Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13C-50-2018.pdf
PDF · 108.97 KB
Case nature
Subarea
13C/50/2018
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: W. K., G..: X.X.XXXX, K. F.. XX. G. XX, XXX XX A., proti žalovanému: B. V., G.. XX.X.XXXX, XXX XX Š. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa zásahov do užívania bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. O., Z. Z. Č.. XX, K. V. A. Č.. XXXX, O.É. G. O. P. „. O.. Č.. XXXXX/X a zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu O., pre okres O., obec O., katastrálne územie O., ktorý užíva maloletá Q. K. a žalobkyňa počas starostlivosti o ňu, a to až do právoplatného skončenia dedičského konania po Mgr. M. V., G.. X.X.XXXX, J. X.X.XXXX, ktoré je vedené na okresnom súde Prešov pod sp. zn. 26D/621/2018.
V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 23.11.2018 doručeným súdu 26.11.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa zásahov do užívania bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. O., Z. Z. Č.. XX, K. V. A. Č.. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu O., pre okres O., obec O., katastrálne územie O., ktorý užíva žalobkyňa a maloletá Q. K., a najmä zdržať sa vstupovať do bytu, a to až do právoplatného skončenia dedičského konania po M.. M. V., G.. X.X.XXXX, J. X.X.XXXX, ktoré je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 26D/621/2018 (pozn. súdu: podľa obsahu žaloby a priloženého listu vlastníctva je zrejmé, že žalobkyňa mala na mysli byt v bytovom dome na parcele č. XXXXX/Xa zapísaný na LV č. XXXXX, a dedičské konanie po M.. M. V., G.. X.X.XXXX).
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 15.06.2018, č.k. 29P/163/2018-8, o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15.08.2018, jej bola zverená do starostlivosti maloletá Q. K., G.. XX.XX.XXXX, a zároveň jej súd uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia návrh vo veci samej. Uvedenú povinnosť' si splnila podaním návrhu vo veci samej - o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zo dňa 22.06.2018, na Okresný súd Prešov s tým, že vec je na súde vedená pod sp. zn. 30P/164/18 a o uvedenom návrhu doposiaľ súdom nebolo rozhodnuté.
3. Žalobkyňa uviedla, že maloletá Q. K., ktorá jej bola vyššie uvedeným uznesením súdu zverená do starostlivosti, má trvalý pobyt na adrese Č.P. XX, XXX XX O., k čomu predložila potvrdenie Mestského úradu Prešov zo dňa 11.09.2018, a že ako výlučná vlastníčka bytu č. X G. Č. F. Č.. XX Z. O., ktorý je zapísaný na Okresnom úrade O., katastrálnom odbore, na liste vlastníctva číslo XXXXX pre obec a katastrálne územie O., je zapísaná M.. M. V., G. V. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 09.06.2018. Doplnila, že predmetný byt sa nachádza na X. O., Z. Z. XX K.I. V. A..Č.. XXXX.
4. V rámci opisu rozhodujúcich skutočností žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že M.. M. V. bola pestúnkou maloletej Q. K., na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 17P/63/2014-110 zo dňa 28.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2016, a že maloletá Q. žila nepretržite v spoločnej domácnosti s M.. M. V. od 16.01.2015 až do smrti M.. V. dňa 09.06.2018 a bola výživou na M.. V. odkázaná. Dedičské konanie po zomrelej M.. M. V. je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 26D/621/2018, a vec bola pridelená na vybavenie súdnemu komisárovi B.. Z. Č., Notársky úrad Prešov, Konštantínova 3308/6,080 01 Prešov. Podľa žalobkyne zákonnými dedičmi po zomrelej M.. M. V. v 3. skupine, v zmysle ust. § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sú žalovaný, ktorý je bratom poručiteľky, a maloletá Q. K., ktorá viac ako 1 rok žila v spoločnej domácnosti s poručiteľkou a bola na ňu odkázaná výživou.
