec uviedol, že správy je možné cez web rozhranie mazať, usporadúvať, premiestňovať do priečinkov, posielať ďalej označovať značkami atď., avšak modifikovať priamo obsah už doručenej správy priamo vo web rozhraní nie je možné. Na ďalšiu otázku či je možné po prijatí doručených správ poštovým klientom nainštalovaným na PC užívateľa (napr. MS Outlook) meniť/dopĺňať prijaté správy v PC príjemcu a ak áno, tak v akom rozsahu znalec odpovedal, že áno. Na otázku pri akých úkonoch v správach zaslaných žalovaným dňa 25.09.2009 svedkovi S. a uložených v PC svedka S. zaznamenával program ESET „pätičku“ o kontrole správy s vyznačením verzie vírovej databázy? Resp. pri akom úkone bola/je táto hlavička zaznamenaná v správach po druhýkrát znalec uviedol, že pri doručení správy do MS Outlook je každá správa skontrolovaná programom ESET a je do nej doplnený text o verzii antivírusovej databázy spolu s dátumom jej aktualizácie. Na otázku akým spôsobom vznikli rozdiely v správach uvedených v predošlej otázke uložených na PC svedka S., ktoré sú zadokumentované v „Odbornom vyjadrení“ znalca O.. F. A. z 09.10.2012, konkrétne medzi ich tlačenou formou z prostredia poštového klienta (správa z 25.09.2009 o 20:48 hod. posledná strana „Vyjadrenia“) a jej tlačenej „zdrojovej“ verzie na strane 10. „Vyjadrenia“ a to v slove „súbor“, kedy sa raz vyskytuje s čiarkou nad písm. „u“ a raz s krúžkom nad písm. „u“ znalec uviedol, že sa to mohlo jedine stať tak, že uvedená správa bola priamo modifikovaná, ale nie je možné určiť, akým spôsobom došlo k modifikácii. Jedna z možností je jednoduchá úprava textu, prípadne automatická oprava pomocou funkcie dostupnej napr. v MS Word - tzv. autocorrect. A napokon na otázku, či sa môže znalec stotožniť so zisteniami a závermi Znaleckého posudku č. 2/2013 zo dňa 22.02.2013 znalca L.. I. M., O., resp. môže sa znalec stotožniť so zisteniami a závermi znalca O.. F. A. z jeho Odborného vyjadrenia z 09.10.2012 znalec uviedol, že je možné sa s tvrdeniami stotožniť iba ako s predpokladmi, nakoľko pre jednoznačné potvrdenie autenticity odosielateľa, príjemcu ako aj integrity emailových správ je možné sa vyjadriť iba v prípade dostupnosti uvedených správ v pôvodnej elektronickej forme získanej relevantným spôsobom zo systému odosielateľa ako aj príjemcu, prípadne konkrétnych emailových serverov. Tlačená podoba emailových správ tak, ako je k dispozícii v spise, je použiteľná výlučne pre orientačné určenie dátumu a času, prípadne odosielateľa a príjemcu a názvu príloh.

6.25. Zo Znaleckého posudku č. 11/2018, vypracovaného M.. L.. I. M., O., znalcom z odboru elektrotechnika na základe objednávky žalovaného (pozn. išlo o súkromný znalecký posudok) súd zistil, že za autentický dôkaz v rozsahu digitálnej stopy v civilnom sporovom konaní sa považuje taký dôkaz, pri ktorom neexistuje pochybnosť o jeho pôvodnosti, pravosti a hodnovernosti. V tomto sa uplatňuje pri skúmaní autenticity digitálnej stopy prezumpcia neautenticity dôkazu. To znamená, že stopa sa považuje za neautentickú, kým nie je vyvrátená, respektíve dokázaná u stopy jej pôvodnosť, pravosť a hodnovernosť. Dôkazné bremeno preukázania autenticity digitálnej stopy znáša ten, kto digitálnu stopu predkladá. Pôvodnou sa rozumie iba taká digitálna stopa, ktorá nebola oproti svojmu stavu voči rozhodujúcemu času nijako pozmenená, modifikovaná, poškodená, či zničená. Uplatňuje sa aj princíp nepravosti digitálnej stopy, pričom dokazovanie pravosti je na tom, kto digitálnu stopu predkladá. Za nehodnovernú sa považuje z hľadiska okolnosti zadováženia taká digitálna stopa, pri ktorej existuje preukázaná dôvodná pochybnosť o správnosti postupu, pri zadovažovaní stopy vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých bola stopa zadovažovaná. Čo sa týka emailových správ na strane prijímateľa, server/počítač prijímateľa vo vzťahu k dôveryhodnosti služby: Nie je dôveryhodnou službou. Čo sa týka odoslaných emailových správ zo schránky a@b.c <mailto:a@b.c> zo dňa 25.09.2009, server/počítač odosielateľa vo vzťahu k dôveryhodnosti služby: Je dôveryhodnou službou. Pre posúdenie autenticity je potrebné rozlišovať štyri rôzne kombinácie: 1. posudzovanie autenticity na strane odoslanej správy, ak bola správa odoslaná prostredníctvom tzv. dôveryhodnej služby; 2. posudzovanie autenticity na strane odoslanej správy, ak bola správa odoslaná prostredníctvom tzv. nedôveryhodnej služby; 3. posudzovanie autenticity na strane prijatej správy, ak bola správa prijatá prostredníctvom tzv. dôveryhodnej služby; 4. posudzovanie autenticity na strane prijatej správy, ak bola správa prijatá prostredníctvom tzv. nedôveryhodnej služby. Ad 1. vyžaduje sa iba emailová správa na strane odosielateľa v originálnej elektronickej podobe; Ad 2. vyžaduje sa emailová správa na strane odosielateľa v originálnej elektronickej podobe, vrátane hlavičiek a to od odosielateľa správy a zároveň emailová správa na strane prijímateľa v originálnej elektronickej podobe. Ad 3. vyžaduje sa iba emailová správa na strane prijímateľa v originálnej elektronickej podobe. Ad 4. vyžaduje sa emailová správa na strane odosielateľa a zároveň prijímateľa v originálnej elektronickej podobe

