Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/2/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: S. C., R..: XX.XX.XXXX, D. N. Z. XXXX/X, XXX XX I., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o, Advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie, že úver je bez úrokov a bez poplatkov - trovy konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 19.10.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v trovách konania.

Žalobcovi n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v I. výroku konanie zastavil a II. výrokom žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom došlým tamojšiemu súdu dňa 11.04.2017 sa žalobca domáhal určenia, že spotrebiteľský úver zo zmluvy uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo dňa 12.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 žalovaný vzniesol námietku nedostatku právnej subjektivity žalovaného subjektu, pretože uviedol, že žalovaným nie je zahraničná banka s označením BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 54209790, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 811 09, IČO: 47 258 713 ale žalovaným je priamo pobočka zahraničnej banky, čo nie je prípustné, nakoľko pobočka zahraničnej banky má podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ako aj podľa Obchodného zákonníka postavenie organizačnej zložky podniku, pričom organizačná zložka ako taká nemá právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť byť účastníkom civilného konania. Žalobca na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX a taktiež bolo poukázané aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Súd prvej inštancie sa s vyššie uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave v celom rozsahu stotožnil.

3. Následne súd prvej inštancie aplikoval citované ustanovenia § 2 ods. 8 zákona č. 483/2011 o bankách; § 7 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka; § 61, § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

4. Súd prvej inštancie mal za to, že zo žaloby je jednoznačné, že subjekt na strane žalovaného bol označený určito, zrozumiteľne a jasne, preto nebol daný dôvod na to, aby súd pristúpil k odstraňovaniu vád podania. Súd v súlade s vyššie citovanými rozhodnutiami má za to, že pobočka zahraničnej banky je organizačným útvarom podľa osobitného zákona, a to zákona č. 483/2001 Z.z., ktorý však nemá spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi brať na seba práva a povinnosti a nemá teda právnu a ani procesnú subjektivitu. Z tohto dôvodu nemôže byť stranou civilného sporového konania, a preto konanie muselo byť zastavené. V rámci právnej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XObdo XX/XXXX, uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXCpr/X/XXXX a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. XÚS/XXX/XXXX. Na základe aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj záverov súdnej praxe, súd prvej inštancie konanie zastavil.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. keď prijal záver, že pokiaľ ide o náhradu trov konania - tak žalobca na ňu právo nemá, keďže zastavenie konania zavinil podaním žaloby proti nespôsobilému subjektu a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, vychádzajúc z toho, že ním vynaložené trovy neboli účelné, keďže tento mohol už vo vyjadrení k žalobe vzniesť námietku nedostatku právnej subjektivity na strane žalovaného a idúc do dôsledkov žalovaný zastúpený právnym zástupcom stranou sporu ani nebol, keďže ako strana sporu bol označený tzv. nonsubjekt.

6. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho II. výroku o náhrade trov konania podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal, že uznesenie vo výroku o nepriznania trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ma za to, že konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil ustanovenia § 251, § 256 ods. 1 C.s.p., keďže žalobca zavinil zastavenie konania a na základe toho s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. by mal súd priznať protistrane, teda žalovanému náhradu trov konania. Žalovaného považuje samotné konštatovanie súdu, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania bez skúmania ekonomickej povahy nepriznaného subjektu za neprípustné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 21.10.2016, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak strana procesné zaviní zastavenie konania z dôvodu, že žaloval nespôsobilý subjekt, v tomto prípade pobočku zahraničnej banky, ktorá nemá právnu subjektivitu, má žalovaný nárok na náhradu trov konania. V uvedenom rozhodnutí súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému z dôvodu, že mu žiadne nevznikli, nie z dôvodu, že žalovaným bol "nonsubjekt". Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa nejdená o neexistujúci subjekt, nakoľko subjekt reálne a právne existuje, nemá len právnu subjektivitu konať pre súdom. Trovy konania mu však preukázateľne v súvislosti s predmetným súdnym konaní vznikli. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 62 C.s.p. uviedol, že súd je povinný obligatórne zastaviť konanie, ak na strane žalobcu alebo žalovaného (v našom prípade na strane žalovaného) vystupuje ako žalovaný subjekt osoba, ktorá nemá právnu subjektivitu. Zastavenie súdneho konania tak nie je podmienené vznesením námietky, tak ako to súd uvádza v odôvodnení uznesenia. Súd napriek jeho zákonnej povinnosti v zmysle ust. § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ktorou je skúmanie procesných podmienok a v prípade nedostatku procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, zastavenia konania, pokračoval v konaní, vyzýval žalovaného na vyjadrenie a vo veci uskutočnil pojednávanie. Žalovanému tak vo veci vznikli preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

7. K podanému odvolaniu žalobcu podal žalobca vyjadrenie zo dňa 21.12.2017. Uviedol, že výrok uznesenia o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému považuje za vecne správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Trovy konania žalovaného, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neboli účelovo vynaložené. Keďže podľa názoru súdu žaloba smerovala voči subjektu bez právnej subjektivity, žalovaný nemôže zastupovať tzv. „nonsubjekt“ aj z tohto dôvodu trovy konania nemôžu byť účelovo vynaložené. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku ako vecne sprvná.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania. Výrok I. uznesenia, ktorým súd konanie zastavil odvolaním napadnutý nebol, a preto nadobudol právoplatnosť.

10. Odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Zákona o bankách, Obchodného zákonníka a Civilného sporového poriadku. Pre potvrdenie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.

14. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.

15. V danom prípade žalobcom označený žalovaný je podnikom zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby).

16. Súd prvej inštancie správne zistil, že označený subjekt BNP PARIBAS PERSONEL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, je z hľadiska právnej formy organizačnou zložkou podniku zahraničnej právnickej osoby a nemá spôsobilosť byť stranou sporu. Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom súdneho konania je, že musí byť na to spôsobilý. V danom prípade na strane žalovaného absentuje spôsobilosť byť nositeľom procesných práv a povinností.

17. Na základe vyššie uvedených ustanovení § 61 a § 62 C <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>.s.p., stranou sporu prirodzene nemôže byť non subjekt, ktorý nie je nositeľom procesných práv a povinností, preto v uvedenom prípade žalovaný nemôže byť v takomto konaní ani nositeľom práva na nárok na náhradu trov konania a takýto nárok mu ani nie je možné priznať.

18. V uvedenom prípade je preto nutné ako na dôvod hodný osobitného zreteľa prihliadnuť na skutočnosť spočívajúcu v tom, že žalovaný pre nedostatok procesnej subjektivity nie je nositeľom žiadnych procesných práv a povinností, teda ani práva na náhradu trov konania.

19. Odvolací súd zároveň dopĺňa ďalší existujúci dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že sa jedná o spotrebiteľskú vec, žalobca nebol pri podaní žaloby právne zastúpený a zjavne v prípade, žeby správne označil žalovaného mohol byť v konaní úspešný. Aj keď bol žalovaný v konaní úspešný, správne súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil, vrátane osvojenia si dôvodov.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 257 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že aj keď v odvolacom konaní bol žalobca sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, odvolací súd poukazuje už na vyššie konštatované dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že žalovaný pre nedostatok procesnej subjektivity nie je nositeľom žiadnych procesných práv a povinností, teda ani povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi. Odvolací súd preto nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).