5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po smrti poručiteľky žalovaný - jej brat, neprejavil žiaden záujem o ďalšiu starostlivosť o maloletú Q., aj keď mal vedomosť, že M.. M. V.U. túto milovala ako vlastné dieťa a chcela si ju nezrušiteľne osvojiť'. Pretože je sesternicou M.. M. V. (aj žalovaného) a nemala srdce dieťa vrátiť' späť do detského domova, rozhodla sa požiadať o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. S maloletou sa dobre poznali, často ju s poručiteľkou navštevovala a vytvorila si k nej citový vzťah.
6. Podľa žalobkyne zo smrti svojej pestúnky bola maloletá Q. šokovaná, pretože ju považovala za svoju prirodzenú matku. Vzhľadom k tomu sa rozhodla, že pokiaľ sa maloletá so smrťou svojej pestúnky nevyrovná, cez týždeň s ňou bude bývať v byte, kde má maloletá trvalé bydlisko a na ktorý je zvyknutá a cíti sa tam bezpečne, a cez víkendy bude s ňou chodievať ku žalobkyni domov do Sabinova. Uviedla, že maloletá navštevuje v Prešove škôlku, kde veľmi rada chodí, pretože tam má mnoho kamarátov, na ktorých sa každé ráno teší. V záujme zdravého psychického vývoja maloletej sa preto rozhodla, že maloletú ihneď nevytrhne z prostredia, na ktoré je zvyknutá, ale tak urobí postupne, keď si ku nej maloletá vytvorí ešte silnejšiu citovú väzbu a prestane sa stále pýtať na svoju pestúnku. Aj pre žalobkyňu by bolo jednoduchšie, aby viedla iba jednu domácnosť' a nie dve, ale robí to iba v tom najlepšom úmysle, aby maloletá Alexandra nemusela zbytočne prežívať ďalšiu traumu.
7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že uvedené samozrejme konzultovala aj so žalovaným - bratom poručiteľky, a že menovaný najskôr uviedol, že titulom dedenia si nechá po svojej sestre iba rodinný dom v I. a byt nechá maloletej. Následne si to však rozmyslel a povedal, že nakoľko výlučným dedičom je iba on, nemá dôvod malej cigánke niečo dávať. Spolu so svojou manželkou žalobkyňu požiadali, aby byt aj spolu s maloletou Alexandrou, vypratala. Žalovanému vysvetlila dôvody, prečo tak urobiť zatiaľ' nemôže, že je to v prospech maloletej, ale žalovaný ju nechcel počúvať. Ponúkla mu, že všetky náklady spojené s užívaním bytu bude platiť výlučne ona, ale s týmto nesúhlasil a chcel, aby si pobalila všetky svoje veci, aj veci maloletej, a z bytu odišla.
8. Vo vzťahu k užívacím pomerom a vzťahom medzi stranami sporu žalobkyňa uviedla, že keď v piatok dňa 28.09.2018 poobede odišla na víkend s maloletou Q. do miesta jej trvalého bydliska do Sabinova, žalovaný vymenil zámky na byte č. X G. Č. F. Č.. XX v O. a to bez toho, že by jej to aspoň oznámil. Pretože v sobotu 29.09.2018 sa výrazne ochladilo a pre maloletú Alexandru nemala teplejšie oblečenie, išla s ňou do bytu na Č. F. Č.. XX Z. O., toto oblečenie zobrať. Keď sa pokúšala vchodové dvere na byte odomknúť, zistila, že na dverách je vymenený zámok. Susedia jej povedali, že zámok v piatok navečer vymenil žalovaný. Z tohto jeho konania bola veľmi nemilo prekvapená. Pretože sa nedokázala dostať do bytu, bola nútená vec riešiť za pomoci polície. Uvedený skutok dňa 29.09.2018 o 17:50 hod. nahlásila na Obvodnom oddelení PZ Prešov - Juh, o čom bola spísaná zápisnica, ktorú predkladá ako dôkaz. Policajti sa pokúšali telefonicky kontaktovať žalovaného, avšak ani im nezdvíhal telefón. Pretože sa s maloletou do bytu nedostala, musela s ňou ísť do miesta svojho trvalého bydliska. Pretože ju policajti utvrdili v tom, že maloletá Alexandra má právo aj naďalej, a to jednak z dôvodu užívacieho práva k bytu, ako aj titulom dedenia po svojej pestúnke, byt nerušene, tak ako doposiaľ, užívať, v pondelok 01.10.2018 za pomoci kľúčovej služby, po preukázaní užívacieho práva maloletej k predmetnému