Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-293-2018.pdf
PDF · 108.08 KB
Case nature
Subarea
12Co/293/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu TMS -MONTYS s.r.o., so sídlom Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 103 287, právne zastúpeného AK MS s. r. o., so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, proti žalovaným 1/ V. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XXX/X, XXX XX M., 2/ O. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XXX/X, XXX XX M., 3/ ALUEX, s. r. o., so sídlom Môťovská cesta 8460, 960 01 Zvolen, IČO: 36 635 138, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/19/2018-36 z 9. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 09. 07. 2018 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02. 07. 2018 zamietol (I. výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznáva (II. výrok).
2. Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 04. 07. 2018 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd žalovanému 1/, 2/ zakázal prechod a prejazd cez parcely parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX a XXXX/XXX, parcely registra „C“, evidované na LV č. XXXX, k. ú. E. a zároveň zakázal žalovanému 3/ prechod a prejazd cez parcely parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX a XXXX/XXX, parcely registra „C“ evidované na LV č. XXXX, k. ú. E.. Ďalej sa žalobca domáhal zakázať žalovaným 1/, 2/ a 3/ odstavovať a parkovať aj krátkodobo na parcelách parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX a XXXX/XXX, parcely registra „C“, evidované na LV č. XXXX, k. ú. E. akékoľvek motorové vozidlá, dopravné a pracovné prostriedky, alebo umiestňovať iný nadrozmerný tovar, odpad, šrot, vraky a predmety na spracovanie surovín a manipulovať s nimi. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaného 1/, 2/ a 3/ vyzval, aby nepokračovali v neoprávnenom uplatňovaní práv z vecného bremena a zároveň neparkovali, neodstavovali na parcelách parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX a XXXX/XXX, v kat. úz. E. osobné, nákladné alebo úžitkové motorové vozidlá, iné prepravné prostriedky, kontajnery a iný nadrozmerný tovar, ako odpad a šrot. Žalovaného 3/ vyzval, aby sa ako subjekt, ktorý nie je oprávnený z vecného bremena práva prechodu a prejazdu, zdržal prechodu a prejazdu cez parcely parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX a XXXX/XXX evidované na LV č. XXXX, v kat. úz. E.. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ neprestali prechádzať a jazdiť cez parcely vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým nemajú zriadené vecné bremeno právo prechodu a prejazdu, žalovaný 3/ sa nezdržal prejazdu a prechodu cez parcely vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým nemá zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu a pokračujú v neoprávnenom parkovaní a odstavovaní osobných,
nákladných alebo úžitkových motorových vozidiel, iných prepravných prostriedkov, kontajnerov a iného nadrozmerného tovaru, ako odpadu a šrotu. Bez právneho dôvodu obmedzujú výkon vlastníckeho práva žalobcu a zároveň znehodnocujú svojím konaním majetok žalobcu tým, že zanechávajú odpad na komunikáciách v jeho vlastníctve. Uvedeným konaním je zároveň obmedzený výkon práv pre ostatné subjekty, ktorým prináleží vecné bremeno právo prechodu a prejazdu cez parcely vo vlastníctve žalobcu. Kúpnou zmluvou zo dňa 31. 05. 2006 bolo zriadené vecné bremeno „in rem“ v prospech každého vlastníka pozemkov a stavieb parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX/, XXXX/XX evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. E., ktorú žalobca ako predávajúci uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi. Vecné bremeno spočíva v práve prechodu a prejazdu pešo, osobným, úžitkovým alebo nákladným motorovým vozidlom alebo prepravným prostriedkom cez parcely č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, evidované na LV č. XXXX, v kat. úz. E.. Pozemné komunikácie, ktoré sú vybudované na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu sú účelovými komunikáciami - neverejnými, z dôvodu, že spájajú jednotlivé objekty a haly v uzavretom areáli. Subjektmi oprávnenými z tohto práva prechodu a prejazdu sú len vlastníci pozemkov evidovaných na LV XXXX, v kat. úz. E., t. j. žalovaní 1/, 2/, ktorí sú oprávnení využívať iba príjazdové komunikácie v areáli, vybudované na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX a XXXX/ XXX, evidované na LV č. XXXX, v kat. úz. E.. Žalovaní 1/, 2/ nie sú oprávnení preto využívať na prechod a prejazd iné komunikácie, ako tie ku ktorým majú zriadené vecné bremeno, ale využívajú aj príjazdové komunikácie v areáli, ku ktorým nemajú zriadené vecné bremeno. Na pozemkoch a stavbách zapísaných na LV č. XXXX, v kat. úz. E., vykonáva žalovaný 3/ podnikateľskú činnosť, hoci nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľností na LV XXXX, ani podľa LV č. XXXX nedisponuje právom zodpovedajúcim vecnému bremenu „in rem a in personam“ cez parcely vo vlastníctve žalobcu. Vecné bremeno žalovaného v rade 3/ nemožno odvodiť od vecného bremena evidovaného na LV č. XXXX, v kat. úz. E. v prospech žalovaného 1/ a 2/. Kúpnou zmluvou zo dňa 21. 