Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-169-2017.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/169/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, proti žalovanému: O. Č., X. Č.. X, I., zastúpenému advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, Michalská č. 9, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2017, č.k. 51C/54/2013-111, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať a protokolárne odovzdať žalobcovi garsónku č. XX, nachádzajúcu sa na 4. poschodí bytového domu na X. ulici v I., súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXX, katastrálne územie X., zapísaného na LV č. X (ďalej len „byt“ alebo „garsónka“), v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa žaloby doručenej konajúcemu súdu dňa 04.03.2013 je žalobca vlastníkom bytového domu, súpisné číslo XXX, na X. ulici č. X K. I., zapísaného na LV č. X, pre katastrálne územie X.. Nájomnou zmluvou zo dňa 09.12.2009 prenechal žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi do užívania garsónku v predmetnej nehnuteľnosti, s tým, že nájomný vzťah vznikol ku dňu jej fyzického odovzdania a prevzatia, t.j. 10.12.2009. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, na čas trvania súdneho sporu vo veci uplatnenia vlastníckeho práva k bytu č. XX, na F. č. X v I., maximálne na dobu jedného roka. Dodatkom č. XXXXXXXXXXXX k nájomnej zmluve žalobca predĺžil dobu nájmu do 10.12.2011, pričom pred jej uplynutím žalovaný požiadal o jej ďalšie predĺženie a na výzvu žalobcu predložil dňa 28.12.2011 uznesenie Okresného súdu Bratislava I, ktorým zastavil konanie o zrušenie kúpnej zmluvy a vrátenie bytu pre nesplnenie poplatkovej povinnosti. Táto skutočnosť mala za následok, že žalovaný nesplnil podmienky na predĺženie nájomnej zmluvy. Žalobca preto listom zo dňa 03.01.2012 a následne zo dňa 28.02.2012 vyzval žalovaného na odovzdanie bytu, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval.
3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, aplikujúc ustanovenia § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 685 ods. 1 a § 710 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca ako vlastník a prenajímateľ garsónky v užívaní žalovaného, viazal predĺženie doby nájmu na splnenie podmienky, ktorou bolo vedenie súdneho sporu vo veci určenia vlastníckeho práva žalovaného k bytu na F. ulici v I..
Vzhľadom na to, že túto podmienku žalovaný nesplnil, vyzval ho listom zo dňa 03.01.2012 na odovzdanie bytu. V priebehu konania však žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne podal žalobu týkajúcu sa bytu na F. ulici v I., uhradil aj všetky existujúce záväzky vzťahujúce sa k bytu a následne požiadal žalobcu o obnovenie jeho nájmu. Žalobca v priebehu dvoch rokov o žiadosti žalovaného nerozhodol, avšak svojim postojom vzbudil u žalovaného dojem a očakávanie, že k uzavretiu novej nájomnej zmluvy pristúpi. Žalobca napokon odmietol obnoviť nájom bytu z dôvodu evidencie viacerých sťažností susedov žalovaného na jeho rušivé správanie; pravdivosť a opodstatnenosť týchto sťažností žalobca však nijakým spôsobom nepreveroval a nepreukázal, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom, nad mieru primeranú pomerom, obťažoval svojich susedov a zasahoval do ich práva pokojného užívania bytov a nebytových priestorov.
4. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v danej veci nebolo sporné, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol, a preto bol žalobca ako vlastník bytu oprávnený domáhať sa, aby žalovaný byt vypratal. Keďže aplikácia zákona nemôže byť čisto formálna, bez zreteľa na ústavné princípy a morálne záväzky, považoval konajúci súd za potrebné zvážiť, či vypratanie bytu v danom prípade nebude takým zásahom do práv na ochranu súkromného a rodinného života a obydlia, ktoré sa nezakladá na relevantných dôvodoch v zmysle Ústavy Slovenskej republiky; aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pritom zmierniť neprimeranú tvrdosť, ktorá by mohla vzniknúť z konania o vypratanie bytu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že výnimočne môže byť povinnosť na vypratanie bytu viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, resp. náhradného ubytovania, napriek tomu, že osobe, ktorá má byt vypratať, také právo na bytovú náhradu nesvedčí, tak ako v danej veci. V takom prípade je však potrebné zohľadniť a zhodnotiť najmä rodinné, majetkové a osobné pomery na strane žalovaného a rovnako majetkové a sociálne pomery na strane žalobcu.
5. V nadväznosti na to konajúci súd zistil, že žalovaný je dôchodca, vo vysokom veku, s minimálnou výškou dôchodku, pričom trpí zlým zdravotným stavom (cukrovka, nedoslýchavosť). Vyhovením žalobe by došlo k zhoršeniu jeho životnej situácie, nakoľko by zostal na ulici bez akéhokoľvek prístrešia, keďže žalobca nebol schopný zabezpečiť mu náhradné ubytovanie. Za tohto stavu a s prihliadnutím na postavenie a charakter žalobcu, bolo podľa mienky konajúceho súdu možné spravodlivo na ňom požadovať, aby ponechal žalovaného v byte naďalej bývať, minimálne do času, kým ho neumiestni do zariadenia určeného pre seniorov. Konajúci súd tak vzhliadol na výnimočnosť okolností prejednávanej veci, a to tak na strane žalobcu, ktorému by výkon práva na ochranu vlastníctva nepriniesol zodpovedajúci prospech, nakoľko by musel žalovanému zabezpečiť náhradné ubytovanie, ktoré nemal k dispozícii, ako aj na strane žalovaného, ktorý by sa v dôsledku vypratania bytu ocitol na ulici bez akéhokoľvek prístrešia. Dospejúc k záveru, že na žalobcovi bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa ochrana jeho vlastníckeho práva odložila, nakoľko inak by došlo k závažnému zásahu do životných pomerov na strane žalovaného a uplatnenie žalobcovho práva by bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolaním a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že požiadavka na vypratanie žalovaného z bytu je v rozpore s dobrými mravmi len preto, že žalovaný sa ocitol v zlej sociálnej situácii, má vysoký vek a zlý zdravotný stav. Za rozhodnú vo veci považoval tú skutočnosť, že nájomná zmluva medzi ním a žalovaným bola uzavretá na dobu určitú, a to na čas trvania súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva k bytu č. XX na F. ulici č. X K. I., maximálne na dobu jedného roka, pričom doba nájmu bytu bola dodatkom zo dňa 07.12.2010, č. XXXXXXXXXXXX, predĺžená na čas do 10.12.2011. I napriek tomu, že žalovaný požiadal o obnovenie nájmu bytu listami zo dňa 21.10.2011 a zo dňa 30.04.2015, žalobca k tomuto kroku nepristúpil pre nesplnenie podmienky spočívajúcej vo vedení súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva žalovaného k bytu na F. ulici v I.. Druhým dôvodom vedúcim žalobcu k rozhodnutiu neobnoviť nájom bytu boli opakované sťažnosti na žalovaného od jeho susedov (zo dňa 06.10.2015, 28.10.2015 a 30.12.2015). Ich obsahom bolo rušenie domového kľudu, z dôvodu ktorého boli susedia žalovaného nútení niekoľkokrát privolať políciu. Žalobca zdôraznil, že po
uplynutí doby trvania nájmu bytu žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu a tento stav trvá už viac ako šesť rokov. Žalovaný tak obmedzuje jeho právo ako vlastníka bytu nakladať s jeho vlastným majetkom. Poukázal na to, že vzhľadom na zánik nájmu bytu dohodnutý na určitý čas, neprináleží žalovanému v zmysle ustanovenia § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka nárok na žiadnu bytovú náhradu.
8. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že konajúci súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil i po právnej stránke, keď namiesto formálnej aplikácie zákonných ustanovení posudzoval vec v súlade s ústavnými princípmi a následne vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2008, sp. zn. 1Cdo 54/2007 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.07.2001, sp. zn. I. ÚS 13/00, aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný označil za nepravdivé tvrdenia žalobcu týkajúce sa súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva k jeho bytu na F. ulici v I.. Poukázal na to, že už v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2017 uviedol, že predmetné konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12C/610/2015. Súdne konanie pritom inicioval žalovaný po dohode so žalobcom, ktorý podmieňoval obnovenie nájmu bytu práve začatím súdneho sporu. Žalovaný v tejto súvislosti poznamenal, že o vlastníctvo k svojmu bytu prišiel v dôsledku podvodného konania tretích osôb, keď sa domnieval, že byt nepredáva, ale len vymieňa za byt menší. Žalobcom uplatnený postup pri riešení nájomného vzťahu vykazoval podľa jeho mienky známky šikanózneho výkonu domnelého práva, nakoľko i napriek tomu, že splnil podmienky pre uzavretie nájomnej zmluvy, žalobca k jej uzavretiu v priebehu viac ako dvoch rokov nepristúpil, dokonca jeho žiadosť ani nepostúpil na rozhodnutie komisii sociálnych vecí a zdravotníctva s odôvodnením, že eviduje viaceré sťažnosti zo strany obyvateľov domu na žalovaného; pravdivosť týchto tvrdení žalobca pritom v priebehu konania nepreukázal.
9. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca svojim postojom prispieva k jeho nepriaznivému zdravotnému stavu, nakoľko odmietnutím rozhodnúť o jeho žiadosti o obnovu nájmu bytu ho drží v neistote ohľadne jeho elementárnej životnej potreby. Je pritom nepochybné, že žalobca je orgánom verejnej správy, ktorého primárnou úlohou ako mesta je starostlivosť o jeho občanov. Konanie žalobcu preto žalovaný považoval za rozporné s dobrými mravmi a s princípom právnej istoty. Uzavrel, že sa naďalej nachádza v zlej ekonomickej a sociálnej situácii, pričom jeho zdravotný stav sa s pribúdajúcim vekom zhoršuje, a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby byt vypratal a vysťahoval sa z neho. Naproti tomu, žalobca sa nenachádza v takej situácii, že by predmetný byt nevyhnutne potreboval. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2018 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).
11. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému vypratania bytu v jeho vlastníctve, z dôvodu, že žalovaný byt užíval po uplynutí doby trvania nájmu bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie jeho žalobu v celom rozsahu zamietol, vyhodnotiac výkon jeho vlastníckeho práva za rozporný s dobrými mravmi.
12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
14. Podľa § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
15. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
16. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.), ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie na zistenie žalobcom tvrdených skutočností vykonal všetko potrebné dokazovanie a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. k správnym skutkovým záverom a následne vyvodil i správny právny záver o tom, že zohľadniac špecifiká prejednávanej veci tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného, výkon vlastníckeho práva žalobcu, realizovaný žalobou na vypratanie žalovaného z bytu, je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi; argumentácii žalobcu, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie tejto otázky súdom prvej inštancie, nemožno priznať úspech.
17. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktoré prenecháva súdu, aby na základe vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Tento úsudok súdu musí byť však podložený skutkovými zisteniami (vzťahujúcimi sa tak k žalovanému, ako aj k žalobcovi) a musí presvedčivo preukázať, že tieto zistenia umožňujú v konkrétnom prípade záver, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi.
19. Súdna prax dlhodobo vychádza z názoru, že aplikácia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, keď s odkazom na toto ustanovenia možno len odmietnuť ochranu (zdanlivému) výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia sa pri prerokovaní a rozhodovaní občianskoprávnej veci, ktorá sa týka základných práv a slobôd, do ktorého rámca patrí i právo na ochranu súkromného života a obydlia, umožňuje dosiahnuť, s ohľadom na jej konkrétne okolnosti, spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.07.2001, sp. zn. I. ÚS 13/00).
20. Podľa mienky odvolacieho súdu nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že zohľadniac zlú sociálnu situáciu žalovaného, jeho vek a zdravotný stav, ako aj postavenie žalobcu, neposkytol žalobcovi žiadanú ochranu jeho vlastníckeho práva práve s prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že výkon vlastníckeho práva realizovaný žalobou na vypratanie bytu je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi, sa podľa okolností daného prípadu môže totiž prejaviť aj zamietnutím žaloby, pre tento krát (k tomu spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.10.2009, sp. zn. Cpjn 6/2009). Nakoľko zamietnutie vlastníckej žaloby pripadá do úvahy len vo výnimočných prípadoch, súd v sporoch, ktorých predmetom je vypratanie z obydlia, musí vždy skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, resp. súlad požiadavky žalobcu s dobrými mravmi.
21. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný je 83 - ročný dôchodca, poberá starobný dôchodok v sume 355,70 eura mesačne (č.l. 54), z ktorého platí všetky výdavky, je diabetik a absolvoval operácie očí, jeho zdravotný stav vyžaduje užívanie liekov a pravidelné návštevy lekára. Zároveň, žalovaný nemá kde bývať, nakoľko nie je nájomcom, ani vlastníkom rodinného domu alebo bytu. Žalovaný stratil vlastnícke právo k bytu č. XX, na F. ulici č. X K. I., ktorá skutočnosť bola napokon i dôvodom uzavretia nájomnej zmluvy so žalobcom. V súčasnosti nemá inú možnosť ako si zabezpečiť adekvátne bývanie, a preto vyhovením žalobe by došlo k závažnému zásahu do jeho životných pomerov. Naproti tomu žalobca má postavenie nielen vlastníka bytu obývaného žalovaným, ale i postavenie mesta, a preto nemožno úplne oddeliť jeho práva vlastníka od jeho povinnosti starať sa aj o základné potreby obyvateľov mesta, ku ktorým patrí i potreba bývania. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania túto potrebu žalovaného nedokáže žalobca v súčasnosti zabezpečiť inak, napr. poskytnutím náhradného
ubytovania alebo prístrešia. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že pokiaľ žalobca namietal, že vzhľadom na znenie ustanovenia § 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka (ktoré pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nepriznáva nájomcovi nárok na bytovú náhradu), nebolo pre rozhodnutie vo veci potrebné zaoberať sa tým, či je v jeho možnostiach zabezpečiť pre žalovaného bytovú náhradu, jeho námietku nemožno považovať za dôvodnú. Možnosť viazať vypratanie bytu na zabezpečenie bytovej náhrady nemusí byť založená len výslovnou právnou úpravou alebo analogickou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka, ale výnimočne, práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa môže opierať o ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.07.2001, sp. zn. I. ÚS 13/00). Preto i v prípade, keď žalovanému, v dôsledku uplynutia doby nájmu, nesvedčil zo zákona nárok na bytovú náhradu, túto by mu bolo možné priznať práve s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22. Podľa mienky odvolacieho súdu bez povšimnutia nemôžu ostať ani ďalšie okolnosti daného prípadu. Vychádzajúc z písomným vyjadrení žalobcu adresovaných tak súdu prvej inštancie, ako aj právnemu zástupcovi žalovaného, je nepochybné, že žalovaný splnil podmienky, ktorými žalobca podmieňoval pristúpenie k obnove nájomného vzťahu. V prvom rade žalovaný splatil všetky nedoplatky viažuce sa k bytu, následne opätovne podal žalobu vo veci určenia vlastníckeho práva k svojmu bytu, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12C/160/2015 a v neposlednom rade listom zo dňa 29.04.2015 požiadal žalobcu o predĺženie nájomnej zmluvy. Žalobca však napriek svojmu prísľubu nepostúpil v priebehu viac ako dvoch rokov žiadosť žalovaného na rozhodnutie komisii sociálnych vecí a zdravotníctva, ktorej kladné rozhodnutie bolo potrebné pre uzavretie nájomnej zmluvy. Svojim správaním pritom vzbudil u žalovaného dojem, že ak si splní svoje záväzky voči žalobcovi, podá novú žalobu týkajúcu sa bytu na F. ulici č. X v I. na súd a následne i žiadosť o obnovenie nájmu bytu, môže očakávať, že žalobca urobí potrebné kroky k uzavretiu nájomnej zmluvy, resp. túto s ním uzavrie. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že jedným z dôvodov, pre ktorý nepristúpil k obnove nájomného vzťahu so žalovaným, boli viaceré sťažnosti na jeho správanie v dome. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal opodstatnenosť týchto sťažností na žalovaného, keď ich pravdivosť nijako nepreveril, a tak neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažoval svojich susedov a zasahoval svojim správaním do ich práva na pokojné užívanie bytov, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.
23. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby správne prihliadal a zohľadnil všetky okolnosti prípadu, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného, pričom tieto následne i správne vyhodnotil, aplikujúc pritom korektív súladnosti výkonu práva s dobrými mravmi; žalobca preto nedôvodne namietal, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval žalobcom uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).