bytu, dala vymeniť zámok na vchodových dverách do bytu. Keď to následne žalovaný zistil a zistil aj to, že podala na jeho nezákonný postup na polícii trestné oznámenie, išiel za jej rodičmi a vykrikoval, že má dobrých právnikov, ktorí zabezpečia, že maloletá po jeho sestre nič dediť nebude. Keď to počula sestra žalobkyne, ktorá býva s rodičmi, požiadala žalovaného, aby urýchlene opustil ich dom a prestal rodičov znepokojovať. Na margo ich pomerov žalobkyňa ešte uviedla, že žalovanému sa nepáčilo, že si jeho sestra M.. M. V. zobrala z detského domu rómske dieťa. Mal k tomu sústavné pripomienky aj pred jej matkou, keď táto ešte žila. Žalobkyňa si myslí, že Rómov podceňuje. V tejto súvislosti však musí povedať, že maloletá Q. je veľmi milé a šikovné dieťa. Vzhľadom na nadštandardnú osobnú starostlivosť, ktorú jej poskytovala pestúnka M.. V., maloletá v mnohom predčí svojich rovesníkov. Má ju veľmi rada a chce z nej vychovať dobrého a úspešného človeka, ako sa o to snažila aj jej pestúnka. Keď sa s M.. V. bavili o budúcnosti, povedala, že malú si chce nezrušiteľne osvojiť a keď táto sa stane plnoletou, dokončí školu a zamestná sa, nechá jej k užívaniu byt a ona sa presťahuje do rodičovského domu do I.. Na túto vysnívanú budúcnosť s maloletou sa veľmi tešila.
9. Vo vzťahu k aktuálnej situácii žalobkyňa uviedla, že predpokladá, že na základe zavádzajúcich tvrdení žalovaného, príslušný policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh, uznesením č. ČVS: ORP-1362/Ju-PO-2018 zo dňa 06.11.2018 odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona, a to z dôvodu, že dedičské konanie ešte nie je doposiaľ právoplatne ukončené a nie je známy ani okruh dedičov po M.. V.. Uviedla, že proti tomuto uzneseniu povereného príslušníka obvodného oddelenia PZ Prešov Juh dňa 14.11.2018 podala sťažnosť, a to z dôvodu, že neukončené dedičské konanie po M.. V. nemôže mat' za následok odmietnutie podaného trestného oznámenia, pretože dedičstvo sa nadobúda smrťou a maloletá Alexandra je zákonnou dedičkou po M.. V. spoločne so žalovaným, a to s poukazom na ustanovenie § 475 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pretože žila s poručiteľkou M.. V. v spoločnej domácnosti po dobu dlhšiu ako 1 rok a bola na ňu výživou odkázaná. Vzhľadom na skutočnosť, že žila s poručiteľkou v spoločnej domácnosti v byte Č.. X G. F. Č.P. XX, toto jej užívacie právo k bytu smrťou poručiteľky M.. V. nezaniklo, a naviac je dané vznikom vlastníctva alebo spoluvlastníctva maloletej Q. K. k predmetnému bytu okamihom úmrtia M.. V.. Maloletá Q. má preto právo predmetný byt aj naďalej nerušene užívať a do tohto nerušeného užívania nemôže zasahovať ani žalovaný, aj keď je jedným zo zákonných dedičov po M.. V.. V tejto súvislosti poukázala na článok 21 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je obydlie každého človeka nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva, a uviedla, že žalovaný dňa 29.09.2018 nemal povolenie alebo súhlas toho, kto v byte býva, na vstup do bytu, a už vôbec nie na uskutočnenie výmeny zámkov v byte, aby tak znemožnil nerušené užívanie bytu maloletou Q. K. a ňou, ako osobou, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti neodkladným opatrením súdu. Tvrdila, že žalovaný v súčasnej dobe vyvíja ďalšie kroky, aby maloletej Q. K. a žalobkyni znemožnil užívanie bytu č. X G. F. Č.P. XX. Dňa 21.11.2018 jej prostredníctvom svojho právnika JUDr. Palšu zaslal výzvu, aby byt spoločne s maloletou Q. opustila, najneskôr do konca mesiaca november 2018. Je presvedčená, že pokiaľ tak neurobí, žalovaný násilím odvŕta zámok na predmetnom byte, znemožní jej a maloletej Q. jeho užívanie a z bytu ich násilím vyprace.
