Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Csp-1-2018.pdf
PDF · 140.55 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/1/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147688, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 817,50 eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800 eur, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 817,50 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.01.2018, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 817,50 eur titulom bezdôvodného obohatenia a 800 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1 110 eur, avšak skutočne dostal žalobca na účet len sumu 999 eur. Predmetnú zmluvu žalobca považoval za typovú formulárovú zmluvu. Zmluvu označil za absolútne neplatnú pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a pre rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na § 53 Občianskeho zákonníka. Namietal neprimerané zmluvné pokuty. Mal za to, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá skutočnosť predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Ďalej namietal, že poplatok za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval, že v zmluve tiež absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky. Mal za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že na základe zmluvy dostal od žalobcu na účet 999 eur. Celkovo uhradil žalovanému sumu 1 816,50 eur. Primerané finančné zadosťučinenie odôvodnil § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 12.01.2018 namietal, že žalobca neuviedol relevantný dôvod nesprávnosti výšky RPMN. Bol názoru, že zmluvné pokuty nie sú neprimerané. Ďalej uviedol, že aj poplatok za poskytnuté úvery je prípustný dovolený a teda dôvodný, v súlade s dobrými mravmi. Zdôraznil, že poplatok nemôže byť neprípustný len preto, že ho platí spotrebiteľ. Rovnako mal za to, že v predmetnej zmluve je obsiahnutá aj náležitosť v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. Domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia označil za zjavne neopodstatnené. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, ktorej charakteristickými znakmi sú poskytnutie peňažných prostriedkov, stanovenie sumy a odplata za ich poskytnutie. Ďalej mal za to, že podaná žaloba neobsahuje ani
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatňovaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Mal za to, že žalobca v tomto smere neuniesol absolútne dôkazné bremeno. 4. Žalobca v replike zo dňa 06.04.2018 uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalovaného v celom rozsahu. Tvrdil, že RPMN je vypočítaná zo schválenej výšky úveru, avšak žalobca v skutočnosti na bankový účet plnú výšku úveru nedostal. Ďalej uviedol, že odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytnutí služieb nie je uvedená v zmluve, ale v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré nie je dlžníkom podpísané. Mal za to, že v RPMN musia byť zahrnuté celkové náklady úveru, teda aj odplata za poskytnuté služby, pričom v danej veci tomu tak nie je. Rovnako mal za to, že výška odplaty 1 082,34 eur v pomere k výške poskytnutého úveru 999 eur je úžernícka. Tvrdil, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná. Poplatok za poskytnutie úveru označil za omnoho vyšší ako skutočné náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom nie je presne definované, čo vlastne daný poplatok zahŕňa. Trval na absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. K nároku na primerané finančné zadosťučinenie upriamil pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/3/2015 zo dňa 10.12.2015. 5. Žalovaný v duplike zo dňa 06.04.2018 uviedol, že so žalovaným sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru oproti jeho schválenej výšky. Ďalej uviedol, že dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Predmetnom dohody nebol len odklad splátok, ale súbor viacerých služieb, ktoré niektoré z nich sú poskytované automaticky. Zdôraznil, že dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za dohodu nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN. V tomto smere poukázal na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Tvrdil, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Uviedol, že dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie. Nestotožnil sa tiež s tvrdením žalobcu, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, nakoľko táto bola súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré tvorili technickú súčasť zmluvy a boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Trval na tom, že predmetná zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona. 6. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 29.11.2017, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej, bez účasti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil riadne a včas. 7. Splnomocnený zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a replike, pričom nad rámec obsahu odôvodnenia žaloby a repliky uviedol, že zmluva ako aj dohoda o poskytovaní služieb sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Trval na nesprávnosti výšky RPMN, nakoľko táto nebola vypočítaná zo všetkých nákladov spotrebiteľa s predmetným úverom. Zmluvu považoval za neplatnú. Rovnako zotrval na dôvodnosti nároku na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom. Uviedol, že či už súd posúdi zmluvu ako platnú alebo neplatnú, v tejto absentujú obligatórne náležitosti vyžadované zákonom, a teda žalobcovi prináleží vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako mal za to, že žalobcovi prináleží aj primerané finančné zadosťučinenie, lebo vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca musel domáhať súdnou cestou, nakoľko inou možnou cestou to nešlo. Zdôraznil, že ak bude v konaní úspešný má nárok na primerané finančné zadosťučinenie v súlade s § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Trval na tom, že zmluvy sú neplatné a teda žiadal priznať bezdôvodné obohatenie 817,50 eur, primerané finančné zadosťučinenie 800 eur ako aj nárok na náhradu trov konania.
8. Okresný súd preskúmaval predmetnú spotrebiteľskú zmluvu a dohodu o poskytovaní služieb a tieto vyhodnocoval v súlade s relevantnými skutkovými tvrdeniami strán sporu, zisteným skutkovým stavom a príslušnými zákonnými ustanoveniami.
9. Súd sa dôsledne oboznámil s obsahom spisového materiálu a listinnými dôkazmi, a to najmä žiadosťou/zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvnými dojednaniami k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu verziou platnou v máji 2015, dohodou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXX1 zo dňa XX.XX.XXXX, tabuľkou úhrad k predmetnému úveru vo výške 1 816,50 eur, oznámením veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, listom NBS zo dňa 29.01.2016 (č.l. 9-81 spisu). 10. Z predloženej žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobcom podpísanej dňa 25.05.2017 a žalovaným dňa 27.05.2017 mal okresný súd preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1 110 eur. Vyčerpané sumy sa žalobca zaviazal splácať v 42 splátkach mesačne vo výške 34,78 eur. Celková čiastka úveru predstavovala 1 571,76 eur. Ročná úroková sadzba bola vo výške 17,42 %, priemerná
RPMN 37,67 % a predpokladaná RPMN 25,14 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 111 eur. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX výška mesačnej splátky 34,78 eur (istina 26,43 eur + úroky 8,35 eur), splátka podľa dohody o poskytnutí služieb 25,77 eur, výška celkovej platby na úhradu 60,55 eur, dátum splatnosti prvej splátky 01.07.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.12.2018, periodicita splácania úveru mesačná. Dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 1, celková výška úveru 1 110 eur, úverový limit 1 110 eur, RPMN 25,14 %, celková čiastka 1 571,76 eur, celková odplata za poskytnuté služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb 1 082,34 eur, ročná úroková sadzba 17,42 eur, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %.
11. Podľa dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX okresný súd zistil, že dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k predmetnej zmluve. Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo, ale nie povinnosť využiť služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Dohodnuté služby sú dobrovoľné a doplnkové, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie zmluvného vzťahu. Jednotlivé služby sú poskytované zákazníkovi automaticky, alebo na základe uplatnenia práva zákazníka na ich poskytnutie. Na základe dohody sa poskytujú uvedené služby za dohodnutú odplatu. Ak nedôjde k uzavretiu tejto dohody zákazník je oprávnený požiadať o poskytnutie jednotlivých služieb aj samostatne a ich cena sa riadi platným sadzobníkom poplatkov. Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Celková výška splátky úveru s úrokom spolu so splátkou odplaty podľa tejto dohody sa uvedú aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Na základe tejto dohody sa poskytuje zákazníkovi balíček služieb pozostávajúci z informácie o zostávajúcich záväzkoch, odkladu splatnosti splátok, informácie pred splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienky zdarma, a podpory call centra a osobného stretnutia s viazaným finančným agentom (č.l. 20-23 spisu).
12. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd rovnako za preukázané, že žalobca žalovanému poskytol žalobcovi na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX úver vo výške 1 110 eur, avšak celkovo žalobcovi poskytol na účet čiastku len vo výške 999 eur, keď sumu 111 eur si žalovaný hneď pri poskytnutí úverov stiahol ako odplatu za poskytnutie úveru. Žalobca zaplatil žalovanému na zmluvu celkovo sumu 1 816,50 eur. Tieto skutočnosti považoval okresný súd za medzi stranami nesporné.
13. Zo žaloby a z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy č. XXXXXXXXXX je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský. 14. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení právnych predpisov, resp. v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. s), t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa; ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný; ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. g), h) a l) zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok; celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom; celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 9 ods. 13 zákona 129/2010 Z.z. ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté
Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
15. Keďže v prípade zmluvy č. 8500116651 sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr ex offo zisťoval, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.
16. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že v tejto absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), t.j. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
17. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)). Okresný súd poukazuje, že v danej zmluve úplne absentuje termín splátok. V zmluve je uvedený len počet splátok, výška splátok, avšak absentuje údaj termínov splátok.
18. Preskúmaním obsahu zmluvy, súd ďalej zistil, že v tejto absentuje aj obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona, t.j. konečná splatnosť úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo splatnosť úveru počtom 42 mesačných splátok, nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Takýto údaj však stranami sporu uzavretá zmluva neobsahovala.
19. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a f) citovaného zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd v tomto smere ďalej uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom musia byť obsiahnuté priamo v zmluve. Aktom, ktorým by boli dojednané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú podľa názoru súdu ani zmluvné podmienky, či iné listiny tvoriace prílohu zmluvy. Preto tvrdenie žalobcu ohľadne obsahu podstatných náležitostí zmluvy v previazaných komponentoch v podobe VOP, oznámenia o schválení úveru, považoval súd za právne bezvýznamné. Obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti. Rovnako má okresný súd za to, že pre konštatovanie splnenia obligatórnej náležitosti vychádzajúc z právneho záveru o nutnosti zahrnutia obligatórnych náležitostí priamo do zmluvy, nepostačuje ani existencia oznámenia o schválení úveru. Okresný súd zastáva názor, že v prípade spotrebiteľských zmlúv, primárne vzhľadom aj na ochranu spotrebiteľa, je žiaduce a súladné so zákonom všetky obligatórne náležitosti ustanoviť priamo do zmluvy a nie do iných listinných dokumentov bez ohľadu na ich formu, či názov. Naviac z vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé, že oznámenie o schválení úveru, je podpísané iba žalovaným.
20. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru 999 eur.
21. Pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX okresný súd dospel k záveru o jej absolútnej neplatnosti v súlade s § 3 ods. 1 a 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd odplatu za poskytnutie služby v celkovej výške 1 082,34 eur považoval vzhľadom na výšku úveru (čistej istiny) 999 eur za neprimerane vysokú. Dohoda, ktorá oprávňovala žalovaného na takúto neprimerané vysokú odplatu okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú, v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatnú. Vopred pripravenou dohodou, ktorej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, resp. meniť, si žalobca zhoršil ako spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie, s tým, že platil za služby, ktoré mu žalobca pri uzatváraní dohody neposkytol, resp. žalobca platil za služby, ktoré v budúcnosti ani nemusel využiť, resp. v čase poskytnutia úveru a uzavretia predmetnej dohody nebolo žalobcovi zrejmé, či takúto službu
vôbec reálne využije. Dohoda o poskytnutí služieb je potrebné považovať za neplatný právny úkon, za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Pokiaľ dohoda o poskytovaní služby bola ako samostatná listina, ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanie. Napokon v konaní nebolo preukázané, či žalobca balíček služieb poskytnutých predmetnou dohodou skutočne aj využil, napriek tvrdeniu, že niektoré sa poskytujú automaticky. Z tejto dohody zároveň nevyplýva možnosť vrátenia, či započítania odplaty v prípade nevyužitia predmetných služieb, čo podľa názoru okresného súdu možno považovať za nekalú obchodnú praktiku v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že žalovaný v súlade s dohodou o poskytnutí služieb žalobcovi plnil, resp. nebolo preukázané vzájomné plnenie medzi stranami sporu neprichádza do úvahy ani aplikácia § 457 OZ. Naviac okresný súd upriamuje zvlášť pozornosť na čl. 1 bodu dohody, podľa ktorého žalobca mal právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, avšak tým nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu, ktorý okresný súd považuje za rozporný s dobrými mravmi. Okresný súd pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že balíček služieb poskytnutý predmetnou dohodou možno posúdiť ako bežné služby, ktoré banky, či nebankové subjekty poskytujú a ktoré by mala pokrývať odplata za úver, ktorá v danom prípade predstavovala celkovo sumu 111 eur. Nejednalo sa o nejaké špecifické, či finančne náročné, bežne neposkytované služby poskytované zo strany žalovaného.
22. Na tomto mieste okresný súd dodáva, že má za to, že odplata za poskytnuté služby mala byť jednoznačne zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g), h) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nezahrnutie tejto odplaty do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju skutočnej RPMN, pretože ak by bola odplata zahrnutá do celkových nákladov, celková výška RPMN by bola oveľa vyššia ako bola prezentovaná. Zároveň možno považovať praktiku žalovaného, ktorý oddelil zmluvu o úvere od dohody o poskytovaní služieb, čím došlo k uvedeniu nesprávnej výšky celkových nákladov, a tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľov. Aj z dôvodu nesprávnej výšky celkových nákladov a tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN je poskytnutý úver jednoznačne bezúročný a bezpoplatkov.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.
24. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z prehľadu prijatých platieb, z ktorého vyplýva, že žalovaný na základe predmetnej zmluvy o úvere vyplatil žalobcovi celkovo sumu 999 eur a žalobca uhradil k zmluve celkovo sumu 1 816,50 eur, t.j. postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru preplatil žalobca žalovanému sumu 817,50 eur. Táto suma 817,50 eur tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.
25. Súd sa zaoberal aj námietkami vo vzťahu k neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celku, avšak tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd má za to, že predmetná úverová bola uzavretá ako celok platne, je teda platným právnym úkonom v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere v súlade s § 497 ObZ. Žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky do určitej výšky. Žalobca sa zaviazal tieto finančné prostriedky žalovanému vrátiť spolu s úrokmi. Aj vychádzajúc z judikatúry o primárne zachovávaní platnosti právnych úkonov súd predmetnú zmluvu nevyhodnotil vcelku ako neplatný právny úkon. Žalobca finančné prostriedky na základe predmetnej zmluvy o úvere čerpal. Avšak pre absenciu obligatórnych zákonných náležitostí je táto považovaná za bezúročnú a bezpoplatkov, a teda žalobca bol povinný žalovanému zaplatiť len skutočne poskytnutú istinu.
26. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie okresný súd tento nárok žalobcovi nepriznal. Dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 27. Okresnému súdu je zrejmé, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Avšak okresný súd má za to, že v danej veci tento čiastkový nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobca uplatnil len v hypotetickej rovine. V prvom rade okresný súd udáva, že v prípade rozhodovania o primeranom finančnom zadosťučinení, aby súd mohol ustáliť tak sankčnú, ako aj satisfakčnú funkciu daného zákonného ustanovenia, ktoré funkcie tohto ustanovenia naznačil aj sám žalobca, pri dodržaní zákonnej podmienky primeranosti tohto zadosťučinenia, je potrebné mať zo strany osoby, ktorá si takého primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje, predostreté aj skutkové tvrdenia v takom rozsahu, aby súd mohol spravodlivo posúdiť primeranosť finančného zadosťučinenia. Podľa názoru súdu je potrebné, aby mal tvrdený skutkový stav stranou sporu aspoň v takej miere, od ktorého môže následne odvíjať svoje rozhodnutie o primeranom finančnom zadosťučinení. Okresný súd má za to, že bez relevantných tvrdení stranou sporu nemôže posúdiť primeranosť finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o primeranosti nemôže súd vychádzať iba z funkcie sankčnej, aby dodávateľa odradil od nekalého konania, ale tiež aj z funkcie satisfakčnej, teda podľa názoru okresného súdu viažucej sa k spotrebiteľovi, tak aby satisfakcia na strane spotrebiteľa bola primeraná. Treba tak zohľadniť osobu spotrebiteľa, závažnosť jeho prípadnej vzniknutej ujmy, okolnosti za ktorých k ujme došlo, závažnosť následkov, ktoré spotrebiteľovi vznikli. Treba zistiť mieru akou bol spotrebiteľ konaním dodávateľa zasiahnutý. Túto mieru však treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia, či miera zásahu do „života“ spotrebiteľa je primeraná prípadnému žiadanému, resp. priznanému, finančnému zadosťučineniu a zároveň primeraná z hľadiska funkcie sankčnej vo vzťahu k dodávateľovi. Okresný súd uvádza, že žalobca dôvodnosť nároku v tomto smere oprel len o samotnú citáciu zákonného ustanovenia a tvrdenie, že iná ako súdna cesta na uplatnenie svojho nároku nebola vo vzťahu k žalovanému možná. Okresný súd však má za to, že bez ďalšieho je táto skutočnosť pre priznanie finančného zadosťučinenia v primeranom rozsahu nepostačujúca. Hoci možno zadosťučinenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladať, je ale už predmetom ďalšieho dokazovania posudzovanie, či žiadané zadosťučinenie zo strany spotrebiteľa je ku všetkým vyššie uvedeným okolnostiam primerané alebo nie. Okresný súd má za to, že bolo na žalobcovi, aby k uplatnenému nároku tvrdil relevantné skutočnosti a tieto následne aj hodnoverne preukázal. Bolo tak povinnosťou tvrdenia a tiež dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať uplatnený nárok v zmysle predmetného zákonného ustanovenia. Okresný súd má na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca v konaní netvrdil a dostatočne spoľahlivo nepreukázal dôvodnosť uplatneného finančného zadosťučinenia, keď náležite netvrdil a ani nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov (ujmy), ktoré mu mali, vzniknúť a ktoré by primeranosť žiadaného finančného zadosťučinenia odôvodňovali Jeho všeobecné tvrdenia v tomto smere tak zostali v konaní dôkazne nepodložené. Okresný súd má za to, že len odkaz na zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. automaticky tento nárok nezakladá. Na tomto mieste súd konštatuje, že následkom neunesenia povinnosti tvrdenia a neunesenia dôkaznej povinnosti je zamietnutie žaloby po jej vecnom prejednaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery okresný súd žalobu žalobcu v tejto časti nároku na primerané finančné zadosťučinenie zamietol. Súd zdôrazňuje, že nie je povinný nahrádzať bremeno tvrdenia ležiace na strane sporu. Súd by vyvodzovaním skutkových tvrdení namiesto žalobcu porušil zásadu rovnosti strán sporu. Okresný súd má za to, že v podanej žalobe bolo nevyhnutné uplatňovaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie skutkovo vymedziť v takej miere, aby bolo možné posúdiť zákonnú podmienku primeranosti finančného zadosťučinenia zo všetkých relevantných hľadísk tak vo vzťahu k dodávateľovi ako aj spotrebiteľovi. Okresný súd má zároveň v prípade danej žaloby za to, že absencia vyššie uvedených tvrdení nemá za následok odmietnutie podania postupom podľa § 129 CSP. Podľa názoru okresného súdu nezakladá ani postup v súlade s § 129 CSP, keďže napriek absencii uvedených tvrdení nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať a ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu. Nemožno konštatovať, že z predmetnej žaloby by nebolo zrejmé čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo že by bola neúplná alebo nezrozumiteľná. 28. Na tomto mieste súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu a riešili všetky vznesené námietky stranou sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnou
argumentáciou vo vzťahu k prejednávanej veci, ktorú považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantnú.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V danej veci si žalobca uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenia vo výške 817,50 eur a nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur, celkovo si tak uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 1 617,50 eur (100 %) Žalobca bol úspešný v uplatnenom nároku 817,50 eur (50,54) %. Žalovaný bol tak úspešný v rozsahu 49,46 % (100% - 50,54 %). Pomerný úspech žalobcu tak bol vo výške 1,08 % (50,54 % - 49,46 %). Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Strany sporu boli úspešné v približne rovnakom pomere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.