Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-219-2017.pdf
PDF · 174.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/219/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava (pôvodne: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava), proti žalovanej H. K., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Y.. S. XXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 4.404,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.404,06 Eur z titulu istiny, sumu 1.721,79 Eur z titulu zmluvných úrokov, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.404,06 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 94 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 891) sa žalobou zo dňa 29.11.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 07.12.2017, domáhal voči žalovanej zaplatenia dlžnej istiny vo výške 4.404,06 Eur, dlžných úrokov vo výške 766,25 Eur, dlžných úrokov vo výške 1.130,04 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 4.404,06 Eur vo výške 12,9 % ročne od 01.11.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 4.404,06 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu Zmluvy o úvere č. 6227329587, ktorá bola uzatvorená medzi ním ako veriteľom na jednej strane a žalovanou ako dlžníkom na strane druhej dňa 18.09.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“). Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 5.100,- Eur (ďalej len „istina“). Žalovaná sa zaviazala vrátiť v zmysle zmluvy o úvere poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, keď výška každej splátky, vrátane skladby a platnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z Predpisu splátok (ďalej len „predpis splátok“). V dobe od uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Listina „Aktuálny stav úveru“ je vyhotovená z bankového informačného systému, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a ods. 9 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení. V zmysle Obchodných podmienok pre úver (ďalej len „obchodné podmienky“), ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pred zosplatnením úveru žalovanej aplikoval voči žalovanej postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanej zaslal upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením bola žalovaná oboznámená s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti jeho pohľadávka voči žalovanej zo zmluvy o úvere. Vzhľadom na to, že žalovaná úhradu pohľadávky nevykonala do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia, pristúpil k zosplatneniu úveru listom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve nezaplatila dlžnú pohľadávku. Právnym titulom na základe ktorého si uplatňuje voči žalovanej pohľadávku je zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Úroky boli dojednané v zmluve o úvere vo výške 12,90 % ročne. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve o úvere. Žalobou požadoval zaplatenie i úrokov z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď úroky z omeškania požadoval uhradiť vo výške 5,25 % ročne. Dátum začatia úročenia percentom z dlženej istiny je od 01.11.2017, čo je deň nasledujúci po dni vystavenia listiny „Aktuálny stav úveru zo dňa 31.10.2017“.
2. Súd výzvou zo dňa 21.02.2018, ktorá bola doručená právnej zástupkyni žalobcu dňa 23.02.2018 vyzval žalobcu na predloženie riadnej špecifikácie žalovanej sumy s príslušenstvom. Lehotu na doplnenie určil 10 dní od doručenia výzvy.
3. V elektronickom podaní zo dňa 16.05.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.05.2018, žalobca k žalobe doplnil, že úver zo zmluvy o úvere vyhlásil za predčasne splatným ku dňu 24.04.2015. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, je oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve o úvere, keď tento bol dojednaný vo výške 12,90 % ročne. Listina „aktuálny stav úveru“ je výpis z „bankovej knihy“, keď je vyhotovený priamo z bankového informačného systému („BIS“), ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska. Preto je tento považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Žalovaná uhradila na úver celkovo sumu 2.474,50 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 62,01 Eur na poplatky, suma vo výške 1.716,55 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 695,95 Eur na istinu. V zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. V zmysle čl. 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, „platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledovnom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) úrok z omeškania, (3) úrok z úveru, (4) splátka istiny úveru“. Aktuálny stav úveru bol v tomto prípade vyhotovený dňa 31.10.2017. Suma vo výške 766,25 Eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa „02.06.2016“ a suma 1.130,04 Eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa „02.06.2016“ do dňa 31.10.2017. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 88,50 Eur mesačne vždy k 25.-temu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.10.2012. Mesačná splátka pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 86,- Eur a z poplatku za vedenie účtu vo výške 2,50 Eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné povinnosti, vyhlásil úver za predčasne splatný v súlade s čl. 6 Obchodných podmienok ku dňu 24.04.2015, keď predtým upozornil žalovanú na možnosť predčasného splatenia úveru listom zo dňa 07.04.2015. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje čiastku 1.579,32 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje čiastku 16,52 Eur, teda spolu čiastku 1.595,84 Eur, od ktorej odpočítal úhrady žalovanej vo výške 1.441,20 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 154,64 Eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1.433,54 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 583,42 Eur, teda spolu čiastku 2.016,96 Eur, od ktorej odpočítal úhrady žalovanej vo výške 275,35 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 1.741,61 Eur. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (154,65 Eur) spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.10.2017 (1.741,61 Eur) predstavujú sumu vo výške 1.896,26 Eur. Ďalej v tomto vyjadrení žalobca poukázal na to, že napriek judikovanému právu v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v rozhodnutiach Ústavného súdu SR
IV. 476/2012 a Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/1998, nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax v ich uplatňovaní. Mal za to, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania nedochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi stranami sporu a účastníkmi zmluvného vzťahu, keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, keď teda nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovanej. V prípade, že žalovaná požiada o splátky, súhlasil s poskytnutím mesačných splátok v sume po 74,- Eur, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nesplácania čo i len jednej splátky. Mesačná splátka v takejto výške je vypočítaná na obdobie 10 rokov, keď v takejto výške by žalovaná v mesačných splátkach úver s príslušenstvom počas tohto obdobia uhradila.