10. Záverom žalobkyňa uviedla, že pretože už predtým mala podozrenie, že žalovaný sa pokúša maloletú Q. K. zatajit' ako zákonnú dedičku po zomrelej M.. M.P. V., ešte dňa 17.09.2018 zaslala súdu do dedičského konania po M.. V., oznámenie o okruhu dedičov, kde ako dediča okrem žalovaného oznámila aj maloletú, ktorá žila s M.. V. viac ako 3 roky v spoločnej domácnosti a bola na ňu výživou odkázaná. Ako osoba, ktorej bola maloletá Q. K. neodkladným opatrením zverená do osobnej starostlivosti, má naliehavý právny záujem na vydaní navrhovaného neodkladného opatrenia súdom, pretože bez jeho nevydania by bola maloletá, aj spolu s ňou, násilným spôsobom vyprataná z bytu, ktorý nerušene užíva viac ako 3 roky a ktorého je titulom dedenia po svoje pestúnke M.. M. V., vlastníčkou. Samozrejme, miera vlastníctva uvedeného bytu, tj. či sa stane jeho výlučnou, alebo podielovou spoluvlastníčkou, bude určená až na základe dedičského konania po M.. V.. Podľa žalobkyne sa žalovaný netají tým, že ich chce z bytu násilne vypratať, o čom svedčí nielen to, že už dňa 29.9.2018 výmenou zámku jej a maloletej Q. znemožnil vstup do bytu, ale po tom, ako so súhlasom polície vymenila zámok na dverách, začal sa jej vyhrážať a tlačiť na jej rodinu, aby sa maloletej Q. vzdala a odišla z bytu, a po zistení, že polícia jej trestné oznámenie uznesením odmietla (podotýka že neprávoplatne), prostredníctvom svojich právnikov ju žiada, aby do konca mesiaca novembra byt aj s maloletou vypratala, pretože údajne jediným zákonným dedičom po M.. M. V. je iba on, a keď tak neurobí, určite pristúpi k násilnému vniknutiu do bytu odvŕtaním súčasného zámku a k ich násilnému vyprataniu z bytu. Z uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že v danej veci je potrebné, do nadobudnutia právoplatnosti dedičského rozhodnutia po M.. M. V., dočasne upraviť pomery medzi ňou, ako osobou, ktorej bola maloletá Q. K. (ktorá má podľa nej nepopierateľné užívacie aj vlastnícke právo k bytu) zverená neodkladným opatrením súdu do náhradnej rodičovskej starostlivosti, a žalovaným B. V.. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože žalovaný nikdy predmetný byt neužíval, má svoje vlastné bývanie a môže v celom rozsahu a nerušene užívať rodinný dom, ktorého bola poručiteľka M.. M. V. taktiež výlučnou vlastníčkou. Okrem toho to, či vôbec a v akom rozsahu, bude môcť byt č. X G. Č.N. F. Č.. XX Z. O. v budúcnosti užívať, bude závisieť od výsledku dedičského konania po jeho sestre M.. M. V..
