Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/268/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47258713, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovanému: D. W., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 1.842,21 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 866,14 eura spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 866,14 eura od 5.2.2013 až do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 30,- eur, vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky.

II. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 976,07 eura, úrokov z omeškania zo sumy 976,07 eura, úrokov z úveru zo sumy 1.561,73 eura súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

IV. Bývalému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava - Petržalka, IČO: 42260086, za obdobie od 10.6.2014 do 30.6.2016 nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, žalobou zo dňa 13.11.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 2.12.2013, žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1.842,21 eura spolu s 39 % ročným úrokom zo sumy 272,62 eura od 5.2.2013 až do zaplatenia, s 39 % ročným úrokom zo sumy 1.289,11 eura od 5.2.2013 až do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 310,77 eura od 12.4.2013 do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.531,44 eura od 5.2.2013 do zaplatenia, titulom nesplatenia úveru z dvoch zmlúv uzavretých medzi stranami sporu dňa 15.5.2010 a dňa 31.8.2011. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka 9Ro/246/2013.

2. Žalobný nárok odvodzovala od zmluvného vzťahu strán sporu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.5.2010 a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.8.2011. Pohľadávku v časti 310,77

eura si pôvodný žalobca uplatnil zo zmluvy zo dňa 15.5.2010, ktorú uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 431,10 eura, ktorý bol žalovaný povinný splácať v 36 mesačných splátkach po 20,49 eura počnúc dňom 15.6.2010. Celkom mal veriteľovi zaplatiť sumu 737,64 eura. Žalovaný neuhradil z predmetného úveru celkom sumu 310,77 eura, pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru v sume 272,62 eura a dlžných úrokov v sume 38,15 eura vypočítaných k 4.2.2013. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil 39 % ročný úrok z úveru z neuhradenej istiny úveru vo výške 272,62 eura od 5.2.2013 až do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania zo sumy 310,77 eura od 12.4.2013 až do zaplatenia. Pohľadávku v časti 1.531,44 eura si pôvodný žalobca uplatnil zo zmluvy zo dňa 31.8.2011, ktorú uzavrela ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej poskytla žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 1.308,30 eura, ktorý bol žalovaný povinný splácať v 36 mesačných splátkach po 62,18 eura počnúc dňom 15.9.2011. Celkom mal zaplatiť veriteľovi sumu 2.238,48 eura. Žalovaný neuhradil z predmetného úveru celkom sumu 1.531,44 eura, pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru v sume 1.289,11 eura a dlžných úrokov v sume 242,33 eura vypočítaných k 4.2.2013. Pôvodný žalobca si zároveň si uplatnil 39 % ročný úrok z úveru z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.289,11 eura od 5.2.2013 až do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania zo sumy 1.531,44 eura od 5.2.2013 až do zaplatenia.

3. Nakoľko vo veci nebolo možné rozhodnúť platobným rozkazom, bola preradená do súdneho registra C, a dňa 19.12.2013 jej bola pridelená nová spisová značka: 4C/268/2013.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Elektronickým podaním bez autorizácie podľa osobitného predpisu, doručeným súdu dňa 10.6.2014, Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42260086, oznámilo súdu, že vstupuje do konania na stranu žalovaného spotrebiteľa ako vedľajší účastník za účelom ochrany jeho práv. Zároveň požiadalo súd o zaslanie žaloby s prílohami, aby sa mohlo k nej vyjadriť.

6. Pôvodný žalobca zanikol v dôsledku cezhraničného zlúčenia bez likvidácie zlúčením, pričom spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jeho univerzálnym právnym nástupcom s účinnosťou od 1.7.2016. Keďže k zlúčeniu došlo ku dňu 30.6.2016, t. j. pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, súd pokračoval v konaní s univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalobcu ako so žalobcom bez potreby vydania osobitného uznesenia o pokračovaní v konaní podľa § 64 Civilného sporového poriadku, riadiac sa vtedy platnou a účinnou právnou úpravou k 30.6.2016, a to ust. § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.5.2010, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere z 31.8.2011, výpoveďou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.2.2013, doručenkou o prevzatí tejto výpovede, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 7.2.2013 a doručenkou o prevzatí tohto oznámenia, prehľadmi platieb žalovaného z predmetných zmlúv, potvrdeniami o odfinancovaní a potvrdeniami o úhrade splátok, ako aj výsluchom žalovaného a jeho vyjadreniami, a z i s t i l t e n t o s k u t k o v ý s t a v :

8. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 15.5.2010 súd zistil, že pôvodný žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na kúpu tovaru - LCD televízora s kúpnou cenou 479,- eur. Pôvodný žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 431,10 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom z úveru vo výške 39 % p. a. v 36 mesačných splátkach po 20,19 eura vždy k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky najskôr 15.6.2010. Termín konečnej splatnosti úveru v zmluve nie je uvedený. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť pôvodnému žalobcovi, bola 737,64 eura, a teda náklady žalovaného spotrebiteľa z predmetného úveru predstavovali celkom sumu 306,54 eura. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 46,79 %. Zo zmluvy nie je možné zistiť, aká konkrétna časť splátok tvorí splátku istiny úveru a aká splátku úroku z úveru a aká splátku iných poplatkov.

9. Zo Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s. (ďalej len „VOP“) účinnými od 1.4.2010, nachádzajúcimi sa na rube zmluvy z 15.5.2010, napísanými drobným písmom

vo veľkosti cca 1,5 mm, súd zistil, že zmluva o úvere bola uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich. Pôvodný žalobca bol oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace (čl. III., bod 6.1. VOP). Podľa čl. V., bodu 3. VOP, pôvodný žalobca bol v prípade omeškania žalovaného s platením akejkoľvek splátky riadne a včas oprávnený požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Pôvodný žalobca si vyhradil právo jednostranne meniť náklady/poplatky (čl. V., bod 6. VOP).

10. Z výpovede zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX súd zistil, že pôvodný žalobca vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú so žalovaným 15.5.2010, na základe ktorej zmluvy pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 431,10 eura. Výpoveď odôvodnil tým, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas, pričom účinnosťou výpovede sa úver stane splatným v celom rozsahu. Výška neuhradenej časti úveru zodpovedala sume 310,77 eura, z toho neuhradená istina v sume 272,62 eura a dlžné úroky a poplatky v sume 38,15 eura. Z doručenky zo dňa 11.2.2013 súd zistil, že v daný deň bola výpoveď doručená žalovanému.

11. Z prehľadu platieb žalovaného na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX súd zistil, že z predmetného úveru žalovaný čerpal dňa 20.5.2010 sumu 431,10 eura, ktorá bola uhradená v prospech predávajúceho. Žalovaný z predmetného úveru za obdobie od 20.5.2010 do 15.1.2013 zaplatil celkom sumu 479,07 eura. Pôvodný žalobca k 4.2.2013 evidoval voči žalovanému dlh v sume 310,77 eura pozostávajúci z dlžnej istiny úveru v sume 272,62 eura, úrokov, poistného a ostatných poplatkov v sume 38,15 eura.

12. Z potvrdenia o odfinancovaní vystaveného žalobcom dňa 27.1.2017 súd zistil, že z úverového prípadu č. XXXXXXXXXXXXXX bol žalovanému dňa 20.5.2010 poskytnutý úver v sume 431,10 eura v prospech predajcu. Z potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na predmetom úverovom prípade, vystaveného žalobcom dňa 27.1.2017, súd zistil, že žalovaný z úveru uhradil celkom 479,07 eura.

13. Žalobca predložil súdu aj rozčlenenie všetkých 36 splátok zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXX s uvedením splatnosti každej zo splátok a s vyčíslením splátok istiny úveru a splátok úrokov z úveru. Nakoľko rozčlenenie splátok bolo vytlačené z nejakého informačného systému až dňa 27.1.2017, súd sa ním pri dokazovaní viac nezaoberal, pretože touto listinou žalobca nepreukázal, že by žalovanému bol pri uzatváraní zmluvy odovzdaný aj tento rozpis splátok.

14. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 31.8.2011 súd zistil, že pôvodný žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na kúpu tovaru - kotla s kúpnou cenou 1.508,30 eura. Pôvodný žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 1.308,30 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom z úveru vo fixnej výške 39 % p. a. v 36 mesačných splátkach po 62,18 eura vždy k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky k 15.11.2011 s termínom končenej splatnosti úveru dňa 15.8.2014. Žalovaný bol tak povinný zaplatiť pôvodnému žalobcovi celkom sumu 2.238,48 eura. RPMN podľa zmluvy bola 46,78 %. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný má právo kedykoľvek úplne alebo čiastočne splatiť poskytnutý úver pred lehotou splatnosti s tým, že túto skutočnosť sa zaviazala oznámiť pôvodnému žalobcovi minimálne 30 dní písomne vopred (bod 1. zmluvy). Zmluva bola uzavretá na dobu určitú na dobu trvania záväzkov zo zmluvy (bod 2.1. zmluvy). Zo zmluvy nie je možné zistiť, aká konkrétna časť splátok tvorí splátku istiny úveru a aká splátku úroku z úveru a aká splátku iných poplatkov. V zmluve sa strany, okrem iného, dohodli, že v prípade, že žalovaný nebude splácať poskytnutý úver riadne a včas, alebo ak žalovaný poskytol pôvodnému žalobcovi nepravdivé údaje, pôvodný žalobca bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, t. j. požadovať od žalovaného splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú pôvodný žalobca určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (časť 3., bod 4.1. zmluvy). Taktiež je oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ako aj náhradu škody, ktorá by pôvodnému žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením povinností žalovaného (časť 3., bod 4.2. zmluvy). Nesplatená istina je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve, t.j. žalovaný je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru až do vrátenia peňažných prostriedkov v celom

rozsahu (časť 3., bod 4.4. zmluvy). Podľa bodu 13. časti 3. zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj aktuálny Sadzobník poplatkov a Reklamačný poriadok, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke pôvodného žalobcu a sú dostupné v sídle pôvodného žalobcu. Pôvodný žalobca mal podľa zmluvy oprávnenie jednostranne meniť výšku poplatkov stanovených Sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach, napr. zmena všeobecne záväzných právnych predpisov, zmena úrokových sadzieb na finančných trhoch alebo zmeny obchodnej politiky.

15. Z oznámenia zo dňa 7.2.2013 o mimoriadnej splatnosti úveru súd zistil, že pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 4.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo zmluvy, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 1.308,30 eura. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil z dôvodu, že žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.531,44 eura pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 1.289,11 eura a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 242,33 eura. Z doručenky zo dňa 11.2.2013 súd zistil, že v daný deň bolo predmetné oznámenie doručené žalovanému.

16. Z prehľadu platieb žalovaného na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX súd zistil, že z predmetného úveru žalovaný čerpal dňa 7.9.2011 sumu 1.308,30 eura, ktorá bola uhradená v prospech predávajúceho. Žalovaný z predmetného úveru za obdobie od 7.9.2011 do 15.1.2013 zaplatil celkom sumu 442,16 eura. Pôvodný žalobca k 4.2.2013 evidovala voči žalovanému dlh v sume 1.531,44 eura pozostávajúci z dlžnej istiny úveru v sume 1.289,11 eura, úrokov, poistného a ostatných poplatkov v sume 242,33 eura.

17. Z potvrdenia o odfinancovaní vystaveného žalobcom dňa 27.1.2017 súd zistil, že z úverového prípadu č. XXXXXXXXXXXXXX bol žalovanému dňa 7.9.2011 poskytnutý úver v sume 1.308,30 eura v prospech predajcu. Z potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na predmetom úverovom prípade, vystaveného žalobcom dňa 27.1.2017, súd zistil, že žalovaný z úveru uhradil celkom 442,16 eura.