4. Uznesením sp.zn. 14Csp/219/2017-55 zo dňa 16.03.2018, súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Uznesenie bolo súdom vydané podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uznesenie bolo žalovanej doručené fikciou doručenia dňa 16.10.2018 podľa § 111 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Žalovaná v RO SR je prihlásená k trvalému pobytu od 29.12.1994 na adrese Y.. S. XXX/X, U., keď na túto adresu trvalého pobytu jej bolo fikciou doručené predmetné uznesenie. Na uznesenie žalovaná nereagovala žiadnym spôsobom. Zostala nečinná. Pred doručením predmetného uznesenia súd žalobu s prílohami žalovanej doručil podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnením súdu oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Súd tak procesne postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116 ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/. Žaloba s prílohami bola týmto procesným postupom žalovanej doručená dňa 20.09.2018. Pred postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, súd vykonal úkony podľa § 116 ods. 1 CSP za účelom zistenia skutočného pobytu žalovanej, keď pobyt žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť. Žalovaná na adrese TP podľa relácie pošty súdne zásielky nepreberá v odbernej lehote.
5. Dňa 21.08.2018 pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 elektronicky doručil súdu procesný návrh na zmenu žalobcu datovaný dňa 15.08.2018 s odôvodnením, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2018, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom, došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, pričom novým hmotnoprávnym veriteľom v konaní sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto. Žalobca navrhol podľa § 80 ods. 1 a ods. 2 CSP zmenu žalobcu z Poštová banka, a.s., na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.. O tomto procesnom návrhu súd rozhodol uznesením sp.zn. 14Csp/219/2017-98 zo dňa 05.09.2018, ktorým pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že žalobca Poštová banka, a.s., z konania vystúpila a na jej miesto ako nový žalobca vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., s ktorou spoločnosťou súd ďalej vo veci konal ako s novým žalobcom. Mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20.06.2018 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky zo spoločnosti Poštová banka, a.s. na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.. V zmysle § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. Spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. súhlasila so svojim vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu, spoločnosti Poštová banka, a.s.. Súd mal splnené a preukázané procesné podmienky na pripustenie zmeny subjektu na strane žalobcu. Preto procesnému návrhu pôvodného žalobcu na pripustenie tejto zmeny vyhovel týmto uznesením.
