Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., O.. S. XXX/XX, zastúpený JUDr. Štefanom Šimonom, advokátom, so sídlom Nitra, Párovská 42, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 5952/63, IČO: 42 499 500, o určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 01. augusta 2018, č. k. 19Cpr/4/2013-252, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dané mu dňa 19. 02. 2013. Žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. c), § 51 ods. 1, 2, § 75, § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (ďalej len „Zákon o štátnej službe“), § 74 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „“), § 10 ods. 1, 3 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva (ďalej len „Zákon o orgánoch štátnej správy“), čl. IV bod 1 písm. l) Služobného poriadku Daňového riaditeľstva SR č. 7/2011/120 zo dňa 24. 06. 2011, prílohy č. 1 Služobného poriadku č. 7/2011/120, čl. III. bod i) Interného riadiaceho aktu Finančného riaditeľstva SR č. 12/2012/1000200 účinného od 01. 01. 2012.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného vo funkcii odborný radca v odbore štátnej služby dane. Dňa 07. 02. 2013 bol podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi s pozitívnym výsledkom pri meraní o 12,48 hod. 0,92 mg/ liter, čo predstavuje 1,92 promile, v čase o 13,27 hod. 0,79mg/liter, čo predstavuje 1,65 promile a o 13,57 hod. 0,76 mg/liter, čo predstavuje 1,58 promile. Žalobca tvrdil, že išlo o zostatkový alkohol z predchádzajúceho dňa, kedy pri práci na záhrade vypil približne 1 litra slivovice. Súd prvej inštancie na základe všeobecne prístupných informácií na internete (http://www.prevodnik.sk) mal za to, že výška nameraných hodnôt nezodpovedá tomu, že by išlo len o zostatkový alkohol a uviedol, že aj pokiaľ by sa jednalo o zostatkový alkohol z predchádzajúceho dňa ale ak by tomu tak aj bolo, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že žalobca nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu, čím sa ako štátny zamestnanec dopustil závažného porušenia služobnej disciplíny.

1.4. Súd prvej inštancie mal z listov žalovaného č. 1010604/1/100477/2013 zo dňa 27. 02. 2013, adresovaných predsedom podnikových výborov preukázané, že v nich je jasne, jednoznačne a nezameniteľným spôsobom uvedený dôvod okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, t. j. závažné porušenie služobnej disciplíny tým, že žalobca nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu.

1.5. Žalobca namietal, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 19. 02. 2013 bolo prerokované len formálne a dodatočne, keďže vyhotovené bolo už dňa 19. 02. 2013. Súd prvej inštancie k predmetnej námietke žalovaného uviedol, že neplynula výpovedná lehota, v ktorej mohlo byť okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru prerokované so zástupcami zamestnancov, žalobca musel listinu najskôr vyhotoviť, následne ju dňa 27. 02. 2013 predložil spolu so žiadosťou o prerokovanie zástupcom zamestnancov; v tomto prípade ani ustanovenie § 74 Zákonníka práce nesankcionuje okamžité skončenie pracovného pomeru neplatnosťou, ak nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, pretože v tomto prípade pracovný pomer zaniká v zásade súčasne s platnosťou samotného právneho úkonu, t. j. doručením a nie je možné ho preto prerokovať vopred, pred nadobudnutím platnosti a skončením pracovného pomeru. Žalovaný preukázal, že dňa 27. 02. 2013 požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, teda predtým, než bolo žalobcovi doručené (pred 04. 04. 2013), zástupcami zamestnancov bolo prerokované, a preto ho nie je možné považovať za neplatný právny úkon.

