Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-325-2018.pdf
PDF · 87.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/325/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej U. U., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. č. XXX, XXX XX U. T., právne zastúpenej FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, o zaplatenie sumy 890,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Csp/22/2018-113 z 11. júla 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Žiar ad Hronom (ďalej aj „okresný súd", alebo „súd prvej inštancie", resp. „prvoinštančný súd") odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 07. 2018 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanej priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 890,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 833,59 Eur počítaným od 24. 10. 2015 do zaplatenia. Žalovaná v podanom odpore vzniesla námietku premlčania. Okresný súd konštatoval, že právny zástupca žalobcu doručil súdu prvej inštancie podanie dňa 10. 07. 2018 o 19:09 hod. (do súdneho spisu bolo predložené až po rozhodnutí vo veci), ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2015 postupca J. J., a.s. postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 10. 2015 J. J., a.s. oznámila žalovanej, že jej pohľadávka z nepovoleného debetu bola postúpená na žalobcu Okresný súd mal preukázané, že J. J., a.s. (ďalej aj ,,právny predchodca žalobcu") a žalovaná uzatvorili dňa 09. 03. 2005 Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej aj ,,Zmluva o bežnom účte"), predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre žalovanú a zároveň dňa 09. 03. 2005 uzatvorili aj Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou aj Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 14. 09. 2005 (ďalej aj ,,Zmluva o kontokorentnom úvere", resp. ,,Zmluva"), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úverový rámec vo výške 45.000,-Sk s konečnou splatnosťou dňa 13. 09. 2006, pri premenlivej úrokovej sadzbe 12,15 % p.a., splatnosťou úrokov mesačne, k poslednému dňu v mesiaci. V zmysle bodu II. Bod 1. Zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na jeho účet, a to do výšky úverového rámca. V zmysle bodu II.I bod 1. Zmluvy Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania Zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania Zmluva alebo predĺženej zmluvy, že nemá záujem o predĺženie trvania Zmluvy, maximálne však do dosiahnutia XX.rokov veku dlžníka. Podľa názoru prvoinštančného súdu Zmluva o kontokorentom úvere ako aj Zmluva o bežnom účte sú zmluvami spotrebiteľskými s tým, že Zmluva o kontokorentnom úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ďalej súd prvej inštancie uviedol: ,,Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že Zmluva o kontokorentnom úvere bola ukončená dňa XX. XX. XXXX v zmysle bodu III. Bod. 1. Zmluvy, kedy žalovaná dosiahla vek XX. rokov. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca dňa 23. 03. 2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť Zmluvy, toto svoje tvrdenie nepreukázal. Žalobca súdu predložil inú listinu a to odstúpenie od Zmluvy zo dňa 23. 03. 2015. V uvedenej listine okrem iného uviedol, že banka má pohľadávku vo výške 865,80 Eur, ktorá zahŕňa ja nesplatenú pohľadávku Kontokorentného úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ( jeho právny predchodca ) už dňa XX. XX. XXXX mal vedomosť o výške dlhu žalovanej z kontokorentného úveru. Žalobu na súd podal až dňa 22. 03.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§ 100 ods.1 OZ, § 101 OZ). Nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade, pokiaľ by sa žalobca domáhal plnenia s poukazom na to, že dňa 23. 03.2015 odstúpil od Zmluvy o bežnom účte, pretože v tomto prípade by plynula dvojročná subjektívna doba ( § 107 ods.2 OZ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol, s poukazom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania žalovanou." O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP"). Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej prvoinštančný súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a konanie zastavil, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na ustanovenie § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že podaním zo dňa 10. 07. 2018 zobral žalobu späť v plnom rozsahu a navrhol konanie zastaviť. Predmetné podanie bolo autorizované a zaslané súdu prvej inštancie v elektronickej podobe prostredníctvom portálu eZaloby. V posudzovanej veci išlo o späťvzatie žaloby pred otvorením pojednávania, teda súhlas žalovanej nebol potrebný a na prípadný jej nesúhlas by súd prvej inštancie neprihliadal. Uvedená skutočnosť má vplyv aj na trovy konania. Podľa jeho názoru žalovanej nepatrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (k zastaveniu konania malo dôjsť pred otvorením pojednávania), preto žalovaná má nárok len na náhradu trov konania vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 13a ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Taktiež mu mal súd prvej inštancie vrátiť súdny poplatok (§ 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Pretože ku dňu pojednávania doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, malo byť konanie zastavené a nie žaloba zamietnutá.
3. K odvolaniu žalobcu žalovaná podala vyjadrenie. Uviedla, že na základe výzvy prvoinštančného súdu súhlasí so späťvzatím žalobného návrhu žalobcom. K dôvodom uvádzaným v odvolaní žalobcu sa nemôže vyjadriť, pretože jej nie je známe, či späťvzatie žaloby žalobcom bolo súdu prvej inštancie doručené tak, ako vo svojom odvolaní uviedol žalobca, teda ešte pred prvým pojednávaním. Podľa jej názoru žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva.
6. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 890,23 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie po tom ako uznesením č. k. 5Csp/22/2018-80 zo dňa 07. 05. 2018 zrušil platobný rozkaz okresného súdu č. k. 5Csp/22/2018-69 zo dňa 20. 04. 2018 v zmysle ustanovenia § 267 ods. 3 CSP, nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 11. 07. 2018 o 12.30 hod, na ktoré sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu ani žalovaná, preto prvoinštančný súd konal v ich neprítomnosti (§ 180 CSP). Na pojednávaní konanom dňa 11. 07. 2018 súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej, t.j. vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanej priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania (druhý výrok). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) podaním urobeným v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 10. 07. 2018, vzal žalobu späť v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku a oznámil, že svoju účasť na pojednávaní dňa 11. 07. 2018 o 12:30 hod. považuje za bezpredmetnú (č.l. 105-112 spisu).
7. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 CSP). Späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom, ktorý súd posudzuje vždy podľa obsahu. Ide o dispozíciu s konaním zo strany žalobcu voči súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Toto dispozičné právo obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými a procesnými právami v civilnom konaní. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 CSP).
10. V posudzovanej veci bola žaloba vzatá späť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, t.j. dňa 10. 07. 2018, pričom účinky späťvzatia žaloby nastali jeho doručením súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, kedy bolo späťvzatie žaloby založené do súdneho spisu. Pretože súd prvej inštancie nerozhodol o späťvzatí žaloby, teda konanie zákonným spôsobom nezastavil, ale na pojednávaní dňa 11. 07. 2018 rozhodol vo veci samej (rozsudkom zamietol žalobu), je možné konštatovať, že uvedený procesný postup okresného súdu nebol správny. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená vada konania je takého charakteru, že sama o sebe je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu.
11. Odvolací súd dodáva, že odvolací súd nemohol rozhodnúť o späťvzatí žaloby postupom v zmysle ustanovenia § 370 CSP, keďže žaloba bola vzatá späť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a nie po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Úlohou okresného súdu bude rozhodnúť o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby žalobcom.
14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
15. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).