- všetko vrátane hlavičiek. Pre posúdenie neautenticity môžu nastať štyri rôzne kombinácie: 1. posudzovanie neautenticity na strane odoslanej správy, ak bola správa odoslaná prostredníctvom tzv. dôveryhodnej služby; 2. posudzovanie neautenticity na strane odoslanej správy, ak bola správa odoslaná prostredníctvom tzv. nedôveryhodnej služby; 3. posudzovanie neautenticity na strane prijatej správy, ak bola správa prijatá prostredníctvom tzv. dôveryhodnej služby; 4. posudzovanie neautenticity na strane prijatej správy, ak bola správa prijatá prostredníctvom tzv. nedôveryhodnej služby. Ad 1. vyžaduje sa iba emailová správa na strane odosielateľa v originálnej elektronickej podobe; Ad 2. vyžaduje sa emailová správa na strane odosielateľa v originálnej elektronickej podobe, vrátane hlavičiek a to od odosielateľa správy a / alebo emailová správa na strane prijímateľa v originálnej elektronickej podobe. Ad 3. vyžaduje sa iba emailová správa na strane prijímateľa v originálnej elektronickej podobe. Ad 4. vyžaduje sa emailová správa na strane odosielateľa a /alebo emailová správa prijímateľa v originálnej elektronickej podobe- všetko vrátane hlavičiek. Pre posúdenie autenticity na strane odosielateľa plne postačuje v tomto prípade existencia elektronickej verzie odoslaných správ na serveri dôveryhodného poskytovateľa služby. Pre posúdenie autenticity na strane prijímateľa postačuje emailová správa na strane odosielateľa v originálnej elektronickej podobe a zároveň emailová správa na strane prijímateľa v originálnej elektronickej podobe, všetko vrátane hlavičiek. Pre posúdenie neautenticity na strane odosielateľa plne postačuje v tomto prípade existencia elektronickej verzie odoslaných správ na serveri dôveryhodného poskytovateľa služby. Pre posúdenie neautenticity na strane prijímateľa postačuje emailová správa na strane odosielateľa v originálnej elektronickej podobe alebo tiež akýkoľvek iný dôkaz spochybňujúci, alebo vyvracajúci autenticitu emailovej správy na strane prijímateľa. Odoslané emailové správy v tomto konaní považuje znalec za autentické a prijaté správy za neautentické.

6.26. Zo Znaleckého posudku č. 13/2018 vypracovaného L.. M. O., znalcom z odboru elektrotechnika, na základe objednávky žalobcu (pozn. išlo o súkromný znalecký posudok) súd zistil, že podľa znalca ide o špecifický prípad znaleckého skúmania, kedy sa nedá pôvodná emailová komunikácia spätne preskúmať, keďže znalcovi neboli poskytnuté žiadne prevádzkové ani servisné záznamy z mailových serverov, respektíve emailových aplikácii inštalovaných na počítačoch odosielateľa a príjemcu. Potvrdenie, alebo vylúčenie autenticity znalec bez existujúcich podkladov v digitálnej podobe nemôže jednoznačne vyhodnotiť, čo znamená, že ak nie je možné vzájomne porovnať digitálnu formu odosielanej a prijímanej správy nedá sa technicky nijakým spôsobom potvrdiť, respektíve vylúčiť skutočnosť, či daná správa bola alebo nebola modifikovaná.

