Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa N. E., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, otca Ing. G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X - H., M. A. XXX/ XX, zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455 a matky JUDr. N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXXX/XE, zastúpenej Mgr. Martinou Chorvátovou, advokátkou so sídlom S., A. H. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 19P/109/2015-428 zo dňa 19. 03. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o návrhoch rodičov o úprave práv a povinností k maloletej N. E. tak, že upravil styk otca na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 4P/133/2012-486 zo dňa 17. 06. 2014 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 13,00 hod. do 15,00 hod. na referáte poradenskopsychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a doviesť maloletú v stanovený deň a čas na referát poradenskopsychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Návrh matky na zákaz styku podaný dňa 31. 10. 2016 zamietol. Návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov podaný na súd dňa 16. 04. 2015 zamietol. O trovách rozhodol tak, že štát má nárok na náhradu trov konania. Matku zaviazal k povinnosti zaplatiť Slovenskej republike trovy konania v sume 214,48 eur na účet Okresného súdu Martin a vo vzťahu k účastníkom vyslovil, že žiaden nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 24, § 25 Zákona o rodine, § 57 CMP, § 251 a ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4P/133/2012 zo dňa 17. 06. 2014. Súčasťou rozsudku o rozvode manželstva bolo rozhodnutie o zverení maloletej N. do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 200,- eur mesačne. Schválená bola aj rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol upravený styk otca s maloletou N. tak, že je oprávnený sa stretávať s dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 8,30 hod. do 11,30 hod., a to za prítomnosti matky, pričom dieťa si mal prevziať pred vchodom č. XX bytového domu č. XXXX J. W. vo I.. Otec dieťaťa podal návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že takýto spôsob starostlivosti bude v súlade so záujmami dieťaťa a jej vývojom, pričom dôvodom podania návrhu bola aj skutočnosť, že mu je odopierané zo strany matky stretávanie sa s dcérou, čo bráni otcovi vytvárať si citové väzby a vzájomné vzťahy. Matka naopak podala na súd prvej inštancie návrh na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Dôvodila tým, že pri predchádzajúcich stretávaniach otec dieťaťa vyvolával konflikty a znevažoval matku alebo jej rodičov, čo mali preukazovať jednotlivé rozhodnutia Okresného úradu Martin, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorými boli riešené priestupky voči občianskemu spolunažívaniu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzťahy medzi rodičmi sú zjavne narušené. Vzhľadom na to, že dieťa bude navštevovať povinnú školskú dochádzku, striedavá starostlivosť s prihliadnutím na vzdialenosť bydlísk rodičov a ich vzájomný vzťah, nie je vhodná, avšak pre zdravý vývoj dieťaťa je prospešné, aby sa dcéra stretávala s otcom. Vzhľadom k tomu, že maloletá sa s otcom dlhodobo nestretáva, je však v jej záujme opäť nadviazať s otcom vzťah a citové väzby, súd pristúpil k časovo obmedzenej úprave styku otca s maloletým dieťaťom a rozhodol realizáciu styku za prítomnosti odborne zdatných osôb na referáte poradenskopsychologických služieb v Martine. Pretože v priebehu konania bolo nariadené znalecké dokazovanie a vyplatená odmena znalca, časť odmeny hradil otec dieťaťa, zvyšok odmeny bol vyplatený z rozpočtových prostriedkov súdu, a preto na jej zaplatenie zaviazal matku dieťaťa.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Namietala správnosť výrokov, ktorými súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, ako aj výroky o náhrade trov konania štátu. Súdu prvej inštancie odvolateľka vytýkala, že stretnutie sa má uskutočňovať na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine za prítomnosti odborne spôsobilých osôb, ktoré mali otcovi a dieťaťu pomôcť nadviazať vzťah, avšak súd opomenul upraviť styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky. Uvedenú skutočnosť považuje za podstatnú vec, nakoľko dieťa s otcom nemá vybudovaný žiadny vzťah a je citovo naviazané na matku. Je preto nevyhnutné, aby bola matka prítomná na stretnutí s maloletým dieťaťom. Čo sa týka náhrady trov štátu, ktoré v polovici bola zaviazaná zaplatiť matka dieťaťa, poukázala na to, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe návrhu otca, a preto je dôvodné, aby celé náklady posudku hradil otec. Okrem toho matka dieťaťa má príjem len z polovičného úväzku a nie je postačujúci na to, aby vzniknuté trovy uhradila. Takýto výdavok ochudobňuje i maloleté dieťa, ktorému za uvedenú sumu mohla zabezpečiť jeho potreby. Uviedla tiež, že v konaní otec žiadal zveriť dieťa do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a súd o tomto návrhu nerozhodol. Odvolacie dôvody boli špecifikované v zmysle § 363 ods. 1 písm. d/, f/, h/ s tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že stretávanie sa otca s dieťaťom bude za prítomnosti matky a aby návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho výlučnej starostlivosti súd zamietol. Tiež žiadala zrušiť výrok, na základe ktorého bola zaviazaná na náhradu trov konania štátu.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril otec maloletého dieťaťa, Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Tvrdenia a dôvody uvádzané matkou považuje za ďalšie špekulatívne obštrukcie v snahe aj naďalej brániť styku otca s dcérou. Matka maloletej účelovo a bezdôvodne marí stretávanie otca s dcérou od mája 2015, napriek tomu, že styk je upravený rozsudkom Okresného súdu Prievidza a nariadený bol výkon rozhodnutia, ktorý prebieha na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 19Em/20/2015. Pokiaľ matka uviedla, že súd opomenul upraviť styk za jej prítomnosti, práve naopak súd v napadnutom rozhodnutí cielene upravil styk otca bez prítomnosti matky, pričom pomôcť vybudovať vzťah otca s dcérou majú odborne spôsobilí zamestnanci ÚPSVaR Martin. Na pojednávaní dňa 19. 03. 2018, kde bolo vydané napadnuté rozhodnutie, matka s takýmto spôsobom úpravy styku sama súhlasila a nemala voči nemu nijaké výhrady. Obaja účastníci, teda matka aj otec, zároveň uviedli, že v záujme maloletej sa pokúsia o zlepšenie vzájomnej komunikácie a odstránenie ich konfliktov. Výrok súdu bol prijatý ako výsledok kompromisu, napriek tomu zo strany matky došlo k podaniu opravného prostriedku. preto otec dieťaťa takýto postup vníma ako účelový s cieľom oddialiť stretnutia otca s dcérou a zabrániť obnoveniu ich vzťahu. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku PhDr. Jána Šútovca, PhD. č. 16/2017, z ktorého vyplynulo, že styk maloletej s otcom je pre jej normálny duševný vývin veľmi dôležitý. Prítomnosť matky na stretnutiach by vzhľadom na ostatné závery znaleckého posudku bola kontraproduktívna a je teda žiaduce, ba priam nevyhnutné, aby sa maloletá stretávala s otcom bez prítomnosti matky. Rozhodnutie otec dieťaťa považuje za správne i v časti uloženia povinnosti matke zaplatiť trovy konania vo výške 214,48 eur. V tejto súvislosti uviedol, že matka už v minulosti podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zaplatiť preddavok na trovy dokazovania. Vzhľadom k tomu, že o povinnosti matky maloletej zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania už bolo rozhodnuté, považoval odvolanie v tejto časti za nedôvodné. Žiadal, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

4. K vyjadreniu otca maloletého dieťaťa sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila matka dieťaťa, ktorá uviedla, že tvrdenia otca nie sú pravdivé, matka odvolanie nepodala z dôvodu špekulácií, aby oddialila stretávanie sa otca s dieťaťom, ale z toho dôvodu, že sa obáva o zdravotný stav dcéry, nakoľko táto s otcom nemá vytvorený žiadny vzťah, ba možno konštatovať, že je voči nemu negatívne naladená. Nie je pravdou, že by matka na pojednávaní výslovne súhlasila s uskutočnením stretnutí s otcom bez jej prítomnosti. Nové rozhodnutie malo dočasne zmeniť len čas a miesto stretnutí, ale nie skutočnosť, že bude prebiehať v jej neprítomnosti. Otec dieťaťa v podanom vyjadrení citoval výroky znalca PhDr. Šútovca, avšak opomenul, že znalec svoje závery na pojednávaní modifikoval. Je potrebné uviesť, že tvrdenia otca o tom, že je žiaduce a nevyhnutné, aby sa stretával s dcérou za prítomnosti matky, nie sú ničím podložené, ani v znaleckom posudku nie je vyslovene takéto odporúčanie. Otec dieťa vôbec nepozná a sleduje tým len svoje vlastné ciele bez ohľadu na prežívanie dieťaťa a možný vplyv na jeho zdravie. Čo sa týka úhrady nákladov štátu, matka opakovane poukazovala na skutočnosť, aby nebola zaviazaná na platenie týchto výdavkov a tvrdenie otca dieťaťa, že odvolací súd už o tejto skutočnosti rozhodoval, nie je správne, nakoľko súd rozhodoval o povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, čo nie je tá totožná vec.

