Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-96-2018.pdf
PDF · 169.66 KB
No categories available
4Cob/96/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Doming, spol. s r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 31 649 971, zastúpený: JUDr. Danielou Sokol, advokát so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mestská časť - Poľov, so sídlom Dolina 2, 040 15 Košice, IČO: 691062, zastúpený: Mgr. Petrom Kavuličom, advokát so sídlom Ul. 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, o zaplatenie 16.977,80 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 81.380,16 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II., č.k. 31Cb/23/2017 - 226 zo dňa 6.6.2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.200,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania o žalobe žalobcu a vo výroku o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.200,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu žalobcu o zaplatenie 5.019,- eur s príslušenstvom zamietol, výrokom III. konanie o žalobe žalobcu o zaplatenie 758,23 eur s príslušenstvom zastavil, výrokom IV. vrátil žalobcovi časť kráteného súdneho poplatku, výrokom V. uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania o žalobe žalobcu v rozsahu 40 %, výrokom VI. konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil a výrokom VII. priznal žalobcovi trovy konania o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní pôvodne domáhal zaplatenia pohľadávky 16.977,80 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.977,80 eur od 6.5.2017 do zaplatenia a trov konania, titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením povinností žalovaného vyplývajúcich z uzavretých Zmlúv o budúcich zmluvách o kúpe nehnuteľnosti - nájomných bytov blok A a blok B Košice Poľov zo dňa 14.1.2014 (ďalej len ,,Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách“), najmä realizovať prípojky inžinierskych sietí k stavbe a podať žiadosti o finančnú podporu na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny žalobcovi.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v k.ú. T., obec: V. - T., okres Košice II sa rozhodol na týchto nehnuteľnostiach vybudovať nájomné byty s finančnou podporou Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len ,,projekt“) a za týmto účelom uzatvoril so žalobcom súbor zmluvných dokumentov, ktorých predmetom bola realizácia projektu a ktoré súčasne boli nevyhnutné pre riadne zabezpečenie financovania zo strany tretích subjektov žalovanému. Strany sporu za účelom realizácie projektu uzatvorili dve Zmluvy o budúcich zmluvách o kúpe nehnuteľností zo dňa 14.01.2014, predmetom ktorých bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť kúpne zmluvy na nájomné bytové domy po ich výstavbe a zrealizovaní žalobcom a zároveň uzatvorili Nájomnú zmluvu zo dňa 14.1.2014, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako vlastníka prenechať žalobcovi ako stavebníkovi tam zmluvne špecifikované nehnuteľnosti na užívanie za účelom realizácie projektu. Žalobca na základe nájomnej zmluvy platil žalovanému nájomné. Strany uzatvorili dňa 10.10.2014 Dodatok č. 1 k Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách a žalobca začal s realizáciou projektu dňa 18.11.2014. Realizácia projektu žalobcom bola podmienená súčinnosťou žalovaného, ktorý mal realizovať najmä prípojky inžinierskych sietí k stavbe, bez ktorých nebolo možné úspešne dokončiť projekt a zároveň mal podať žiadosti o finančnú podporu na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny za nájomné bytové domy od tretích subjektov. Žalovaný si vyššie uvedené záväzky priebežne neplnil, a to napriek výzvam žalobcu a žiadostiam o vyriešenie vzniknutej situácie. Žalobca súčasne poskytoval žalovanému súčinnosť pre vypracovanie sprievodných projektov súvisiacich s realizáciou samotného projektu, ktoré žalovaný nerealizoval. Žalobca preto dočasne prerušil realizáciu projektu do doby poskytnutia súčinnosti žalovaným. Žalovaný listom zo dňa 24.4.2017 odstúpil od Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a listom zo dňa 27.4.2017 od Nájomnej zmluvy zo dňa 14.1.2014. Žalobca považuje tieto odstúpenia žalovaného za neplatné, avšak s ohľadom na odstup času a pasivitu žalovaného, v dôsledku ktorej vznikol nenávratný stav, žalobca akceptoval ukončenie zmluvného vzťahu zo strany žalovaného. Žalobcom uplatnený nárok pozostáva z vynaložených nákladov na inžiniersku činnosť žalobcu vo výške 5.019,- eur, geodetických prác vo výške 180,- eur, informačnej tabule staveniska vo výške 26,- eur, zemných prác vo výške 1.500,- eur, odstránení porastu vo výške 4.000,- eur, správnych poplatkov vo výške 800,- eur a uhradeného nájomného podľa Nájomnej zmluvy vo výške 3.307,80 eur. Súčasne žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania odo dňa 6.5.2017, t.j. odo dňa uplynutia 10-dňovej lehoty poskytnutej žalovanému žalobcom na úhradu žalovanej sumy.
4. Žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu čiastočne späť, a to vo výške 758,23 eur s príslušenstvom, keďže žalovaný mu dňa 29.12.2017 vrátil časť nájomného vo výške 758,23 eur.
5. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že obe Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách sú neplatné, keďže boli uzatvorené bez toho aby im predchádzalo verejné obstarávanie. Porušenie Zákona o verejnom obstarávaní dokazuje skutočnosť, že k žiadostiam adresovaným na Štátny fond rozvoja bývania a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR je ako jednu z príloh potrebné predložiť čestné vyhlásenie starostu, že výberové konanie prebehlo v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní, ako aj Všeobecné metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie č. 10/2016 zo dňa 13.10.2016. Prílohy č. 1 zo dňa 14.1.2014 k Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách boli síce schválené miestnym zastupiteľstvom žalovaného, ale neboli nikdy zverejnené v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.. Nezverejnením týchto neoddeliteľných príloh sú podľa ustanovenia § 47a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka neplatné aj samotné Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách. Dodatky č. 1 zo dňa 10.10.2014 k Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách boli zverejnené, ale neboli nikdy schválené miestnym zastupiteľstvom, čo je v rozpore s článkom III. ods. 8 Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a ustanovením § 14 ods. 3 písm. c) zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice a preto sú neplatné. Žalovaný zároveň poprel existenciu nároku žalobcu z dôvodu, že uplatnená suma vznikla žalobcovi v súvislosti s plnením predmetu uzatvorených zmlúv. Poukázal, že žalobca na predmetnej stavbe nevykonal žiadnu činnosť, tobôž nie stavebnú. Uvedenie prehľadu prác a predloženie faktúr žalobcom nepreukazuje, že tieto práce boli reálne vykonané. Stavebný denník bol spísaný žalovaným len za účelom vytvorenia domnienky, že stavba bola riadne začatá. Sám žalobca pritom tvrdí, že so stavbou nebolo možné začať pre nesúhlas obyvateľov a nespoluprácu žalovaného. Napriek prísľubu žalobcu si žalovaný musel sám zabezpečiť žiadosti a projektovú dokumentáciu. Poukázal, že žalobca sa zaviazal vykonávať stavebnú činnosť zo svojich vlastných prostriedkov a začať s výstavbou 1 mesiac po právoplatnosti stavebného povolenia a súčasne po podpísaní zmlúv so Štátnym fondom rozvoja bývania a ministerstvom. Žalobca nemal začať s výstavbou, ak žalovaným neboli podané jednotlivé žiadosti o dotácie. Žalobca nemal poverenie od žalovaného, aby pre neho vykonával inžiniersku činnosť. Túto hradil žalovaný výlučne zo svojich prostriedkov, keďže nemôže platiť z verejných prostriedkov niečo, čo bolo dojednané len ústne. Zároveň žalovaný poprel, že stavenisko bolo osadené informačnou tabuľou. Odstránenie porastu si žalovaný vykonal svojpomocne na základe dohôd o vykonaní práce a
dohody o brigádnickej práci študentov. Žalovaný je od správnych poplatkov oslobodený, pričom stavebné povolenie bolo vydané žalobcovi, nie žalovanému. Zároveň namietal, že žalobca nemá nárok na vrátenie nájomného, keďže prenajaté nehnuteľnosti žalobca riadne užíval v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalovaný uznal časť uplatneného nároku vo výške 180,- eur za geodetické práce.
6. Žalovaný vo veci podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 81.380,16 eur, titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením povinností žalobcu uvedených v článku III. ods. 1, 3 a 6 Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a článku IV. ods. 5 Nájomnej zmluvy. Dňa 9.5.2018 žalovaný vzal vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť, na základe uznesenia miestneho zastupiteľstva žalovaného č. 202/2018. Žalobca so späťvzatím vzájomnej žaloby súhlasil.
7. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že tvrdenie žalovaného o absolútnej neplatnosti Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách z dôvodu, že neprebehlo verejné obstarávanie je zavádzajúce, nakoľko medzi sporovými stranami neboli uzatvárané zmluvy o dielo. Ak malo verejné obstarávanie prebehnúť, mal ho zrealizovať žalovaný a nie žalobca. Argumentácia žalovaného Metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 13.10.2016 je účelová, nakoľko toto usmernenie sa vzťahuje na zákon o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z., v znení novely zákona č. 343/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 18.4.2016, teda 2 roky po uzavretí zmluvných vzťahov medzi stranami sporu. Žalovaný v rokoch 2014 a 2015 nemal právnu povinnosť podľa Zákona o verejnom obstarávaní verejne obstarávať realizujúci projekt. Uvedenému svedčí aj neexistencia žiadneho Metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie z rozhodného obdobia s obdobným obsahom. Vo formulári pôvodnej žiadosti pre poskytnutie dotácie z roku 2013 a 2015 požiadavka predložiť čestné vyhlásenie, že výberové konanie prebehlo v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní absentuje. Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách boli riadne zverejnené. Dodatky ani Prílohy k týmto zmluvám neobsahovali žiadne podstatné náležitosti a skutočnosť, či boli alebo neboli zverejnené, resp. schválené miestnym zastupiteľstvom, neovplyvňuje platnosť samotných Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v konaní je náhrada škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s prípravnými prácami pre samotnú stavbu. V zmysle legálnej definície podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. je stavbou stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Vzhľadom k tomu nebolo možné rozostavanú stavbu zapísať do katastra nehnuteľností, pretože žiadna stavba v rozhodnom čase nebola. Inžiniersku činnosť vykonával žalobca na základe ústnej dohody so starostkou žalovaného a oceňoval ju na základe minimálnych hodnôt z cenníka projektových prác inžinierskej činnosti. Žalobca zároveň poukázal, že dohody o vykonaní práce predkladané žalovaným za účelom preukázania tvrdenia, že odstránenie porastu si žalovaný vykonal svojpomocne, sú datované na obdobie v rozmedzí 7.3.2013 až 5.8.2013, s predpokladanou dobou trvania v rozmedzí od 11.3.2013 do 31.8.2013, pričom Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách boli uzavreté dňa 14.1.2014, teda niekoľko mesiacov po tom, ako došlo k ukončeniu činností na základe predkladaných dohôd. Predmetom týchto dohôd je „vyrezávanie náletových krovín, resp. dočisťovanie pozemkov parcelné číslo 594/501, 984/2, 595“, pričom predmetom nájomného vzťahu a Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách bol z uvedených pozemkov len pozemok parcelné číslo 984/2. Teda rozsah činnosti podľa predkladaných dohôd je širší, ako uvádza žalovaný.
8. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov, výsluchu štatutárnych orgánov strán sporu a výpovede svedka zistil, že žalovaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. 689, nachádzajúcich sa v k.ú. T., obec: V. - T., okres Košice II, parcely registra C, parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/XX za účelom výstavby dvoch blokov nájomných bytov s finančnou podporou Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na týchto pozemkoch uzatvoril dňa 14.1.2014 so žalobcom Zmluvu o budúcej zmluve o kúpe nehnuteľnosti - nájomných bytov blok A Košice Poľov zo dňa 14.1.2014, Prílohu č. 1 ku Zmluve o budúcej zmluve o kúpe nájomných bytov blok A Košice Poľov zo dňa 14.1.2014, Zmluvu o budúcej zmluve o kúpe nehnuteľnosti - nájomných bytov blok B Košice Poľov zo dňa 14.1.2014, Prílohu č. 1 ku Zmluve o budúcej zmluve o kúpe nájomných bytov blok B Košice Poľov zo dňa 14.1.2014 a Nájomnú zmluvu na pozemky zapísané na LV XXX, k.ú. T., obec: V. T., okres Košice II, pozemky parciel registra C, parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/XX. Zmluvy boli uzavreté bez verejného obstarávania, po predchádzajúcom súhlase miestneho zastupiteľstva žalovaného. Zmluvy o budúcich zmluvách boli zverejnené podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa žalobcom nepopretého tvrdenia žalovaného, Prílohy č. 1 oboch Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, uzavreté toho istého dňa, boli miestnym zastupiteľstvom schválené, neboli však zverejnené podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dňa 10.10.2014 boli ku obom Zmluvám o
budúcich kúpnych zmluvách medzi stranami podpísané Dodatky č. 1 ku Zmluvám o budúcich zmluvách. Podľa žalobcom nepopretého tvrdenia žalovaného, dodatky neboli schválené miestnym zastupiteľstvom, boli však zverejnené podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.
9. Z Nájomnej zmluvy uzatvorenej stranami sporu, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný prenechal žalobcovi do dočasného užívania v zmluve vymedzené pozemky, nachádzajúce sa v k.ú. T., obec: V.
- Poľov, okres Košice II, parcely registra C, parc. č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXXX/XX, LV č. XXX a to vo výmere X.XXX m2 pre výstavbu Bytového domu A a o výmere 1.851 m2, pre výstavbu bytového domu B (článok I. ods. 1, 2 nájomnej zmluvy), s tým že žalobca sa zaviazal predmet nájmu využívať výlučne na realizáciu projektu výstavby bytových domov blok A a blok B (článok I. ods. 3 nájomnej zmluvy). Za predmet nájmu sa žalobca zaviazal platiť nájomné v celkovej výške 1.102,60 eur (417,73 eur a 684,87 eur) ročne až do ukončenia nájomného vzťahu (článok II. ods. 2,3 nájomnej zmluvy). Strany sa dohodli, že nájomná zmluva môže byť ukončená dohodou zmluvných strán alebo odstúpením prenajímateľa - žalovaného od zmluvy v prípade, ak dôjde k ukončeniu Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách alebo v prípade, že prenajímateľ užíva predmet nájmu na iný účel ako je určený v zmluve alebo ak nájomca nebude realizovať výstavbu bytových domov v súlade s vydaným stavebným povolením, schválenou projektovou dokumentáciou a v dohodnutých lehotách (článok III. ods. 3, článok IV. ods. 5 nájomnej zmluvy).
10. V Zmluvách o budúcich kúpnych zmluvách sa strany zaviazali uzatvoriť kúpne zmluvy, predmetom ktorých je kúpa bytových domov blok A a blok B, na základe výzvy žalovaného v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na jednotlivé bytové domy (článok I. ods. 2, článok II. ods. 1). Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 955.768,- eur pre bytový dom blok A a vo výške 984.781,- eur pre bytový dom blok B (článok. II ods. 4). Podľa článku III. bod 1 Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách sa strany dohodli, že žalobca začne výstavbu bytového domu v lehote do 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia a podpísania zmluvy o poskytnutí úveru žalovanému zo Štátneho fondu rozvoja bývania a zmluvy o poskytnutí dotácie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, pod sankciou odstúpenia žalovaného od zmluvy. Žalobca sa mimo iného zaviazal bez zbytočného odkladu po začatí výstavby túto stavbu ako rozostavanú zapísať do katastra nehnuteľností (článok III. ods. 3), výstavbu bytového domu ukončiť v lehote 15 mesiacov od začatia výstavby (článok III. ods. 6). Žalovaný (pozn. odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v tejto súvislosti nesprávne uvádzal žalobca) sa mimo iného zaviazal riadne a včas realizovať investičnú výstavbu technickej vybavenosti /vysoké napätie, nízke napätie, trafostanicu, plynovod a prístupovú cestu/, ktorá je predpokladom pre ukončenie výstavby bytového domu (článok III. ods. 7). Podľa článku III. ods. 8 žalobca zobral na vedomie, že obsah Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, vrátane prípadných dodatkov bude predkladaný k prejednaniu a schváleniu miestnemu zastupiteľstvu žalovaného. Ak v čase do 30.6.2014 nebudú podpísané zmluvy so Štátnym fondom rozvoja bývania a Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, zmluvné strany sa dohodli, že uzatvoria dodatok k Zmluvám o budúcich zmluvách, ktorý upraví podmienky spojené so začiatkom výstavby bytového domu (článok III. ods. 11). Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách môžu zaniknúť dohodou zmluvných strán alebo odstúpením od zmluvy. Odstúpením od zmluvy môže každá strana žiadať vrátenie toho, čo poskytla druhej strane (čl. IV oboch Zmlúv o budúcich zmluvách). Zánikom zmlúv o budúcich zmluvách nie sú dotknuté ustanovenia o zmluvnej pokute a náhradách škody, ktoré ostávajú účinné aj po jej zániku. (článok VI. ods. 1).
