Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-80-2018.pdf
PDF · 135.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Šibíkovej, členov senátu Ing. Jána Dedíka a Janky Trúsikovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Q. W., N.. XX.XX.XXXX M. A., trvale bytom A. Č.. XXX, trestne stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2018 v Novom Meste nad Váhom, takto
rozhodol:
Obžalovaný: Q. W., N.. XX.XX.XXXX M. A., C. A. A. XXX, t.č. v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e
od presne nezisteného času od roku 2008 do 27.06.2018 s výnimkou dňa 11.10.2014 a 05.11.2014 v A. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu bezdôvodne opakovane vyvolával hádky só svojou družkou Q. S., počas ktorých jej vulgárne nadával, opakovane ju fyzicky napádal tak, že ju bil päsťami, fackoval ju, ťahal za vlasy, kopal ju, škrtil ju, vyhrážal sa jej zabitím, v presne nezistený deň pristúpil k poškodenej, ktorá sedela na sedačke v obývacej izbe rodinného domu a polial jej benzínom hlavu a následne sa jej vyhrážal, že zapáli ju aj celý dom, v presne nezistenom čase v roku 2008 jej pri ďalších útokoch spôsobil zlomeninu rebier vpravo a v roku 2009 zlomeninu zápästia, naposledy dňa 27.06.2018 v popoľudňajších hodinách pristúpil k poškodenej, opakovane jej vulgárne nadával, päsťami ju udieral do oblasti tváre, kopal ju do nôh a ťahal za vlasy, v dôsledku čoho utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie, čím u nej vyvolával strach a stres, v dôsledku čoho táto privolala políciu,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, a iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie, spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) a písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie proti obžalovanému trestné konanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pod sp. zn. 2T/80/2018 na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 484/18/3304-33 zo dňa 05.10.2018, doručenej súdu dňa 08.10.2018, na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Súd v dňoch 25.10.2018 a 29.11.2018 vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. W., poškodenej Q. S., súd prečítal so súhlasom obžalovaného a prokurátora výpovede svedkov M. F., V. F., F. W., V. S., Z. F., F. F. z prípravného konania. Ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne z odboru psychológia Mgr. Lucie Svobodovej Bošiakovej, PhD. a oboznámením záverov jej znaleckého posudku č. 20/2018 zo dňa 27.08.2018 na poškodenú Q. S., ako aj oboznámením záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Slávky Lenerovej č. 89/2018 zo dňa 11.08.2018. Dokazovanie bolo tiež vykonané aj oboznámením obrazových záznamov, a to fotodokumentácie zranení poškodenej Q. S. a prečítaním ostatných listinných dôkazov vzťahujúcich sa na predmetnú vec a osobu obžalovaného.
Po otvorení hlavného pojednávania predsedníčka senátu zistila, že prokurátor a obžalovaný nechcú uzatvoriť dohodu o vine a treste.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a v intenciách § 257 Trestného poriadku obžalovaný Q. W. neodmietol vypovedať a urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný zo žalovaného skutku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o nevine súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu o vine, o treste a ochrannom opatrení.