6.27. Súd z výsluchu znalca M.. L.. I. M. O. zo dňa 13.2.2018 mal preukázané, že vo vzťahu k odoslanej emailovej správe, resp. k emailovým správam žalovaného, tieto mal k dispozícii v dvoch verziách. Prvá verzia sa nachádzala len v tlačenej podobe ako príloha odborného vyjadrenia O.. F. A. k tejto tak ako uviedol v znaleckom posudku nie je možné konštatovať autenticitu, avšak bol mu poskytnutý druhý zdroj ako v digitálnej podobe tým spôsobom, že žalovaný mu poskytol prístupové údaje k jeho emailovému kontu a to konkrétne a@b.c <mailto:a@b.c> a vykonal prístup do tejto emailovej schránky, v ktorej extrahoval tieto správy v rozsahu kompletného zdrojového kódu a uviedol, že tieto môže so 100% istotou vyhlásiť za autentické, nakoľko v emailovej schránke v roku 2013 nebolo možné žiadnym spôsobom modifikovať obsah odoslaných emailových správ. Na otázku či vie na 100% potvrdiť, že prijatá správa p. S. predložená p. S. nie je autentická a bola obsahovo pozmeňovaná uviedol, že vo vzťahu k autenticite digitálnej stopy platí z technologického hľadiska prezumpcia neautenticity, kým sa nepreukáže splnenie všetkých podmienok autenticity. Nakoľko u vybraných znakov vo vzťahu k autenticite došlo prinajmenšom k ich spochybneniu, prípadne k úplnému popretiu, takáto správa je nutne neautentická. Čo sa týka pozmeňovania správy, táto sa z hľadiska obsahu javí ako pozmeňovaná a tým, že pozmeňovaná bola je z hľadiska autenticity irelevantné v akom rozsahu. Minimálne bolo zistené pozmeňovanie textu tela správy, pričom z opakovaného preverovania správy antivírovým programom je nutné dôvodiť, že táto bola buď pozmeňovaná človekom manuálne, alebo došlo k jej pozmeňovaniu automatickými nástrojmi - procesmi, pri vnútrosieťovom preposielaní. V skúmaných hlavičkách emailovej správy, ktorá bola predmetom uvedeného odborného vyjadrenia sa medzi odosielacími IP adresami nachádza taká IP adresa, ktorá nepatrí a nepatrila spoločnosti google inc ako prevádzkovateľovi servera gmail.com, a preto sa prikláňa k alternatíve, ktorá je vysoko pravdepodobná, že po zmodifikovaní správy, aby sa táto javila ako doručená v modifikovanom znení, táto bola pravdepodobne opätovne preposielaná. Ďalej znalec uviedol, že z hľadiska znaleckého skúmania je potrebné mať k dispozícii na posúdenie 100% autentickosti skúmanej textovej správy, je nutné rozlíšiť skúmanie na strane odosielateľa a na strane prijímateľa. Pokiaľ ide o skúmanie na strane odosielateľa tak je potrebné mať k dispozícii úplný zdrojový kód správy a následne buď sa táto musí nachádzať na pôvodnom umiestnení mailového servera z ktorého bola správa odoslaná, alebo ak by sa tam nenachádzala, tak by proces životného cyklu správy vo vzťahu k narábaniu s ňou musel byť náležite zdokumentovaný. Pokiaľ ide o emailovú správu prijatú a teda na strane prijímateľa tak pre potvrdenie autenticity je potrebné mať k dispozícii emailovú správu v rozsahu úplného zdrojového kódu a optimálne logi mail servera. Avšak pre vyhlásenie neautenticity uvedené veci potrebné nie sú a postačuje taká forma správy z ktorej je možné preukázať porušenie alebo spochybnenie, ktoréhokoľvek z čiastkových znakov autenticity. Aby bola emailová správa autentická musia byť splnené všetky čiastkové znaky autenticity kumulatívne. Ďalej uviedol, že k posúdeniu autenticity skúmaných textových správ mal na strane odosielateľa všetky potrebné podklady. Na strane prijímateľa pre potvrdenie autenticity síce nie, avšak pre potvrdenie neautenticity áno. Nakoľko neautenticita vylučuje autenticitu nie je skúmanie pre potvrdenie autenticity relevantné. Na otázku, či je textová správa vytiahnutá zo zdroja, alebo zo zdrojového kódu automaticky autentická bez preskúmania poštových serverov, ktorými prešla od odosielateľa k prijímateľovi znalec uviedol, že na strane odosielateľa pre vyhlásenie, že správa je autentická v stave, keď bola odoslaná nie je potrebné mať logi z medzi stupňových mail serverov. Na strane prijímateľa je aspoň jeden z týchto logov väčšinou potrebný pre potvrdenie autenticity, avšak pokiaľ existujú dôkazy o neautenticite, tak takáto potreba by bola ďalej irelevantnou. Taktiež uviedol, že v roku 2013 na gmailovom serveri nebolo možné žiadnym spôsobom meniť odoslanú správu, naopak je možné meniť prijatú správu a pomerne jednoducho. Robí sa to napr. tak, že sa stiahne správa do emailového klienta a práve v ňom sa prepíše. V takom postupe presného reťazca značky antivírového programu ako to bolo v tomto prípade je zrejmé, že zdvojená kontrola automaticky znamená, že správa bola menená. Čo sa týka čechizmov, tieto mohli vzniknúť viacerými postupmi, pričom každý z nich je modifikáciou emailovej správy. Emailový klient len v samotnom procese prijímania emailovej správy automaticky gramatiku neopravuje. Toto robia počítačové programy len v procese vytvárania alebo modifikácie textu. Je možné, že čechizmus v prijatej správe znamená, že sa spustila automatická kontrola pravopisu, ale jedine v procese modifikácie tohto textu, nie v procese prijímania správy. Na otázku, či sa dá sa bez digitálneho podpisu potvrdiť na 100% autenticita emailu znalec uviedol, že akýkoľvek dôkaz v oblasti informačnej bezpečnosti je relevantný tak, ako ktorýkoľvek iný dôkazný prostriedok v konaní. Jeho prijateľnosť je daná percentuálnou pravdepodobnosťou výsledku, pričom v prípade ak je správa podpísaná elektronickým podpisom u tejto platí prezumpcia autenticity s pravdepodobnosťou 99,997% ak takýmto podpisom podpísaná nie je, ale spĺňa ostatné znaky autenticity tak pravdepodobnosť je niekde na úrovni 99,0 až 99,5%, pričom súdy akceptujú vo všetkých konaniach na základe aproximácie

