Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-35-2018.pdf
PDF · 99.75 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/35/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: J.. L. F., J.., X.. XX.X.XXXX, P. Č.. XXXX/X, XXX XX Y., právne zastúpenej A/K/J/K s.r.o., K dolnej stanici 20A, 911 01 Trenčín, IČO: 50 112 252, o vymoženie 433,51 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. XXEr/X/ XXXX-XX zo dňa 17. apríla 2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.
odôvodnenie:
1. Okresný súd uvedeným uznesením rozhodol v predmetnej exekučnej veci tak, že :
a. „I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom povinného, a to s J.. L. F.X., J.., X.. XX. XX. XXXX, L. Y., P. XXXX/X.
b. II. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
c. III. Odkladá exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, spis. zn. U. XXXXX/XX do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod spisovou značkou XXEr/X/XXXX.
d. IV. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, o ktorých výške rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.
e. V. Povinný má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči oprávnenému v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Predmetnú exekúciu vyhlásil exekučný súd za neprípustnú a zastavil ju (výrok II.) podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods.1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok v znení do 30.3.2017) v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, vyhodnotiac zmluvný vzťah účastníkov - oprávneného a povinnej (právnej nástupkyne pôvodného povinného) ako spotrebiteľský, založený zmluvou o úvere zo dňa 11.12.2007. Ďalej predmetnú exekúciu odložil podľa § 56 ods.2 Exekučného poriadku. Zároveň exekučný súd vyslovil, že o výške trov exekúcie súdneho exekútora a o výške trov právneho zastúpenia povinného, ktorým exekučný súd nárok priznal, rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia (výrok IV. a V.).
3. V súvislosti s vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavením, exekučný súd konštatoval spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, uzavretej medzi oprávneným a povinnou, ktorý bol základom pre exekučný titul v danom prípade a to rozhodcovský rozsudok sp.zn. R. XXXXX/XX zo dňa 23.9.2008, v rámci povinnosti exekučného súdu skúmať predpoklady na vedenie exekúcie v priebehu celého exekučného konania. Preskúmaním rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, dospel súd prvej inštancie k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak podá žalobu dodávateľ, ďalej spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, splynula s ostatnými podmienkami zmluvy. Spotrebiteľ tak ňou nie je viazaný pre rozpor s ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS (Smernica).
4. Proti uzneseniu v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený elektronickým podaním dňa 3.5.2018. Odvolateľ navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný súdny poriadok).
5. Odvolateľ v rámci odvolacích dôvodov, okrem už v konaní uvedeného, poukázal na ustanovenie § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka a obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka pri tzv. relatívnych obchodoch a tzv. absolútnych obchodoch dohodou zmluvných strán, ktorú považuje za rozšírenú. Predpokladom platnej dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je písomná forma prejavu vôle zmluvných strán, ktorá bola podľa odvolateľa v danom prípade dodržaná, pričom dohoda o voľbe Obchodného zákonníka môže byť súčasťou zmluvných ustanovení vo forme odkazu na relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka a môže byť formulovaná ako osobitné ustanovenie zmluvy, resp. môže byť obsiahnutá v samostatnej písomnej dohode. Žalovaný (právny predchodca povinnej) bol oboznámený z predmetnými ustanoveniami a súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy (o úvere), na znak čoho ju aj podpísal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je podľa oprávneného možné na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, t.j. ďalej Zákon o spotrebiteľských úveroch.
6. Poukážuc na rozhodnutia A..Ú. XXX/XX, X. R. Č.. H. M. XX/XX, článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutie A.. Ú. X/XXXX z 13. júla 2000 a A.. Ú. XXX/XX z 5. novembra 2002, tým, že exekučný súd exekučné konanie úplne zastavil, zbavil oprávneného práva na súdnu ochranu podľa čl 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa vzťahuje aj na exekučné konanie. Súd priznal napadnutým uznesením v danom prípade povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu.
7. Pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovskú doložku považuje oprávnený za uzavretú platne v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinný v čase uzavretia zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou doložkou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Povinný zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej doložky sa oprávnený s povinným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. V súvislosti s platnosťou rozhodcovskej doložky, poukázal odvolateľ na množstvo rozhodnutí vnútroštátnych súdov aj súdov Českej republiky. Za zrejmé považuje, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho iba obmedziť. V končenom dôsledku proti rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu na súd v lehote troch mesiacov od jeho doručenia. Aj v exekučnom konaní, kde titulom pre exekúciu je rozhodcovský rozsudok je možné účinne sa proti nemu brániť, čo však povinný neurobil. Prípustnosť rozhodcovského konania, a to aj v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. XX/XXX/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Oprávnený vyslovil presvedčenie, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
8. K odvolaniu oprávneného sa elektronickým podaním dňa 12.7.2018 vyjadrila povinná ako právna nástupkyňa pôvodného povinného, ktorá nad rámec už v exekučnom konaní známych objektívnych skutočností poukázala na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010 a rozhodnutia vnútroštátnych súdov v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky vo formulárovej zmluve. Povinná je toho názoru, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať, rozhodnúť a vydať exekučný titul, nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná. S ohľadom na to je exekučný titul - rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, je materiálne nevykonateľný a nie je spôsobilý byť exekučným titulom, nakoľko na základe exekučného titulu nemohol oprávnenému voči povinnému vzniknúť nárok, ktorého vymoženia by sa mohol oprávnený v rámci exekúcie domáhať. Okresný súd Humenné tak podľa názoru povinnej postupoval správne, keď svojim uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Okrem vyššie uvedených argumentov sa preto povinný stotožňuje s odôvodnením uznesenia a toto považuje za správne a zákonné. V závere si oprávnený (správne povinná) uplatnila aj nárok na úhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za úkon „písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu oprávneného“ pri hodnote sporu 578,73 Eur, z hodnoty sporu vyčíslenej ako súčet vymáhanej istiny vo výške 433,51 Eur a trov súdneho konania vo výške 145,22 Eur; spolu 578,73 Eur, čo predstavuje sumu 19,09 Eur + 1 x režijný paušál v roku 2018 vo výške 9,21 Eur, t. j. sumu 28,30 Eur. Povinná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100%.
9. K vyjadreniu povinnej sa elektronickým podaním dňa 28.9.2018 vyjadril oprávnený, ktorý opätovne zdôraznil skutočnosť, že povinný (právny predchodca povinnej) uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ďalej „VPPÚ“, v ktorých vyslovil súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok na zadnej strane zmluvy a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 17. VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pokiaľ by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho obmedziť. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nevylučovala použitie rozhodcovskej doložky. Oprávnený si zároveň dovoľuje tvrdiť, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu navyše potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Za logické považuje, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd, pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka alebo priamo na rozhodcovský orgán, pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná. Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. XX M. XX/XXXX, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia U. Č.. M.-XXX/XX vo veci U. H. H. M. J. M. H.Ó. H. R.. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky a ďalšie. Oprávnený považuje za preukázané, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade správnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti ojej legitímnosti. Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.
10. Odvolací súd preskúmal predloženú exekučnú vec v zmysle § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania v rozsahu odvolacích dôvodov smerujúcich k vyhláseniu exekúcie za neprijateľnú a jej zastaveniu, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Ostatné výroky uznesenia, ktoré neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd nepreskúmaval a tieto nadobudli právoplatnosť.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 11.12.2002 zmluvu úvere č. XXXXXXX, v ktorej je právny predchodca povinnej - E. J., označený identifikátormi fyzickej osoby - meno, priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu, vrátane bydliska. Predmetom zmluvy je podľa zmluvy poskytnutie finančných prostriedkov za nastolených podmienok. V zmluve sa ďalej nachádza vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré tvoria zadnú časť zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom zároveň potvrdzuje prevzatie zmluvy, vrátane všeobecných podmienok a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V danom prípade nebolo preukázané, žeby povinný v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere vykonával povolanie, na účely ktorého by mohol byť poskytnutý spotrebovaný úver. Charakter úverového vzťahu ani v odvolacom konaní nepreukázal oprávnený a iný ako spotrebiteľský nevyplýva ani zo zistení súdom. Preto sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu a tak je opodstatnená aplikácia noriem spotrebiteľského práva v danom prípade.