1.6. K neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že vyšetrenie vykonané za účelom zistenia požitia alkoholu nebolo vykonané kompetentným a splnomocneným zamestnancom služobného úradu za účasti referenta ZÚ, CO, BOZP a PO súd prvej inštancie uviedol, že podľa Organizačnej štruktúry Finančného riaditeľstva SR na čele Finančného riaditeľstva SR je Prezident finančnej správy ako jeho štatutárny orgán. Prezident, ako štatutárny orgán finančnej správy bol oprávnený poveriť zamestnancov odboru inšpekcie vykonaním dychovej skúšky na zistenie koncentrácie alkoholu v dychu štátnemu zamestnancovi organizačne začlenenému na sekcii daňovej a colnej, ako aj na vykonanie tohto merania. Poverením zo dňa 04. 02. 2013 delegoval právomoc na vykonanie dychovej skúšky požitia alkoholu na colníkov odboru inšpekcie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, pplk. Mgr. V. X. a plk. RNDr. U. O., ktorí aj kontrolu vykonali. Táto právomoc vyplýva colníkom aj z Interného riadiaceho aktu Finančného riaditeľstva SR č. 12/2012/1000200 účinného od 01. 01. 2012 do 28. 02. 2013 (čl. III písm. i). Tvrdenia žalobcu, že vykonanie vyšetrenia žalobcu bolo vykonané nekompetentnou osobou preto vyhodnotil ako neopodstatnené.

1.7. Žalobca tiež namietal, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru mu bolo doručované tak, že odosielateľom bol Daňový úrad Nitra, ktorý nemá právnu subjektivitu a nebol jeho zamestnávateľ, a preto si mohol myslieť, že mu je doručované niečo iné, ako skončenie pracovného pomeru. Daňový úrad Nitra nie je oprávnený v mene zamestnávateľa doručovať písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru. S uvedeným záverom sa súd prvej inštancie nestotožnil a konštatoval, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo žalobcovi doručované kompetentnými osobami konajúcimi v mene osobného úradu žalobcu, pani Z. R. (predtým A.) a R. Z., pracovníčky osobného úradu. Kompetencie Z. R. a R. Z. možno vyvodiť z ust. § 14 Zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého je osobný úrad organizačný útvar služobného úradu v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho úradu. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer. Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

1.8. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvej inštancie zisťoval okolnosti doručovania písomnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcovi, t. j. či zamestnankyne žalovaného vedeli, kde sa žalobca reálne v čase doručovania písomnosti, resp. v čase jej odovzdania na poštovú prepravu zdržiaval a či mal reálnu možnosť si zásielku vyzdvihnúť. Za uvedeným účelom vypočul svedkyne Z. R. a R. Z. a zistil, že žalovaný v čase, keď doručoval okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcovi, nemal odkiaľ vedieť, že žalobca sa nezdržuje na adrese trvalého bydliska.

1.9. Z vyjadrení svedkyne R. mal preukázané, že s kolegyňou Z. sa pokúšali žalobcovi doručiť písomnosť

- okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Keďže žalobca sa na pracovisku nezdržiaval, pokúsili sa doručiť písomnosť na adresu jeho trvalého pobytu, a to dvakrát. Pri prvom pokuse o doručenie písomnosti im nikto neotvoril, na druhý pokus im otvoril syn žalobcu, ktorý im povedal, že otec sa doma nenachádza. Následne sám žalobca telefonicky kontaktoval S. R. a oznámil jej, že sa doma nenachádza, je práceneschopný s členkom a je v nemocničnom zariadení. S. R. sa telefonicky neúspešne pokúšala zistiť, či sa žalobca nachádza v nemocnici v Nitre. Z konania S. R. je zrejmé, že žalovaný mal záujem na riadnom doručení písomnosti žalobcovi do vlastných rúk a práve z dôvodov na strane žalobcu boli pokusy o doručovanie marené. Žalobca sa so S. R. sám telefonicky spojil, no namiesto toho, aby jej oznámil, kam mu má žalovaný písomnosť doručiť, oznámil jej, že sa nachádza v liečebni, tu si písomnosti neprevezme a písomnosti mu majú doručovať poštou na adresu trvalého pobytu. Žalovaný nemal vedomosť o inej adrese, kde sa žalobca nachádzal, preto doručil žalobcovi písomnosť, ktorej obsahom bolo okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu. Zásielku, ktorá bola uložená na pošte následne vedome neprevzal a zamestnávateľovi sa vrátila ako nedoručená dňa 04. 04. 2013.