Z výpovede obžalovaného Q. W. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že sa cíti byť nevinný. S poškodenou bývali v A., neskôr sa presťahovali do A.. Bývajú tam asi 10 rokov. Poškodená mala cievnu mozgovú príhodu. Bolo to asi pred tromi rokmi. Odvtedy poškodená nepije alkohol vôbec, predtým pila spolu s obžalovaným. Niekedy aj odpadávala. Vykonala niekedy aj malú potrebu v obývačke, či v spálni. Obžalovaný jej nikdy neublížil. To si len ona myslí. Ona všetko zabúda. Poškodená sama spadla zo schodov. Poškodená má takú chorobu, že sa jej robia modriny, aj keď ju obžalovaný chytil slabšie. Obžalovaný poškodenú fyzicky nikdy nenapadol. Nadávali si vzájomne. Nebil ju, nefackoval, nekopal, neťahal za vlasy. Stalo sa viackrát, že poškodenú vyhodil z domu, potom išla k susedovi. Poprel, že by jej zlomil rebrá a ruku. Keď sa pohádali, poškodená sama spadla zo schodov, vtedy si zlomila rebrá. Ruku jej v roku 2009 nezlomil on. Poškodenej sa nikdy nevyhrážal zabitím. Nepriložil jej okuliare ku krku. Poškodená má všetky škrabance od kocúrika. Obžalovaný pije osmičku piva denne, niekedy aj dve. Pije aj tvrdý alkohol. Raz vylial na poškodenú kýbeľ s vodou, kde bola jar, bola tam aj chemikália, ktorá sa používa v čistiarni, volá sa tetrachlór. Chcel vyčistiť sedačku, kde sa pocikala. Hlavu poškodenej nepolial benzínom, ani ho nezapálil. On si išiel zapáliť cigaretu. Nedal jej robiť ťažkú robotu. Poškodená upratovala ako malé decko. Všetko bolo na obžalovanom. Obžalovaný jej vyhodil veci z poličky, aby si ich upratala poriadne. Teraz je poškodená sama, nevie si ani nachystať drevo, či odhrnúť sneh. Posledný deň, keď poškodená volala políciu, tak obžalovaný mal dva - tri „frťany“, poškodená mu vyčítala, že je zase ožratý, pohádali sa. Poškodená nemala rada, keď obžalovaný pil, vtedy do neho rýpala, kričala po ňom. Keď podala poškodená na obžalovaného trestné oznámenie, nevedela čo robí, ona je pod liekmi.
Z výpovede poškodenej Q. S. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že posledný deň ráno obžalovaný odišiel, keď okolo obeda prišiel, bol zjavne opitý. Už vedela, že je zle, radšej na neho ani nepozerala, nič mu nehovorila. Vedela, že inak bude zle. Ona v ten deň upratovala, obžalovaný jej nadával, že hovno robí, že nevie ani poriadne upratovať. Potom na ňu útočil, ťahal ju za vlasy, strhol ju z fotelky, roztrhal jej aj nohavice, čo mala na sebe. Bil ju päsťami do tváre, do ruky, do nohy. Udrel ju veľakrát. Vulgárne
jej nadával. Ponižoval ju. Preto zavolala policajtov. Policajti ju vzali k lekárovi, mala zranenia na ruke, na nohe, na tvári. Potom navštívila aj svoju obvodnú lekárku. Keď má obžalovaný vypité, stačí mu malá zámienka, aby robil cirkus. Inak keď nepije, je dobrý človek, aj sa s ním dá porozprávať. Po tom, ako si vypije jej fyzicky ubližuje, vulgárne jej nadáva, vyhráža sa jej. Viackrát ju chytil pod krk a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Vtedy sa celá trasie, bojí sa ho. Je to všetko kvôli tomu alkoholu. Obžalovaný pije niekoľkokrát do mesiaca, vtedy sa takto správa. Útoky na poškodenú sa opakovali niekoľkokrát mesačne. Od roku 2010 sa to zhoršovalo. Zlomeniny mala podľa lekárskych správ v roku 2008 a 2009. Poškodená vtedy lekárovi uviedla, že spadla zo schodov, lebo sa hanbila povedať lekárovi, že jej to spôsobil obžalovaný. Poškodená mu nikdy nedala podnet na hádky, keď má obžalovaný vypité, radšej je ticho. Fyzické útoky boli aj v minulosti. Keď raz obžalovaný pil s kamarátom, bezdôvodne začal útočiť na poškodenú, zhodil ju na zem, opakovane kopal poškodenej do rebier, zlomil jej rebrá. Poškodená potom bola v nemocnici. Na dvore ju raz obžalovaný po hádke sotil zo schodov, vtedy jej zlomil ruku. Obžalovaný útočil na ňu bezdôvodne. Niekedy ju nepustí ani na záchod, nepustí ju ísť spať. Poškodená potvrdila, že obžalovaný jej raz polial hlavu benzínom. Obžalovaný zamkol celý dom, zobral poškodenej kľúče aj telefón a povedal, že tam poškodená zhorí a bude mať od neho pokoj, obžalovaný to zapálil, poškodená to zašľapala. Bolo to asi pred dvomi mesiacmi. Obžalovaný poškodenú chcel pichnúť s okuliarmi do krku, kedy jej povedal, že aspoň bude mať pokoj. Vtedy mal vypité, došiel z bandaskou, polial poškodenú aj koberec. Bolo to z ničoho nič. Poškodená sa musela trikrát osprchovať, aby z toho benzínu nesmrdela. Poškodená sa nikdy nikomu nezdôverila, lebo sa bála, že by sa jej synovia zastali a dopadlo by to horšie. Keď sa presťahovali z A., našiel si v