Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-149-2018.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/149/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Bc. Ing. B. Ď., K. XX, Z., zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Grznárom, Pri Starej prachárni 13, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C/53/2016-71, zo dňa 15.6.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody 2.000 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 5.000 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Ústavného súdu SR. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním z písomnej výzvy Ústavného súdu SR z 8.10.2012 zistil, že žalobca 21.9.2012 tomuto súdu doručil podanie, v ktorom namietal porušenie základných práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/72/2008 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sži 6/2011 a súčasne žiadal o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd SR odkázal žalobcu na Centrum právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi (ďalej len „Centrum“) a zároveň ho vyzval, aby mu v lehote do 14 dní od prevzatia výzvy doručil potvrdenie o podaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a o určenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a v lehote do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia o takejto jeho žiadosti zaslal mu písomné splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom s poučením, že inak bude jeho sťažnosť odmietnutá. Súd prvej inštancie z obsahu mailu z 15.10.2012 zistil, že žalobca mal Ústavnému súdu SR v jeho prílohe zaslať na adresu „ustavnysud@e-podanie.sk“ časť žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci adresovanej Centru, z ktorej vyplýva, že žiadosť riadne podal 15.10.2012. Žalobca súčasne k mailu doložil potvrdenku o prijatí podania Centrom. Kancelária Ústavného súdu SR oznámením z 4.1.2013 č.k. Spr 1354/2012 informovala žalobcu okrem iného o mailovej adrese určenej pre elektronickú komunikáciu súdu s fyzickými osobami info@concourt.sk s tým, že pokiaľ podanie bude Ústavnému súdu SR doručovať v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického podpisu, musí byť podanie doplnené doručením jeho písomného vyhotovenia v lehote do troch dní od zaslania mailového podania. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že Ústavný súd SR uznesením zo dňa 24.1.2013 sp. zn. II. ÚS 27/2013 ústavnú sťažnosť žalobcu odmietol, pretože podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti predpísané zákonom č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 38/1993 Z.z.“), a žalobca ho v stanovenej lehote nedoplnil o chýbajúce náležitosti. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 29.7.2014 žalobca uplatnil nárok na náhradu škody odôvodnený nesprávnym úradným postupom ústavného súdu, spočívajúcim v tom, že súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol bez toho, aby sa oboznámil s jeho odpoveďou z 15.10.2013 na výzvu z 8.10.2012, v dôsledku čoho jeho ústavnú sťažnosť odmietol.
3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal z toho, že pokiaľ orgán štátu zisťuje alebo posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti a právne ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, tak prípadné nesprávnosti či vady takéhoto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované iba z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Dospel preto k záveru, že ak žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že Ústavný súd SR o jeho ústavnej sťažnosti nerozhodol na základe všetkých jeho podaní, ktoré v súvislosti s predmetnou vecou, podľa jeho názoru, Ústavnému súdu SR doručil, tak zjavne, by v danom prípade bolo možné zodpovednosť štátu posudzovať len z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobca sa totiž domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená alebo mala byť spôsobená v dôsledku vadného postupu Ústavného súdu SR v súvislosti s rozhodovacou činnosťou. Zdôraznil však, že rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je možné napadnúť opravným prostriedkom, riadnym alebo mimoriadnym, nie je možné podľa zákona použiť ani iný prostriedok, na základe ktorého by sa dosiahla zmena rozhodnutia a preto v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“).
4. K argumentácii žalobcu, že nesprávny úradný postup spočíva v tom, že ústavný súd nezabezpečil na webových stránkach informácie, ktoré by dostatočne zreteľne vysvetľovali postup pri podávaní podaní adresovaných tomuto súdu fyzickými osobami, súd prvej inštancie uviedol, že základné pravidlá postupu pri podávaní ústavných sťažností sú stanovené v zákone č. 38/1993 Z.z. Z ustanovení § 20 ods. 1 a ods. 2 tohto zákona vyplýva, že návrh na začatie konania pred ústavným súdom môže podať navrhovateľ, avšak k návrhu musí byť pripojené splnomocnenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Taktiež na webovej stránke Ústavného súdu SR je zverejnená informácia o postupe pri podávaní sťažnosti na ústavný súd pod názvom „Sprievodca pri podávaní sťažností Ústavnému súdu Slovenskej republiky“, ktorá obsahuje podrobné poučenie o podávaní sťažnosti. Dodal, že pokiaľ žalobca po odoslaní podania do elektronickej podateľne ústavného súdu určenej pre komunikáciu so subjektmi s elektronickým podpisom, obdržal potvrdenie o prijatí podania a súčasne bol k potvrdenke doložený dokument pre overenie podpisu, tak mal a mohol vedieť, že jeho podanie bez ďalšieho nebude platne a účinne doručené. Poukázal aj na odpoveď kancelárie ústavného súdu z 4.1.2013, ktorým bol žalobca pred vydaním rozhodnutia o odmietnutí sťažnosti okrem iného poučený, že ak nedisponuje elektronickým podpisom, môže svoje podania ústavnému súdu doručovať elektronicky na webovú stránku súdu info@concourt.sk s tým, že podania vo veci samej je potrebné troch dní dodatočne doručiť v listinnej podobe.
5. Súd prvej inštancie napokon uviedol, že žalobca v priebehu konania nekonkretizoval povinnosť stanovenú zákonom, ktorú by ústavný súd porušil alebo konanie ktoré by opomenul a ktoré malo byť nesprávnym úradným postupom. Preukázanie právneho základu nároku je pritom základným predpokladom úspešnosti v súdnom konaní, pričom dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi. Žalobu s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. zamietol ako neopodstatnenú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal na podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania.
6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie, že zodpovednosť štátu bolo možné posudzovať len z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nesprávny úradný postup Ústavného súdu SR totiž spočíva predovšetkým v nesprávnom poučení sťažovateľov, v neexistujúcom systéme upozornenia pri podaní podania bez zaručeného elektronického podpisu. Ak by tento úradný postup bol správny a bezchybný, nedošlo by ani k odmietnutiu jeho sťažnosti. V odvolaní zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v žalobe a v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa žalobcu záver súdu prvej inštancie o nesprávnom úradnom postupe ústavného súdu nie je v napadnutom rozsudku dostatočne jasne, presvedčivo a logicky odôvodnený. Považoval za nesporné, že ústavný súd nezabezpečil dostatočné poučenie sťažovateľov o podávaní elektronických podaní, čo malo za následok, že jeho podanie nebolo vzaté do úvahy pri rozhodovaní ústavného súdu o jeho sťažnosti. Uviedol, že neexistuje žiadne jednoznačné oznámenie alebo spätná väzba, že podanie sťažovateľa podané bez zaručeného elektronického podpisu na adresu ustavnysud@e-podanie.sk bude odmietnuté, resp. že sa naň nebude prihliadať. Toto považoval za závažné porušenie práv osôb domáhať sa práva na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu. K konštatovaniu súdu prvej inštancie, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, uviedol, že sa jedná presne o tento prípad. Súd prvej inštancie len prevzal argumentáciu žalovanej a citoval právnu teóriu, avšak neodôvodnil záver o tom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Ústavného súdu SR.
7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil 29.11.2018 (§ 219 ods. 3 CSP).
8. V posudzovanej veci podľa odvolacieho súdu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie o podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom Ústavného súdu SR súvisiacim s jeho uznesením č.k. II. ÚS 27/2013-7 zo dňa 24.1.2013, ktorým odmietol jeho sťažnosť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí stanovených § 9 ods. 1 a podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom jeho orgánu. Dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne odôvodnil a dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci.
9. Základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., sú existencia škody (nemajetkovej ujmy), nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Pri uplatňovaní škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu spravidla platí, že ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre túto formu činnosti je určujúce, že úkony úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Teda pokiaľ orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a podobne, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Nesprávnosti, či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa tak prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené len podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (nezákonné rozhodnutie). Inými slovami nesprávny úradný postup je v tomto prípade pri uplatňovaní nároku na náhradu škody konzumovaný nezákonným rozhodnutím, v ktorom sa tento nesprávny úradný postup odzrkadlil (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010).
10. Žalobca nesprávny úradný postup ústavného súdu odvodzoval od tej skutočnosti, že ten uznesením zo dňa 24.1.2013 sp. zn. II. ÚS 27/2013 odmietol jeho sťažnosť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, hoci pred jeho vydaním, na výzvu súdu z 8.10.2012 elektronickými prostriedkami zaslal doplňujúce podanie, s ktorým sa ústavný súd v uvedenom rozhodnutí nevyporiadal a vôbec ho nezobral do úvahy. Nesprávny úradný postup Ústavného súdu SR spočíval podľa názoru žalobcu v tom, že s ním mal tento súd postupovať v úzkej súčinnosti, mal ho vyzvať na opravu podania (príp. poučiť, upozorniť ho), resp. prihliadať na ním doručené podanie (č.l. 2), čo však neurobil a jeho ústavnú sťažnosť odmietol. K tomuto odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj prijal túto argumentáciu žalobcu, žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup by sa premietol do uvedeného rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho sťažnosť odmietnutá (samotný žalobca v podanej žalobe konštatuje, že v dôsledku ním namietaného nesprávneho úradného postupu bola jeho sťažnosť odmietnutá). Pri skúmaní, či žalobcovi vznikla škoda, resp. nemajetková ujma, bolo možné posudzovať jedine to, či bolo rozhodnutie ústavného súdu zrušené, či zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd k tomuto uvádza, že rozhodnutie ústavného súdu nie je možné napadnúť opravným prostriedkom, riadnym alebo mimoriadnym, nie je možné podľa zákona použiť ani iný prostriedok, na základe ktorého by sa dosiahla zmena rozhodnutia, a preto v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (nemôže byť naplnený predpoklad nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 tohto zákona). Keďže v prejednávanej veci nebolo právoplatné rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda (nemajetková ujma), zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, súd prvej inštancie sa správne nezaoberal ďalšími predpokladmi pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku (výškou škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody).
11. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu Ústavného súdu SR, ktorý mal spočívať v tom, že tento súd nemal na svojich web stránkach uvedené dostatočné informácie o tom ako podávať ústavné sťažnosti, odvolací súd poukazuje na to, že nesprávnym úradným postupom je konanie orgánu pri výkone verejnej moci alebo opomenutie tohto konania v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rozhodujúcim je, aby k tomuto konaniu, resp. nekonaniu došlo pri výkone verejnej moci. Výkonom verejnej moci sa pritom rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.). Odvolací súd tak nenašiel súvislosť medzi výkonom verejnej moci ústavným súdom a informáciami zverejnenými na jeho web stránke a preto sa námietkami žalobcu v tomto smere ďalej nezaoberal (pri poskytovaní informácií na web stránke ústavného súdu nejde o rozhodovanie, či úradný postup v konaní o právach žalobcu).
12. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo strana sporu na spravodlivý proces.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a contrario a § 262 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. V zásade by bolo namieste priznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej. Priznanie náhrady trov konania úspešnej strane však neprichádzalo do úvahy, keďže žalovaná v odvolacom konaní žiadne výdavky na bránenie práva nevynaložila.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).