6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 29.11.2018. Tohto pojednávania sa právna zástupkyňa žalobcu nezúčastnila, na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas dňa 05.11.2018. Táto neúčasť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním doručeným súdu dňa 12.11.2018, súhlasila s prejednaním vo veci vo svojej neprítomnosti, žiadala rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov, keď súčasne ospravedlnila na pojednávaní i neprítomnosť samotného žalobcu. Nepožiadala však zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Žalovaná na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas dňa 16.11.2018 opätovne fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP v spojení s § 106 ods. 1 písm. a/ CSP a v spojení s § 116 ods. 3 CSP. Táto neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie potom súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu a žalovanej, pričom prihliadol na dôkazy predložené v konaní žalobcom, ktorý v konaní predložil a označil na vykonanie jedine listinné dôkazy, žalovaná v konaní nepredložila a neoznačila na vykonanie žiadne dôkazy.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložil a označil na vykonanie žalobca, keď zistil tento skutkový a právny stav:
8. Podľa predtlačeného formulára Zmluvy o úvere - pôžička na bývanie, uzavrela Poštová banka, a.s., a žalovaná zmluvu o úvere dňa 18.09.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“). Poštová banka, a.s. zmluvu o úvere uzatvorila ako veriteľ, žalovaná ju uzatvorila ako dlžník. V časti 4/ Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia bod 4.1 predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru zo strany veriteľa dlžníčke vo výške 5.100,- Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 86,- Eur. V zmluve o úvere bol dojednaný i poplatok za správu a vedenie účtu v sume 2,50 Eur mesačne. Strany zmluvy o úvere si dojednali i úrok z úveru vo výške 12,90 % ročne. Výška splátky úveru spolu s poplatkom za správu úverového účtu činila 88,50 Eur mesačne. V zmluve o úvere je uvedená i RPMN v % 15,37, i priemerná RPMN na trhu v % 19,08. Sú tu vyčíslené i celkové náklady žalovanej ako spotrebiteľky na úver na čiastku 3.438,34 Eur. Úver nebol poistený. Dátum splatnosti prvej splátky bol dojednaný na deň 25.10.2012, dátum splatnosti každej ďalšej splátky bol dojednaný k 25.-temu dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 25.09.2020. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 96 mesačných splátkach. Zmluve o úvere bolo pridelené číslo: 6227329587. Touto zmluvou o úvere vznikol právnemu predchodcovi žalobcu, Poštovej banke, a.s. záväzok poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky dojednané v zmluve o úvere, ak splní podmienky stanovené veriteľom do výšky uvedenej v zmluve o úvere. Poskytnutím prostriedkov zo zmluvy o úvere vznikol žalovanej ako dlžníčke záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a plniť si ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok. V zmluve je uvedené, že právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia VOP, Obchodnými podmienkami, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách, informáciami o poistení podľa Zákona č. 186/2009 Z.z. a príslušnými ustanoveniami Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaná ako klientka banky vyhlásila, že svojim podpisom potvrdzuje, že bola s príslušnými dokumentmi oboznámená a že s nimi súhlasí.
9. K zmluve o úvere bol vyhotovený i predpis splátok (č.l. 40 spisu), z ktorého vyplýva, že žalovaná mala úver splácať v 96 mesačných splátkach, prvá bola splatná dňa 25.10.2012, posledná mala byť splatnou dňa 25.09.2020, splátky boli splatné vždy k 25.-temu dňu príslušného mesiaca, keď z predpisu splátok ďalej vyplýva výška mesačnej splátky, zostatok istiny, úroky, zostatok úrokov, započítanie na úroky, započítanie na istinu a poistenie, keď v tomto prípade poistenie dojednané nebolo.
10. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli VOP Poštovej banky, a.s., účinné od 23.06.2012, ktoré žalobca pripojil k žalobe a ktoré upravovali bližšie práva a povinnosti zmluvných strán, tiež Obchodné podmienky pre úver - pôžička na bývanie Poštovej banky, a.s., účinné od 16.02.2012, ktoré tiež žalobca pripojil k žalobe. Z článku 5 bod 5.1 OP vyplýva, že ak nastane ktorákoľvek zo skutočností uvedených v časti III článok 3 bod 3.11 VOP a v bode 5.4 týchto OP, prípadne, ak dlžník poruší akúkoľvek inú povinnosť uvedenú v zmluve o úvere, OP a VOP, banka je oprávnená odmietnuť poskytnúť úver, prípadne vyhlásiť pohľadávku za okamžite splatnú, uplatniť úrok z omeškania, resp. zmluvnú pokutu za podmienok uvedených v zmluve o úvere, OP a VOP, a to i vtedy, ak dlžník splnil všetky stanovené podmienky. V zmysle tohto článku bod 5.4 OP banka tak bola oprávnená postupovať i v prípade ak zistí skutočnosti, ktoré by na základe interných kritérií banky boli posúdené tak, že by mohli viesť k ohrozeniu návratnosti pohľadávky banky. Z článku 7 bod 7.1 OP vyplýva, že dlžník sa zaväzuje splácať pohľadávku banky, ktorá sa skladá z istiny a príslušenstva (najmä úroky, poplatky a iné náklady spojené s úverom uvedené v Sadzobníku poplatkov, ako aj prípadné úroky z omeškania a zmluvné pokuty) pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami v periodicite a vo výške dohodnutej v zmluve o úvere. Z tohto istého článku bod 7.3 OP vyplýva, že platby od dlžníka sa voči pohľadávke započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledovnom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči dlžníkovi sa platby dlžníka započítavajú najskôr na pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného poradia. Z článku 9 bod 9.2 OP vyplýva, že ak dlžník neuhradil riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky pohľadávky banky a/alebo porušil ktorékoľvek z ustanovení zmluvy o úvere, OP alebo VOP a/alebo jeho vyhlásenia uvedené v článku 8 OP sa ukázali ako nepravdivé alebo neúplné, banka je za každé takéto porušenie oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným; v takomto prípade je banka oprávnená úročiť nesplatenú pohľadávku banky, a to až do jej úplného splatenia zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania, ktorého výška je stanovená v Oznámení a/alebo vypovedať zmluvu o úvere s okamžitou účinnosťou alebo úročiť splatnú časť pohľadávky banky, s ktorou je dlžník v omeškaní a to až do jej úplného splatenia úrokom z omeškania, ktorého výška je stanovená v Oznámení a/alebo zvýšiť výšku úrokovej sadzby o sadzbu úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení a/alebo uplatniť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka poplatkov.