A. kamarátov, ktorí mali pálené. Keď obžalovaný pil tvrdý alkohol s pivom, to bol pre neho „zabiják“. Keď bol obžalovaný opitý, vyhadzoval ju z domu, vtedy prespávala poškodená aj u susedov v stodole, lebo nemala kde. Stávalo sa to pomerene často. Raz bola u syna týždeň, no nemohla tam zostať. Poškodená poprela, že by zranenia, s ktorými bola u lekára, boli od kocúra, tie jej urobil obžalovaný pri poslednom útoku. Na pojednávaní poškodená potvrdila, že zranenia na fotkách v spise jej spôsobil obžalovaný. Poškodená z konania obžalovaného mala strach, keď bol opitý, mal úplne nepríčetný pohľad, vtedy sa ho bála, celá sa triasla. Poškodená mu nikdy neubližovala. Poškodená podala trestné oznámenie, lebo už toho bolo veľa, už to nevedela vydržať. Keby sa obžalovaný dal liečiť, všetko by sa zmenilo. Teraz je doma sama. Má to sama ťažké. Nemôže tam zostať sama na zimu, preto si vybavuje domov dôchodcov.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka M. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na A. chodí za dcérou, ktorá tam býva, je to od domu obžalovaného a poškodenej vzdialené asi 80 metrov. Pozná ich ako susedov. Má vedomosť, že obžalovaný požíva alkohol dosť často. V minulosti popíjala aj poškodená. Pri prácach okolo domu viackrát počul jeho typické húkanie po družke. Dňa 27.06.2018 videl obžalovaného okolo obeda, keď išiel domov a bol dosť opitý. Povedal mu, aby nevyvádzal. Potom videl policajtov. Poškodená sa mu v minulosti nesťažovala, len mu povedala, že keď obžalovaný nepije je dobrý, keď si vypije, tak je na nepoznanie.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka V. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný je jeho bývalý kolega z práce. Keď má obžalovaný vypité býva podráždený zo správania družky. V minulosti pila alkohol aj poškodená. Pred niekoľkými rokmi, tak 7 až 8 rokov dozadu, prišla k nim domov poškodená, ktorú obžalovaný vtedy vyhodil z domu, mal vypité.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne F. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je sestra obžalovaného. Vie, že obžalovaný popíja, odkedy sa presťahoval do A.. Aj poškodená popíjala alkohol. Nikdy nevideli, že by obžalovaný bil poškodenú. Občas sa stávalo, že poškodená jej volala, že obžalovaný má vypité a vŕta do nej, nadáva jej. Nikdy sa jej nesťažovala, že by ju bil. Raz jej poškodená volala, že obžalovaný jej vyhádzal oblečenie na dvor a polial ho benzínom, lebo mala neporiadok v skrini. Po tom, ako vzali obžalovaného do väzby jej poškodená povedala, že ju obžalovaný polial benzínom, chcel ju zapáliť, zobral jej mobil a zamkol ju v dome.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka V. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodená je jeho matka. Naposledy bol na návšteve v júni 2018, viezol matku naspäť domov, lebo týždeň bývala u nich. V júni 2018 mal neprijaté hovory od matky, ktorú obžalovaný vtedy vyhodil z domu a nemala kam ísť. Mala so sebou cestovnú tašku. Obžalovaný ju vyhodil z domu, vyhodil jej na dvor veci, nadával a kričal aby zmizla z domu. Obžalovaný mu potom povedal, že ju vyhodil, lebo mu rupli nervy, provokovala ho a on to nevydržal. Poškodená mu povedala, že obžalovaný robí problémy, keď má vypité. Keď na poškodenej v minulosti videl zranenia či modriny, povedala mu, že padla zo schodov. V minulosti popíjala aj matka, po
mozgovej príhode nepije. Mama mu spomínala, že ju obžalovaný raz polial benzínom, vyhodil jej veci na dvor a tie tiež polial benzínom.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne Z. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je suseda obžalovaného a poškodenej. Obžalovaného videla viackrát napitého, videla ho opitého aj šoférovať auto. Stalo sa, že ju obžalovaný raz takmer zrazil na aute, mala strach a vyhýba sa mu celá rodina. Počula, že obžalovaný vulgárne nadáva poškodenej, býva u nich na dvore krik. Počula aj búchať dverami. V minulosti pila aj poškodená.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka F. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný je jeho sused a kamarát. V minulosti popíjala aj poškodená aj obžalovaný. Obžalovaný mu chodil pomáhať. Obžalovaný po tom, ako si vypil, nadával poškodenej. Nevidel, že by ju zbil. Obžalovaný nie je zlý človek, len mu zle robí alkohol. Pred piatimi rokmi prišla k nemu domov poškodená, ktorej mal obžalovaný nadávať a vyhnal ju z domu. V minulosti mu poškodená povedala, že mala zlomenú ruku, lebo spadla zo schodov.
