Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-9-2018.pdf
PDF · 88.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Pc/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky L. H., X.. XX.X.XXXX, M.J. XXX/A, XXX XX Č., zast. JUDr. Janou Hanulákovou, DiS, advokátkou so sídlom kancelárie Matičné námestie 1427, 022 01 Čadca, IČO: 42219752, proti odporkyni B. H., X.. X.X.XXXX, S. B., XXX XX B., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Odporkyňa - matka B. H., X.. X.X.XXXX je povinná platiť navrhovateľke - dospelej dcére L. H., X.. XX.X.XXXX výživné vo výške 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 27.4.2018.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 16P/39/2016-55 zo dňa 2.12.2016, ktorým bolo určené výživné na maloletú L., X.. XX.X.XXXX vo výške 30 € mesačne.
II. Zameškané výživné za čas od 27.4.2018 do 29.11.2018 (7 mesiacov) vo výške 490 € zaplatí odporkyňa - matka navrhovateľke - dospelej dcére spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred v pravidelných mesačných splátkach 50 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote.
III. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 2 ods. 1 CMP a 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, § 120 ods. 3 CMP.
1. Čo tvorilo predmet sporu: Predmetom sporu bol návrh dospelej dcéry na zvýšenie výživného zo sumy 30 € na sumu 100 € mesačne.
2. Aké tvrdenia produkovala navrhovateľka v návrhu: V návrhu zo dňa 27.4.2018 navrhovateľka uviedla, že je študentkou R. S. C. R. Y. Č., odbor čašník - servírka, a to denné štúdium. Žije so svojím otcom v spoločnej domácnosti a starou matkou, majú prenajatý 2-izbový byt. Výdavky mesačné sú vysoké, rodičia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Súdom bola zverená do starostlivosti otca. Naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 16P/39/2016-55 zo dňa 2.12.2016 vo výške 30 € mesačne, ktorá matka riadne neplatila. Otec pracuje na turnusy v ČR. Spolu so starou matkou sa riadne o ňu starajú, riadne navštevuje školu. S matkou sa nekontaktuje. Matka prestala javiť záujem o svoju dcéru. Má však vedomosť, že niekde by mala pracovať. Žiadala zvýšiť výživné na sumu 100 € mesačne. Na pojednávaní dňa 29.11.2018 uviedla, že matka neplatí ani 30 € mesačne, ktoré má platiť, a to po celý čas od podania návrhu 27.4.2018 až po rozhodnutie dňa 29.11.2018. Mesačné výdavky
navrhovateľky sú: telefón 10 €, internet 15,50 €, ZRPŠ 15 €, stužková 45 €, školské pomôcky 10 €, obuv 35 € štvrťročne, mesačne 12 €, oblečenie 60 € polročne, mesačne 10 €, čistiace prostriedky 15 €, hygiena, kozmetika 20 €, lieky (titania) 8 €, strava 3,50 € denne x 30 = 105 €, nájom 95 €, vreckové 15 €, spolu 375,50 €.
3. Aké dôkazy navrhovateľka k návrhu pripojila, aký skutkový stav súd mal z dôkazov zistený: Čl. 2 - rodný list navrhovateľky, z ktorého vyplýva, že sa narodila XX.X.XXXX, jej otcom je Ľ. H., X.. XX.X.XXXX a matka B. H., K.. Š., X.. X.X.XXXX. Čl. 3 - potvrdenie R. S. Š. S. C. R. Y. Č., z ktorého vyplýva, že navrhovateľka navštevuje túto školu, teda pripravuje sa na ďalšiu prácu štúdiom. Čl. 6 - lustrácia v Sociálnej poisťovni na matku B. H., z ktorej vyplýva, že odvody do Sociálnej poisťovne v hrubom boli nasledovné a pracovné pomery boli nasledovné (krátkodobého charakteru): u Y. C. R. od 27.6.2017 do 28.6.2017 - vymeriavací základ 35,60 €, O. Y. od 5.7.2017 do 19.7.2017 - vymeriavací základ 286,27 €, od 23.12.2017 do 31.12.2017 Bratislava - vymeriavací základ 0 €, od 4.1.2018 do 31.3.2018 C. V. R., R..K..S.., Ž., J. XX - vymeriavací základ 564,55 € a 357,59 €. Z potvrdenia O. Y. na čl. 15 vyplýva, že matka navrhovateľky tam pracovala od 5.7.2017 do 19.7.2017 na dohodu, čistý príjem bol 254,79 €. Odporkyňa sa rozhodla, že nepredĺži pracovný pomer. Živočíšna výroba však pracovníkov potrebuje a mohla by prácu vykonávať ďalej. Z čl. 17 u C. V., Ž. vyplýva, že pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby, pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú (od 4.1. do 31.3.2018). Z čl. 23 Y. C. R. vyplýva, že matka tam pracovala od 27.6.2017 do 28.6.2017, zamestnávateľ s ňou rozviazal pracovný pomer v skúšobnej dobe. Čl. 49 - potvrdenie R. S. Š. S. C. R., predpokladaný dátum ukončenia štúdia 28.5.2019 maturitnou skúškou. V školskom roku zaplatila navrhovateľka výdavky spojené so štúdiom: fond ZRPŠ 15 €, stužkovanie žiakov reštaurácia Beskyd 5 €, stromček do aleje absolventov 1 €, pohár na stužkovú 15 €, maturitné oznámenia 25 €. Čl. 49 a nasl. sú účtovné doklady o výdavkoch navrhovateľky, ktoré špecifikovala, vyúčtovanie čl. 50 a čl. 51 - výpis z účtu, že tieto výdavky zaplatila, čl. 51 a 52 sú ďalšie účtovné doklady.