Gaussovej krivky na dôkaznú hodnotu a pravdepodobnosť dôveryhodnosti dôkazu také dôkazy, ktorých úroveň pravdepodobnosti dosiahne hranicu aspoň 98,76 %. Neexistuje v praxi absolútne žiadny dôkaz, ktorý by mal pravdepodobnosť neomylnosti 100%. Dokonca ani odtlačky prstov pri zhode 18 bodov z 18 negarantujú 100% istotu. Bazírovanie na 100% istote vo vzťahu k dôkazu je či už z technického, alebo justičného hľadiska neprijateľné. V závere uviedol, že je možné správy na strane odosielateľa označiť ako autentické a na strane prijímateľa ako neautentické. Nakoľko autentická správa, teda správa odosielateľa sa použije ako porovnávací materiál a správa na strane prijímateľa bola voči nej zjavne modifikovaná, tak toto je jeden z dôvodov pre neautenticitu.

6.28. Súd z výsluchu znalca L.. M. O. zo dňa 13.2.2018 mal preukázané, že na 100% nevie potvrdiť, že ním skúmaná odoslaná textová správa žalovaného predložená ním samým je autentická, lebo nemal jej digitálnu podobu. Na 100% sa toto nikdy potvrdiť nedá. Pokiaľ neexistujú správy v digitálnej forme z oboch strán, tak úroveň autenticity je možné prirovnať k bežnej pohľadnici. Nevie ani na 100% potvrdiť, že prijatá správa p. S. predložená p. S. nie je autentická. Na potvrdenie „100%“ autenticity v textových správach je potrebné mať k dispozícii dáta v digitálnej podobe jednak z uzlu odosielateľa ako aj možných uzlov príjemcu, ktoré však znalec nemal k dispozícii. Uviedol, že textová správa vytiahnutá zo zdroja, resp. zdrojového kódu nie je automaticky autentická bez preskúmania poštových serverov, ktorými prešla postupne až k príjemcovi. Uviedol, že nie je možné meniť odoslanú správu, avšak za istých okolností je možné meniť prijatú správu. Čo sa týka zdvojenej kontroly ESETu v prijatej správe p. S., danej téme znalec urobil experiment vo svojom posudku a jeho výsledok je na strane 31. Môže to nastať napr. opätovným preposlaním správy sám sebe z jedného počítača na druhý na rovnakú emailovú adresu. ESET si zapisuje informáciu o antivírusovej kontrole priamo do tela správy, čo automaticky implikuje stav, že správa bola modifikovaná z technického hľadiska. Čo sa týka čechizmov v prijatej správe faktom je, že niektoré emailové programy obsahujú možnosť automatických opráv, ale uvedená akcia sa uskutoční iba v prípade, buď písania novej správy, alebo preposielania existujúcej. Pri čítaní správ sa funkcia automatických opráv neaktivuje. Na otázku, či je možné stanoviť autenticitu odoslaných správ zo serveru gmail v priečinku odoslaná pošta na základe konštatovania znalca M., že tieto správy z tohto priečinku vyexportoval vo forme zdrojového kódu dňa 22.2.2013 tak ako uvádza vo svojom posudku na str. 5 vyslúchaný znalec uviedol, že pokiaľ tieto správy sa nachádzajú v priečinku odoslaná pošta služby gmail nie je problém ich opätovne vyextrahovať a potvrdiť ich autenticitu. Je predpoklad, že k zmene nedošlo; na 99,9% sa meniť nedajú.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Podľa § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

10. Podľa § 658 ods. 2 pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

11. Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

14. V konaní bolo nesporné, že na účet žalovaného bola dňa 29.9.2009 prevedená suma 35.000 €. Uvedenú skutočnosť mal súd jednak preukázanú z Potvrzení o provedené platbě zo dňa 16.6.2010 a dňa 16.5.2012 a navyše to v konaní strany sporu ani nerozporovali. Sporné však bolo, akým titulom