11. Žalobca v konaní predložil i Sadzobník poplatkov Poštová banka, a.s., účinný od 16.08.2012 (č.l. 42-45 spisu).
12. Listom zo dňa 08.04.2015 označeným ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ banka oznámila žalovanej, že podstatným spôsobom porušila zmluvu o úvere pričom ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradila svoje záväzky voči banke. Banka súčasne žalovanú upozornila v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že ku dňu 07.04.2015 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 444,01 Eur, ktorá pozostáva z omeškanej splátky vo výške 442,86 Eur, poplatkov vo výške 1,15 Eur. Výška sankčného úroku za každý deň omeškania je 0,06 Eur. Banka súčasne týmto listom vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy s tým, že ak k úhrade dlžnej sumy nedôjde, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere a OP a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. List banka odoslala pre žalovanú na pošte dňa 08.04.2015.
13. Listom zo dňa 24.04.2015 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ vyzvala banka žalovanú na úhradu dlžnej sumy, ktorú vyčíslila na čiastku 4.563,36 Eur, keď túto dlžnú sumu žiadala od žalovanej uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Súčasne žalovanej oznámila, že táto nakoľko svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a OP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa úverová pohľadávka zo zmluvy o úvere k 24.04.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Predčasné zosplatnenie úveru bolo doručované žalovanej bankou na adresu S. X, XXX XX U., žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote, táto sa vrátila späť banke dňa 21.05.2015 s reláciou pošty, že žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote.
14. Podľa listiny: „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017“ bola výška čerpaného úveru 5.100,- Eur, splatená bola suma 695,94 Eur, celková dlžná istina ku dňu 31.10.2017 bola vyčíslená na čiastku 4.404,06 Eur s tým, že sú tu uvedené jednotlivé zaplatené splátky za obdobie od 01.10.2012 do 02.06.2016 s uvedením celkovej výšky uhradenej splátky a s rozpočítaním aká časť tej ktorej splátky bola započítaná na poplatky, aká časť na úroky a aká časť na istinu, pričom celkovo boli zaplatené za toto obdobie splátky vo výške 2.474,50 Eur, z toho na poplatky suma 62,01 Eur, suma 1.716,55 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 695,95 Eur na istinu.
15. Žalobca k doplneniu žaloby pripojil ako prílohy i spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (č.l. 64-65 spisu), ďalej pripojil kalkulačku pre výpočet RPMN (č.l. 66 spisu).
16. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20.06.2018 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s., IČO: 31340890 ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692 ako postupníkom, pričom touto zmluvou postúpil postupca na postupníka ku dňu účinnosti zmluvy pohľadávky spolu s príslušenstvom špecifikované v Prílohe č. 1, a to čo do právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšky pohľadávok, pričom pohľadávky sú postupované so všetkým príslušenstvom a všetkými právami, povinnosťami a zabezpečovacími prostriedkami s nimi spojenými. Z výňatku z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 84 spisu), súd zistil, že je tu uvedená aj pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto súdneho konania.
17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka (znenie do 31.01.2013 platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných) zo zmluvy o úvere (§ 497).
