Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-52-2018.pdf
PDF · 71.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: STAR production s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 890 851, zast. AK Mikolaj s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 36 855 049 proti žalovanému: LEMONG s.r.o., Užhorodská 1037/25, Košice, IČO: 46 752 854, o zaplatenie 400,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/19/2017-41 zo 7.2.2018 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400,00 eur s 9,50%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 780,00 eur od 8.6.2013 do 12.12.2016, zo sumy 400,00 eur od 13.12.2016 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 400,00 eur s prísl. titulom neuhradenej časti ceny za uverejnenie reklamy v časopise vydávanom žalobcom. Na základe neformálnej objednávky žalobca uverejnil v časopise Slovenka č. 21/2013 reklamu pre žalovaného. Následne vystavil žalovanému faktúru č. 130217 na sumu 780,00 eur, splatnú 7.6.2013. Žalovaný uhradil časť ceny za zverejnenú reklamu dňa 12.12.2016 vo výške 380,00 eur až potom, čo ho žalobca vyzval na plnenie listom z 15.11.2016. Zvyšnú sumu žalovaný za uverejnenie inzercie neuhradil.
3. Žalovaný uviedol, že voči žalobcovi nemá žiadne záväzky a má za to, že žalobca si neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní (časopisom s uverejnenou inzerciou, čiastkovou platbou a faktúrou) dospel k záveru, že žalobca realizoval reklamu pre žalovaného, ktorý neuhradil časť ceny za uverejnenie inzercie. Žalovaný v priebehu konania neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nepredložil údajnú formálnu zmluvu uzavretú medzi stranami sporu a navyše predmetnú faktúru namietal prvýkrát až po štyroch rokoch od jej splatnosti potom, čo mu bol doručený platobný rozkaz.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 536 ods. 1, § 365 a § 369 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.) súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.d/, e/, f/ CSP.
8. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nie je dlžný žiadnu sumu, nakoľko faktúry vystavené žalobcom vždy namietal a rozporoval. K tomuto sa chcel žalovaný vyjadriť na samotnom pojednávaní, avšak súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný nie je so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu, a preto mu nie je dlžný sumu 400,00 eur s prísl..
9. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný opätovne svoje tvrdenie uvedené v odvolaní, že „nie sme dlžní žalobcovi žiadnu sumu, nakoľko sme faktúry ním vystavené vždy namietali a rozporovali“ nepodporil žiadnym dôkazom.
10. Poukázal na to, že po kontrole účtovníctva žalobca žiadnu ďalšiu platbu (okrem tej, ktorá je uvedená v žalobe t.j. sumu 380,00 eur) od žalovaného neprijal. Pri platbe z 12.12.2016 žalovaný uviedol správny variabilný symbol (XXXXXX), čiže je zrejmé, že faktúru na celkovú sumu 780,00 eur odbržal. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že čiastočná platba predstavuje v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznanie zvyšku dlhu.
11. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:
14. V konaní bolo nepochybne zistené, že žalobca realizoval reklamu žalovaného a žalovaný z dohodnutej odmeny zaplatil iba sumu 380,00 eur (dňa 12.12.2016), ale zvyšok v sume 400,00 eur podľa objednávky neuhradil.
15. K ďalším námietkam uvedeným v odvolaní, odvolací súd poznamenáva, že žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie, o čom svedčí správa na čl. 35, a preto jeho námietka o neprítomnosti na pojednávaní je právne bezvýznamná. Totiž bolo iba na jeho úvahe, či sa pojednávania zúčastní.
16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).