5. Otec dieťaťa vo svojej replike k vyjadreniu matky opakovane poukázal na skutočnosť, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Tvrdenia matky uvedené v jej vyjadrení považuje v celom rozsahu za zavádzajúce a nepodstatné. Je paradoxné, že matka poukazuje na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Prievidza, pričom ona sama predmetný rozsudok ignoruje a otcovi neumožňuje stretnutie s maloletou po dobu 3 rokov. Hoci je nariadený aj výkon rozhodnutia, naďalej sa vyhýba dobrovoľnému plneniu svojej povinnosti. Zámerom prijatia dočasnej úpravy styku otca s maloletou bolo opätovné nadviazanie citových väzieb medzi otcom a maloletou, avšak zo strany matky nebadať nijaký záujem na tom, aby došlo k obnoveniu tohto vzťahu práve naopak, pokračuje v nastavenom režime pravidelného rušenia stretnutí odôvodňovaného zdravotným stavom maloletej. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť matke uhradiť trovy konania štátu, je toho názoru, že charakter a účel uloženej peňažnej povinnosti je totožný s obsahom povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 až § 66 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie tohto rozhodnutia a z uvedených dôvodov sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti jeho dôvodov s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam matky maloletého dieťaťa odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na obsah spisu a znalecké posudky je v naprostom súlade so záujmom maloletého dieťaťa, aby opätovne bol nadviazaný styk s otcom. Zo správania sa rodičov je zrejmé, že ich vzájomné vzťahy sú vážnym spôsobom narušené a nie sú schopní rozumne medzi sebou komunikovať, argumentovať vo vzťahu k vzájomným právam a povinnostiam k maloletému dieťaťu, čo je najmä v neprospech ich dcéry. Práve z dôvodu narušenej komunikácie medzi rodičmi súd prvej inštancie zvolil takú formu stretávania sa, aby pri styku boli prítomní otec s dieťaťom a odborný pracovník referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine. Matka dieťaťa poukazuje na skutočnosť, že otec nemá v súčasnej dobe s dieťaťom vytvorený žiadny vzťah, dieťa je skôr negatívne naladené. Je pravda, že existuje rozhodnutie súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o spôsobe styku otca s dieťaťom, avšak takáto dohoda sa prakticky nerealizuje. Vzhľadom na záujmy maloletého dieťaťa súd volil nie obvyklú formu styku dieťaťa s rodičom, avšak v presvedčení, že takýmto spôsobom môže opätovne dôjsť k vytvoreniu väzieb a citového vzťahu medzi dcérou a otcom. K tomuto však v prvom rade je potrebná aj súčinnosť matky dieťaťa, ktorá prejavuje zbytočné obavy z toho, že by stretávanie sa s otcom bolo na ujmu maloletému dieťaťu. K tomuto boli cielene mierené aj závery znaleckého posudku, pričom odborník takéto následky vylúčil. Pokiaľ sa jedná o trovy štátu, ku ktorým bola matka zaviazaná v sume 214,48 eur a predstavujú náklady znaleckého dokazovania, je zrejmé, že obaja rodičia boli na základe rozhodnutia súdu povinní zložiť zálohu na znalecké dokazovanie, pričom polovica nákladov bola hradená zo zálohy zloženej otcom a druhú polovicu je povinná uhradiť matka, ktorá od tejto povinnosti rozhodnutím súdu oslobodená nebola. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/59/2016 zo dňa 27. 10. 2016 súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd uložil matke zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku. V tomto konaní boli zisťované prípadné dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré však preukázané neboli. Zmenu pomerov súd nemal preukázanú ani v čase tohto rozhodovania.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolaní neboli uvedené žiadne dôvody, pre ktoré by odvolací súd mohol považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, resp. smerujúce proti záujmom maloletého dieťaťa, rozsudok prvoinštančného súdu vrátane výroku o trovách štátu ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal, keďže nezistil také okolnosti prípadu, na základe ktorých by priznanie náhrady trov bolo spravodlivé (§ 55 .

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .