Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/18/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: T. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 484/6, XXXX XX F. A. Q., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 69,29 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/169/2016-80 zo dňa 27.10.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a o výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o návrhu žalovaného na prerušenie konania, zamietol žalobu, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2016 dožadovala zaplatenia sumy 69,29 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Poukázala na to, že na základe zmluvy zo dňa 22.12.2011 jej bola poskytnutá pôžička vo výške 300 eur, ktorú mala zaplatiť v 60 splátkach po 9,36 eur mesačne. Poukázala na to, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázala na to, že priemerná úroková sadzba úverov so splatnosťou 1 až 5 rokov v decembri 2011 bola 10,87 % ročne, z čoho vyplýva, že úrok stanovený veriteľom je takmer 3-násobne vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak sa jedná o neplatný právny úkon. Žalovaný okrem iného namietal premlčanie nároku žalobkyne a súd sa prioritne zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. Poukázal na to, že subjektívna premlčacia doba plynie od toho času, kedy žalobkyňa získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie. Nie sú podstatné jej právne znalosti, teda či vedela o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Súd citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/67/2011 a uviedol, že z tohto rozhodnutia vyplýva, že vedomosťou podľa § 107 ods. 1 sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale znalosť skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. V danom prípade sa žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela 20.11.2012, kedy predčasne zaplatila celý úver a nie je možné akceptovať údaj uvedený v žalobe, že o obohatení žalovaného sa žalobkyňa dozvedela až v decembri 2015 od Združenia HOOS. Pokiaľ by sa subjektívna vedomosť dala posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v podstate svojvoľne prispôsobiť začiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol premlčaný. Žaloba bola podaná 16.05.2016, dvojročná subjektívna lehota uplynula 20.11.2014, nárok je premlčaný. Súd ďalej uviedol, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je potrebné odvíjať od zaplatenia úveru, teda od 20.11.2012 a keďže v danom prípade bol nárok uplatnený, bola žaloba podaná 16.05.2016, je nárok premlčaný aj z dôvodu uplynutia 3 ročnej objektívnej lehoty, a teda žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tým, že je potrebné aplikovať

10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu a uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je na žalobkyni. Podľa názoru súdu nie je ani možné preukázať, že žalovaný konal formou priameho úmyslu. Ďalej uviedol, že aj keď by zmluva neobsahovala náležitosť uvedenú žalobkyňou, nemožno z toho vyvodiť záver o tom, že žalovaný konal úmyselne. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď neprodukovala o tom žiadne dôkazy, a preto súd nevychádzal z 10 ročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie teda žalobu z dôvodu vznesenia námietky premlčania zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, a to len proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasila s posúdením premlčania nároku tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Subjektívna premlčacia lehota podľa žalobkyne plynie odvtedy, kedy ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí, že môže podať žalobu, a to bez ohľadu na to, že sa o tom mohol dozvedieť skôr. Vyžaduje sa teda preukázaná nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. Uviedla, že nevedela, že platby, ktoré od nej žalovaný prijal nad výšku istiny, sú prijaté protizákonne. Žila v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so zákonom a tento omyl spôsobil žalovaný porušením spotrebiteľského práva, pričom ona verila tomu, že pri poskytovaní úveru postupuje s náležitou starostlivosťou bez zvyšku podľa zákona. Uviedla, že pri akceptovaní výkladu prijatého súdom prvej inštancie by bolo rozlišovanie premlčacej doby na objektívnu a subjektívnu nadbytočné. Čo sa týka objektívnej 10 ročnej premlčacej doby, podľa názoru žalobkyne konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery, a ich množstvo vylučujú inú možnosť ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľ obohacuje úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo. Poukázala na rozhodnutia súdov ohľadom hodnotenia objektívnej premlčacej (uznesenie NS SR 6MCdo/9/2012) a navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a vec vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Odvolací súd súhlasí s odvolaním žalobkyne v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil subjektívnu aj objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba podľa názoru odvolacieho súdu začala plynúť až od skutočnej, nie predpokladanej vedomosti žalobkyne o tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil a táto v danom prípade mohla začať plynúť až odkedy spotrebiteľské združenie oznámilo žalobkyni, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor. V súvislosti s posudzovaním behu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že ním predložená a vopred pripravená zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným Zákonom o spotrebiteľských úveroch. V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka bez právnického alebo ekonomického vzdelania nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné plnenia, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Vyžaduje sa skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného subjektu (do pozornosti tiež Nález ÚS ČR II. 2460/17). Rovnako je v danom prípade potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu, pretože odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou, že žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov pokiaľ neuviedol podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel vedieť, že tým spôsobom bude inkasovať od žalobkyne úroky, na ktoré nemá právo. Ak tieto úroky napriek tomu inkasoval, musel si byť vedomý, že sa na úkor žalobkyne obohacuje. Keďže súd prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie námietky premlčania sa nezaoberal skutočnosťami uvedenými v žalobe, teda či zmluva, ktorú uzavreli účastníci má vady, ktoré namieta žalobkyňa, a či vzniklo alebo nevzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vykoná navrhnuté dôkazy, zistí, či na strane žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie. V prípade, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo, súd prvej inštancie v súlade s vysloveným právnym názorom posúdi námietku premlčania žalovaného a vo veci rozhodne.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.