12. Z rozhodcovskej doložky v bode 17 všeobecných podmienok (inú rozhodcovskú zmluvu oprávnený v konaní nepredložil), v tam uvedenom znení, je zrejmé, že išlo o predtlač veriteľom vopred pripravenú, pričom takáto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Na základe doterajšieho množstva sporov, ktoré vedie spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti svojim dlžníkom, súdy majú dostatočné poznatky o obsahu a podmienkach dojednávania úverových zmlúv a podpisovaní rozhodcovských zmlúv, ktoré zakladajú právomoc rozhodcovských súdov prejednávať spor medzi veriteľom a dlžníkom a vytvárať tak titul na vymáhanie pohľadávok z úverov prostredníctvom rozhodcu. Samotná rozhodcovská doložka zakladá právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, rozhodovať spory účastníkov. Takéto dojednanie popisuje aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci M.-XXX/XX Pannon, v zmysle ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Veriteľ nanútil spotrebiteľovi rozhodovanie sporu pred rozhodcovským súdom v sídle veriteľa, pričom spor nebude rozhodovať všeobecný súd, ktorého príslušnosť by bola stanovená podľa bydliska dlžníka.
13. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora vo veci M.-XX/XX Asturcom je oprávnený vnútroštátny súd preskúmavať právoplatné rozhodcovské rozsudky už z úradnej moci a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, teda preskúmavať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v zmluvách, ktoré zakladajú právomoc rozhodcovských súdov pre urýchlenie vymožiteľnosti pohľadávky pre veriteľov. Nemožno predpokladať, aby si spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesú dojednanie rozhodcovskej doložky, kde navyše rozhodcovská doložka v predtlači vytvára „súhlas“ spotrebiteľa s tým, aby jeho spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní, nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi ani nie je vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade rozhodovania rozhodcu. Poučenie o rozhodcovskom konaní len vo všeobecnosti konštatuje obdobnosť rozhodcovského konania so všeobecným súdnym konaním, ale nie je dostatočné na to, aby bežnému spotrebiteľovi objasnilo dopad podpisu rozhodcovskej doložky a konanie pred rozhodcovským súdom. Jedná sa o jednostranné konanie veriteľov, potvrdené v množstve sporov spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., prejednávaných všeobecnými súdmi, kde nie je veriteľom potvrdené individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.
14. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní predpokladá v § 4 ods. 1 uzavretie rozhodcovskej zmluvy vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná, predpokladajúc samostatný podpis. Uzavretie rozhodcovskej doložky v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nie je platným uzavretím zmluvy. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nemajú byť neprehľadne zakompované ďalšie zmluvné dojednania, o ktorých dlžník nemusel mať vedomosť, i napriek tomu, že zmluva o úvere v záverečných bodoch uvádza, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstva v ňom uvedených a súhlasí aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
15. Na základe odvolacích dôvodov oprávneného, odvolací súd opätovne poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Asturcom o oprávnenosti exekučných súdov z úradnej moci preskúmavať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v zmluvách medzi podnikateľom a spotrebiteľom, pričom aj podľa rozhodnutia Oceáno Group M.-XXX/XX nemusí sám spotrebiteľ vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok a súdy z úradnej moci majú nekalú povahu spotrebiteľských zmlúv preskúmavať. Okresný súd správne po zistení nekalosti rozhodcovskej doložky, hoci v štádiu po vydaná poverenia, rozhodol o neprípustnosti takejto exekúcie a jej zastavení v súlade s § 57 a § 58 Exekučného poriadku. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľovi nebol pri podpise úverovej zmluvy jasne zdôraznený rozdiel medzi konaním pred rozhodcom a pred všeobecnými súdmi. Navyše voľba rozhodcovského súdu podľa sídla dodávateľa je v rozpore s judikovaným rozhodnutím Súdneho dvora vo veci Pannon M.-XXX/XX. Nekalosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.
16. K ďalším odvolacím dôvodom oprávneného, týkajúcim sa preskúmavaného rozsahu uznesenia prvostupňového súdu, odvolací súd už len dopĺňa, že v súčasnosti už stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k. XXX/XXXX-XX zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného, resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.
17. Ďalej, pri preskúmavaní podmienok exekučného konania, ako i samotnej exekúcie, samôžu primerane uplatniť ustanovenia CSP (predtým OSP), vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd v exekučnom konaní vychádza aj z iných listín, či iných dôkazov než tých, ktoré sú výslovne uvedené v príslušných ustanoveniach Exekučného poriadku a na tom základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní (viď uznesenie Ú. R. J.. Ú. X/XXXX-XX zo 7.5.2014). Napokon, v odvolacom konaní oprávnený uplatnil svoje výhrady a odvolací súd na ne týmto reagoval.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, že vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, potvrdiac uznesenie súdu prvej inštancie ako v celom rozsahu vecne správne (§ 387 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).