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení platnom a účinnom do 30.09.2012, kedy zmluva o úvere bola uzatvorená), od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
22. Podľa § 506 Obchodného zákonníka (v znení platnom a účinnom do 30.09.2012, kedy zmluva o úvere bola uzatvorená), ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.03.2015), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.03.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.03.2015), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.03.2015), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
29. Úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka zavedená Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinného od 01.04.2004, ktorou sa napĺňali ciele Smernice Rady 93/13/EHS z 25.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná úprava citovaného zákonného ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca ani nenamietal, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovanou ako spotrebiteľom tejto jeho bankovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá síce typovo bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka, avšak nároky z nej sa posudzujú podľa jednak osobitného zákona, ktorým je Zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a jednak podľa všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcimi z občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 a nasl.. Sporný vzťah tak treba posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Napriek úprave zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013).
30. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 18.09.2012), ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a/ druh spotrebiteľského úveru, b/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta, právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d/ meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e/ identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo tovaru alebo služby neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l/ právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m/ súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n/ prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o/ úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p/ upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q/ veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r/ výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s/ informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t/ právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w/ právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, tiež podľa písm. b/ uvedeného zákonného ustanovenia, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
34. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
35. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“).
38. Podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
39. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, avšak v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
41. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah, kde mali právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorenú Zmluvu o úvere č. 6227329587 dňa 18.09.2012. Právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvu o úvere ako veriteľ, žalovaná ju uzatvorila ako dlžníčka. Na základe zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 5.100,- Eur za zmluvne dohodnutých podmienok. Súd podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole z hľadiska ochrany žalovanej ako spotrebiteľky a vyhodnotil ju ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu (banka) konal v rámci svojho podnikania a obchodnej činnosti, keď v rámci tohto svojho podnikania a obchodnej činnosti poskytol žalovanej ako fyzickej osobe úver. Žalovaná pri uzatvorení zmluvného vzťahu nekonala v rámci svojho podnikania, preto má postavenie spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským, zmluva o úvere podlieha právnemu režimu § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, avšak prednostne právnemu režimu osobitného zákona, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol platný a účinný a to zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva uzavretá medzi veriteľom a žalovanou je typickou spotrebiteľskou zmluvou, má spotrebiteľský charakter napriek povahe tzv. absolútneho obchodu (§ 497 Obchodného zákonníka) s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného i zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka). Typovo táto spotrebiteľská zmluva bola síce uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale nepochybne vzhľadom na svoj spotrebiteľský charakter, vzhľadom na charakter postavenia žalovanej ako spotrebiteľky, táto podlieha právnemu režimu § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a právnemu režimu už uvedeného zákona č. 129/2010 Z.z..
42. V tejto súvislosti súd poukazuje, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná Zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý pokiaľ ide posudzovanie takých otázok, ako je otázka premlčania, otázka ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky, ktoré bolo ustálené v aplikačnej praxi súdov prijatím tejto novelizácie, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I. ÚS/402/2013 zo dňa 19.06.2013 v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. V tejto otázke je súdna prax už ustálená. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj v tomto ohľade je súdna prax ustálená (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Ncdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015). V tejto súvislosti súd reaguje na vyjadrenie a stanovisko žalobcu doručené súdu dňa 16.05.2018, v ktorom poukazuje žalobca na zákaz retroaktivity právnych noriem s poukazom už na prijatú novelu § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá podľa žalobcu sa na vzťah, ktorý vznikol pred účinnosťou tejto novely nevzťahuje, to znamená, že nespadá ani na úpravu vzťahov medzi stranami sporu. S týmto stanoviskom žalobcu súd nesúhlasí s poukazom na vyššie uvedené dôvody.
43. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere, na základe ktorej mala žalovaná poskytnutý úver, ani samotný fakt, že žalovaná porušila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, keď prestala splácať poskytnutý úver riadne a včas v dohodnutých mesačných splátkach. Napokon žalobca túto skutočnosť preukázal výpisom stavu úveru. Preto veriteľ, banka s poukazom na dojednanie v Obchodných podmienkach oprávnene pristúpil k zosplatneniu dlhu pre neplnenie splátok úveru zo strany žalovanej. Súd po preskúmaní tohto postupu konštatuje, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa, banka pred zosplatnením úveru vyzvala žalovanú na úhradu dlžných splátok výzvou zo dňa 08.04.2015, umožnila žalovanej aby dlžné splátky zaplatila v dodatočnej lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy s tým, že upozornila žalovanú na oprávnenie využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatným z dôvodu porušenia žalovanou záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere splácať svoj záväzok riadne a včas v dohodnutých mesačných splátkach. Výzva bola odoslaná pre žalovanú dňa 08.04.2015. Žalovaná podľa tejto výzvy neplnila, preto banka oprávnene v súlade s právnymi predpismi, ako aj v súlade so zmluvnými dojednaniami v obchodných podmienkach pristúpila k zosplatneniu úveru predčasne ku dňu 24.04.2015 listom zo dňa 24.04.2015, ktorý banka odoslala žalovanej, žalovaná si však výzvu neprevzala v odbernej lehote. V predmetnej výzve banka pre žalovanú uviedla, že jej úverová pohľadávka sa ku dňu 24.04.2015 stáva predčasne splatnou v celkom rozsahu. Konečná splatnosť úveru v zmysle zmluvných dojednaní bola dojednaná až na deň 25.09.2020, avšak nakoľko žalovaná porušila záväzok zo zmluvy o úvere, banka predčasne zosplatnila úver ku dňu 24.04.2015. Banka predčasne zosplatniť úver využila v zmysle zákona, napokon aj v zmysle zmluvných dojednaní, tak ako to vyplýva z článku 9, bod 9.2 Obchodných podmienok.
44. Samotná zmluva o úvere z hľadiska Zákona č. 129/2010 Z.z., obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Obsahuje sumu poskytnutého úveru 5.100,- Eur, ďalej záväzok žalovanej splácať úver v mesačných splátkach vo výške 88,50 Eur, z čoho suma 86,- Eur pripadá na úver a úroky a suma 2,50 Eur na poplatok za správu úverového účtu, čo je riadne špecifikované v zmluve o úvere. Strany si dojednali za poskytnutie úveru odplatu vo forme úroku vo výške 12,90 % ročne. V zmluve o úvere sú vyčíslené i celkové náklady žalovanej ako spotrebiteľky na úver, a to v sume 3.438,34 Eur. Zo zmluvy vyplýva i splatnosť jednotlivých mesačných splátok, prvá mesačná splátka bola splatná dňa 25.10.2012, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 25.09.2020. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 96 mesačných splátkach so splatnosťou každej mesačnej splátky vždy do 25.-teho dňa v mesiaci. V zmluve o úvere je uvedená i RPMN 15,37 %, i priemerná RPMN 19,08 %. K zmluve o úvere bol vyhotovený i predpis splátok, z ktorého žalovaná ako spotrebiteľka mala zrejmé, v akej výške má platiť mesačné splátky, aká je splatnosť jednotlivých mesačných splátok, kedy je konečná splatnosť úveru, čo zo splátky sa započítava na istinu, čo na úroky. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, z ktorých žalovaná ako spotrebiteľka mohla usúdiť v akej cene jej banka úver a za akých podmienok jej banka úver poskytuje.
45. Súd ďalej preskúmal nárok žalobcu z hľadiska výšky uplatneného dlhu, či je tento v súlade so zákonnou úpravou. Žalovaná vyčerpala úver v plnej výške, t.j. v sume 5.100,- Eur, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, a napokon vyplýva zo zmluvy o úvere, ako i z listiny predloženej žalobcom „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017“. Žalovaná čerpala úver jednorazovo dňa 18.09.2012. Doposiaľ na istinu úveru uhradila čiastku 695,95 Eur, ktorá skutočnosť v konaní nebola tiež sporná, a ktorá skutočnosť vyplýva i z listiny predloženej žalobcom „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017“. Potom žalobcovi na istine úveru dlhuje čiastku 4.404,06 Eur, keď žalobca podal dôvodne žalobu o zaplatenie istiny 4.404,06 Eur voči žalovanej. Žalovaná celkovo uhradila doposiaľ čiastku 2.474,50 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami, konkrétne článkom 7 bod 7.3 započítaná v sume 62,01 Eur na poplatky, v sume 1.716,55 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a v sume 695,95 Eur na istinu. Pokiaľ žalobca odôvodňoval tento postup v zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok, neodôvodňoval to správne, pretože z predložených obchodných podmienok nevyplýva vôbec dojednanie článku 5 bod 5.6 obchodných podmienok, predložené obchodné podmienky takéto dojednanie v tomto bode neupravujú.
46. Žalobca v konaní uplatnil nárok i na zaplatenie zmluvných úrokov spolu v sume 1.896,29 Eur (766,25 Eur + 1.130,04 Eur), ako i zmluvných úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 4.404,06 Eur vo výške 12,90 % ročne od 01.11.2017 do zaplatenia. V tejto časti žaloby súd posúdil žalobu dôvodnú len v časti o zaplatenie zmluvných úrokov v sume 1.721,79 Eur, v zvyšujúcej časti, pokiaľ ide o žalované zmluvné úroky, teda v časti o ich zaplatenie v sume 174,50 Eur a v časti o ich zaplatenie vo výške 12,90 % ročne z istiny 4.404,06 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia žalobu žalobcu zamietol.
47. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
48. Z dôvodov vyššie uvedených dohoda podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIS). Súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015.
49. Vo veci je nepochybné, že veriteľ, banka predčasne zosplatnila úver ku dňu 24.04.2015, keď keby žalovaná úver splácala riadne a včas podľa zmluvne dohodnutých podmienok, konečná splatnosť úveru by nastala až dňa 25.09.2020. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 5.100,- Eur, jej celkové náklady ako spotrebiteľky na úver boli vyčíslené v zmluve o úvere v čiastke 3.438,34 Eur, teda pri riadnom splácaní úveru žalovaná by zaplatila veriteľovi čiastku 8.538,34 Eur. Z nákladov v čiastke 3.438,34 Eur, ktoré boli vyčíslené bankou počas trvania celého úverového vzťahu, teda ku dňu 25.09.2020 žalovaná uhradila čiastku 1.716,55 Eur, ktorá bola bankou započítaná na úroky. Potom zo sumy celkových nákladov 3.438,34 Eur po zohľadnení čiastky 1.716,55 Eur zostáva povinnosť žalovanej zaplatiť na úrokoch banke čiastku 1.721,79 Eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal ako nárok voči žalovanej. Túto odplatu spolu s čiastkou 1.716,55 Eur by žalovaná banke zaplatila spolu v sume 3.438,34 Eur tak ako to bolo dojednané v zmluve o úvere v prípade, keby konečná splatnosť úveru nastala až dňa 25.09.2020. Podľa názoru súdu potom žalobca má nárok na zaplatenie úrokov len vo výške 1.721,79 Eur, v prevyšujúcej časti vyčíslených úrokov vo výške 174,50 Eur a v časti žaloby o zaplatenie ďalších úrokov vo výške 12,90 % ročne zo sumy 4.404,06 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
50. Súd sa totiž nestotožnil s názorom žalobcu, že na tento zmluvný úrok dojednaný vo výške 12,90 % ročne by mal mať žalobca nárok po zosplatnení úveru zo zvyšnej dlžnej časti istiny úveru až do skutočného zaplatenia tejto istiny, a to aj nad rámec pôvodne dojednanej sumy predstavujúcej úrok z úveru. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ využil svoje zákonné i zmluvné právo, aby v dôsledku omeškania dlžníka, žalovanej s úhradou jednotlivých splátok úveru, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru na základe čoho vznikla žalovanej ako dlžníkovi povinnosť vrátiť celú dlžnú sumu spolu s úrokmi, keďže došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Súd zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má veriteľ právo, aby dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dojednanými úrokmi, pritom cena úveru, ktorú tvorí popri prípadne dohodnutej odplate, výška úroku, je daná už pri uzavretí úverovej zmluvy s tým, že následne je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov na určitý počet splátok v konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv fakt, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením úveru, resp. jeho časti, ale v takomto prípade nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania. Tento názor potvrdzuje aj samotné znenie § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ v prípade omeškania dlžníka oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, t.j. ak veriteľ využije právo odstúpiť od zmluvy o úvere, resp. vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, vzniká mu nárok vrátiť celú dlžnú sumu okamžite bez ohľadu na pôvodne dojednanú splatnosť a zároveň nárok na vrátenie úroku v celkovej dohodnutej sume až do pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru. Inak povedané, veriteľ má v takomto prípade nárok na to, aby mu dlžník ihneď uhradil všetky splátky úveru v pôvodne dohodnutej výške. Bol by neudržateľný preto taký právny názor, v zmysle ktorého by po zosplatnení úveru mal veriteľ nárok iba na vrátenie nesplatenej časti istiny a riadneho úroku vypočítaného k dátumu zosplatnenia úveru, keďže by to znamenalo neoprávnenú a ničím neodôvodniteľnú výhodu dlžníka na úkor veriteľa. Avšak na druhej strane súd zastáva názor, že