Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-138-2017.pdf
PDF · 108.76 KB
No categories available
10Csp/138/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu: H. P., R. XX R. T., F.. XX.X.XXXX, Z. J., zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Sidorom, Železničná 4/A v Hlohovci, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25 v Bratislave, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16 v Bratislave, o zaplatenie 143,14 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 143,14 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 5.10.2018 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd 30.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 143,14 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 11.11.2017 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 17.12.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere s celkovou výškou úveru 1.100 €, úrokovou sadzbou 15,03% ročne, RPMN 23,29%, výškou splátky 33,84 €, počtom mesačných splátok 42, celkovou splatnou čiastkou 1.531,28 € a priemernou RPMN 29,89%.
3. Žalovaný mu zo schváleného úveru poskytol len sumu 990 €, pričom suma 110 € tvorila poplatok za poskytnutie úveru. Z uvedeného dôvodu žalovaný uviedol nesprávnu výšku RPMN, ktorá tak v skutočnosti predstavovala 34,99%. V zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa z uvedeného dôvodu považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
4. Odplata pri spotrebiteľských úveroch nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorá je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy spotrebiteľských úverov za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
5. Zmluva bola uzatvorená 17.12.2015, predchádzajúcim štvrťrokom je 3.štvrťrok 2015, priemerná RPMN predstavovala 13,36%. Dvojnásobok tvorí sumu 26,72%, čo najvyššia prípustná miera odplaty. Žalobcom uvedená RPMN vo výške 23,49% bola nesprávne vypočítaná a skutočná výška RPMN 34,99% túto najvyššiu prípustnú mieru odplaty prevyšuje.
6. Žalobca ku dňu podania žaloby zaplatil splátky v celkovej výške 1.133,14 €, mal však zaplatiť len 990 €, teda vznikol preplatok v sume 143,14 €, ktorý žalobca žiada od žalovaného vydať titulom bezdôvodného obohatenia.
7. Žalovaný so žalobcom uzavrel dňa 17.12.2015 aj Dohodu o poskytovaní služby za odplatu 25,74 € mesačne, čo v počte 42 splátok splatných spolu so splátkami úveru malo predstavovať odplatu za tieto služby v sume 1.081,80 €. Ide celkom o deväť služieb, z ktorých niektoré bol žalovaný povinný žalobcovi poskytovať v zmysle právnych predpisov, jednu službu poskytol len ako možnosť a ostatné nemusel žalobca vôbec využiť. V danom prípade išlo o nekalú obchodnú praktiku žalovaného. V prevažnej miere teda tieto služby nesledovali záujem spotrebiteľa a preto sú v zmysle § 53 ods. 5 neplatné.
8. Žalobca sa so žalovaným pokúsil mimosúdne dohodnúť a za tým účelom mu zaslal predsporovú výzvu zo dňa 7.11.2017. Žalovaný na výzvu nereagoval.
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu 8.1.2018. Argumentoval, že poskytnutím úveru sa v zmysle právnej a tiež ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale aj každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítaním. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru. Otázka poplatku bola osobitne posudzovaná aj Národnou bankou Slovenska, ktorá konštatovala, že poplatok za poskytnutie úveru je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Tento poplatok bol zohľadnený aj pri výpočte RPMN a bol započítaný do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom.
10. K Dohode o poskytovaní služby žalovaný uviedol, že jej uzavretie nebolo podmienkou vzniku zmluvy o úvere, služby boli doplnkové a dobrovoľné, žalobca k nim nebol nijako nútený. Ide o samostatnú dohodu, ktorú je možné kedykoľvek vypovedať, čo žalobca nevyužil. Niektoré služby boli poskytované automaticky, niektoré až na požiadanie žalobcu. Žalobca niektoré služby aj využíval, napr. požiadal o odklad splátok.
11. Žalovaný vznáša námietku vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože dosiaľ od žalobcu prijal len sumu vo výške 835,31 €, ktorá nepredstavuje ani istinu poskytnutého úveru. Žalovaný preto odmieta tvrdenia žalobcu o zaplatení sumy 1.133,14 € ako nepravdivé. Viaceré ním predložené doklady o úhrade ním tvrdenej sumy boli duplicitné.
12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
13. Žalobca v replike doručenej súdu 19.2.2018 namietol, že otázkou celkovej výšky spotrebiteľského úveru sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ vo veci C-377/14 z 21.apríla 2016, Radlinger, Radlingerová c/a FINWAY, a.s., ktorý konštatoval, že celková výška úveru nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Ide o sumy určené ako odmena za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky spotrebiteľského úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
14. Žalovaným uvedená suma RPMN nie je vypočítaná správne. K otázke celkovej ním zaplatenej sumy žalobca dodal ako dôkaz ďalší doklad o zaplatení sumy.