bola táto suma 35.000 € na účet žalovaného prevedená, nakoľko žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol bezúročný peňažný úver vo výške 35.000 € na základe Zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2009 s tým, že sa veriteľ (žalobca) zaviazal poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) celú sumu úveru najneskôr do 30.9.2009 prevodom na účet dlžníka (žalovaného) a dlžník (žalovaný) sa zaviazal celú sumu úveru riadne splatiť do 30.11.2009. Následne však žalobca tvrdil, že vzhľadom na bezúročnosť nemôže ísť o úverový vzťah podľa Obchodného zákonníka, ale ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, resp. o zmluvu o pôžičke podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Žalovaný však namietal pravosť úverovej zmluvy, keďže žalobca predložil len kópiu tejto zmluvy a rovnako namietal aj podpis pri označení dlžník a uviedol, že tento podpis nie je jeho podpisom. Žalovaný nepoprel, že od spoločnosti Telor International Limited, ktorá je materskou spoločnosťou žalobcu, mal zaplatených 35.000 €, uviedol však, že išlo ale o právnu pomoc, ktorú im poskytol, za ktorú následne vystavil uvedenej spoločnosti faktúru. Čestným prohlášením zo dňa 10.5.2012 spoločnosť Telor International Limited síce prehlásila, že im v roku 2009 nebola doručená žiadna faktúra vystavená M.. M. G. (žalovaným) znejúca na sumu 35.000 € a spoločnosť nemá takú faktúru vo svojej účtovnej evidencii, avšak samotná existencia predmetnej faktúry bola nesporne preukázaná v rámci vykonaného dokazovania v jej listinnej podobe. Samotné odovzdanie faktúry pánovi A. S. (ktorý je predsedom dozornej rady žalobcu) mal však súd preukázané z výpovede svedka L.. L. O., ktorý uviedol, že na stretnutí prezentoval žalovaný pánovi S. nejakú zmluvu o jeho zastúpení a o odmene žalovanému a žalovaný pánovi S. odovzdal aj faktúru na sumu 30.000 € alebo 35.000 €, pričom pán S. povedal, že tú zmluvu nepotrebuje a zobral si len tú faktúru. Súd preto považoval Čestné prehlásenie spoločnosť Telor International Limited zo dňa 10.5.2012 za účelové, nakoľko je táto spoločnosť materskou spoločnosťou žalobcu, a mal za to, že k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu faktúry na sumu 35.000 € za poskytnutie právnej pomoci spoločnosti Telor International Limited došlo. Skutočnosť, že žalovaný spoločnosti Telor International Limited poskytol právnu pomoc, za ktorú následne vyfakturoval sumu 35.000 €, bola preukázaná z množstva listinných dôkazov založených v spise. Tvrdenie žalovaného, že pripravil Zmluvu o postúpení pohľadávky s pánom B. Z. a spoločnosťou Telor International Limited a skutočnosť, že žalovaný vykonával právne zastúpenie v spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 50Cb 85/01 bola nesporne preukázaná listinami ako najmä Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.6.2010, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 50Cb 85/01-904 zo dňa 9.11.2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 50Cb 85/01-69 zo dňa 9.7.2003, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2002, návrh zo dňa 21.7.1999, výzva Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2011.

15. V konaní bolo ďalej sporné, či medzi stranami sporu skutočne došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2009, nakoľko žalovaný uviedol, že podpis, ktorý sa nachádza v časti označenia dlžník nie je jeho podpisom a namietol, že nejde ani o originál. Žalobca tvrdil, že návrh zmluvy o úvere bol vypracovaný žalovaným, ktorý datovaný a podpísaný návrh zmluvy zaslal prostredníctvom e-mailu p. O.. A. S., predsedovi dozornej rady žalobcu, ktorý do návrhu doplnil údaje veriteľa, t.j. žalobcu a návrh zmluvy nechal podpísať štatutárnemu orgánu žalobcu. Žalovaný namietal obsah emailovej komunikácie medzi ním a pánom A. S. a uviedol, že nikdy žalobcovi, resp. jeho zástupcovi, resp. pánovi A. S. takúto emailovú korešpondenciu nezaslal a že nie je problém upraviť text emailu v počítači a následne ho vytlačiť a rovnako nie je problém upraviť aj skenované dokumenty. Pre posúdenie uvedenej spornej skutočnosti súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej považoval vykonané znalecké dokazovanie M.. L.. I. M., O., znalcom z odboru elektrotechnika, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 2/2013, na základe zadania žalovaného (pozn. išlo o súkromný znalecký posudok). Znalec pri svojej znaleckej činnosti skúmal sporné emailové správy, pričom predmetom skúmania bola autenticita prijatých emailových správ. Pri skúmaní mal k dispozícii originálne odoslané správy, ktoré vyexportoval vo forme zdrojového kódu správ z emailovej schránky a@b.c <mailto:a@b.c> dňa 22.2.2013 a ďalej mal k dispozícii dve emailové správy vytlačené na papieri, ktoré majú byť prijatou verziou emailových správ odoslaných z konta a@b.c <mailto:a@b.c>, tieto správy boli získané z prílohy odborného vyjadrenia spracovaného O.. F. A.. Skúmaním zistil, že v tele emailových správ, ktoré k sebe navzájom náležia ako odoslané a prijaté sa v značnej miere nezhoduje text uvedený v tele emailových správ. V prijatých správach sú použité čechizmy, ktoré žiadny emailový klient automaticky v tele správy v takomto rozsahu nezmení, z čoho možno konštatovať, že obsah prijatých emailových správ modifikovala manuálne neznáma osoba. Znalec konštatoval, že emailové správy vykazujú jednoznačné znaky falšovania resp. pozmeňovania, pričom aj program Eset opakovane kontroloval prijaté emailové správy z dôvodu, že zistil, že boli zmenené. Pri porovnávaní formátovania správ prijatých a odoslaných znalec konštatoval, že toto formátovanie vykazuje rozdiely, ktoré dokazujú manuálny zásah do obsahu emailových správ. Znalec uviedol, že prijaté emailové správy, ktoré sú