1.10. Z vyjadrenia Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží vyplynulo, že žalobcu by s poukazom na jeho zdravotný stav boli uvoľnili mimo areálu nemocnice, pokiaľ by o uvoľnenie požiadal, mohol si vyzdvihnúť zásielku na pošte, pričom o uložení tejto zásielky mal vedomosť jednak od manželky; o obsahu zásielky mal vedomosť aj po telefonáte so zamestnávateľom a zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že žalobca vedel, aká zásielka mu je doručovaná a zámerne si ju neprevzal.

1.11. Súd prvej inštancie konštatoval, že práceneschopnosť žalobcu nemala vplyv na účinky okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré nastali dňom 04. 04. 2013, kedy sa zásielka vrátila žalovanému ako nedoručená, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. V zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania podal odvolanie žalobca dôvodiac nesprávnym právnym záverom súdu prvej inštancie. Domáhal sa zmeny rozsudku, vyhovenia žalobe a náhrady trov konania, alternatívne zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2.2. Namietal záver súdu, že sa vyhýbal a maril doručenie spornej písomnosti a tiež pravdivosť úradného záznamu spísaného dňa 12. 03. 2013 o 16:30 v tom, že informovala žalovaného, že je stále na PN s členkom, pravdepodobne do zajtra, t. j. 13. 03. 2013, túto informáciu nemal, preto ju nemohol povedať. Nesúhlasil ani s tým, že mal povedať, že je hospitalizovaný kvôli inej diagnóze v nemocničnom zariadení s odôvodnením, že PN začatá dňa 14. 02. 2013 s diagnózou S90/3081 nebola ukončená ku dňu nástupu na ambulantnú liečbu do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie a ani počas celej ambulantnej liečby do jej ukončenia dňa 17. 05. 2013. Vedel, že skupinovú psychoterapiu začatú dňa 11. 03. 2013 ukončí maximálne za 6 týždňov, t. j. dňa 19. 04. 2013 (piatok), resp. dňa 22. 04. 2013 (pondelok). Ďalej poukazoval na to, že sám informoval žalovaného, že bude hospitalizovaný v nemocnici ďalších asi 6 týždňov, čo žalovaný aj správne uviedol v zázname z 12. 03. 2013 o 16:30 hod. Odvolateľ tiež namietal pravdivosť záznamu, že žalobcu spätne telefonicky kontaktoval za účelom zistenia, kde sa žalobca konkrétne nachádza a pravdivosť záznamu z 18:00 hod., že žiadal doručovať písomností z dôvodu, že je od 14. 03. 2013 do 09. 04. 2013 naďalej práceneschopný.“, pretože bol práceneschopný už od 14. 02. 2013, preto nemohol povedať, že bude práceneschopný do 09. 04. 2013. Takúto vedomosť nemal. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že úradné záznamy neobsahujú skutočný stav, sú účelové, žalovaný pri nich použil hlasitý odposluch bez jeho súhlasu a pri hlasitom odposluchu bola prítomná osoba Z. Slováková, ktorá na to nemala súhlas od žalobcu. Vytýkal súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v písomnom vyjadrení doručenom dňa 23. 01. 2018.

2.3. Tiež namietal spôsob výsluchu svedkov na pojednávaní dňa 04. 07. 2018, s podozrením, že žalovaný vopred pripravil na predmet výsluchu S. R., keďže bola opakovane na materskej a rodičovskej dovolenke, a jej vyjadrenia po 5 rokoch boli podrobné, akoby sa udiali nedávno a pričom svedkyňa Z. Z. si nepamätala takmer nič.

2.4. Žalobca ďalej namietal bod 39 rozsudku kde je uvedené, že podľa vyjadrenia Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie by ho s poukazom na jeho zdravotný stav boli uvoľnili mimo areálu nemocnice, pokiaľ by o uvoľnenie požiadal, mohol si vyzdvihnúť zásielku na pošte pričom o uložení tejto zásielky mal vedomosť jednak od manželky a o jej obsahu vedel po telefonáte so zamestnávateľom, z čoho súd uzavrel, že vedel, aká zásielka mu je doručovaná a túto zámerne neprevzal. Potvrdil, že vedel od manželky, že mu Daňový úrad Nitra doručuje zásielku, namietal však oprávnenie Daňového úradu Nitra doručovať písomnosti o vzniku, zmene a zániku štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých rozhoduje Osobný úrad Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

2.5. Z uvedených skutočností a listinných dôkazov vyplýva, že žiadnym spôsobom neovplyvňoval, nezasahoval a nevyhýbal sa doručeniu písomnosti o okamžitom ukončení štátnozamestnaneckého pomeru do vlastných rúk. Záverom poukázal na to, že žalovaný vedel, že sa v čase doručovania písomnosti o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru v mieste trvalého pobytu nezdržiaval a mal vedomosť o tom, že je hospitalizovaný v nemocnici a o tom, kde sa v tom čase zdržiava. Napriek tomu žalovaný doručoval predmetnú písomnosť do miesta trvalého pobytu, kde sa on nezdržiaval, čím žalovaný porušil § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce, a nedodržanie tejto podmienky má za následok neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

3. Žalovaný sa ak odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

8. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

9. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

10. Predmetom konanie je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo platne. Konštatoval, že žalovaný mal záujem na riadnom doručení písomnosti žalobcovi do vlastných rúk, avšak práve z dôvodov na strane žalobcu boli pokusy o doručovanie zmarené. Žalobca v odvolaní namietal záver o marení písomnosti a pravdivosti záznamu dňa 12. 03. 2013, ktorý neobsahuje skutočný skutkový stav . Namietal aj spôsob výsluchu svedkov na pojednávaní dňa 04. 07. 2018. Žalobca potvrdil, že mal informáciu od manželky o doručovaní zásielky Daňovým úradom Nitra, avšak namietal kompetenciu uvedeného subjektu doručovať písomnosti o vzniku, zmene a zániku štátnozamestnaneckého pomeru. Tvrdil, že žalovaný vedel, že sa v čase doručovania spornej písomnosti v mieste trvalého pobytu nezdržiaval, vedel, že je hospitalizovaný v nemocnici a kde sa zdržiaval, napriek tomu mu doručoval predmetnú písomnosť do miesta trvalého pobytu, kde sa nezdržiaval, čím žalovaný porušil § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či žalovaný postupoval správne, keď žalovanému doručoval písomnosti poštou na adresu miesta trvalého pobytu.

11. Vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), preto odvolací súd pri svojom postupe aplikoval novú právnu úpravu (§ 470 osl 1 s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vec správne právne posúdil. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 . Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva, že aby bolo okamžité skončenie pracovného pomeru platné, musia byť dodržané všetky podmienky zakotvené v § 70 Zákonníka práce, t. j. okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné, doručené druhému účastníkovi pracovného pomeru (zamestnancovi do vlastných rúk), musí byť doručené v stanovenej lehote a musí v ňom byť skutkovo vymedzený dôvod skončenia (dôvod nemožno dodatočne meniť). 13.Zo spisu vyplýva, že žalobca bol dňa 07. 02. 2013 ako štátny zamestnanec podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi s pozitívnym výsledkom, čím sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa článku IV ods. 1 písm. l) Služobného poriadku štátnych zamestnancov daňových orgánov č. 7/2011/120 v znení dodatku č. 1. Žalovaný podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce mohol okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Keďže sa žalovaný o dôvode na okamžité skončenie dozvedel dňa 07. 02. 2013, lehota na okamžitého skončenie by mu uplynula až dňa 07. 04. 2013. Žalobca doručoval okamžité skončenie od 13. 03. 2013, teda dodržal zákonom stanovenú lehotu. Rovnako z obsahu spisu nie je sporné, že žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnil písomne a bol v ňom dostatočne skutkovo vymedzený dôvod. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 8CoPr/5/2014-162 zo dňa 25. 06. 2015 a jeho právnych záveroch v otázke doručovania spornej zásielky Daňovým úradom Nitra, splnenia požiadavky prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zástupcami zamestnancov v súlade s § 75 zák. č. 400/2009 Z.z. a oprávnenosti zamestnancov odboru inšpekcie na vykonanie dychovej skúšky žalobcu zostala v ďalšom konaní sporná len otázka okolností týkajúcich sa doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru

14. Z hľadiska právneho posúdenia veci bolo podstatné zistenie, či žalovaný vedel v čase podanie zásielky obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomer na poštovú prepravu, t.j. 13.03.2013, kde sa žalobca reálne zdržuje a či si mal možnosť zásielku prevziať , teda či nastali účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi doručovaním zásielky na adresu jeho trvalého bydliska, keď žalobca sa v čase doručovania na uvedenej adrese nedržiaval, pretože bol hospitalizovaný vo Veľkom Záluží. Žalobca tvrdil, že žalovaný vedel, že sa zdržuje vo Veľkom Záluží a žalovaný vedomosť o tejto skutočnosti popieral.

15. Žalobca namietal pravdivosť údajov v zázname z 12.03.2013 zo 16:30 hod. o ním poskytnutej informácii, že je stále na PN s členkom, pravdepodobne do zajtra, t. j. 13. 03. 2013, tvrdiac, že touto informáciou nedisponoval; v tejto súvislosti poukazoval na to, že práceneschopnosť začal s diagnózou S90/3081 - s členkom a neukončil ju ani v čase nástupu do Psychiatrickej liečebne a ani počas celej tejto liečby, do 17.05.2013. Vedel, že skupinovú psychoterapiu začatú dňa 11. 03. 2013 ukončí maximálne za 6 týždňov, t. j. dňa 19. 04. 2013 resp. dňa 22. 04. 2013.

16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca od podania žaloby 03. 06. 2013 až do 23. 01.2018 nevzniesol žiadne námietky k pravdivosti záznamu z 12.03.2013, ktoré uvádza v odvolaní. Zo spisu vyplýva, že žalovaný už vo vyjadrení z 28. 06. 2013 poukazoval na to, že žalobca sám kontaktoval p. Pekarovú, oznámil jej práceneschopnosť a nesúhlasil s doručovaním písomnosti o okamžitom skončení pracovného pomeru. Do spisu založil aj namietaný úradný záznam a súd prvej inštancie ho na pojednávaní 12. 05. 2014, pred vyhlásením rozsudku, oboznámi. Žalobca a ani jeho právny zástupca prítomní na pojednávaní žiadne námietky k pravdivosti týchto tvrdení neuviedli. Žalobca ani v konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu (z dôvodov absencie skutkových zistení vo vedomosti žalovaného, kde sa žalobca v čase doručovania písomnosti nachádzal) v prvom vyjadrení z 29. 02. 2016 pravdivosť sporného záznamu nenamietal; poukazoval na to, že dôkazom o vedomosti žalovaného o mieste jeho pobytu vo Veľkom Záluží je preukaz o dočasnej pracovnej neschopnosti z 26.03.2013, ktoré bolo predložené žalovanému k vyplateniu dávok. Spolu s vyjadrením zaslal aj úradný záznam z 12.03.2013 spísaný S. A. o 18.00 hod. Ani v doplňujúcom vyjadrení z 25. 10. 2017 nespochybňuje pravdivosť obsahu záznamu, poukazuje na záznamy o preukazoch o trvaní pracovnej neschopnosti, z ktorých žalovaný mal mať vedomosť o mieste jeho pobytu. Na pojednávaní dňa 20.11.2017 zástupkyňa žalovaného uvádzala skutočnosti súvisiace s doručovaním zásielky žalobcovi v dňoch 11.3.2013 a 12.3.2013, vrátane toho, že žalobca bol zamestnankyňami spätne telefonicky kontaktovaný a podal informáciu, že je stále PN, pravdepodobne do 13.03.2013, je hospitalizovaný kvôli inej diagnóze a žiadal o doručovanie písomností poštou, lebo je od 14.03.2013 do 09.04.2013 práceneschopný. Na tomto pojednávaní žalobca prvýkrát vzniesol výhrady k záznamu, pričom poukazoval na to, že nemohol dňa 12. 03. 2013 povedať pracovníčkam žalovaného, že žiada o doučenie písomností poštou, pretože je od 14.03.2013 do 09.04.2013 naďalej PN, keďže to v uvedený deň nemohol vedieť (námietky k záznamu z 12.03.2018 z 18.00 hod. - pozn. odvolacieho súdu). Iné výhrady k vyjadreniu protistrany nevzniesol, dokonca potvrdil, že mu bol úradný záznam aj prečítaný. Až dňa 23.01.2018 doručil právny zástupca žalobcu súdu prvej inštancie podanie, v ktorom prvýkrát namieta pravdivosť údajov v zázname z 12.03.2013 zo 16.30 hod. a 18.00 hod. o ukončení práceneschopnosti žalobcu k 13.03.2013, že je hospitalizovaný kvôli inej diagnóze a že žiada doručovať písomností z dôvodu, že je od 14.03.2013 do 09.04.2013 naďalej práceneschopný. Teda namietal v podstate nesprávnosť údajov týkajúcich sa dátumov trvania jeho práceneschopnosti.