11. Žalobkyňa považuje za svoju povinnosť' bojovať' za práva maloletej Q. K., pretože by si to určite priala aj jej zomrelá pestúnka a vie, že pokiaľ tak neurobí ona, nik maloletej nepomôže. Nesleduje tým žiaden svoj osobný prospech, pretože žiaden osobný prospech (napríklad finančný), zo starostlivosti o maloletú nemôže mať, okrem jej lásky. Nechce, aby sa zničil sen M.. V.U., že maloletú riadne vychová, že jej dá vzdelanie, lásku, starostlivosť a že ju zabezpečí aj finančne. V tomto naplnení sna M.. V. chce pokračovať'.
12. Na preukázanie týchto skutočností žalobkyňa predložila kópiu uznesenia Okresného súdu Prešov o zverení mal. Q. K., G.. XX.X.XXXX (ďalej len „maloletej“) do starostlivosti žalobkyne, potvrdenia Mesta Prešov o tom, že maloletá je prihlásená na trvalý pobyt na adrese O., Č. XX, kópiu čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, C.. Ú.. O., podľa ktorého bola M.. M. V., G.. X.X.XXXX evidovaná ako výlučná vlastníčka dotknutého bytu, kópiu čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. I., podľa ktorého bola M.. M. V., G.. X.X.XXXX evidovaná ako výlučná vlastníčka tam zapísaných pozemkov a rodinného domu v obci I., a kópiu rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.1.2016, podľa ktorého bola maloletá zverená do pestúnskej starostlivosti M.. M. V., G.. X.X.XXXX, pričom podľa obsahu tohto rozsudku bola maloletá v uvedenom konaní už predtým odovzdaná do jej osobnej starostlivosti predbežným opatrením s právoplatnosťou 9.1.2015.
13. Ďalej žalobkyňa k svojmu návrhu predložila kópiu svojho písomného oznámenia zo dňa 17.9.2018 adresovaného Okresnému súdu Prešov k sp. zn. 26D/621/2018 o okruhu dedičov po M.. M. V., G.. X.X.XXXX, naposledy bytom Č. XX, O., zomrelej 9.6.2018 v Prešove (ďalej len „poručiteľke“), podľa ktorého v dedičskom konaní oznámila, že maloletá po dobu viac ako troch rokov žila v spoločnej domácnosti s poručiteľkou a bola na ňu výživou odkázaná, taktiež kópiu zápisnice OR PZ v Prešove o jej trestnom oznámení zo dňa 29.9.2018 vo veci protiprávneho zamedzenia užívania predmetného bytu, uznesenie OR PZ v Prešove zo dňa 6.11.2018, ktorým poverený príslušník PZ odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru (na základe tých skutočností, že dedičské konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené a nie je určený okruh dedičov, teda nie je potvrdené, že maloletá bude jednou z dedičov po nebohej poručiteľke), kópiu svojej sťažnosti zo dňa 14.11.2018 proti uvedenému uzneseniu, a napokon aj kópiu listu spoločnosti PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o. zo dňa 19.11.2018 ako splnomocneného právneho zástupcu žalovaného s výzvou na opustenie bytu najneskôr do 30.11.2018.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. V danom prípade mal súd na základe žalobkyňou uvádzaných a osvedčených skutočností za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Žalobkyňa pre potreby vydania neodkladného opatrenia zatiaľ postačujúco osvedčila, že maloletá dlhodobo žila s poručiteľkou v spoločnej domácnosti v predmetnom byte, ku ktorému mala odvodené právo užívania a ktorý možno považovať za jej obydlie, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v takom prípade ani vlastník domu alebo bytu nemôže bez ďalšieho, najmä bez vykonateľného rozhodnutia na vypratanie domu alebo bytu (a aj vtedy nie sám a svojpomocne, ale len prostredníctvom riadneho zákonom ustanoveného núteného výkonu rozhodnutia) obydlie takejto osoby svojvoľne narušiť a takúto osobu z domu alebo bytu vypratať.
17. Ochrana subjektívnych práv prostredníctvom sily voči inému jednotlivcovi je v právnom štáte zverená do rúk verejnej moci, a nie jednotlivcom samotným. Ide o štátny monopol poskytovania právnej ochrany. Právny poriadok v zásade neumožňuje jednotlivcovi dopomáhať sa svojpomocne svojho práva, resp. svojpomocne si chrániť svoje právo inak ako zákonom dovolenými spôsobmi. Jednotlivec nesmie nad druhým subjektom vynucovať plnenie povinnosti bez súčinnosti štátu. Napríklad ani nepochybný výlučný vlastník nemá zákonné splnomocnenie vlastnými silami zabezpečiť obnovenie svojho práva užívať nehnuteľnosť v prípade, ak mu nájomca nehnuteľnosť odmieta sprístupniť. Občiansky zákonník síce pozná inštitút svojpomoci ako výnimku z uvedeného monopolu (podľa § 6 OZ ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť), táto zákonom dovolená svojpomoc je však iba svojpomocou obrannou, teda svojpomocou prípustnou len k zachovaniu doterajšieho pokojného stavu. Inštitút svojpomoci však nemožno vztiahnuť na prípady, ak sa nájomca po skončení nájmu, prípadne aj iná osoba, ktorá, tak ako je tomu v tomto prípade, v nehnuteľnosti mala oprávnene obydlie, z nej odmietne vysťahovať, keďže by nešlo o obrannú, ale o tzv. uchopovaciu (útočnú) svojpomoc, teda svojpomoc smerujúcu k založeniu nového stavu.
18. Svojpomoc má byť v právnom štáte využívaná len celkom výnimočne ako prostriedok krajný (ultima ratio), a to vtedy, ak nie je možné účinne zabezpečiť potrebnú ochranu práva jednotlivca prostredníctvom verejnej moci. V prípade eventuálne neoprávneného užívania nehnuteľnosti osobou ktorá v nej má obydlie však právny poriadok účinný prostriedok na ochranu práva vlastníka pozná - je ním žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Svojpomoc sa chápe ako možnosť ohrozenej osoby vlastnými silami bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah inej osoby do svojho práva sám odvrátiť. V danom prípade predchádzajúceho užívania dotknutého bytu so súhlasom jeho vlastníka, na základe ktorého maloletá túto nehnuteľnosť užívala ako svoje obydlie, sa však založil určitý pokojný stav (užívanie nehnuteľnosti) trvajúci dlhšiu dobu, a vypratanie nehnuteľnosti vlastnou iniciatívou (eventuálneho) vlastníka proti vôli aktuálneho užívateľa sa tak považuje za narušenie založeného pokojného stavu, a to aj v prípade, ak by bolo zrejmé, že toto užívanie nehnuteľnosti už oprávnené nie je. Nešlo by tak o obrannú svojpomoc, ale o uchopovaciu, ktorú zákon nepripúšťa. Preto v prípade, ak (eventuálny) vlastník po skončení oprávneného užívania pristúpi k vlastnému vyprataniu bytu proti vôli jeho užívateľa (t.j. prekonaním zámkov, vyprataním hnuteľných vecí z bytu a ich uložením na inom mieste, výmenou zámkov), dopúšťa sa protiprávneho konania a vystavuje sa riziku (aj trestnoprávnych) sankcií. Právna ochrana sa v prípade takéhoto zrejmého zásahu do pokojného stavu priznáva užívateľovi (hoci by aj konal protiprávne tým, že neodovzdal nehnuteľnosť vypratanú v určenom čase), a nie vlastníkovi (ktorý je zatiaľ dokonca, tak ako je tomu v tomto prípade, ešte stále iba vlastníkom eventuálnym - v dedičskom konaní sa môže skúmať okrem iného aj jeho dedičská spôsobilosť, vydedenie, či ho nepredchádza dedičské právo iných osôb, prípadne či nie sú dedičmi popri ňom, a pod.).