02. 2003 bolo zriadené vecné bremeno právo prechodu a prejazdu k objektom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX „in personam“ v prospech žalovaných 1/ a 2/. Z uvedených skutočností vyplýva bezodkladná potreba úpravy pomerov a naliehavosť úpravy práv vyplýva z dlhodobého porušovania práv žalobcu žalovanými 1/, 2/ a 3/, od ktorého neustúpili napriek viacerým výzvam, čím sa rozširuje ujma spôsobená žalobcovi. Nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, a preto žalobca nežiadal o uloženie povinnosti na podanie žaloby vo veci samej.
3. Po uvedení zákonných ustanovení § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 327 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) okresný súd konštatoval, že „V danej veci sa žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zakáže žalovaným prechod, prejazd a užívanie nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s pripojenými prílohami dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody na nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia. Zistený skutkový stav veci v čase rozhodovania súdu neodôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, teda, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak sám nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. O takýto prípad však v súdenej veci nejde, pretože žalobca neosvedčil to, že by mu bezprostredne hrozila ujma a že ide o situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré má byť porušované zo strany žalovaných 1/ až 3/ tým, že využívajú pozemné komunikácie vo vlastníctve žalobcu na prístup k svojim nehnuteľnostiam bez právneho dôvodu. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností: parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, parcely registra „C“ evidované na LV č. XXXX, k. ú. E., ako aj nehnuteľností: parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, parcely registra „C“ evidované na LV č. XXXX, k. ú. E.. Na preukázanie konania žalovaných žalobca pripojil fotodokumentáciu, avšak bez bližšieho popisu, preto súdu nie je zrejmé, čo touto fotodokumentáciu žalobca dokladoval. V predmetnej veci však žalobca nepreukázal, že mu v dôsledku konania žalovaných vzniká na majetku vážna škoda. V návrhu žalobca len všeobecne uviedol, že žalovaní znehodnocujú svojím konaním jeho majetok tým, že zanechávajú odpad na komunikáciách vo vlastníctve žalobcu. Žalobca neuviedol, aká konkrétna majetková ujma na jeho strane súvisí s konaním žalovaných. Okrem toho žalobca uvádza, že uvedený stav trvá dlhšiu dobu napriek jeho písomným výzvam (z
10/2016), t.j. nejedná sa o stav bezprostredne vzniknutej a hroziacej ujmy. V čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie teda žalobca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neosvedčil, keď hodnoverne neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné atribúty na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä neodôvodnil potrebu bezodkladne upraviť pomery, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Záverom súd uvádza, že vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovaných zo 04. 01. 2017 adresované žalobcovi vyplýva, že sa nejedná o spor, ktorý by bolo možné vyriešiť výlučne neodkladným opatrením, pretože žalovaný tam namietajú vlastnícke právo žalobcu k pozemným komunikáciám nachádzajúce sa na pozemkoch žalobcu, predchádzajúci skutočný stav užívanie týchto komunikácií, ako aj prípadný vznik práva z vecného bremena vydržaním. Všetky tieto okolnosti by bolo potrebné prebrať v konaní samom v rámci riadneho dokazovanie tak, aby bolo možné objektívne rozhodnúť o ochrane vlastníckeho práva, ktorého sa žalobca domáha.“
4. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP a podľa zásady úspechu plne úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ nepriznal náhradu trov konania, pretože im žiadne trovy nevznikli.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.
6. V odôvodnení odvolania uviedol, že uznesenie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci spôsobeného omylom pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Prvoinštančný súd v bode 9. napadnutého uznesenia nesprávne právne posúdil náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Prostredníctvom priložených listinných dôkazov (najmä fotodokumentáciou s jednoznačnou výpovednou lehotou) osvedčil, že žalovaný 3/ jazdí a prechádza cez parcely v jeho vlastníctve, ku ktorým nemá zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ užívajú nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na parkovanie a odstavovanie osobných, nákladných alebo úžitkových motorových vozidiel, iných prepravných prostriedkov, kontajnerov a iného nadrozmerného tovaru, ako odpadu a šrotu bez právneho dôvodu. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, preto prvoinštančný súd danú podmienku nemôže posudzovať za nesplnenú z dôvodu, že žalobca sa nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. V zmysle ustanovení CSP nemá povinnosť osvedčovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako ho vykladá okresný súd a potreba upraviť pomery je bezodkladná aj vtedy, keď tento stav pretrváva aj po určité dlhšie časové obdobie. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prvoinštančný súd zmaril jedinú zákonnú možnosť na ochranu vlastníckych práv žalobcu, ktorý nemá k dispozícii iný právny prostriedok ochrany svojich vlastníckych práv ako nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd v rozpore so zákonom posudzoval opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia na základe preukázania vzniku vážnej majetkovej škody konaním žalovaných 1/, 2/ a 3/. Na vydanie neodkladného opatrenia stačí preukázať, že v čase vydania neodkladného opatrenia právo žalobcu existuje a v návrhu žalobca osvedčil, že mu vznikla iná ujma spočívajúca v zásahoch do jeho vlastníckych práv, ale aj v permanentnom znehodnocovaní týchto komunikácií odstavovaním vozidiel, zanechávaním odpadu. V zmysle ustanovení CSP nie je povinný preukazovať vznik vážnej škody na majetku. Z fotografií je evidentné, že na komunikáciách sú odstavené vozidlá s nápisom žalovaného 3/, ktorý nemá k sporným pozemkom a na nich vybudovaných komunikáciách žiaden právny vzťah a užíva ich bez právneho dôvodu. Z fotodokumentácie tiež možno zreteľne pozorovať, že činnosťou žalovaných 1/, 2/ a 3/ zostáva na pozemkoch šrotový odpad, olejové škvrny a tým sú poškodzované komunikácie v jeho vlastníctve a znehodnocovaný majetok. S prihliadnutím na záver prvoinštančného súdu nemá podať akú žalobu, na základe ktorej by sa v rámci riadneho dokazovania v konaní prebralo, či je možné objektívne rozhodnúť o ochrane vlastníckeho práva, ktorého sa domáha a inými dôkaznými prostriedkami nie je povinný preukazovať svoje vlastníctvo. Prvoinštančný súd nemal v napadnutom uznesení dôvod spochybňovať jeho vlastnícke právo. V jeho vyjadrení zo dňa 21. 03. 2017 boli námietky žalovaných 1/, 2/ a 3/ jednoznačne vyvrátené, ale súd prvej inštancie na tento dôkaz bezdôvodne neprihliadal. Prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým by bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, uplatnil svoj jediný možný zákonný prostriedok na ochranu svojich práv a nemá možnosť podať žiaden žalobný návrh.
7. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Konštatovali, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia chcel vyhnúť podaniu riadnej žaloby vzhľadom na ich námietky, že nie je vlastníkom pozemných komunikácií, ktoré uvádza v návrhu, ako aj dokazovaniu ohľadom jeho tvrdení a vlastníckych práv. Popierali neoprávnené používanie prístupových ciest. Žalovaní 1/, 2/ potvrdili nadobudnutie pozemkov a stavieb kúpnymi zmluvami zo dňa 21. 02. 2003 a 31. 05. 2006, kedy v tom čase žalovaný 1/ vykonával podnikateľskú činnosť, ktorá mu zanikla dňa 30. 06. 2005 a podstatnú časť činnosti vniesol do podnikania žalovaného 3/. Súčasťou podnikateľskej činnosti bolo faktické využívanie prístupu do ich zariadenia všetkými spôsobmi z hlavnej cesty I/50 smer E. - Y. do areálu bývalej firmy Y.. V čase začatie podnikania neexistovala žiadna prekážka pri vstupe do areálu na účelovú komunikáciu a prístup bol voľný. Konštatovali, že ide o účelovú komunikáciu, ktorá má charakter verejnej účelovej komunikácie a túto používajú aj ostatné spoločnosti nachádzajúce sa a podnikajúce v objekte bývalého Y.. To, že ide o verejnú účelovú komunikáciu vyplýva aj z označenia hlavnej cesty I/50, ktorá obsahuje označenie do prístupu areálu informačnými tabuľami, ktorých legálnosť vyplýva z rozhodnutia Mesta Zvolen zo dňa 02. 06. 2008, č. j. SU 1138/2008-2 - rozh. a zo dňa 21. 07. 2009 č. j. SU 1401/2009 - 4 - rozh. a zo dňa 30. 04. 2013, č. j. SU 1187/2013-Pa - 2 - rozh. K označeniu sa vyjadrovali všetky úrady a inštitúcie a následne mali uzavreté aj nájomné zmluvy v súvislosti s umiestnením tabúľ s Mestom Zvolen a Zvolenskou teplárenskou, a. s.. Všetky ostatné firmy nachádzajúce sa v objekte využívajú predmetnú verejnú účelovú komunikáciu v rovnakom rozsahu a bez obmedzení po celých 24 hodín. Žiadny subjekt, ani žalobca nevzniesol námietky pri posudzovaní ich činností, ktorého súčasťou bol aj prístup do ich zariadenia v rámci správneho konania. Žalobca im v roku 2005 poskytol mapu, na ktorej sú presne zakreslené účelové komunikácie, na základe čoho investovali do spoločnosti a podnikania. Žalobca chcel riešiť otázku účelových komunikácií súkromnoprávnymi inštitúciami cez vecné bremeno právom prechodu a tento postup by mal za následok zmenu účelových komunikácií nielen z hľadiska prístupu k jednotlivým firmám, ale aj z hľadiska zmeny verejnoprávnych oprávnení na súkromnoprávne. Namietali aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý nie je vlastníkom spevnených plôch na jednotlivých komunikáciách, pretože vlastníctvo nikdy nenadobudol ani k mostu, ktorý sa nachádza na prístupovej komunikácií. Kovový odpad a šrot od žalobcu odkúpili, boli zohľadnené ich náklady a žalobca to zneužil ako tvrdenie voči nim. Objednali si aj zametacie práce na komunikáciách, ktoré boli uhradené žalovaným 3/.
8. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Ďalej uvádzal totožné tvrdenia ako vo vyjadrení žalovaných 1/,2/,3/.
9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
13. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).
14. Možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
15. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. V ustanovení § 336 CSP zákonodarca upúšťa od pôvodne uplatňovanej koncepcie dočasnosti predbežných opatrení, kedy upravuje, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Z obsahu návrhu na nariadene neodkladného opatrenia musí súd vyvodiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere rozhodne spolu s nariadením
neodkladného opatrenia tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samu, a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží (rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Cdo 83/2017).
19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že žalobca neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu a, že ide o situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení pripojil fotodokumentáciu, z ktorej nie je zrejmé, čo preukazuje, kedy a kde bola vyhotovená. V tejto súvislosti bez povšimnutia nezostávajú ani vyjadrenia žalovaných zo dňa 19. 10. 2016 a 04. 01. 2017 predložené žalobcom spolu s návrhom.
20. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože v tomto prípade neboli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú úpravu pomerov.
21. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na neodkladného opatrenia (I. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/, 2/, 3/, zásadne by teda mali nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovaným 1/, 2/, 3/ v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).