18. Žalobca predložil súdu aj rozčlenenie všetkých 36 splátok zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXX s uvedením splatnosti každej zo splátok a s vyčíslením splátok istiny úveru a splátok úrokov z úveru. Nakoľko rozčlenenie splátok bolo vytlačené z nejakého informačného systému až dňa 27.1.2017, súd sa ním pri dokazovaní viac nezaoberal, pretože touto listinou žalobca nepreukázal, že by žalovanému bol pri uzatváraní zmluvy odovzdaný aj tento rozpis splátok.

19. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 12.4.2017, ako aj z jeho vyjadrení na pojednávaniach dňa 12.4.2017 a dňa 29.11.2018 súd zistil, že ten je si vedomý dlhov z oboch úverových zmlúv, ale že nevie s istotou, akú presnú sumu dlhuje žalobcovi. Je ochotný splácať dlžnú sumu v splátkach po 10,- eur mesačne, pretože je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok v sume 314,- eur mesačne, jeho manželka dostáva iba rodinné prídavky na dieťa, a to na dcéru, ktorá je školopovinná. Výška prídavkov je 23,- eur mesačne. Býva spolu s manželkou, s dcérou a so synom v prístavbe u rodičov, ktorým žalovaný prispieva na náklady sumou 120,- eur až 130,- eur mesačne.

20. Súdu je z jeho úradnej činnosti, ako aj z výpisu z Obchodného registra SR, známe, že pôvodný žalobca v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikol bez likvidácie zlúčením, pričom spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jeho univerzálnym právnym nástupcom s účinnosťou od 1.7.2016.

21. Súd v e c p r á v n e p o s ú d i l nasledovne:

22. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „“ v príslušnom tvare/, v znení účinnom ku dňu uzavretia oboch zmlúv o úvere).

23. Podľa § 497 v príslušnom znení, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), v znení účinnom ku dňu uzavretia oboch zmlúv o úvere, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare) v znení účinnom ku dňu uzavretia oboch zmlúv o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia oboch zmlúv o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 v znení účinnom ku dňu uzavretia oboch zmlúv o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Ustanovenie § 52 ods. 2 bolo s účinnosťou od 1.4.2015 doplnené o tretiu vetu, podľa ktorej, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela, ktorou bolo doplnené predmetné ustanovenie do Občianskeho zákonníka, nemá prechodné ustanovenia, a teda vzťahuje sa aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou.

29. Podľa § 565 v znení účinnom ku dňu uzavretia oboch zmlúv o úvere, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 15.5.2010, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 15.5.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

32. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 15.5.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať, okrem iného, aj g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, a i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

33. Podľa § 4 ods. 3, druhej vety zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 15.5.2010, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

34. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 15.5.2010, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 31.8.2011, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

36. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 31.8.2011, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

37. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (pozn. § 52 až § 60 obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať aj ďalšie podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., medzi ktoré patrí aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona).

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 31.8.2011, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

39. Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

40. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len „ECB“/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

42. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

43. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením neuhradenej časti úveru zo zmluvy z 15.5.2010 dňom bezprostredne nasledujúcim po doručení výpovede zo zmluvy žalovanému, t. j. dňom 12.2.2013. Do omeškania s platením neuhradenej časti úveru zo zmluvy zo dňa 31.8.2011 sa dostal dňom

bezprostredne nasledujúcim po zosplatnení úveru, t. j. dňom 5.2.2013. Základná úroková sadzba ECB platná k 12.2.2013 a k 5.2.2013 bola 0,75 %, Výška úrokov z omeškania v danom prípade zodpovedala 0,75 % ročne + 8 percentuálnych bodov, t. j. 8,75 % ročne z dlžnej sumy.

44. Podľa § 93 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom ku dňu vstupu Spotrebiteľského združenia OSA do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (ďalej len „O.s.p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“ v príslušnom tvare), ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

45. Občiansky súdny poriadok bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom, a to s účinnosťou od 1.7.2016 (§ 473, § 474 Civilného sporového poriadku).

46. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších prepisov (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

47. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

48. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

49. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

50. Podľa § 95 ods. 2 CSP, subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

51. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

52. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

53. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.5.2010, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere z 31.8.2011, výpoveďou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.2.2013, doručenkou o prevzatí tejto výpovede, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 7.2.2013 a doručenkou o prevzatí tohto oznámenia, prehľadmi platieb žalovaného z predmetných zmlúv, potvrdeniami o odfinancovaní a potvrdeniami o úhrade splátok, ako aj výsluchom žalovaného a jeho vyjadreniami, s ú d m a l z a p r e u k á z a n é , že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vznikol dňa 15.5.2010 záväzkový právny vzťah založený Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a dňa 31.8.2011 medzi nimi vznikol ďalší záväzkový právny vzťah založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb. Na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.5.2010 pôvodný žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na kúpu tovaru - LCD televízora s kúpnou cenou 479,- eur. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver v sume 431,10 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom z úveru vo výške 39 % p. a. v 36 mesačných splátkach po 20,19 eura vždy k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej

splátky najskôr 15.6.2010. Termín konečnej splatnosti úveru v zmluve nie je uvedený. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť pôvodnému žalobcovi, bola 737,64 eura, a teda náklady žalovaného spotrebiteľa z predmetného úveru predstavovali celkom sumu 306,54 eura. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 46,79 %. Zo zmluvy nie je možné zistiť, aká konkrétna časť splátok tvorí splátku istiny úveru a aká splátku úroku z úveru a aká splátku iných poplatkov. Keďže žalovaný neplatil splátky úveru riadne a včas, pôvodný veriteľ úveru vypovedal zmluvu o úvere výpoveďou zo dňa 7.2.2013, doručenou žalovanému dňa 11.2.2013. Žalovaný z úveru zo zmluvy zo dňa 15.5.2010 uhradil celkom sumu 479,07 eura. O pravdivosti tejto skutočnosti súd nemal pochybnosti, nakoľko žalovaný túto sumu nenamietal.

54. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXČ.XXXXXXXX zo dňa 31.8.2011 pôvodný žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na kúpu tovaru - kotla s kúpnou cenou 1.508,30 eura. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1.308,30 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom z úveru vo fixnej výške 39 % p. a. v 36 mesačných splátkach po 62,18 eura vždy k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky k 15.11.2011 s termínom končenej splatnosti úveru dňa 15.8.2014. Žalovaný bol povinný zaplatiť pôvodnému žalobkyni celkom sumu 2.238,48 eura. RPMN podľa zmluvy bola 46,78 %. Zo zmluvy nie je možné zistiť, aká konkrétna časť splátok tvorí splátku istiny úveru a aká splátku úroku z úveru a aká splátku iných poplatkov. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, pôvodný veriteľ, t. j. pôvodný žalobca, využil právo dohodnuté v zmluve na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru k 4.2.2013, a vyzval žalovaného na zaplatenie nesplatenej časti úveru v sume 1.531,44 eura vrátane príslušenstva. Žalovaný z úveru zo zmluvy zo dňa 31.8.2011 uhradil celkom sumu 442,16 eura. O pravdivosti tejto skutočnosti súd nemal pochybnosti, nakoľko žalovaný túto sumu nenamietal.

55. Pôvodný žalobca zanikol k 30.6.2016, a jeho univerzálnym právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, s ktorou súd pokračoval v konaní ako so žalobcom.

56. Obe predmetné zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami, pričom zmluva zo dňa 15.5.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v príslušnom znení, a zmluva zo dňa 31.8.2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Obe sú zároveň spotrebiteľskými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko pôvodný žalobca poskytol žalovanému plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní oboch zmlúv a pri plnení zo zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označený identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu. V danom prípade ide o tzv. formulárové zmluvy na predtlačenom formulári, do ktorých boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže na základe týchto zmlúv pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákonov o spotrebiteľských úveroch, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a zákona č. 129/2010 Z. z. v príslušnom znení, ako spotrebiteľské úvery a podporne podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ust. § 3 ods. 3 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, priznáva každému spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými obchodnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú upravené v ust. § 52 až § 54 OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa,

57. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.5.2010 neobsahuje dve obligatórne zákonné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá je obligatórnou obsahovou náležitosťou podľa § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, a neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je obligatórnou obsahovou náležitosťou podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona. Zmluva obsahuje síce počet splátok a ich periodicitu, neobsahuje však dátum konečnej splatnosti úveru. Zo zmluvy nie je možné zistiť, akú časť splátky úveru predstavuje splátka istina úveru, akú časť splátka úrokov z úveru a akú splátka poplatkov z úveru. Citovaný zákon v ust. § 4 ods. 3 s absenciou týchto obligatórnych zákonných náležitostí spája sankciu bezodplatnosti a bezúročnosti úveru.

58. Zmluva o úvere zo dňa 31.8.2011 neobsahuje obligatórnu zákonnú náležitosť upravenú v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a to počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože zo zmluvy nie je možné zistiť, aká konkrétna časť, príp. aký pomer jednotlivých splátok úveru predstavuje splátky istiny úveru, aká splátky úrokov z úveru a aká splátky poplatkov z úveru. Citovaný zákon v ust. § 11 ods. 1 písm. a) s absenciou tejto obligatórnej zákonnej náležitosti spája sankciu bezodplatnosti a bezúročnosti úveru.

59. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku konfrontácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav. Zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, a nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Práve preto bol prijatý zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z.), ktorý ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Tento výklad je potrebné zaujať aj vo vzťahu k predchádzajúcemu zákonu o spotrebiteľských úveroch, t. j. k zákonu č. 258/2001 Z. z.

60. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciu pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon, a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Medzi takéto ustanovenia nepochybne patrí uvedenie výšky a počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., predtým § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Špecifikácia splátky mala byť v danom prípade vyjadrená aspoň pomerným spôsobom (napr. percentuálne). Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť, v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pričom uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami neobsahovala, a nemožno potom konštatovať splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k tejto podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto poskytnutý úver žalobcom žalovanému je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

61. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti O. W.. podľa č. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľských úveroch a o zrušení smernice Rady 87/102/ES, ktorú boli členské štáty EÚ povinné transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov, zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto

články smernice v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.

62. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi citovanou smernicou ES a zákonom o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z., predtým zákon č. 258/2001 Z. z.). To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem, a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného, výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd zastáva názor, že napriek existencii citovanej smernice ES a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch (predtým § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.5.2018, sp. zn. 9Co/300/2017).

63. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd d o s p e l k z á v e r u , že obidva spotrebiteľské úvery poskytnuté žalovanému pôvodným žalobcom treba považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. vo vzťahu k úveru zo zmluvy zo dňa 15.5.2010, a podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. vo vzťahu k úveru zo zmluvy zo dňa 31.8.2011, nakoľko ani jedna zmluva nerozčleňuje splátky úveru na splátky istiny úveru, splátky úrokov z úveru a splátky iných poplatkov, a to ani pomerným vyjadrením jednotlivých zložiek splátok. Navyše, v zmluve zo dňa 15.5.2010 absentuje aj údaj o konečnej splatnosti úveru.

64. Keďže žalovaný uhradil pôvodnému žalobcovi z úveru zo zmluvy zo dňa 15.5.2010 sumu 479,07 eura, zaplatil tým žalobcovi viac, než bola suma istiny reálne poskytnutého úveru (431,10 eura), a preto zo zmluvy zo dňa 15.5.2010 súd nepriznal žalobcovi žiadnu sumu, ani úroky z omeškania. Z úveru zo zmluvy zo dňa 31.8.2011 žalovaný uhradil pôvodnému žalobcovi iba sumu 442,16 eura, a keďže úver za považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi sumu vo výške neuhradenej časti istiny reálne poskytnutého úveru v zodpovedajúcej výške 866,14 eura (vypočítané ako istina reálne poskytnutého úveru vo výške 1.308,30 eura mínus uhradená časť vo výške 442,16 eura). Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z priznanej istiny od 5.2.2013, t. j. odo dňa bezprostredne nasledujúceho po zosplatnení celého úveru. Vychádzajúc z ust. § 217 od. 2 CSP, § 232 ods. 4 súd umožnil žalovanému zaplatiť žalobcovi priznanú žalovanú sumu v pravidelných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky, pričom prihliadol na žiadosť žalovaného, na jeho osobné, majetkové a rodinné pomery, ako aj na výšku súdom uloženej peňažnej povinnosti žalovaného a jej príslušenstva. Žalobcom navrhnuté splátky vo výške 10,- eur mesačne by boli veľmi nízke v porovnaní s výškou súdom uloženej peňažnej povinnosti, preto súd rozhodol o splátkach tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

65. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol, nakoľko ju predstavujú úroky a poplatky, na ktoré žalobca nemá v danom prípade zo zákona nárok, keďže obidva úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.

66. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.842,21 eura, 39 % ročného úroku z úveru zo sumy 1.561,73 eura od 5.2.2013 až do zaplatenia, výška ktorého ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovala sumu 3.542,65 eura, a zaplatenie 8,75 % ročného úroku z omeškania, teda predmet sporu ku dňu vyhlásenia rozsudku bol 5.384,86 eura vrátane úrokov z úveru a 8,75 % ročný úrok z omeškania.

71. Žalobca bol v tomto spore úspešný v časti o zaplatenie 866,14 eura s úrokom z omeškania z tejto sumy, čo predstavuje 16,08 % predmetu sporu. Žalovaný bol úspešný v časti o zamietnutie sumy 976,07 eura s úrokom z omeškania z tejto sumy a v časti úrokov z úveru vo výške 39 % ročne zo sumy 1.561,73 eura, výška ktorých ku dňu vyhlásenia rozsudku bola 3.542,65 eura, t.j. žalovaný bol úspešný v časti sporu o zaplatenie sumy 4.518,72 eura vrátane úrokov z úveru a v časti úrokov z omeškania, čo predstavuje 83,92 %. Nakoľko žalovaný mal v tomto spore väčší úspech než žalobca, podľa § 255 ods. 2 mu vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu vypočítanom ako 83,92 % mínus 16,08 %, t. j. v rozsahu 67,84 %. Keďže žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (III. výrok).

72. Civilný sporový poriadok nepozná inštitút vedľajšieho účastníka, avšak Spotrebiteľské združenie OSA vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na stranu žalovaného v čase, keď mu to zákon umožňoval (§ 93 O.s.p.), a teda vstúpilo do konania a oprávnene sa konania zúčastnilo. Keďže podľa Občianskeho súdneho poriadku mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník s tým, že vedľajší účastník konal iba sám za seba (§ 93 ods. 4 prvej a druhej vety O.s.p.), súdu neostávalo nič iné, iba rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a bývalým vedľajším účastníkom, ktorý vystupoval v tomto spore na strane žalovaného, vychádzajúc z § 93 O.s.p., § 470 ods. 1, 2, čl. 4 ods. 1 a § 95 ods. 1 a § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Bývalý vedľajší účastník na strane žalovaného v tomto spore neurobil žiadny účelný úkon v prospech žalovaného, do konania dokonca vstúpil bez toho, aby disponoval s výslovným súhlasom žalovaného s účasťou tohto spotrebiteľského združenia v konaní na strane žalovaného. Bývalý vedľajší účastník sa k veci samej vôbec nevyjadril a neurobil ani žiadny iný procesný úkon. Vzhľadom na skutočnosť, že vystupoval na strane žalovaného, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi podľa pomeru úspechu v rozsahu 67,84 %, vychádzajúc s ust. § 251 CSP, ktoré pod trovami konania rozumie iba preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky vzniknuté v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, súdu neostávalo nič iné, iba podľa § 255 ods. 2 bývalému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznať, keďže bývalému vedľajšiemu účastníkovi žiadne preukázané, odôvodnené a účelné trovy konania nevznikli (IV. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.