16.2. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného považuje odvolanie žalobcu, ktorým namieta pravdivosť údajov v zázname z 12.03.2013 za účelové a nepreukázané a z hľadiska právneho posúdenia veci za právne bezvýznamné. Tvrdenia žalobcu, že začal psychoterapiu 11.03.2013 a mal ju ukončiť maximálne za 6 týždňov, resp. že 12.03.2013 nevedel, že bude od14.03.2013 do 09.04.2013 je naďalej práceneschopný nie sú spôsobilé preukázať, že žalobca v telefonickom rozhovore informoval žalovaného, že sa nachádza v Psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží, (ktorá skutočnosť je pre právne posúdenie veci právne významná) a že žalovaný konkrétne túto informáciu neuviedol do záznamu. Spochybňovanie výpovede svedkyne S. R. (A.) len z dôvodu uplynutia 5 rokov od sporných udalostí považuje odvolací súd rovnako za účelové a nedôvodné.

16.3. Z potvrdenia o dočasnej neschopnosti vyplýva, že žalobca bol uznaný práceneschopným od 15. 02. 2013 pre úraz členka. Potvrdenie vydal praktický lekár pre dospelých. V doklade uvedené miesto, kde sa mal žalobca zdržiavať, je totožné s miestom jeho trvalého pobytu - bydliska. Tento lekár potvrdil v doklade pre Sociálnu poisťovňu, že k 26. 02.2013 je žalobca stále práceneschopný. Od 05. 03. 2013 do 17. 05.2013 bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie. Žalobca niekoľkokrát poukázal na skutočnosť, že jeho pobyt v liečebni Veľké Zálužie mal žalovaný preukázaný práve týmto záznamom

- preukazom, v ktorom je na pečiatke uvedené miesto liečebne - Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že žalobca jednak nepreukázal, kedy sa predmetný preukaz o trvaní dočasnej práceneschopnosti dostal do dispozičnej sféry zamestnávateľa, teda, kedy mal zamestnávateľ reálne možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto listiny, ako aj to, že dátum 26.03.2013 preukazuje jeho pobyt vo Veľkom Záluží k 26.03.2013, ale nepreukazuje počiatok jeho hospitalizácie v liečebni. Teda žalovaný z uvedeného preukazu mohol vedieť o hospitalizácii žalobcu najskôr od 26. 03. 2013, v ktorom čase už bol zrušovaní prejav zamestnávateľa týkajúci sa skončenia pracovného pomeru žalobcu uložený na pošte za účelom jeho prevzatia adresátom v úložnej dobe, k čomu nedošlo. Odvolací súd dodáva, že žalobca iným dôkazným prostriedkom nepreukázal, že žalovaný mal resp. mohol mať vedomosť o konkrétnom mieste pobytu žalobcu už v čase podania okamžitého skončenia pracovného pomeru na poštovú prepravu. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že z § 81 písm. g) Zákonníka práce je zamestnanec povinný písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia; pričom odvolací súd má za to, že žalobca nepreukázal splnenie tejto povinnosti a vzhľadom k tejto skutočnosti, zamestnávateľ postupoval správne, keď písomnosti do vlastných rúk doručoval zamestnancovi na jemu poslednú známu adresu zamestnanca.