Zo záverov znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých Mgr. Lucie Svobodovej Bošiakovej, PhD., ktorá vypracovala znalecký posudok na poškodenú Q. S. a bola na hlavnom pojednávaní vypočutá, vyplynulo, že zotrváva na svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku.
Zo záverov znaleckého posudku č. 20/2018 zo dňa 27.08.2018 a z výpovede znalca k znaleckému posudku na poškodenú Q. S.K. vyplynulo, že klinicko - psychologickým a psychodiagnostickým vyšetrením poškodenej sa nepotvrdili kompletne rozvinuté príznaky, ktoré by svedčili pre prítomnosť známok charakteristických pre týrané osoby, čo však neznamená, že poškodená sa subjektívne necíti byť týranou osobou a že najmä pod fyzickými atakmi svojho druha netrpela. Poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako fyzické a psychické príkorie. Z fyzických útokov poškodená uviedla, že ju obžalovaný asi od roku 2010 udieral päsťami, kopal do oblastí nôh a rebier, hádzal do nej predmety (sošky, TV ovládač), trhal jej oblečenie, chytil ju za hrdlo a škrtil ju, pričom frekvencia útokov závisela od množstva a častosti požitého alkoholu a ich intenzitu hodnotí ako rovnakú. Poškodená uviedla, že ju zvykol fyziky napádať dvakrát do týždňa, niekedy aj tri - štyrikrát do mesiaca. Tiež sa jej vyhrážal zabitím, vyhadzoval ju z domu, ničil ich spoločný majetok, vulgárne jej nadával, pričom jeho správanie zapríčinené požitím alkoholu. Aktuálne sa u poškodenej objavujú zmeny v jej psychickom a emočnom prežívaní, ktoré možno pričítať aj na vrub konania jej partnera, ako aj na vrub následkov zdravotných ťažkostí, ktorá sa podpisujú na jej kognitívne výkonnosti, ako aj na emočnom prežívaní. Prítomné sú u nej známky slabosti, jej prežívanie je modulované vysokým napätím, obavami, prežívaním smútku, sklamania, pocitmi menejcennosti. V myslení sa objavujú pesimistické obsahy spojené s prežívaním strachu a obáv. Osobnosť poškodenej je deprimovaná, skľúčená, organicky zmenená, je úzkostná. Subjektívne poškodená pociťovala konanie druha ako ťažké príkorie a jeho správanie pod vplyvom alkoholu ovplyvňovalo jej bežný život. Mala obavy a strach z ďalších hádok, vyhrážok, bitiek, jeho nepredvídateľného správania. Poškodená je schopná správne vnímať udalosti v danej chvíli. Ich zapamätanie a reprodukcia môžu byť skreslené, môžu byť prítomné aj časové nepresnosti. Je schopná vypovedať o prežitých udalostiach. Neboli zistené fabulačné ani konfabulačné prejavy u poškodenej. Teda poškodená nemá sklony k tomu, aby si vymýšľala prežité udalosti. Z hľadiska všeobecnej vierohodnosti neboli zistené známky svedčiace pre psychotický proces, neboli zistené poruchy vnímania a myslenia. Neboli zistené sklony k fabulácii. U poškodenej boli zistené známky organického poškodenia centrálneho nervového systému. Všeobecná vierohodnosť je znížená, nie však vymiznutá. Špecifická vierohodnosť je čiastočne znížená, nie vymiznutá. Konanie obžalovaného poškodená popísala ako verbálne (hanlivé, vulgárne nadávky) a brachiálne (facky, údery päsťou, dusenie, trhanie oblečenia na nej, kopance do rebier, bitie za použitia predmetov) agresívne, bolo viazané na intoxikáciu alkoholu.