prílohou Odborného vyjadrenia O.. F. A. zo dňa 9.10.2012 je nutné považovať po preskúmaní emailových správ, ktoré k nim prináležia a ktoré sa nachádzajú v emailovej schránke a@b.c <mailto:a@b.c>, za neautentické. Rovnako aj zo Znaleckého posudku č. 11/2018, vypracovaného M.. L.. I. M., O., znalcom z odboru elektrotechnika na základe objednávky žalovaného (pozn. išlo o súkromný znalecký posudok) mal súd na základe podrobného vysvetlenia znalca o autenticite a neautenticite emailových správ v jeho závere jednoznačne preukázané, že odoslané emailové správy v tomto konaní považoval znalec za autentické a prijaté správy za neautentické. Rovnaké skutočnosti boli preukázané z výsluchu znalca na pojednávaní dňa 13.2.2018. V danom prípade bolo vo veci vykonané aj znalecké dokazovanie L.. M. O., súdom ustanoveným znalcom z odboru elektrotechnika, avšak tento znalec v Znaleckom posudku č. 5/2017 uviedol, že pri znaleckom skúmaní mu neboli poskytnuté žiadne servisné záznamy (LOG súbory) z mailových serverov, cez ktoré správy prechádzali a ani pôvodné emailové súbory klientov resp. emailových aplikácií inštalovaných na počítačoch odosielateľa a príjemcu. Taktiež uviedol, že pre jednoznačné potvrdenie autenticity odosielateľa, príjemcu ako aj integrity emailových správ je možné sa vyjadriť iba v prípade dostupnosti uvedených správ v pôvodnej elektronickej forme získanej relevantným spôsobom zo systému odosielateľa ako aj príjemcu, prípadne konkrétnych emailových serverov. Tlačená podoba emailových správ tak, ako je k dispozícii v spise, je použiteľná výlučne pre orientačné určenie dátumu a času, prípadne odosielateľa a príjemcu a názvu príloh. Vzhľadom na to, že znalec L.. M. O. pri svojom znaleckom skúmaní vychádzal výlučne len z tlačenej podoby sporných emailov, pričom nemal k dispozícii originál týchto emailových správ v ich pôvodnej elektronickej forme, ktoré by získal relevantným spôsobom zo systému odosielateľa ako aj príjemcu, prípadne konkrétnych emailových serverov, súd tento znalecký posudok č. 5/2017 vypracovaný znalcom L.. M. O., ako aj Znalecký posudok č. 13/2018 vypracovaný L.. M. O., znalcom z odboru elektrotechnika, na základe objednávky žalobcu (pozn. išlo o súkromný znalecký posudok) a ako aj jeho výpoveď na pojednávaní dňa 13.2.2018, považoval za nerelevantný pre rozhodnutie vo veci samej. Pri posúdení relevantnosti takto vypracovaných znaleckých posudkov súd vychádzal hlavne zo skutočnosti, že znalec M.. L.. I. M., O. mal pri svojej znaleckej činnosti k dispozícii originálne odoslané správy, ktoré vyexportoval vo forme zdrojového kódu správ z emailovej schránky a@b.c <mailto:a@b.c> dňa 22.2.2013 a ďalej mal k dispozícii dve emailové správy vytlačené na papieri, ktoré majú byť prijatou verziou emailových správ odoslaných z konta a@b.c <mailto:a@b.c>, pričom znalec L.. M. O. originál emailových správ k dispozícii nemal. Navyše znalec M.. L.. I. M., O. uviedol, že k posúdeniu autenticity skúmaných textových správ mal na strane odosielateľa všetky potrebné podklady. Na strane prijímateľa pre potvrdenie autenticity síce nie, avšak pre potvrdenie neautenticity áno. Nakoľko neautenticita vylučuje autenticitu nie je skúmanie pre potvrdenie autenticity relevantné. Taktiež uviedol, že v roku 2013 na gmailovom serveri nebolo možné žiadnym spôsobom meniť odoslanú správu, naopak je možné meniť prijatú správu a pomerne jednoducho. Robí sa to napr. tak, že sa stiahne správa do emailového klienta a práve v ňom sa prepíše. V takom postupe presného reťazca značky antivírového programu ako to bolo v tomto prípade je zrejmé, že zdvojená kontrola automaticky znamená, že správa bola menená. Je možné, že čechizmus v prijatej správe znamená, že sa spustila automatická kontrola pravopisu, ale jedine v procese modifikácie tohto textu, nie v procese prijímania správy. V závere uviedol, že je možné správy na strane odosielateľa označiť ako autentické a na strane prijímateľa ako neautentické. Nakoľko autentická správa, teda správa odosielateľa sa použije ako porovnávací materiál a správa na strane prijímateľa bola voči nej zjavne modifikovaná, tak toto je jeden z dôvodov pre neautenticitu. Súd zároveň uvádza, že ani Odborné vyjadrenie vo veci autenticity elektronického dopisu z 9.10.2012, vypracované O.. F. A., znalcom z odboru kybernetika nie je relevantným dôkazom, nakoľko znalec, rovnako ako aj znalec L.. M. O., vychádzal len z textových vytlačených emailových správ a nie z ich oroginálov.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené závery zo znaleckých dokazovaní, strany sporu v priebehu konania zhodne navrhli doplniť znalecké dokazovanie a to po sprístupnení emailov oboch strán sporu v digitálnej podobe znalcovi z príslušného odboru, avšak žalobca následne súdu oznámil, že žalobca, resp. svedok A. S. nemá k dispozícii počítač, ani pôvodné dáta, aby ich predložil súdu k znaleckému skúmaniu z dôvodu odcudzenia počítača, v ktorom sa uvedené dáta nachádzali, o čom doložil úradný záznam Polície Českej republiky zo dňa 13.10.2017. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj návrh žalovaného na výsluch ďalšieho nezávislého znalca, ktorý by sa vyjadril k otázke autenticity a rozporu vo výpovediach predchádzajúcich znalcov, nakoľko žalobca nemal k dispozícii počítač ani server a preto by bolo takého dokazovanie nadbytočné, keďže vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