17. Tvrdenie žalobcu v odvolaní o nepravdivosti záznamu, že ho pracovníčky žalovaného spätne telefonicky kontaktovali taktiež žalobca prvýkrát uviedol až v podaní z 23.01.2018, hoci na pojednávaní dňa 20.11.2017 zástupkyňa žalovaného túto informáciu výslovne uviedla a žalobca nevzniesol v tomto smere žiadne námietky, preto túto odvolaciu námietku považuje odvolací súd za účelovú a z hľadiska právneho posúdenia veci nespôsobilá preukázať a ani vyvrátiť, že žalovaný vedel, že v čase doručovania zásielky sa žalobca nezdržoval v mieste bydliska.

18. Žalobca v odvolaní namietal tiež závery súdu prvej inštancie o marení doručovania zásielky s poukazom na neoprávnenosť Daňového úradu doručovať spornú zásielku.

18.1. V aplikačnej praxi je často predmetom spornosti, kto má napríklad za zamestnávateľa, t. j. v jeho mene, doručovať vyššie uvedené písomnosti do vlastných rúk. Prichádzajú tu do úvahy tri základné možnosti: 1. Ak zamestnávateľom je právnická osoba, doručovanie týchto písomností uskutoční osoba, ktorá je oprávnená v mene zamestnávateľa realizovať právne úkony, prípadne aj ďalší zamestnanci na základe písomného poverenia. 2. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, môže doručenie písomnosti uskutočniť sama alebo môže uskutočnením doručenia poveriť niektorého zo zamestnancov. 3. Písomnosti do vlastných rúk je možné doručiť aj prostredníctvom zástupcu podľa § 12 OZ. Pretože je zrejmé, že zamestnávateľom je právnická osoba, doručovanie písomností môže uskutočniť osoba, ktorá je oprávnená v mene zamestnávateľa realizovať právne úkony, prípadne aj ďalší zamestnanci na základe písomného poverenia. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručované kompetentnými osobami konajúcimi v mene osobného úradu žalobcu, a to pani Z. R. a R. Z.. Kompetencie S. R. a Z. Z. možno vyvodiť z § 14 zákona č. 400/2009 o štátnej službe, podľa ktorého je osobný úrad organizačný úrad služobného úradu v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho úradu. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer. Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

18.2. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení zo dňa 25. 06. 2015, č. k. 8CoPr/5/2014-162 vyslovil právny názor a zotrváva na ňom, že z hľadiska platnosti doručovania (doručenia) okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným nie je právne významné, ktorí jeho poverení zamestnanci reálne osobné doručovanie (vzhľadom na ich obvyklé pracovné zaradenie alebo poverenie) realizovali, resp. že zásielku na poštovú prepravu za zamestnávateľa realizovala - odovzdala poverená (obvyklá) organizačná zložka bez právnej subjektivity, keďže konanie tejto organizačnej zložky a zamestnancov je konaním samotného odporcu právnickej osoby. Podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru organizačnou zložkou Finančného riaditeľstva SR cestou Daňového úradu Nitra na poštovú prepravu nemá za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože zamestnávateľ doručoval písomnosti prostredníctvo poštového podniku do vlastných rúk, keďže nebolo možné zamestnanca zastihnúť na pracovisku, v jeho byte resp. na inom mieste a sám zamestnanec žiadal, aby mu písomnosti neboli doručované inam, ako domov (vyjadrenie na pojednávaní dňa 20. 11. 2017).