Zo súhlasom procesných strán súd pristúpil na hlavnom pojednávaní k čítaniu podstatnej časti znaleckého posudku č. 89/2018 zo dňa 11.08.2018 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Slávky Lenerovej v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku. Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. Slávky Lenerovej č. 89/2018 zo dňa 11.08.2018 na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný Q. W. v čase spáchania skutku trpel poruchami psychiky a správania, ktoré boli zapríčinené užívaním alkoholu - syndróm závislosti od alkoholu, tento užíval v kombinácií s opiátmi, ktoré mal ordinované na terapeutické účely, takže v kombinácii u neho vznikali ťažké intoxikácie. Viacročným užívaním týchto látok došlo u neho k zmenám na centrálnom nervovom systéme s ľahkým znížením
úsudkovej schopnosti, oslabením novopamäti a pozornosti a afektívnou inkontinenciou. Obvinený bol v čase spáchania skutku intoxikovaný kombináciou látok - opiáty a alkohol, dochádzalo u neho k ťažkým intoxikáciam a následkom užívania týchto látok došlo u neho k zmenám CNS - organickým zmenám. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase skutku boli ľahko znížené. U obžalovaného trval viac ako 10 rokov abúzus alkoholu, k tomu posledných 5 rokov užíval opiáty na bolesti chrbtice ordinované lekárom. Došlo tak u neho k syndrómu závislosti od alkoholu. Osobnosť probanda má oploštelé vyššie city, manko v oblasti vyšších citov, sú prítomné charakterové zmeny a organicita s ťažšou sebakontrolou a zmenami v oblasti intelektu. Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Trpí syndrómom závislosti od alkoholu a organickými zmenami centrálneho nervového systému. Znalec navrhuje uložiť obžalovanému ústavné protialkoholické liečenie. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania, je schopný sám sa obhajovať.
Z lekárskej správy na poškodenú Q. S. zo dňa 27.06.2018 od MUDr. M. W. vyplýva, že poškodenú zbil druh, udrel ju päsťou do tváre, na hornej pere má ranu, na pravej hornej končatine v oblasti ramena dve krvné podliatiny, na predlaktí vľavo 8 krvných podliatin, na ľavom zápästí 1 hlavná podliatina, 2 drobné krvné podliatiny na ľavom predlaktí. Na pravom stehne 8 škrabancov spôsobné nechtami, jedna krvná podliatina na vnútornej ploche prvého stehna, takisto na ľavom stehne. Iné zranenia na povrchu tela neboli nájdené. Zo záznamu o dychovej skúške zo dňa 27.06.2018 vyplýva, že obžalovaný mal v tento deň 0,63 mg/l alkoholu v dychu.
Z lekárskej správy na poškodenú Q. S. zo dňa 28.06.2018 od MUDr. M. W. vyplýva, že poškodená má v zdravotnej dokumentácii záznam z chirurgie z roku 2009 - zlomenina zápästia, pacientka udala pád, z roku 2008 - zlomenina rebier vpravo - udala pád zo schodov, v roku 2012 - zlomenina členka riešená operáciou. Na pojednávaní boli oboznámené fotografie o zraneniach poškodenej zo dňa 27.06.2018.
Z lustrácie registra priestupkov bolo zistené, že obžalovaný sa dňa 05.11.2014 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že poškodenej úmyselne schovával osobné veci, nadával jej a robil iné schválnosti, udrel ju dlaňou po tvári. Dňa 11.10.2014 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal svoju družku - poškodenú tak, že ju udrel najskôr lopatou po chrbte a neskôr metlou.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, a to za rôznorodú trestnú činnosť, napr. trestný čin ublíženia na zdraví, ruvačka, útok na verejného činiteľa, týranie zvierat. Naposledy bol odsúdený v roku 1987.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 138 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
b) po dlhší čas.
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) z osobitného motívu, c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo d) závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom bol zistený skutkový stav tak, ako je uvedené v skutkovej vete vyhláseného rozsudku. V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňoval na hlavnom pojednávaní okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okolnosť súdeného prípadu jednotlivo a všetky v ich súhrnne a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaný Q. W. sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom obžalovaného, poškodenej, výsluchom svedkov, výsluchom znalcov, znaleckým dokazovaním a listinným dokazovaním. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú reťaz, navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovaného.