17. Svedok A. S. vo svojej výpovedi uviedol na otázku súdu ako dopísal do zmluvy osobu veriteľa do počítačového súboru s koncovkou pdf, keďže do tohto súboru nejde dopisovať svedok uviedol, že nevie, sekretárka to tam dopísala, avšak v predchádzajúcej výpovedi uviedol, že to tam dopísal on. Uvedený rozpor v tvrdení, že on dopísal veriteľa do návrhu zmluvy a jeho tvrdením vo výpovedi, že to pravdepodobne urobila sekretárka svedok vysvetliť nevedel, uviedol len že si to nepamätá. Súd túto svedeckú výpoveď, s prihliadnutím na vyhýbavé odpovede svedka S. a skutočnosť, že svedok je predsedom dozornej rady žalobcu, považoval za účelovú.

18. Súd ani výpoveď svedkyne V. B. nepovažoval za podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko túto považoval len za sprostredkovanú, keďže uviedla, že pán S. jej mal povedať, že v minulosti mal požičať peniaze žalovanému, ale ten mu ich nevrátil. Uvedenú výpoveď tak nemožno považovať za takú, ktorá by bola prezentovaná na základe skutočností priamo vnímaných svedkyňou. Navyše v jej výpovedi vznikol rozpor, keď následne uviedla, že žalovaný jej priamo povedal, že si požičal peniaze od S., čo rovnako nemožno považovať za vierohodnú svedeckú výpoveď.

19. Svedok B. Z. uviedol, že o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému vo výške 35.000 € spoločnosťou Telor, ktoré sú predmetom tohto konania, nemôže nič povedať, pretože o poskytnutí týchto prostriedkov nič nevedel. Ani touto svedeckou výpoveďou neboli preukázané žiadne tvrdené skutočnosti stranami sporu.

20. Z dokladu „Zpráva nezávislého auditora“ z 11.3.2015, vypracovanej I. O., s.r.o. mal súd preukázané a potvrdené, že auditor overil ekonomické informácie a uviedol nasledovné: 1. M.. M. G. vystavil faktúru

- daňový doklad č. 1/2009 odberateľovi TELOR Internationa Limited, Isle od Man, IČ: 75536C na sumu 35.000 € s dátumom vystavenia 17.9.2009, splatnosťou 14 dní s bankovým spojením X. N. Y. F.. a.s., č. účtu XXXXXXXXX/XXXX (Originálne podpísaná kópia daňového dokladu); 2. Na bežný účet č. XXXXXXXXXX/EUR/BRXX, vedený v X. N. Z., a.s. dňa 29.9.2009 obdržal 35.000 € od TELOR INTERNATIONAL LIMITED, variabilný symbol nebol uvedený. (Originál výpisu z bankového účtu); 3. Z daňovej evidencie M.. G., týkajúcej sa jeho podnikateľskej činnosti v Českej republike za rok 2009 vyplývajú príjmy vo výške 927.500 Kč (čo zodpovedá ekvivalentu 35.000 € pri menovom kurze 26,50 Kč/ Eur), výdaje 668.320 Kč, daňový základ 259.180 Kč; 4. Z porovnania Přiznání k dani z příjmů fyzických osob za rok 2009, podanému Finančnímu úřadu pro Prahu 5, ked M.. G. ako daňový rezident ČR bol povinný zdaniť svoje „celosvetové príjmy“ s W. priznaním k dani z príjmu v Slovenskej republike, podaného Finančnému úradu Bratislava I vyplýva, že M.. G. v Českej republike riadne v zákonnom termíne dodanil príjmy, výdaje a daňový základ v súlade s čiastkami vyplývajúcimi z daňovej evidencie podľa bodu 3) (Daňové priznania k dani z príjmu v ČR a SR a potvrdenie oboch príslušných finančných úradov). Z uvedeného a z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že suma 35.000 € bola zaradená do účtovníctva, bolo priznané DPH a daň z príjmu. Ak by teda suma 35.000 € predstavovala sumu dlžného úveru tak, ako tvrdí žalobca, bolo by predsa nelogické, ak by si žalovaný túto dlžnú sumu úveru (t.j. mínusovú hodnotu) zaradil do účtovníctva a daňového priznania ako plusovú hodnotu, napriek tomu, že by išlo o jeho dlh voči žalobcovi.

21. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu unesením dvoch bremien. Jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena skutočnosti preukázať. Základnou normou, ktorá upravuje bremeno tvrdenia a preukazovania skutočností je 132 C. s. p. na základe ktorého sú strany sporu povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Predmetné ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri navrhovaní a zabezpečovaní dôkazov je zásadne na stranách sporu. Tá strana sporu, ktorá dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení neoznačila, nesie nepriaznivé dôsledky rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Taktiež rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení navrhla, avšak ich hodnotenie vykonané súdom dospelo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je spoľahlivo preukázané (súd tvrdenie nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre túto stranu nepriaznivé rozhodnutie.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že sporné emailové správy boli pozmenené, upravované a teda modifikované a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní

nebolo žalobcom jednoznačne preukázané uzatvorenie úverovej zmluvy, resp. zmluvy o pôžičke, a v konečnom dôsledku ani žiadnej inej zmluvy, na základe ktorej sa domáhal zaplatenia sumy 35.000 €.

23. Vzhľadom na to, že súd mal ustálené, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2009, titulom ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 35.000 €, súd sa zároveň zaoberal otázkou posúdenia eventuálnej právnej kvalifikácie uvádzanej žalobcom a to otázkou bezdôvodného obohatenia, pričom dospel k záveru, že v danom prípade nemožno žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sumy 35.000 € ani titulom bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Napriek tomu, že žalobca jasne nešpecifikoval a nezdôvodnil z akého dôvodu by sa mal žalovaný v tomto prípade na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, z uvedenej definície prichádza do úvahy získaný majetkový prospech bez právneho dôvodu. V predmetnom spore však bolo nesporne preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 35.000 € na jeho účet z účtu spoločnosti Telor International Limited a teda nie z účtu žalobcu, ktorý je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Telor International Limited. Súd vzal do úvahy aj tvrdenie žalobcu o uzatvorení „Smlouvy o půjčce“ zo dňa 24.9.2009 (ktorej existenciu žalovaný v konaní spochybnil), podľa ktorej mala materská spoločnosť Telor International Limited ako veriteľ poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi nezaistený úver financovania až do výšky 35.000 € za podmienok stanovených v zmluve, pričom dlžník súhlasil so zaslaním istiny veriteľom priamo na bankový účet žalovaného ako tretej strany, avšak z uvedeného možno len konštatovať, že žalobca za týchto okolností nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o zaplatenie sumy 35.000 € titulom bezdôvodného obohatenia, keďže predmetnú sumu na účet žalovaného previedla spoločnosť Telor International Limited a nie žalobca.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno záverom zhrnúť, že hlavným a kľúčovým dôkazom v predmetnom spore bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom M.. L.. I. M., O., či už išlo o znalecké posudky alebo jeho výpoveď na pojednávaní. Z uvedeného znaleckého skúmania mal súd preukázané, že sporné emailové správy modifikované boli a preto nebola ani preukázaná existencia uzavretia spornej úverovej zmluvy. Rovnako nebolo v konaní preukázané bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Vzhľadom na to, že v konaní bolo vykonané skutočne rozsiahle dokazovanie, súd sa ďalej podrobnejšie nezaoberal ďalšími vykonanými dôkazmi a tvrdeniami strán sporu, nakoľko by to nebolo nad rámec už uvedených skutočností potrebné, prípadne ide o také námietky, ktoré nemajú súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať tak odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu ( rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

25. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide o civilné sporové konanie, ktoré kladie dôraz na kontradiktórnosť posilnenú účinnosťou novej procesnej úpravy, kedy dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, súd za stranu nevyhľadáva dôkazy, a v zásade ani nevykonáva dôkazy nad mieru procesných návrhov strán sporu. Dôkazné bremeno spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že strana označí dôkazy, resp. predloží dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení, neunesie dôkazné bremeno a musí znášať nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti.

26. Aj napriek tomu, že súd postupom podľa § 181 ods. 4 C. s. p., stranám sporu poskytol primeranú lehotu na dodatočné označenie dôkazov za účelom doplnenia dokazovania, avšak žalobca ani napriek tomu nenavrhol také dokazovanie, ktorým by preukázal uplatnený nárok, pričom z doteraz vykonaných dôkazov súd nemal preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku uplatneného žalobcom, súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákonov, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.

28. O nároku znalca na vyplatenie znaleckej odmeny (znalečné), ktorú si znalec M.. L.. I. M., O. uplatnil za znalecký úkon - výsluch na pojednávaní, a ktorú si znalec L.. M. O. uplatnil za znalecký úkon - výsluch na pojednávaní a Znalecký posudok č. 5/2017, súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 251, § 252 § 253 a § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, znalcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.

29. O výške náhrady trov konania vrátane znalečného, rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).