18.3. Z obsahu spisu vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu podal cestou Daňového úradu Nitra na poštovú prepravu dňa 13. 03. 2013 list obsahujúci okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré sa dňa 04. 04. 2013 vrátilo Daňového úradu Nitra ako neprevzaté v odbernej lehote. Dňa 11. 03. 2013 (č. l. 21), 12. 03. 2013 o 10:10 hod. (č. l. 22) boli vyhotovené úradné záznamy, predmetom ktorých bol záznam o doručovaní okamžitého pracovného pomeru zamestnankyňami Finančného riaditeľstva SR na adresu trvalého pobytu žalobcu, kde sa im písomnosť nepodarilo doručiť. Dňa 12. 03. 2013 o16.30 hod. (č. l. 23) bol vyhotovený úradný záznam, predmetom ktorého bola telefonická komunikácia zo žalobcom, kedy žalobca zamestnávateľa informoval, že sa nachádza v nemocničnom zariadení. V zázname nie je konkretizácia zariadenia a ani informácia, ako a kam majú byť písomnosti žalobcovi doručované. Úradným záznamom zo dňa 12. 03. 2013 o 18:00 hod. bola spísaná požiadavka žalobcu, aby mu boli písomnosti zasielané poštou, a aj keby sa mu zamestnanci Finančného riaditeľstva SR snažili písomnosti doručiť osobne v liečebni, nie je ochotný zamestnancov prijať a žiadne dokumenty prevziať. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 22. 01. 2014 vyplýva, že v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru bol manželkou informovaný, že má v schránke oznámenie o uložení zásielky na pošte a odosielateľom je Daňový úrad Nitra, preto volal na Daňový úrad Nitra p. A., kde sa informoval, akú zásielku mu doručuje a dozvedel sa, že touto písomnosťou je okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca aj na pojednávaní konanom 02.04.2014 potvrdil, že od 12. 03. 2013 vedel, že mu zamestnávateľ dourčuje okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

19. Podľa judikátu Z III (s. 44) účinky doručenia výpovede nastanú aj v tom prípade, ak adresát odmietne doručovanú písomnosť prevziať alebo keď svojím počínaním jej doručenie zmarí. O odmietnutie doručovanej výpovede pôjde nie len vtedy, keď ju adresát odmietne prevziať pri osobnom odovzdávaní, ale aj vtedy, keď odoprie prijatie poštovej zásielky. Doručenie výpovede je adresátom marené napríklad vtedy, keď adresát riadne oznámenú poštovú zásielku si v odbernej lehote bez vážnych dôvodov nevyzdvihol, keď spôsobil nedoručiteľnosť zásielky neoznámením zmeny adresy a pod. Či išlo o marenie doručenia výpovede treba posudzovať podľa všetkých okolností konkrétneho prípadu. V danej veci žalobca sám potvrdil, že vedel o obsahu uloženej zásielky a z liečebne vo Veľkom Záluží nielen mohol byť uvoľnený za účelom prevzatia zásielky na pošte a keďže domov chodil na víkendy, v dopoludňajších hodinách si zásielku mohol na pošte prevziať aj v sobotu.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že zamestnávateľ v čase podania okamžitého skončenia na poštovú prepravu t. j. dňa 13. 03. 2013 nemal vedomosť o tom, že sa žalobca nachádza v psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie, resp. kde sa konkrétne žalobca nachádzal a kam mu mal doručovať písomnosti. Práve naopak, žalobca odo dňa 12. 03. 2018 vedel, aká písomnosť mu je doručovaná, čo je jej a že jej obsahom je okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodov uvedených v zázname o vykonanej dychovej skúške a s ukončením pracovného pomeru z týchto dôvodov nesúhlasil, úmyselne neoznámil zamestnávateľovi zmenu adresy na doručovanie písomnosti, pričom zásielku, o uložení ktorej bol manželkou informovaný, mal možnosť si prevziať (vyjadrenie Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie zo dňa 04. 01. 2016 na č. l. 180), ale si ju úmyselne neprevzal. Žalobca teda zmaril doručenie spornej zásielky, pretože jednak spôsobil jej nedoručiteľnosť tým, že zamestnávateľovi neoznámil zmenu adresy, teda že od 05. 03. 2013 sa nezdržuje v mieste bydliska, ale vo Veľkom Záluží a taktiež tým, že hoci vedel, že mu zamestnávateľ dourčuje okamžité skončenie pracovného pomeru, zásielku si neprevzal, i keď takúto možnosť mal.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

22. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 nárok náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznal, pretože mu v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .