Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-1273-2018.pdf
PDF · 89.07 KB
Case nature
Subarea
34Ek/1273/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 348 751, právne zast. JUDr. Ivanom Bojnom, advokátom, so sídlom AK v Bratislave, Levárska 462/11, proti povinnému: P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., o vymoženie 593,89 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/1273/2018 zo dňa 12.09.2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.09.2018 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 15,92 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane správnosti vyčíslenia trov exekúcie oprávneného, zistil rozpor návrhu s ustanovením § 199e Exekučného poriadku. V danej veci oprávnený pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal pri určení tarifnej hodnoty aj z príslušenstva pohľadávky, ktoré tvoria trovy konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (tzn. náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Vyšší súdny úradník uviedol, že ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách advokátov“) pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V týchto prípadoch sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne ako je to uvedené pri súdnych poplatkoch v § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a uplatňované samostatne. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ďalej v uznesení poukázal na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu názor, podľa ktorého, ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013,, sp. zn. 7Co/34/2012). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia, t.j. istiny v sume 593,89 Eur, potom odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 33,96 Eur vrátane DPH. Výška trov právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, po pripočítaní režijného paušálu a prislúchajúcej dane z predanej hodnoty je teda výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní v sume 67,92 Eur (2 x 19,09 Eur + 2 x 9,21 Eur + DPH). Po pripočítaní sumy súdneho poplatku za podanie návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur, predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní sumu 84,42 Eur. Vyšší súdny úradník preto posúdil, že náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu oprávnenému neprislúcha, nárok v časti sumy 15,92 Eur je uplatnený v rozpore so zákonom a preto návrh na vykonanie exekúcie v tejto časti podľa § 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného poriadku zamietol. Rozhodnutie bolo oprávnenému doručené dňa 14.09.2018.
2/ Proti rozhodnutiu podal v ten istý deň, t.j. 14.09.2018, oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi. Mal za to, že výpočet použitý pri určení výšky trov právneho zastúpenia bol správny. Ohľadne pojmu „vymáhaný nárok“ uviedol, že použitím gramatického a logického výkladu ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku možno dospieť k záveru, že peňažný nárok je širším pojmom ako istina peňažného nároku, ktorý je ako celok vymáhaným nárokom v exekučnom konaní. Ak sa pojem „istina“ nachádza v Exekučnom poriadku, potom v zmysle jednej z častí z vymáhaného peňažného nároku, resp. z vymáhanej povinnosti uloženej exekučným titulom. V exekučnom konaní je veľmi dôležité nestotožňovať pojmy vymáhaný nárok a peňažná istina (ktorá je samostatným predmetom tzv. základného súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul). Peňažná istina v exekučnom konaní je totiž len časť vymáhaného nároku. V § 199e Exekučného poriadku stanovená maximálna výška trov právneho zastúpenia slovami „najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie“ teda odkazuje na súčet peňažnej istiny, úrokov z omeškania a trov súdneho konania, ktoré spolu tvoria vymáhaný nárok, a nie len samotnú peňažnú istinu.
3/ Ďalej uviedol, že exekučné konanie je na rozdiel od konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, konaním so špecifickými znakmi, ktoré sa týkajú nielen vymáhaného nároku, ale aj základu na výpočet tarifnej odmeny advokáta. V exekučnom konaní je špecifickým znakom to, že každý súdom priznaný nárok (tzv. judikovaný nárok), ktorý vyplýva oprávnenému z vykonateľného exekučného titulu, je možné v tomto type konania uplatniť samostatným návrhom na vykonanie exekúcie. Je tomu tak preto, že predmetom exekučného konania nie je právo alebo vec v takom istom zmysle, v akom sú uplatňované v základnom súdnom konaní. Oprávnený sám rozhodne, či si v exekučnom konaní uplatní všetky z priznaných (judikovaných) nárokov a či splnomocní advokáta na vymoženie exekučného titulu ako celku, alebo len niektorej časti.
4/ Poukázal, že rozhodnutia, ktoré uvádzal vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, sa týkajú základných súdnych konaní, v ktorom sa odmena počíta z iného základu. V zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov v exekučnom konaní za vymáhaný nárok možno považovať výšku peňažného plnenia, ktoré sa exekúciou vymáha a ktorého sa poskytovaná právna služba (zastupovanie v exekučnom konaní) týka. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, č.k. 22CoE/62/2013-22 zo dňa 25.06.2013, reálna výška pohľadávky rastie v závislosti od plynutia času, v ktorom je dlžník v omeškaní a úhrnnú sumu úrokov z omeškania je možné vyčísliť ku ktorémukoľvek dňu v čase omeškania. V čase, keď dôjde k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, pričom tento úkon vykoná za oprávneného ustanovený právny zástupca, dosahuje reálna výška vymáhaného nároku voči povinnému sumu tvorenú z istiny, kapitalizovaných úrokov k danému dňu a trov konania. Výška vymáhanej sumy pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie je teda jednoznačne určiteľná a ako taká tvorí základ pre určenie odmeny právneho zástupcu oprávneného. Ďalej oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem, sp. zn. 10Co 470/2002 zo dňa 13.08.2002 (publikované v Bulletine advokácie, 2003, č. 11-12, str. 107), v zmysle ktorého pokiaľ bol nariadený výkon rozhodnutia k vymoženiu priznaných peňažných pohľadávok, z ktorých jedna predstavuje istinu a druhá jej kapitalizované príslušenstvo, je pri rozhodovaní o odmene advokáta vylúčená aplikácia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 484/2000 Sb., ktorá stanovuje, že pri určení sadzby odmeny (podľa ods. 1) sa neprihliada na príslušenstvo pohľadávky alebo práva, sadzba odmeny sa tak stanoví súčtom vymáhaných pohľadávok.
5/ Rozdielom medzi istinou a vymáhaným nárokom sa taktiež zaoberalo aj rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 65Ek/597/2018. V iných, obdobných konaniach vedených Okresným súdom Banská Bystrica, boli trovy právneho zastúpenia oprávneného v takto počítanej výške akceptované a následne vydané poverenie (napr. 54Ek 1231-2018, 28Ek 1274-2018, 52Ek 1229-2018, 50Ek 1273-2018, 60Ek 1274-2018).
6/ S prihliadnutím na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR (sp. zn. 10Sžo 38/2015 z 25.05.2016, sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10.03.2015), ktoré riešia problematiku prílišného formalizmu pri výklade právnych noriem a po použití výkladu e ratione legis (zo zmyslu zákona) bol oprávnený toho názoru, že v exekučnom konaní je vymáhaný nárok plnenie, ktoré je priznané v exekučnom titule, a ktorého vymoženia sa domáha oprávnený z dôvodu, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu bolo uložené exekučným titulom, t.j. vymáhaný nárok v celom rozsahu plnení označených a rozdelených v súlade s § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku (pričom pre zjednodušenie výpočtu oprávnený časť nároku - úroky z omeškania - do výpočtu nezahrnul).
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
11/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
12/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
13/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no vyhodnotil ju ako nedôvodnú.
14/ Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v sume 15,92 Eur. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15/ Na doplnenie správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sudca uvádza, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú okrem iného náklady spojené s uplatnením pohľadávky, medzi ktoré nepochybne patria aj trovy súdneho konania, v ktorom bola pohľadávka uplatnená (in: Fekete I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok, všeobecná časť, 2017).
16/ Z rozhodovacej praxe súdov v SR vyplýva, že v základnom (vyhľadávacom) konaní sa pri určení výšky odmeny advokáta vychádza primárne z pohľadávky - istiny, o ktorú sa spor vedie (napr. uznesenie NS SR 2MCdo 13/2014 z 29.10.2015). Výnimkou z tohto pravidla je prípad, ak by bolo vymáhané nezaplatené príslušenstvo samostatne - vtedy by samo bolo základom pre výpočet odmeny advokáta. Uvedené platí tak v základnom ako aj exekučnom konaní. V prejednávanej veci o taký prípad nejde. Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na vymoženie samostatných trov základného konania, ale nárok na zaplatenie istiny. Nie je preto daný dôvod, prečo by mal vo vykonávacom konaní nastať odklon od tejto praxe a zahŕňať príslušenstvo pohľadávky do základu pre výpočet odmeny advokáta. V exekučnom konaní nemožno uvažovať o zmene charakteru príslušenstva (aj keď bolo priznané exekučným titulom), pokiaľ je uplatňované spolu s istinou. Exekučný poriadok v § 199e pri určení výšky trov advokáta (ako právneho zástupcu niektorého z účastníkov exekučného konania), výslovne odkazuje na ustanovenia o tarifnej odmene podľa § 9 až 14 vyhlášky o odmenách advokátov. Ustanovenie § 10 vyhlášky o odmenách advokátov ako základné ustanovenie o sadzbe tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby pri peňažnom plnení (alebo cene veci/práva), tzv. sadzobník, sa používa tak v základnom (vyhľadávacom konaní) ako aj v následnom, vykonávacom konaní. Pre účely stanovenia odmeny v exekúcii sa sadzba inak platná pre ostatné konania znižuje o polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky o odmenách advokátov. To znamená, že advokát v exekučnom konaní obdrží 50% toho, čo by inak obdržal v inom type súdneho konania. Z vyhlášky o odmenách advokátov nemožno vyvodiť, že v exekučnom konaní sa má odmena advokáta zvyšovať z dôvodu zahrnutia príslušenstva (hoc aj judikovaného) do základu pre jej výpočet, teda nerozlišuje ohľadne základu (čo do neho zahrnúť) pre výpočet odmeny advokáta či ide o exekučné alebo iné súdne konanie.
17/ Súd nespochybňuje, že medzi pojmami vymáhaná pohľadávka a istina je rozdiel a že pojem vymáhaná pohľadávka v sebe zahŕňa (môže zahŕňať) aj istinu. V základnom konaní však istina nemusí byť vždy predmetom konania a v takom prípade nie je ani predmetom exekučného konania.
18/ V Exekučnom poriadku sa používa v jeho jednotlivých ustanoveniach predovšetkým pojem vymáhaný nárok. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku, na ktoré oprávnený poukazuje, má ten v návrhu na vykonanie exekúcie rozčleniť vymáhaný nárok týkajúci sa peňažného plnenia na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu a trovy exekúcie oprávneného. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že by mal oprávnený nárok na odmenu z celého vymáhaného nároku, o čom svedčí aj skutočnosť, že medzi rozčlenenými zložkami zákon uvádza aj trovy exekúcie oprávneného. Ak by súd prijal názor oprávneného, potom by si mohol uplatňovať aj trovy z trov exekúcie.
19/ Právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Rozčlenenie nároku v ustanovení § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku má podľa názoru sudcu v exekučnom konaní význam nie pre určenie výšky odmeny advokáta, ale pre ďalší výkon exekúcie, napr. pri uspokojovaní vymáhaného nároku - jeho jednotlivých zložiek - podľa priority (§ 60 Exekučného poriadku), pri rozvrhu výťažku (§ 157 Exekučného poriadku) alebo aj pri rozhodovaní súdu o návrhu na vykonanie exekúcie ohľadom nároku na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky (§ 53 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku).
20/ Nemožno súhlasiť ani s tvrdením oprávneného, že v ustanovení § 199e Exekučného poriadku, kde je stanovená maximálna výška trov právneho zastúpenia slovami „najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie“, preukazuje, že v exekučnom konaní sa odmena nevypočítava len zo samotnej istiny. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 2/2017 Z.z. (ktorým sa menil Exekučný poriadok) text za bodkočiarkou v ustanovení § 199e Exekučného poriadku predstavuje pravidlo limitujúce náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, ak ide o vymáhanie bagateľných pohľadávok, keďže v praxi nie sú zriedkavé situácie, kedy rôzne subjekty obchodujú s takýmito pohľadávkami a dokonca sú ochotní za ne platiť viac ako je ich nominálna hodnota, keďže vedia, že len na trovách právneho zastúpenia v exekučnom konaní sa im ich investícia niekoľkonásobne vráti. Treba tiež uviesť, že obdobné limity platili aj v predchádzajúcej právnej úprave, keď zákonodarca v ustanovení § 200 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) upravil maximálnu výšku náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takáto právna úprava bola prijatá v súvislosti s tzv. drobnými exekúciami. Tento limit má teda zabrániť neprimeranej výške trov pri exekúciách vedených na malé sumy, ktoré môžu predstavovať nielen pohľadávku s príslušenstvom, ale aj samostatne vymáhané príslušenstvo. Ak by zákonodarca v ustanovení (§199e Exekučného poriadku) uviedol len pojem istina, nepokrývalo by to situácie, keď by predmetom exekúcie bolo napr. príslušenstvo pohľadávky, v dôsledku čoho by potom limit pre také nároky neplatil.
21/ Rozhodnutia súdov, na ktoré oprávnený v sťažnosti poukazoval nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax súdov, o čom svedčia opačné rozhodnutia súdov SR (napr. Krajský súd v Prešove, sp. zn. 8CoE/13/2015 zo dňa 28.01.2016) vrátane rozhodnutí tunajšieho súdu (napr. sp. zn. 31Ek 959/2018 z 24.08.2018, sp. zn. 27Ek 71/2017 a ďalšie). Taktiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR možno nepriamo zistiť, že pri priznaní odmeny advokáta v exekučnom konaní vychádzal z istiny (bez jej príslušenstva) ako výpočtového základu (napr. 8ECdo 238/2014, 3Oboer 134/2015).
22/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 34Ek/1273/2018 zo dňa 12.09.2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.