4. Aké tvrdenia produkovala odporkyňa - matka: Z doručovacej tabuľky na čl. 43 je zrejmé, že nebolo možné odporkyňu - matku zastihnúť na adrese uvedenej v návrhu. Touto adresou bola obec B.. Zásielka sa vrátila ako nedoručiteľná na čl. 42, rovnako aj lustráciou Regob (čl. 29), aj lustráciou občianskych preukazov (čl. 33). Vo výkone trestu odňatia slobody sa nenachádza (čl. 35). Nepodarilo sa doručiť zamestnávateľom podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni (čl. 36, 17). Z iných spisov je totožná adresa, na ktorú sa nepodarilo doručiť. Adresu prevádzky alebo sídla firmy súd podľa výpisu z obchodného registra, živnostenského registra nezistil (čl. 39, 40). Cez políciu sa nepodarilo doručiť, na adrese sa nezdržiava (čl. 26, 27). Na obci podľa miesta trvalého/prechodného pobytu sa nepodarilo doručiť (čl. 31, 38). V obci sa nezdržiava a nevedia uviesť jej adresu. Túto adresu nevedeli uviesť ani jej príbuzní podľa lustrácie Regob (čl. 32, 32a). Adresu súd nezistil ani lustráciou, ani dopytom cez cudzineckú políciu ČR, nezistil miesto pobytu cudzinca (čl. 30, 41). Z toho dôvodu súd doručoval oznámením o podanom návrhu podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 106 ods. 3 CSP zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Zverejnené 10.9.2018, zvesené 26.9.2018. Písomnosti sa považujú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručené, aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Preto predvolanie na termín pojednávania považoval súd za riadne vykázané doručenie (čl. 46a), a to napriek tomu, že z relácie poštového doručovateľa vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne - matky.
5. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: § 62 ods. 1 Zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. § 62 ods. 2 Zákona o rodine: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľka sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, čo súd mal preukázané z potvrdenia o návšteve školy čl. 3. Vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov teda trvá. Z vyčíslenia nákladov mesačných navrhovateľky na čl. 48 vyplýva, že jej nevyhnutné mesačné výdavky predstavujú sumu 375,50 € mesačne. Vyživovacia povinnosť otca predstavuje 1 a vyživovacia povinnosť matky 1, teda každý z nich po 187,75 € mesačne. Je zrejmé, že navrhovateľka požaduje od matky výživné podstatne nižšie, ako by boli jej odôvodnené potreby, teda vo výške 100 € mesačne. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne, preto súd sa otcovou vyživovacou povinnosťou zaoberal len v prejudiciálnej rovine. Je zrejmé, že matka neplatí ani pôvodne určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 30 € mesačne, teda svoju právnu povinnosť platiť výživné na dcéru dlhodobo presúva na otca. Otec tak
je nútený platiť výživné aj namiesto matky. Pri určení výživného súd vychádzal aj z § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa - navrhovateľka sa nachádza v spoločnej domácnosti otca, teda bolo treba brať do úvahy aj tú skutočnosť, že otec sa stará o spoločnú domácnosť, v ktorej je navrhovateľka - dieťa vychovávané. Matka sa o spoločnú domácnosť tohto dieťaťa nestará. Napriek tomu neplatí ani výživné, ktorým by vyrovnala túto skutočnosť, že sa nepodieľa na nákladoch v domácnosti, v ktorej dieťa vyrastá. § 62 ods. 5 Zákona o rodine: Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. § 75 ods. 1 Zákona o rodine: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd má za to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Nebral do úvahy výdavky povinnej matky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z príjmu, ktorého sa matka vzdala bez dôležitého dôvodu. Matka berie na seba neprimerané majetkové riziká. Z prehľadu prác lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že veľmi rýchlo strieda zamestnania a nevydrží pracovať nikde, aj keď jej práca je žiadaná. Vzhľadom k tomu v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd vychádzal z príjmu, ktorý by mohla