19. Okrem toho bez významu nie sú ani tvrdenia žalobkyne, že maloletá s poručiteľkou žila po dobu prevyšujúcu jeden rok pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a bola odkázaná výživou na poručiteľku, čo by skutočne mohlo svedčiť v zmysle ust. § 475 ods. 1 OZ aj o dedičskom a z toho eventuálne vyplývajúcom možnom (spolu)vlastníckom práve maloletej k dotknutému bytu. Z mysle ust. § 475 ods. 1 OZ totiž v tretej skupine dedia tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a boli odkázaní výživou na poručiteľa, pričom podľa odborného komentára k tomuto ustanoveniu „za osobu odkázanú výživou na poručiteľa sa považuje aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu, poručiteľ jej však dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Pôjde zväčša o príbuzných v pobočnej línii, ale aj o známych či priateľov. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o ktorého sa poručiteľ staral” (in: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1656-1658). Podľa rozhodnutia NS ČR (21 Cdo 3233/2009) „Požiadavka „odkázanosti“ dediča „výživou“ na poručiteľa v zmysle ustanovenia § 474 ods. 1 a § 475 ods. 1 Obč. zák. je splnená vždy vtedy, keď poručiteľ, aj bez povinnosti vyplývajúcej zo zákona, buď úplne zabezpečoval pokrytie všetkých potrieb výživy dediča, alebo sa na pokrytí týchto potrieb aspoň významnou mierou podieľal; v druhom z uvedených prípadov nie je rozhodujúce akým spôsobom a z akého (právneho) dôvodu boli pokryté zostávajúce potreby výživy dediča. Otázka „významnosti“ miery, s akou sa poručiteľ podieľal na výžive dediča, je vždy otázkou posúdenia konkrétnych okolností prípadu.“ (Krajčo, J., Občiansky zákonní pre prax Komentár. Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP. Bratislava: EUROUNION, 2015, s. 2056).
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, a najmä predchádzajúce protiprávne konanie žalovaného a pochybnosti o jeho ďalšom postupe, považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v jeho podstate za dôvodný a vydanie požadovaného opatrenia za potrebné resp. vhodné na doplnenie právnej ochrany pokojného stavu, a preto uložil žalovanému, i na odstránenie pochybností a zvýraznenie správneho postupu (aj keď žalovanému v tomto smere vyplývajú obdobné povinnosti už aj z ich negatívneho vymedzenia v trestnoprávnych predpisoch), povinnosť zdržať sa zásahov do užívania označeného bytu, a to podľa návrhu žalobkyne do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke (hoci táto jeho povinnosť existujúca aj nezávisle od tohto neodkladného opatrenia môže trvať aj dlhšie). Súd pritom v rámci vyhovujúcej časti formulačne upravil súčasné vymedzenie užívania dotknutého bytu žalobkyňou, nakoľko jej užívacie právo k bytu je závislé len od užívacieho práva maloletej a starostlivosti o ňu. V zostávajúcej (vydané neodkladné opatrenie prevyšujúcej) časti, týkajúcej sa formulácie užívania bytu žalobkyňou, a najmä povinnosti žalovaného zdržať sa (absolútne) vstupovania do bytu (upravenej podľa názoru súdu v potrebnom rozsahu už dostatočne jasne normami trestného práva - v rámci ustanovení o porušovaní domovej slobody), súd návrh na jeho nariadenie zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na čiastočný neúspech žalobkyne, ako i skutočnosť, že žalobkyňa si ich náhradu v návrh neuplatnila, a to, že povinnosti tvoriace predmet neodkladného opatrenia sú v prevažnej miere dostatočne upravené už normami trestného práva, a v istom zmysle tak pri tomto rozhodnutí išlo čiastočne už iba o preventívne vysvetľujúcu a doplňujúcu úpravu vzájomných vzťahov, čo súd hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré súd stranám náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur.