Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Csp/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina IČO: 31 575 951 proti žalovanému: X. D.Y., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. V., XXX XX V., o zaplatenie sumy 713,22 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 713, 22 eur, úrok z úveru 44, 50 eur, úroky z omeškania 0,66 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 713, 22 eur od 16. 01. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 44, 50 eur od 16. 01. 2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 713,22 eur ako nezaplatenej istiny, úroku vo výške 44,50 eur, úrokov z omeškania 0,66 eur, úroku 17,90% ročne z nezaplatenej istiny 713,22 eur od 16.01.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 44,50 eur od 16.01.2018 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere Č.. XXXXXX dňa 28.10.2015 na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma 1000 eur, ktorú sa zaviazal splácať v 60-ich mesačných splátkach po 25,30 eur. žalovaný prestal úver splácať, čím porušil podmienky zmluvy , preto žalobca úver zosplatnil dňa 15.01.2018, pričom v čase predčasného zosplatnenia úveru predstavovala istina sumu 713,22 eur, úroky do predčasného zosplatnenia úveru 44,50 eur, úroky z omeškania 0,66eur z jednotlivých splátok, tiež si žalobca uplatnil okrem zákonom stanoveného úroku z omeškania aj úrok z úveru po zosplatnení nároku vo výške 17,90% ročne zo sumy 713,22 eur od 16.01.2018 do zaplatenia.

2.Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 180 CSP, pričom žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil.

3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a to žiadosti žalovaného o úver č.l.6 spisu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXX zo dňa 28.10.2015 č.l. 7-8 spisu, prehľadu splácania úveru do jeho predčasného zosplatnenia č.l.9-11 spisu, výzvy žalovaného na plnenie zo dňa 13.11.2017 č.l.12 spisu, zosplatnenia úveru č.l.13 spisu, obchodných podmienok č.l.14 -31spisu, sadzobníka poplatkov č.l.42-43 spisu, výzvy žalobcu na vyjadrenie č.l.56 spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Zo žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru vyplýva, že žalovaný dňa 28.10.2015 požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 1000 eur s tým, že preukázal schopnosť splácať úver tým, že má čistý príjem vo výške 520 eur zo spoločnosti VEGUM a.s.. V čase poskytnutia úveru býval žalovaný na adrese V.- K.B. T.. V. XX/XX, pričom v súčasnosti má trvalý pobyt mesto Partizánske.

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere Č..XXXXXX zo dňa 28.10.2015 súd zistil, že táto spĺňa všetky náležitosti § 9 ods.2 v spojení s § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 60-ich mesačných splátkach po 25,30 eur 12 dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 12.11.2015, pri splatnosti splátky 12. dňa v mesiaci, pri konečnej splatnosti úveru 12.10.2020, pri RPMN 21,49%, priemernej RPMN 33,96%, pri úroku z úveru 17,90% ročne celkovej výške úveru 1548 eur.

6. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto ho žalobca vyzval na splnenie povinnosti a zároveň bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 15.01.2018 žalobca úver zosplatnil ku dňu 15.01.2018. Ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala istina sumu 713,22 eur, uplatnený úrok z úveru vo výške 17,90% ročne do zosplatnenia vo výške 44,50 eur, úroky z omeškania zo splátok úveru 0,66eur, a úrok z úveru po jeho zosplatnení vo výške 17,90% ročne z istiny 713,22 eur od 16.01.2018 do zaplatenia a zákonom stanovený úrok z omeškania z istiny a úrokov z úveru do jeho zosplatnenia. Zmluva spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

7. Žalovaný na výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe nereagoval, hoci mal doručenie predvolania riadne vykázané v súlade so zákonom.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.Podľa §52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14.Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

15. Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

16.Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

17.Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť

o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

18. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

19. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom a účinnom znení.

20.Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne ak keď nie v celom rozsahu, žaloba je dôvodná okrem úroku z úveru vo výške 17,90% ročne zo sumy 713,22 eur od 16.01.2018 / teda po zosplatnení úveru /do zaplatenia, teda v časti dohodnutého úroku z úveru po zosplatnení úveru, lebo v tom prípade ak došlo k predčasnej splatnosti úveru má žalobca právo len na úrok z omeškania po predčasnej splatnosti úveru a nie aj na úrok z úveru. Súd vychádzal z doterajšej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu ako aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie

odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto zmluvné dojednanie, podľa ktorého má žalobca aj v prípade predčasnej splatnosti úveru má nárok okrem úrokov z omeškania aj na úroky z úveru je neplatné v rozpore s § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Taktiež súd vychádzal aj z komentára k Občianskemu zákonníku, kde sa uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovania peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Nie je pritom rozhodujúce či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti dlhu možno požadovať len úroky z omeškania. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania , úroky z omeškania./PAGÁČ.Ľ Komentár k § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka. In: Števček. M. a kol." Občiansky zákonník I.,II. Komentár. C.H. Beck,2015/. Pokiaľ by nešlo o spotrebiteľský vzťah možno použiť úpravu ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá upravuje úrok z úveru odlišne. Súd sa v tomto smere nestotožňuje s argumentáciou žalobcu v ktorej poukazuje na rozhodnutia iných krajských súdov, ktoré rozhodli v tomto smere opačne.

21.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. l OSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania vo výške 100% z dôvodu, že úspech v spore sa odvíja od istiny a ostatných žalobcom vyčíslených nárokov ako úroku z úveru do zosplatnenia, úroku z omeškania ako aj za omeškanie poistenia v ktorej časti bol žalobca plne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti zmluvného úroku z úveru po zosplatnení nemá vplyv na úspech žalobcu v konaní. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.