Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_78Ek-553-2018.pdf
PDF · 89.91 KB
No categories available
78Ek/553/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS ALARM SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 630 146, so sídlom: Dolné Rakovce 1940/22, 039 01 Turčianske Teplice, zastúpený: JUDr. Magdaléna Lesayová, so sídlom: Hlavná 27/A, 917 01 Trnava, proti povinnému 1/: Teletrans, s.r.o., IČO: 35 920 131, so sídlom: Odborárska 50, 831 02 Bratislava a povinnému 2/: E. L., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. XXXXX/ XXC, XXX XX V. - O. U. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4.376,45 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamieta.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka, doručeného súdu dňa 02.10.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 58/2018 zo dňa 27.08.2018, vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2018 a vykonateľnosť dňa 23.09.2018.
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu ako prílohy Rozhodcovský rozsudok a Plnomocenstvo udelené oprávneným právnemu zástupcovi.
3. V zmysle ust. § 53 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. V zmysle ust. § 189 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalen len „CSP“) „Súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju preložil.“
5. V zmysle ust. § 190 CSP prvá veta „Každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.“
6. Na účely vyššie uvedeného súd dňa 11.10.2018 vyzval rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, (ďalej len „rozhodca“) o poskytnutie súčinnosti, a to o zapožičanie rozhodcovského spisu vedeného pod sp. zn. R 58/2018 v listinnej podobe v lehote 30 dní od doručenia
žiadosti za účelom rozhodnutia o návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 29.10.2018 bol tunajšiemu súdu doručený originál rozhodcovského spisu.
7. V zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
9. V zmysle ust. § 3 ods. 3 ZoRK, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.
10. V zmysle ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
11. V zmysle ust. § 4 ods. 2, 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
12. V zmysle ust. § 4 ods 4 ZoRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
13. V zmysle ust. § 4 ods. 6 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. 14. V zmysle ust. § 4 ods. 7 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
15. V zmysle ust. § 17 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
16. V zmysle ust. § 21 ods. 1, 2 ZoRK, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
17. V zmysle ust. § 25 ods. 1 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
18. V zmysle ust. 37 ods. 1 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až 11. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. V zmysle ust. § 53 ods. 1 ZoRK, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.
20. V zmysle ust. § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
21. V zmysle ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Občiansky zákonník), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
22. V zmysle ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
23. V zmysle ust. § 37 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
24. V zmysle ust. § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
25. V zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
26. V zmysle ust. § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
27. Exekučný súd je v zmysle ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (bod 7.) povinný preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Exekučný súd je vo fáze posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie, jeho príloh a s tým súvisiacich zákonných predpokladov pre udelenie poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi povinný zaoberať sa okrem iného aj otázkou, či bol exekučný titul vydaný orgánom, ktorý na to bol oprávnený. Ak súd dospeje k záveru, že exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, takéto rozhodnutie sa považuje za nulitné a z právneho hľadiska neexistujúce a nezaväzujúce. Uvedené ustanovenie súd neobmedzuje len na preskúmavanie rozhodnutí všeobecných súdov, či orgánov verejnej správy. V prípadoch, kedy oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný zaoberať sa otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a či rozhodca ktorý vydal rozhodcovský rozsudok bol v predmetnom
konaní oprávnený vo veci konať. Súd zároveň poukazuje na ust. § 21 ods. 2 ZoRK uvedené v bode 16. tohto rozhodnutia, z ktorého nevyplýva že otázka právomoci rozhodcovského súdu nemôže byť preskúmaná v exekučnom konaní a preto je exekučný súd oprávnený sa tým po začatí exekučného konania zaoberať a preskúmať všetky atribúty exekučného titulu.
28. Z predloženého rozhodcovského spisu súd zistil, že oprávnený ako „predávajúci“ uzavrel s povinným 1/ ako „kupujúcim“ a povinným 2/ ako „ručiteľom“ Rámcovú kúpnu zmluvu (ďalej len „Zmluva“). V bode X. uvedenej Zmluvy sa zmluvné strany dohodli a uzavreli Rozhodcovskú doložku s nasledovným znením „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., Makovického 3, 010 01 Žilina, IČO: 36414603, podľa Rokovacieho poriadku tohto Stáleho rozhodcovského súdu.“ Z predloženého rozhodcovského rozsudku však vyplýva, že v predmetnej veci konal a rozhodol Rozhodca JUDr. Milan Vojtek, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin (ďalej len „rozhodca“). Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca odôvodnil svoju právomoc rozhodovať vo veci na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v predžalobnej upomienke zo dňa 23.01.2018 a rovnako v písomnej komunikácií strán - e-mail zo dňa 07.02.2018 a zo dňa 18.03.2018 a teda bola tvrdená žalobcom v žalobnom návrhu. Z rozhodcovského spisu, ktorého súčasťou bola uvedená predžalobná upomienka a rovnako aj e-mailová komunikácia vyplývala len vôľa oprávneného rozhodnúť prípadný spor pred rozhodcom, avšak exekučnému súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vôľu povinného, aby sa prípadný spor zmluvných strán konal a rozhodol pred uvedeným rozhodcom, nakoľko súd naďalej disponuje len rozhodcovskou doložkou, ktorá bola zahrnutá v Zmluve. Doloženie predžalobnej upomienky a e-mailovej komunikácie, na ktorú povinný 2/ reagoval len tým že právnej zástupkyni oprávneného zaslal vyjadrenie týkajúce sa splátkového kalendára bez akéhokoľvek vyjadrenia o jeho pristúpení k rozhodcovskej zmluve zahrnutej do komunikácie strán alebo o jej akceptácii zo strany povinného 2/ nemožno považovať za platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť prejavom slobodnej vôle obidvoch zmluvných strán a preto odvodenie právomoci rozhodcu rozhodnúť prípadný spor len na základe prejavenej vôle oprávneného nemožno považovať za platne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, či ide o spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský spor. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/233/2008). Rozhodcovská zmluva by bola platne uzavretá a o dvojstranný právny úkon by išlo za predpokladu, že by povinný písomne vo forme listinnej podoby alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov prejavil vôľu, resp. súhlasil s návrhom oprávneného prejednať a rozhodnúť prípadný spor pred konkrétnym rozhodcom. V zmysle ust. § 4 ods. 6 ZoRK „nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3“. V zmysle ust. § 4 ods. 7 ZoRK „rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.“ Predložený rozhodcovský spis neobsahuje ani vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice a takisto ani žalobnú odpoveď povinného, v ktorej by nenamietal existenciu rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že rozhodcovská doložka ani rozhodcovská zmluva nebola medzi oprávneným a povinným platne uzatvorená, tak ako to predpokladá zákon a rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
29. Právomoc rozhodcu konať a rozhodnúť vo veci bola založená, resp. odvodená od neexistujúcej rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnený označil za vykonateľný exekučný titul je nulitným právnym aktom, čím nespĺňa zákonný predpoklad v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. d Exekučného poriadku a nie je možné ho považovať za spôsobilý exekučný titul.
30. Ak sú pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu návrhu na vykonanie exekúcie zistí vyššie uvedené nedostatky exekučného titulu, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.
31. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh v zmysle ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, resp. nulitného právneho aktu, vzhľadom na skutočnosť, že nepreukázal platné uzavretie rozhodcovskej doložky medzi zmluvnými stranami, t.j. oprávneným a povinným, na základe ktorej mal vo veci konať a rozhodovať konkrétny rozhodca, nie vopred dohodnutý
rozhodcovský súd. Oprávnený a povinným neuzavreli v exekučnom titule uvedenú rozhodcovskú zmluvu / rozhodcovskú doložku ako dvojstranný právny úkon za podmienok ustanovených príslušným právnym predpisom, ale táto bola nahradená jednostranným prejavom vôle oprávneného, ktorý ju zahrnul do predžalobnej upomienky a e-mailovej komunikácie bez toho, aby k nej preukázateľne povinný pristúpil. Mlčanie alebo nečinnosť zo strany oprávneného nemožno vykladať ako vôľu uzavrieť zmluvu, resp. prijatie návrhu.
32. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
33. Právne nespôsobilý exekučný titul nepredstavuje prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom.
34. V zmysle ust. § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
35. V zmysle ust. § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
36. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
37. V zmysle ust. § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
38. V zmysle ust. §199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
39. V zmysle ust. § 199g Exekučného poriadku, oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, keďže si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právne neúčinného exekučného titulu nebolo možné ďalej pokračovať v začatom exekučnom konaní. Nakoľko v tomto štádiu konania ešte nie je účastníkom konania povinný, súd oprávnenému náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.