15. K Dohode o poskytnutí služby žalobca poukázal na neprimerane vysokú odplatu, ktorú považuje za neplatnú. Dohoda o poskytovaní služieb nie je koncipovaná tak, že ak spotrebiteľ chce niektorú službu využívať, môže si ju aktivovať, ale je koncipovaná tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, musí za ňu vopred zaplatiť. Ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
16. Súd nariadil vo veci predbežné prejednanie sporu na ktorom uložil stranám sporu vykonať niektoré úkony a založiť do spisu potrebné dôkazy. Následne žalobca zaslal súdu dňa 24.10.2018 aj písomné vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojom názore, že žalovaný uviedol v Zmluve o revolvingovom úvere nesprávnu výšku RPMN a zároveň, že tou, ktorá ňou bola v skutočnosti, prekročil najvyššiu prípustnú mieru odplaty. Úver preto považuje za bezúročný a bez poplatkov a Zmluvu v časti odplaty považuje za neplatnú.
17. Aj žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2018 zotrval na svojom stanovisku, že časť sumy z poskytnutého úveru bola súčasťou vzájomného vysporiadania (kompenzácie) a časť bola žalobcovi vyplatená. Poukázal na rozsudok NS SR pod sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004) z ktorého vyplýva, že naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Na základe toho je potrebné aj pri výpočte RPMN vychádzať z poskytnutej sumy úveru 1.100 €.
18. V doplnenom písomnom podaní doručenom súdu dňa 21.11.2018 žalovaný uviedol, že priemerná hodnota RPMN za 3.štvrťrok 2014 bola 14,36%, maximálna odplata teda mohla predstavovať maximálne 28,72%. Hodnota RPMN podľa Zmluvy o úvere predstavovala 23,29 %, teda túto najvyššiu prípustnú mieru odplaty neprevýšila.
19. Na pojednávaní vykonanom v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa naň neustanovil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti ,súd vypočul PZ žalobcu. Ten zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, najmä v tom, že z dôvodu nesprávnej výšky RPMN, ktorá bola v neprospech spotrebiteľa, je úver bezúročný a bez poplatkov. Je nesprávne pri výpočte RPMN vychádzať z celkovej výšky úveru v sume 1.100 €, pretože poplatok za poskytnutie úveru v sume 110 € nemôže byť započítaný do istiny, ale len do celkových nákladov spotrebiteľa. Správny výpočet RPMN mal preto predstavovať až 34,99%. Keďže najvyššia prípustná miera odplaty mala byť 26,72%, táto bola prekročená. Úrok z omeškania žiadal priznať až od 5.10.2018. Rozhodnutie NS SR na ktoré poukázal žalovaný , nie je možné na danú vec aplikovať, pretože v spore pred NS SR stáli dva podnikateľské subjekty, pričom v prejednávanej veci je na strane jedného subjektu spotrebiteľ.
20. Po vykonanom dokazovaní, pri ktorom sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi založenými v spise, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
21. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 17.12.2015 Zmluvu o úvere revolvingového typu, na celkovú výšku úveru v sume 1100 €, s 23,29% RPMN, s celkovou splatnou čiastkou 1.531,28 €, ktorú mal splatiť pravidelnými splátkami v počte 42 splátok v sume po 33,84 € mesačne. Poplatok za poskytnutie úveru tvoril sumu 110 €.
22. Žalobca so žalovaným uzatvorili v súvislosti s poskytnutím revolvingu aj Zmluvu o poskytovaní služieb, za ktoré sa žalobca zaviazal poskytnúť odplatu vo forme 42 splátok v sume po 25,74 € mesačne, celkom mal za tieto služby zaplatiť sumu 1.081,80 €. Splátky sa mali platiť spolu so splátkami úveru. V zmluve je uvedených celkom 9 služieb a to: 1. Informácia o zostávajúcich záväzkoch, 2. Odklad splatnosti splátok, 3. Informácia pred splatnosťou splátky, 4. Informácia o prijatí platby, 5. Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, 6. Zmena zmluvy na podnet klienta, 7. Prepárovanie platieb, 8. Druhá upomienka zdarma, 9. Podpora call centra a osobné stretnutie s finančným agentom. Podľa Splátkového kalendára pravidelné mesačné splátky mali tvoriť celkovú sumu 59,58 €.
23. Podľa dokladov o zaplatení založených v spise, zaplatil žalobca sumu 1.133,14 €, pričom sumu vo výške 297,83 zaplatil až dňa 15.2.2018.
24. Na základe údajov z Interaktívnej kalkulačky pri zadaní údajov o výške úveru 990 € s dodatočným nákladom 110 €, bol výpočet RPMN 34,99%.
25. Z Oznámenia Národnej banky Slovenska zo dňa 29.1.2016 zaslaného žalovanému okrem iného vyplýva, že poplatok sa poskytnutie spotrebiteľského úveru predstavuje plnenie za
poskytnutie služby. Spoločnosť banke preukázala splnenie predzmluvných informačných povinností prostredníctvom Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V nich je transparentným spôsobom uvedené, že poplatok za poskytnutie úveru je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru.
26. Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok 2015 zverejnených na stránke Ministerstva financií súd zistil, že priemerná RPMN tvorila 13,36%.
27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, takéto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.
30. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 platný v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať odplatu podľa osobitných predpisov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet podľa tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
31. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) a g) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
32. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
33. Podľa § 1a ods. 1 veta prvá nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.
34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
37. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný od neho prijal plnenie nad rámec toho, čo bol povinný mu plniť podľa zmluvy o revolvingovom úvere v časti reálne poskytnutej istiny, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a zmluva je v časti odplaty neplatná.
38. Súd sa s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, v plnom rozsahu stotožnil. Mal za to, že žalovaný uviedol do zmluvy nesprávnu výšku RPMN, ktorú vyrátal podľa príslušného vzorca v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaný však do vzorca zadal nesprávne údaje, keď namiesto skutočne poskytnutej sumy úveru 990 € vložil sumu 1.100 €, ktorú ale žalobca v celosti neobdržal. Suma 1.100 € bola krátená o poplatok za poskytnutie úveru v sume 110 €, tento poplatok mal ale tvoriť položku dodatočných nákladov spotrebiteľa. Žalovaný uviedol výšku RPMN 23,49%, správne malo byť 34,99 %, čo vyplýva z dôkazu založeného žalobcom z výstupu interaktívnej kalkulačky. Uvedený postup žalovaného bol teda nesprávny, keďže ním neoprávnene znížil výšku RPMN a uviedol tak do zmluvy pre spotrebiteľa klamlivý údaj o odplate za poskytnutý úver. Rovnaký výklad zaujal aj Súdny dvor EÚ vo veci C-377/14 z 21.apríla 2016 pri riešení prejudiciálnej otázky súvisiacej s vecou Radlinger, Radlingerová c/a FINWAY, a.s., ktorú zaslal Krajský soud v Prahe. Okrem iného uviedol, že :" ... celková výška úveru nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver spotrebiteľa...do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť...neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru..." Súdny dvor EÚ uzavrel, že: "článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené."
39. Ustanovenia úverovej zmluvy, ktoré žalovanému umožnili inkasovať odmenu za poskytnutie úveru už pri poskytnutí úveru tak, že spotrebiteľ reálne nikdy neprevzal úver vo výške, ktorá bola uvedená v zmluve, považujú súdy aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku (viď napr. rozhodnutia KS v Prešove pod sp. zn. 18Co 109/2011, KS v Prešove pod sp. zn. 18Co/284/2014, KS Košice pod sp. zn. 2Co/247/2014, KS Trenčín pod sp. zn. 5Co/631/2014).
40. Žalovaný zakotvil splatnosť poplatku za poskytnutie úveru v sume 110 € v deň uzavretia zmluvy, započítal ho so sumou úveru 1.100 € a žalobcovi vyplatil len rozdiel v sume 990 € (bod 6.4 zmluvy). Neprípustnosť tohoto konania spočíva v tom, že úrok sa počíta i zo sumy, ktorá nebola žalobcovi nikdy reálne poskytnutá. Takéto úverovanie odporuje spotrebiteľskému právu, keďže úver sa poskytuje spotrebiteľovi na ekonomické využitie v krátenej výške.
41. Žalovaný v prejednávanej veci prekročil aj najvyššiu prípustnú mieru odplaty v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády. Táto mala predstavovať 26,72 %, v skutočnosti však predstavovala 34,99%. Na rozdiel od žalobcu, ktorý založil do spisu dôkaz, že priemerná RPMN za 3.štvrťrok 2015 bola 13,36% (najvyššia prípustná miera odplaty je stanovená ako jej dvojnásobok), žalovaný založil do spisu irelevantný dôkaz o priemernej RPMN za 2.štvrťrok 2014, pretože zmluva bola uzatvorená 17.12.2015.
42. Z vyššie uvedených dôvodov považuje tunajší súd zmluvu o úvere revolvingového typu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 17.12.2015 v časti jej odplaty za neplatnú. Žalobca bol žalovanému povinný vrátiť len skutočne poskytnutú sumu úverových prostriedkov vo výške 990 €. Keďže túto sumu preplatil o 143,14 €, táto tvorí sumu bezdôvodného obohatenia, ktorú musí v zmysle vyššie citovaných predpisov o bezdôvodnom obohatení žalovaný žalobcovi vrátiť.
43. K poukazu žalovaného na vyššie citované rozhodnutie NS SR súd uvádza, že jeho spisová značka je zrejme nesprávna, či neúplná, preto ho súd nemohol vyhľadať, pričom žalovaný jeho kópiu napriek žiadosti súdu do spisu nezaložil. Zo skratky rozhodnutia "Obdo" však možno dedukovať, že išlo
zrejme o obchodný spor medzi dvomi podnikateľmi, ktorého závery na spotrebiteľský spor nie je zrejme možné vôbec aplikovať.
44. K argumentácii žalovaného, že otázka prípustnosti poplatku za poskytnutie úveru bola preverovaná Národnou bankou Slovenska súd uvádza, že aj táto najvyššia banková inštitúcia skonštatovala, že poplatok za poskytnutie úveru je súvisiacim nákladom pri poskytnutí úveru. Nezaoberala sa však tým, čo je predmetom toho sporu, teda či poplatok za poskytnutie úveru sa zahŕňa do celkovej výšky úveru pri výpočte RPMN, ale len splnením, či nesplnením informačnej povinnosti dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi ohľadne poplatku za poskytnutie úveru. Informácia NBS tak nemá s prejednávanou vecou potrebný súvis.
45. Rovnako považuje súd za neplatnú aj Dohodu o poskytnutí služby pre neprijateľnosť všetkých jej dojednaní vrátane zmluvnej odmeny, ktorá je vo vzťahu k poskytnutému úveru neprijateľne vysoká a teda v rozpore s dobrými mravmi. Neprijateľnosť zmluvne dojednaných služieb spočíva v tom, že spotrebiteľ mal vopred zaplatiť za službu, o ktorej nemal v čase uzavretia zmluvy vedomosť, či ju využije: odklad splátok, vyhotovenie a zaslanie
dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s finančným agentom. Iba tri služby mali byť dodané automaticky: informácia o zostávajúcich záväzkoch, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby. Všetky tieto služby by však mali byť spotrebiteľovi poskytované automaticky z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa a mali by byť aj v záujme dodávateľa týchto služieb z hľadiska včasného a riadneho splatenia záväzku.
46. I keď žalovaný tvrdil, že žalobca zmluvu uzavrel dobrovoľne a využil aj službu o odklade splátok, tieto služby súd nepovažuje za individuálne dojednané, ale predložené zo strany žalovaného ako komplex služieb v rámci typizovanej zmluvy. Zdanlivú výhodnosť týchto služieb popiera neprimerane vysoká odplata, ktorá v prípade žalobcu predstavuje sumu 1.081,80 €, čo je viac ako suma poskytnutého úveru v sume 990 €. Predmetné dohody boli v rámci ustálenej súdnej praxe opakovane vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky a teda neplatné. Obchodné praktiky, ktoré žalovaný neustále uplatňuje sa aj v zmysle zákona na ochranu spotrebiteľa považujú za nekalé. Hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami tu spôsobuje aj fakt, že žalobca platil už vopred za služby, z ktorých niektoré mu vôbec neboli dodané, pretože ich nevyužil, teda platil len za možnosť, nie za reálne plnenie. Keďže jednotlivé služby uvedené v predmetnej dohode neboli osobitne spoplatnené, súd musel konštatovať neplatnosť dohody ako celku, nie jednotlivých jej častí, ktoré sa od ostatného obsahu nedali oddeliť, napr. služba o odklade splátok, ktorú žalobca využil.
47. Na základe vyššie vykonaného dokazovania a citovaných právnych predpisov súd rozhodol v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.
48. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Úrok z omeškania súd priznal od 5.10.2018 v zmysle žiadosti žalobcu, ktorý začiatok omeškania stanovil v žalobe od 11.11.2017, pričom až na pojednávaní 4.10.2018 preukázal žalovanému vznik bezdôvodného obohatenia, keď predložil dôkaz o splatení sumy 297,83 € dňa 15.2.2018, ktorá suma spolu s ostatnými predtým zaplatenými splátkami spôsobila preplatok úveru o sumu 143,14 €.
49. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).