výška odplaty veriteľa dojednaná formou riadneho úroku z úveru, pokiaľ ide o jej celkovú výšku, má byť určená pri vzniku tohto úverového vzťahu spôsobom vyššie uvedeným, a táto odplata nemá narastať z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou dlhu resp. jednotlivých splátok. V takomto prípade veriteľovi totiž vzniká okrem pôvodne dojednanej a vyčíslenej výšky úroku z úveru aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Pre prípad, že by žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie riadneho zmluvného úroku z úveru bez časového obmedzenia až do zaplatenia istiny aj nad rámec pôvodne dojednanej sumy predstavujúcej úrok z úveru od obchodných podmienok, konkrétne od článku 9 bod 9.2 obchodných podmienok tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy o úvere, súd k tomuto uvádza, že takéto zmluvné dojednanie sa netýka predmetu plnenia resp. ceny plnenia. Predmetom plnenia pri zmluve o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a cenou plnenia je dohodnutý úrok, čo vyplýva z úpravy v Obchodnom zákonníku. Zmluvné dojednanie modifikujúce platenie úroku z úveru pre prípad odstúpenia od zmluvy, resp. pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nedodrží svoje zmluvné povinnosti už nemožno považovať za dojednanie týkajúce sa ceny plnenia, ktoré by bolo vyňaté z posúdenia neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd totiž posudzuje ne-/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. súd musí posúdiť, či niektoré zmluvné ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Po posúdení vyššie citovaného znenia zmluvného dojednania súd dospel k záveru, že toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Ako už súd uviedol, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľ mal nárok na platenie zmluvného úroku aj za obdobie po uplynutí pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru resp. jeho jednotlivých splátok, t.j. nad sumu pôvodne dojednaného úroku z úveru. Pokiaľ si veriteľ ako dodávateľ, ktorý pripravuje typovú zmluvu o úvere takéto právo zabezpečí tým, že ho vloží do zmluvy vo forme zmluvného dojednania, ktorého začlenenie do zmluvy v časti obchodných podmienok spotrebiteľ v zásade nemôže ovplyvniť, pričom jeho účinkom je vznik pre spotrebiteľa nevýhodnejšej pozície, než by mu vyplývala na základe zákonnej úpravy, je potrebné takéto zmluvné dojednanie považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je preto neplatné s poukazom aj na § 39, § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
51. Napokon žalobca v konaní uplatnil i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.404,06 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia. Tento nárok žalobcu súd posúdil ako opodstatnený a v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaná je preukázateľne v omeškaní s úhradou istiny 4.404,06 Eur, pričom jej omeškanie stále trvá. Žalobca preto má nárok na zaplatenie zo žalovanej a prisúdenej istiny i úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 prvá veta a v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 s prihliadnutím na § 10c citovaného vládneho nariadenia, avšak v platnom znení. Záväzkový vzťah vznikol do 31.01.2013, preto na výšku úrokov z omeškania platí ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z., v platnom znení do 31.01.2013. Výška úrokov z omeškania v zmysle tohto ustanovenia bola o 8 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5,25 % ročne, teda v nižšej než je zákonná miera, preto súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel, keďže žalobca neprekročil zákonom stanovenú mieru pri uplatnení sadzby úrokov z omeškania, keď ju uplatnil len vo výške 5,25 % ročne z prisúdenej istiny od 01.11.2017 do zaplatenia.
52. Aktívna legitimácia žalobcu je v konaní preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2018 v spojení s výpisom z prílohy k nej, keď žalobca v konaní touto zmluvou preukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku o ktorý v konaní ide v zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. predmetnú pohľadávku s príslušenstvom počas súdneho konania postúpila na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., teda v tomto konaní žalobcu.
53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. V spore bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení 94 % (6.125,82 ÷ 6.300,35 = 0,97, t.j. 97 %, 174,50 ÷ 6.300,35 = 0,03 t.j. 3 %, 97 % - 3 % = 94 %).
57. Na základe vyššie uvedeného potom žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).