Objektom trestného činu je ochrana pred domácim násilím, bez rozdielu, či ide o muža alebo ženu (manžel, manželka, starý rodič alebo aj iná osoba zverená do opatery útočníka) alebo či ide o dieťa. Pre domáce násilie je typická opakovanosť (nejde o ojedinelý a jednorazový incident), postupný nárast intenzity (začína spravidla psychickým násilím voči ľudskej dôstojnosti, ktoré postupne ústi do útokov na zdraví), zreteľné pozície (nerovné postavenie útočníka a obete, ktoré sa v priebehu útokov nemení), a súkromie (k útokom dochádza spravidla bez svedkov v súkromí, nie sú vylúčené útoky aj na verejnosti).
Týranie blízkej a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 Trestného zákona sa rozumie také zlé nakladanie so zverenou alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním. Nevyžaduje sa, aby u blízkej alebo zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu nepostačuje iba ojedinelé, osamotené, jednorazové konanie, ale je potrebná určitá hromadnosť, resp. sústavnosť konania páchateľa, ktorého následkom je fyzické alebo psychické utrpenie poškodenej osoby. Ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú či sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby, teda podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) konania uvedených v § 208 Tr. zák., ktoré svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie. To by malo byť v konaní pred súdom preukázané znaleckým dokazovaním.
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bola preukázaná vina obžalovaného Q. W. zo žalovaného skutku. Trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná hlavne z výpovede poškodenej Q. S., ktorá popisuje konanie obžalovaného zhodne tak ako aj v prípravnom konaní, ktoré uviedla aj pred znalcom. Podrobne popísala fyzické útoky obžalovaného (zhodenie na zem, kopanie do poškodenej, bitie, ťahanie za vlasy, údery päsťou do tváre, do nôh, do rúk), ktoré zranenia boli preukázané oboznámenými lekárskymi správami. Poškodená pred lekárom v roku 2008 a 2009 síce uviedla, že zlomeninu rebier a zápästia si spôsobila pádom zo schodov, no na hlavnom pojednávaní potvrdila, že jej ich spôsobil obžalovaný, že sa to hanbila uviesť pred lekárom. Poškodená sa k týraniu zo strany obžalovaného nikomu nezdôverovala, ani blízkej rodine, lebo sa bála. Trestná činnosť bola obžalovanému preukázaná aj nepriamo výpoveďami svedkov, a to M. P. F. F., V. F., V. S. P. Z. F.. Boli preukázané časté hádky, kriky obžalovaného, časté požívanie alkoholu, vyhadzovanie poškodenej z domu. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že hoci poškodená je po mozgovej príhode, poškodená nemala sklony k fabulácii či konfabulácii, teda poškodená popísala udalosti tak, ako ich aj prežila, bez sklonom k vymýšľaniu si. Hoci má poškodená problém v reprodukcii v mieste a čase prežitých udalostí, no podstatné je, že tieto udalosti skutočne prežila a popísala ich zhodne a podrobne tak v prípravnom konaní, na hlavom pojednávaní ako aj pred znalcom. Hoci je jej všeobecná a špecifická vierohodnosť čiastočne znížená, aj podľa vyjadrenia znalca na hlavnom pojednávaní nie je vymiznutá, udalosti poškodená skutočne prežila bez toho, že by si ich priebeh vymyslela. Zmeny v psychickom a emočnom prežívaní u poškodenej podľa znalca možno pričítať aj na vrub konania obžalovaného. Znaleckým posudkom z odvetvia psychiatrie bola preukázaná závislosť obžalovaného na alkohole, ktorá trvá už 10 rokov, pričom posledných 5 rokov užíva obžalovaný alkohol v spojitosti s opiátmi, ktoré mal lekárom predpísaný kvôli bolestiam chrbtice. Obžalovaný má oploštené vyššie city, je u neho problém so sebakontrolou. Obžalovaný sa necíti byť závislý od alkoholu, jeho postoj k požívaniu alkoholu ani k trestnej činnosti je absolútne nekritický. Súd v rámci hodnotenia dôkazov pri ustálení skutku vychádzal najmä z výpovede samotnej poškodenej, ktorá v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní ako aj pred znalcom popísala zhodne a spontánne konanie obžalovaného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V prípade poškodenej ako aj podľa vyjadrenia znalca poškodená popisovala udalosti tak, ako ich prežila, nebol u nej zistený sklon konfabulovať. Súd teda nemal dôvod neveriť výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní, pričom nebol zistený ani žiadny motív poškodenej, pre ktorý by si mala vyššie uvedené udalosti vymýšľať. Naopak, poškodená napriek tomu, že si uvedomuje svoj ťažký zdravotný stav po mozgovej príhode ako aj to, že potrebuje pomoc v domácnosti, kde zostala bývať sama, podala na obžalovaného trestné oznámenie, nakoľko situácia bola už pre ňu neznesiteľná. Vierohodnosť poškodenej je podporená aj tým, že už viac ako tri roky nepije alkohol, na rozdiel od obžalovaného, pričom správanie obžalovaného popisuje zhodne. Nepriamo je teda spáchanie skutku preukázané aj ďalšími vykonanými dôkazmi, resp. tieto dôkazy spolu s výpoveďou poškodenej tvoria ucelenú reťaz, ktorá podporuje výpoveď poškodenej.