dosahovať, keby sa tohto príjmu nebola vzdala. Z lustrácie na čl. 7 vyplýva, že pracovala v C. V. R., R..K..S.., Ž., kde hrubý príjem predstavoval 564,55 € a 357,59 €. Rovnako na O. Y. hrubý príjem predstavoval 286,27 €. Z čl. 15 vyplýva, že na O. Y. by mohla naďalej pracovať, jej čistý príjem za čas, kedy pracovala, bol 254,79 €, teda z tohto príjmu by pokryla matka výživné 100 € mesačne, ktoré od nej navrhovateľka požaduje. Živočíšna výroba naďalej potrebuje zamestnancov, takže matka by tam mohla pracovať, keby chcela. Rovnako z potvrdenia na čl. 23 vyplýva, že Y. C.K. R. rozviazala z dôvodov na strane matky s ňou pracovný pomer v skúšobnej dobe, teda sama zavinila stratu tohto zamestnania. Z týchto dôvodov súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach matky pracovať a plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke vo výške 100 € mesačne. Výživné bolo požadované od podania návrhu. Od 27.4.2018 až do rozhodnutia súdu 29.11.2018 neplatila matka ani výživné vo výške 30 €, ktoré bolo určené na základe predchádzajúceho právoplatného rozsudku. Toto výživné 30 € mesačne je však určené právoplatným rozsudkom. Pokiaľ ho matka neplatí, má právo navrhovateľka sa domáhať výživného v exekučnom konaní. Zameškané výživné však predstavuje rozdiel medzi priznaným výživným 100 € a predchádzajúcim priznaným výživným 30 €. Teda zameškané výživné je 70 € mesačne. Za čas od 1.5.2018 do 11/2018 vrátane ide o 7 mesiacov x 70 € = 490 € zameškaného výživného. Toto zameškané výživné povolil súd splácať matke spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred v pravidelných mesačných splátkach 50 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote. § 78 ods. 1 Zákona o rodine: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. § 78 ods. 3 Zákona o rodine: Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, alebo nie je primerané. V takom prípade by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Dôležité je určiť aj okamih zmeny, kedy došlo k zmene pomerov. Z potvrdenia na čl. 3 vyplýva, že k zmene pomerov došlo prijatím na strednú školu. Keďže ide o dospelú dcéru, nemožno jej priznať výživné od zmeny pomerov, ale až od podania návrhu, teda od 27.4.2018, tak ako navrhovateľka aj v návrhu požadovala. Zo spisu 16P/39/2016 súd mal zistené, že v čase, kedy matke bolo určené výživné na navrhovateľku vo výške 30 € mesačne, navštevovala 2. ročník stredného odborného učilišťa ako čašníčka. Priemerne minula na ošatenie, obuv 50 € mesačne, do školy chodila peši. Náklady na školu, školské pomôcky, potreby, iné platby mala minimálne, teda vo výške 10 € mesačne. Priemerné mesačné náklady na hygienu boli od 15 € do 18 € mesačne. Zdravotný stav mala dobrý, nejaké kvapky do nosa, od kašľa alebo od teploty, probiotiká, návšteva zubára predstavovali 4-5 € mesačne. Voľnočasové aktivity dcéry 2 € mesačne, niekedy išla do kina. Stravovala sa v školskej jedálni. Náklady na stravu predstavovali aj desiate, ktoré brala približne 50 €. Nemala žiadnu poistku. Výživné bolo určené rozsudkom č. k. 16P/39/2016-55 zo dňa 2.12.2016 vo výške 30 € mesačne a právoplatnosť tento rozsudok nadobudol 23.12.2016. V tom čase sa matka aj podieľala na výžive svojej dcéry z toho, čo zarobila. Ku dňu podania návrhu 27.4.2018 sa však na výžive dcéry nepodieľa a došlo k takej zmene pomerov, ktorá je podstatná, pretože už je študentkou 3. ročníka R. S. C. R., je v maturitnom ročníku,
má vyššie náklady na stužkovú, školu, oblečenie, obuv, hygienu, kultúru, šport ako i zdravotný stav. Súd teda ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá zodpovedá zvýšeniu výživného na sumu 100 € mesačne. Preto zaviazal matku platiť výživné navrhovateľke v uvedenej výške.
6. Trovy konania: Podľa § 52 CMP súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Nebolo uplatnené právo na náhradu trov konania. Súd nezistil zákonné, resp. iné dôvody na rozhodnutie, ktorým by zaviazal niektorého z účastníkov konania na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.