Postoj obžalovaného voči žalovanej trestnej činnosti bol od začiatku nekritický, cíti sa byť nevinný zo žalovaného trestného činu, dokonca sa necíti byť závislý na alkohole, čo bolo preukázané jednak znaleckým dokazovaním, jednak z výpovedí svedkov. Poprel fyzické útoky voči poškodenej. Obrana obžalovaného spočívala najmä v tvrdení, že zranenia si poškodená spôsobila sama, zlomeniny mala z pádu zo schodov, modriny mala aj keď sa jej jemne dotkol. K škrabancom na tele poškodenej sa vyjadril, že všetky jej ich spôsobil kocúr, čo poškodená jednoznačne poprela. Tiež je z lekárskej správy zrejmé, že tieto zranenia boli spôsobené nechtami. Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že teraz by poškodená chcela, aby boli spolu, keby prestal piť, že sama to má doma ťažké, neobstojí,
nakoľko obžalovaný musí znášať trestnoprávne následky svojho konania bez ohľadu na to, aká je aktuálna situácia poškodenej. Poškodená v prípravnom konaní bezprostredne po tom, ako sa situácia vyhrotila, uviedla, že z konania obžalovaného má strach, celá sa trasie, keď je opitý, bojí sa ho, deptá ju to, pričom si ich spoločné spolunažívanie nevie predstaviť. Vierohodnosť obžalovaného je oslabená jeho celkovým postojom k danej veci, popiera všetky fyzické útoky voči poškodenej, popiera verbálne ponižovanie, a dokonca aj svoju závislosť na alkohole. Zdravotný stav a vek obžalovaného tiež nezakladá dôvod na jeho oslobodenie spod obžaloby. Agresivita konania obžalovaného vyplýva aj z jeho trestnej minulosti, kedy sa dopustil trestných činov ako ublíženie na zdraví, ruvačka, útok na verejného činiteľa. Opakované agresívne správanie voči poškodenej je preukázané aj tým, že bol dvakrát priestupkovo riešený pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých predmetom jeho útokov bola práve poškodená. Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že poškodená nemohla byť týranou osobou, lebo sa nikomu nezdôverila je irelevantná, nakoľko poškodená potvrdila, že sa hanbila priznať lekárom, že zlomeniny jej spôsobil práve obžalovaný, že sa bála zdôveriť aj blízkym príbuzným, bála sa, aby jej synovia potom neublížili obžalovanému. Poškodená vo svojej výpovedi z prípravného konania sama uviedla, že obžalovaný na ňu fyzicky útočil tak, aby nemal svedkov. Obžalovaný poprel, že by poškodenú polial benzínom, pričom samotná dcéra obžalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že sa jej s tým poškodená zdôverila. Syn poškodenej a susedia potvrdili aj tvrdenia poškodenej o tom, že bola opakovane vyhadzovaná z domu. Obžalovaný v konaní pred súdom neuviedol okolnosti, ktoré by ho zbavovali trestnej zodpovednosti. Postoj obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti nekritický, počas celého trestného konania.
Týranie nemôže byť len jednorazové, či osamotené konanie, ktoré pozostáva len z ojedinelých nadávok, či urážok, resp. len z ojedinelého fyzického, či verbálneho útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o sústavnejšie konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, útoky sú opakované (či sústavné), čo spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru. V danom prípade boli podľa súdu naplnené aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu týrania podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, teda po dlhší čas, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou po celé obdobie od roku 2008 (zlomenina zápästia poškodenej, ktorú jej mal spôsobiť obžalovaný) do roku 2018 bol tak intenzívne narušený, že toto konanie bolo stále, nemenné, nakoľko podľa vyjadrení poškodenej k fyzickým a verbálnym útokom zo strany obžalovaného dochádzalo pravidelne 3 - 4 krát do mesiaca, pričom intenzita násilia bola podľa vyjadrení poškodenej rovnaká pri všetkých útokoch obžalovaného. Konanie obžalovaného sa opakovalo pravidelne, niekoľkokrát mesačne, a to tak agresívne fyzické útoky (facky, údery päsťou, dusenie, trhanie oblečenia na poškodenej, kopance do rebier, bitie za použitia predmetov) ako aj verbálne útoky (hanlivé, vulgárne nadávky) hlavne po požití alkoholu.
Správanie obžalovaného voči poškodenej je spoločensky a morálne neakceptovateľné a trestnoprávne postihnuteľné, pričom čas a miesto páchania takýchto čiastkových útokov nie je možné predvídať, keďže nie je možné predvídať dobu, kedy sa prípadné, čo aj poškodenými vyvolané konfliktné situácie vyhrotia do takej miery, že iniciujú agresívne správanie obžalovaného. Takéto prípady je potrebné obzvlášť zodpovedne a citlivo posudzovať predovšetkým v prípadoch, kde sú predmetom útoku blízke osoby páchateľa, dlhodobým konaním páchateľa často otupené v citlivosti na negatívne prejavy správania sa a kde sprievodným prvkom pri páchaní trestnej činnosti je či už požívanie alkoholických nápojov alebo mentálna či sociálna dlhodobo sa akumulujúca frustrácia obžalovaného, čo môže viesť až k fatálnym tragédiám, hoci doposiaľ obžalovaní sa nedopustili konania s tragickými následkami. Nemožno sa však na to spoliehať, keďže je z iných prípadov riešených súdmi a štatisticky podloženej spoločenskej skúsenosti známe, že konanie osôb pod vplyvom dlhodobej nespokojnosti zo stavu rodinného prostredia, žiarlivosti, pravidelne prispieva ku gradácii násilného konania, najmä ak páchateľovi nie sú včas v jeho mentálnej a osobnostnej degradácii kladené efektívne zábrany. Konanie obžalovaného je nepredvídateľné.
Skutok, tak ako je opísaný v obžalobe, vzhľadom na uvedené sa stal, a preto súd obžalovaného Q. W. uznal za vinného zo žalovaného trestného činu. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Trestná sadzba v danom prípade bola podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona
od sedem rokov do pätnásť rokov. Senát v danom prípade aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, a to vzhľadom na pomery páchateľa (vzhľadom na vek a zdravotný stav obžalovaného, vyjadrenia poškodenej ako aj svedkov, že obžalovaný je dobrý človek, agresivita sa u neho prejavovala len po požití alkoholu) ako aj na okolnosti prípadu (časté požívanie alkoholu aj poškodenou pred mozgovou príhodou, jej terajšie sociálne postavenie a sťažená situácia, s poukazom na závery znaleckého dokazovania na poškodenú, z ktorých sa nepotvrdili kompletne rozvinuté príznaky, ktoré by svedčili pre prítomnosť známok charakteristických pre týrané osoby, znížená všeobecná a špecifická vierohodnosť poškodenej jednak v dôsledku správania obžalovaného ale aj v dôsledku jej choroby). Senát pristúpil k uloženiu mimoriadne zníženého nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, napĺňajúci požiadavky generálnej, ako aj individuálnej prevencie, od ktorého vykonania možno očakávať naplnenie jeho účelu. Trest súčasne primerane vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
S ohľadom na závery znaleckého posudku MUDr. Slávky Lenerovej č. 89/2018 zo dňa 11.08.2018 súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody poškodenou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.