11. Obsahom Príloh č. 1 k Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách, ktoré boli schválené miestnym zastupiteľstvom, neboli však zverejnené podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, je špecifikácia výpočtu a zdrojov úhrady kúpnej ceny a špecifikácia termínov začatia a ukončenia výstavby v prípade splnenia podmienok článku III. ods. 1 Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách.
12. Dodatky č. 1 k Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách zo dňa 10.10.2014 obsahujú špecifikáciu kúpnej ceny, uvedením položiek z ktorých pozostáva, pričom výška kúpnej ceny oproti Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách zostala nezmenená. Zároveň sa v Dodatkoch č. 1 žalobca zaviazal začať výstavbu bytových domov do 31.12.2014 a žalovaný sa zaviazal podať v termíne od 10.1.2015 do 15.1.2015 kompletné žiadosti o štátnu dotáciu Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na kúpu bytových domov blok A a blok B. Zmluvné strany sa zaviazali, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr do 30.4.2016.
13. V konaní vypočutá svedkyňa, Y. F., bývalá starostka žalovaného, ozrejmila, že pred uzavretím zmlúv bolo v 11/2012 vyhlásené verejné obstarávanie žalovaným, ktoré bolo následne zrušené z dôvodu, že Štátny fond rozvoja bývania pre účely poskytnutia úveru na výstavbu bytov žiadal od žalovaného vinkuláciu majetku vo výške 1,3-násobku ceny bytových domov, ktorú žalovaný nemohol poskytnúť. Z tohto dôvodu bola následne zvolená forma kontraktácie, že žalovaný kúpi hotové domy, ktoré postaví iná spoločnosť.
14. Stavebné povolenie na bytové domy nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2014. Z nepopretých tvrdení žalobcu súd prvej inštancie ustálil, že v tom istom roku boli vydané a právoplatnosť nadobudli aj stavebné povolenia na rozšírenie plynovodu, vodovodu, kanalizácie a prístupovej komunikácie. Dňa 10.10.2014 bolo žalobcovi odovzdané stavenisko. V dôsledku protestov občanov a nepodania žiadostí podľa článku III. ods. 1 Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách došlo k prerušeniu prác na stavenisku.
15. Zo zhodných tvrdení sporových strán súd prvej inštancie zistil, že žalovaný nepodal žiadosť o poskytnutie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ani žiadosť o poskytnutie dotácie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V roku 2014 žiadosti nebolo možné podať, nakoľko z dôvodu námietok oprávnených osôb, nebolo právoplatné stavebné povolenie na bytové domy. V roku 2015 žiadosti podané neboli z dôvodu, že nový starosta žalovaného mal pochybnosti o platnosti predmetných zmlúv.
16. Žalovaný dňa 24.4.2017 odstúpil od Zmlúv o budúcich zmluvách a dňa 27.04.2017 od Nájomnej zmluvy. Podľa žalobcu išlo o neplatné odstúpenie od zmlúv, ale akceptuje ho.
17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 261 ods. 2, 3 a 9 Obchodného zákonníka o pôsobnosti Obchodného zákonníka pri úprave záväzkových vzťahov, § 289 Obchodného zákonníka o zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, §§ 663, 664, 665 ods. 1, 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúce nájomnú zmluvu, práva a povinnosti nájomcu a prenajímateľa, ďalej § 1 ods. 2 písm. m), § 2, § 3 ods. 5, § 6 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení v rozhodnom čase, ďalej § 47a ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka o účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv, § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, upravujúci pojem povinne zverejňovanej zmluvy, § 41 Obchodného zákonníka o oddeliteľnosti neplatnej časti právneho úkonu, ďalej podľa § 14 ods. 1, ods. 3 písm. c), § 15 ods. 1, 3, 4 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice, § 11 ods. 4 písm. a), § 13 ods. 1, ods. 4 písm. e) a ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, upravujúce pôsobnosť obecného zastupiteľstva, § 6 ods. 6 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, pod následkom ich neplatnosti, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 písm. e), ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, §§ 373, 376, 378, 379 Obchodného zákonníka, upravujúce škodu a nárok na jej vznik, podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka o zmluve o dielo a § 724 Občianskeho zákonníka upravujúci príkaznú zmluvu. Ďalej podľa § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy, § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka o podstatnom porušení zmluvy v dôsledku omeškania, § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka o možnosti dohodou zrušiť nesplnený záväzok, § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, obsahujúci definíciu stavby, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. upravujúceho omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.
18. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že listinné dôkazy predložené žalobcom spolu s vyjadrením zo dňa 19.4.2018 vyvrátili obranu žalovaného, v zmysle ktorej k žiadostiam adresovaným na Štátny fond rozvoja bývania a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja je ako jednu z príloh potrebné predložiť čestné vyhlásenie starostu, že výberové konanie prebehlo v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobca preukázal, že pred účinnosťou zákona č. 343/2015 Z.z. doklad o výbere zhotoviteľa a o postupe pri obstarávaní nájomných bytov nebol prílohou formulára žiadosti pre poskytnutie dotácie podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
19. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ako aj na existenciu objektívnych dôvodov pre voľbu tejto formy kontraktácie, čo uviedla svedkyňa Mgr. F. súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v čase uzatvárania sporných zmlúv nemal právnu povinnosť podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní vykonať verejne obstarávanie, nakoľko predmetom sporných zmlúv je nájom a kúpa nehnuteľností.
20. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách sú celé neplatné z dôvodu nezverejnenia Príloh č. 1 týchto zmlúv podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že Prílohy k zmluvám obsahujú dva body: prvý bod špecifikuje spôsob výpočtu a zdroje úhrady kúpnej ceny a druhý bod špecifikuje termíny začatia a ukončenia výstavby v prípade splnenia podmienok článku III. ods. 1 Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách. Vzhľadom na ich obsah a skutočnosť, že ide o samostatné, osobitne podpísané dokumenty, možno Prílohy č. 1 k Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách v súlade s ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka od ostatného obsahu právneho úkonu oddeliť a posudzovať platnosť Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a platnosť Príloh č. 1 k Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách samostatne. Nezverejnenie Príloh č. 1 neplatnosť celých Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách nespôsobuje. Súd prvej inštancie poukázal na to, že za okolností, keď sa žalovaný dovoláva neplatnosti zmluvy, ktorú sám svojim postupom spôsobil, je na mieste uprednostniť výklad v prospech platnosti zmluvy oddeliteľnej od jej nezverejnenej prílohy (I. ÚS 242/07, podobne I. ÚS 640/2014) a v prospech ochrany dobrej viery druhej strany.
21. V prípade obrany žalovaného, podľa ktorej Dodatky č. 1 k Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách nenadobudli platnosť ani účinnosť, z dôvodu že neboli schválené miestnym zastupiteľstvom žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že posúdenie ich platnosti alebo neplatnosti nepovažoval za rozhodujúce, nakoľko Dodatkami č. 1 nedošlo k zmene kúpnej ceny, ani inému zásahu do majetkovej sféry žalovaného. Ich podpísanie nemožno považovať za úkon nakladania s majetkom mestskej časti, a ani ich schválenie miestnym zastupiteľstvom za úkon nevyhnutný pre konštatovanie ich platnosti. Uvedený výklad tak rešpektuje ochranu právnej istoty druhej zmluvnej strany, ako aj požiadavku ochrany verejných zdrojov, keďže k zmene v nakladaní s verejnými zdrojmi oproti stavu, ktorý bol predtým schválený zastupiteľstvom žalovaného, nedošlo.
22. Zo zhodných tvrdení sporových strán súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v zmysle článku III. ods. 1 oboch Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách nepodal žiadosť o štátnu dotáciu Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a žiadosť o úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na kúpu Bytových domov blok A a blok B v mestskej časti V. - T. a to ani v januári 2014 pre neprávoplatnosť stavebného povolenia, ani v januári 2015, po zmene štatutárneho zástupcu žalovaného. Žalovaný tiež nepoprel, že nerealizoval všetky prípojky inžinierskych sietí k stavbe, hoci mu táto povinnosť vyplývala z článku III. ods. 7 Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách.
23. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že tieto povinnosti žalovaného neboli podmienené splnením žiadnej inej zmluvnej povinností žalobcu. Porušením týchto zmluvných povinností žalovaného bol naplnený prvý predpoklad vzniku jeho zodpovednosti za škodu. Vznik skutočnej škody žalobca preukazoval predložením faktúr, príjmových dokladov mesta Košice za žiadosti o stavebné povolenia, výpismi z účtu, kópiou Stavebného denníka a svedeckou výpoveďou svedkyne Mgr. Y. F., ktorá potvrdila existenciu ústnej dohody o oprávnení žalobcu vykonávať pre žalovaného inžiniersku činnosť, reálne vykonanie tejto inžinierskej činnosti. Zároveň svedkyňa potvrdila reálne vykonanie geodetických, zemných prác, odstraňovanie drevín z pozemkov ťažkými mechanizmami žalobcom a osadenie staveniska informačnou tabuľou.
24. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie inžinierskej činnosti, súd prvej inštancie mal za to, že tento nemožno právne subsumovať pod právnu úpravu nárokov zo zodpovednosti za škodu, ale ide o nárok na odmenu zo záväzkového vzťahu, ktorú činnosť žalobca vykonával na základe ústnej dohody s predchádzajúcim štatutárnym zástupcom žalovaného. Podľa § 6 ods. 6 v spojení s § 6 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom mestskej časti musia mať pod následkom neplatnosti písomnú formu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uplatnený nárok na odmenu za vykonanú inžiniersku činnosť vo výške 5.019,- eur s príslušenstvom zamietol.
25. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na vrátenie nájomného, súd prvej inštancie poukázal, že medzi sporovými stranami bola dňa 14.1.2018 platne uzavretá Nájomná zmluva, v zmysle ktorej žalovaný prenechal žalobcovi do dočasného užívania v zmluve vymedzené pozemky a žalobca sa zaviazal tieto pozemky využívať výlučne na realizáciu projektu výstavby bytových domov (čl. 1 ods. 3 Nájomnej zmluvy). Za predmet nájmu sa žalobca zaviazal platiť nájomné vo výške celkom 1.102,60 eur ročne až do ukončenia nájomného vzťahu (čl. II ods. 2,3 Nájomnej zmluvy). Dňa 27.04.2017 žalovaný od
Nájomnej zmluvy odstúpil, žalobca z dôvodov uvedených v žalobe s ukončením zmluvného vzťahu na základe prejaveného záujmu žalovaného súhlasil. V priebehu konania žalovaný vrátil žalobcovi pomernú časť nájomného za obdobie od ukončenia Nájomnej zmluvy do konca roka 2017, za ktorý bolo nájomné zaplatené. V tejto časti žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním vo veci. Spornou zostala otázka nájomného za obdobie od 14.1.2014 do 27.4.2017.
26. Súd prvej inštancie prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že žalobca prenajaté pozemky počas trvania nájomného vzťahu užíval v zmysle uzatvorenej Nájomnej zmluvy, no titul na základe ktorého žalobca žaluje vrátenie nájomného aj za obdobie pred zánikom nájomnej zmluvy je nárok na náhradu škody. V Nájomnej zmluve je účel dočasného užívania predmetu nájmu explicitne vyjadrený v článku I. ods. 3 Nájomnej zmluvy, kde sa nájomca zaväzuje využívať predmet nájmu výlučne na realizáciu zámeru žalobcu (pozn. odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v tejto súvislosti nesprávne uvádzal žalovaného) spočívajúcom vo výstavbe bytových domov. Takto vyjadrený účel sa v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaného stal zmareným, čo je dôvodom na vrátenie toho, čo žalobca zo svojho majetku vynaložil na nájom pozemkov za účelom výstavby bytových domov.
27. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že práce spojené s osadením informačnej tabule, vyčistením pozemkov od krovín a porastov, geodetické práce a zemné práce možno vzhľadom na ich povahu definovať ako prípravné pred začatím výstavby. Tieto práce žalobca vykonal v dobrej viere a legitímnom očakávaní, že v roku 2015 žalovaný žiadosti o úver a dotáciu podá.
28. Reálne vykonanie týchto prác, ktoré žalobca uplatnil titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného zo Zmlúv o budúcich zmluvách mal súd prvej inštancie preukázaný stavebným denníkom ako aj výpoveďou svedkyne Mgr. Y. F.. Dohody o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov, ktoré predložil žalovaný sa týkajú aj iných pozemkov ako tých, ktoré boli určené na výstavbu bytových domov a sú datované na obdobie od marca do augusta 2013, t.j. na obdobie pred uzavretím Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách.
29. Súd prvej inštancie tak žalobcovi náhradu škody v časti týkajúcej sa geodetických prác, zemných prác, osadenia informačnej tabule a odstraňovania porastov v uplatnenom rozsahu priznal, nakoľko považoval všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu za preukázané.
30. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný aj nárok na úhradu hodnoty správnych poplatkov v stavebných konaniach, keďže žalobcov majetok bol v dôsledku tejto úhrady zmenšený. V prípade, že by žalovaný neporušil svoje zmluvné povinnosti a došlo by k realizácii výstavby a uzatvoreniu realizačnej kúpnej zmluvy, náklady ktoré mu vznikli v súvislosti s týmito poplatkami by mu boli uhradené v kúpnej cene za nehnuteľnosti. V zmysle uvedeného je medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu príčinná súvislosť, nakoľko ku vzniku škody by nedošlo v prípade dodržania ustanovení Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách.
31. Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, z výpovedí sporových strán a svedeckej výpovede, mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobcu je dôvodný v časti nákladov za geodetické práce, osadenie informačnej tabule, zemné práce, odstránenie porastu, správne poplatky a nájomné, pretože v tomto rozsahu uplatneného nároku boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Za daného stavu rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 11.200,57 eur a zákonných úrokov z omeškania výške 8 % ročne odo dňa 6.5.2017, t.j. od uplynutia 10-dňovej lehoty poskytnutej žalobcom žalovanému na plnenie žalobného nároku, keďže začiatok omeškania nebol žalovaným rozporovaný.
32. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to podľa pomeru jeho úspechu v konaní o žalobe žalobcu, čo predstavuje 40 % (70 % - 30 %) podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keďže súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcu zastavil v časti 758,23 eur z dôvodu, ktorý zavinil žalovaný (4 %), žalobe vyhovel v časti 11.200,57 eur (66 %) a žalobu zamietol v časti 5.019,- eur (30 %). O trovách konania o vzájomnej žalobe žalovaného súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu 100 % trov konania zo vzájomnej žaloby podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže žalovaný zavinil zastavenie konania o vzájomnej žalobe.
33. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výroku I., V. a VII., teda proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.200,57 eur s príslušenstvom a proti výrokom nahradiť žalobcovi trovy konania o žalobe žalobcu v rozsahu 40 % a o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 100 %. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že s názorom súdu prvej inštancie, že podľa § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, platnom a účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, nemal žalovaný právnu povinnosť vykonať verejné obstarávanie, pretože predmetom sporných zmlúv bola kúpa a nájom nehnuteľností, nemožno súhlasiť. Predmetom Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách bola v prvom rade výstavba bytových domov žalobcom, tak ako to vyplýva z bodov 2 a 3 preambuly a z článku III. predmetných zmlúv. Až po ukončení výstavby, malo dôjsť k odkúpeniu bytových domov žalovaným. V čase uzatvorenia zmlúv totiž neexistovala žiadna nehnuteľnosť, ktorú by mal žalovaný od žalobcu kúpiť a preto ju bolo potrebné postaviť, na čom sa účastníci zmluvne dohodli. Výnimka, uvedená v § 1 ods. 2 písm. m) Zákona o verejnom obstarávaní sa teda nevzťahuje na prejednávaný prípad a predmetnú výstavbu bytových domov, bolo treba ako stavebné práce v zmysle §§ 2, 3 ods. 5, 6 ods. 1 písm. b) a § 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejne obstarať. Poukázal, že dôkazom o plánovanej a dohodnutej výstavbe medzi účastníkmi sú okrem iného predovšetkým aj vydanie samotného stavebného povolenia č. A2014/09 356 - 5/II /FIL zo dňa 25.3.2014, ktorého predmetom bola výstavba bytových domov žalobcom na pozemkoch žalovaného; oznámenie žalobcu stavebnému úradu, že začal stavbu zo dňa 1.12.2014; stavebný denník, ktorý si viedol žalobca; súhlas s predĺžením termínu ukončenia stavby pre žalobcu ako stavebníka zo dňa 23.8.2016 a tiež dohody o postúpení práv stavby zo dňa 13.1.2014 a 7.11.2014. Bez vykonania verejného obstarávania na predmet zmlúv, čiže výstavbu bytových domov, sú tieto zmluvy neplatné a právne neúčinné a teda nie je ani možné domáhať sa akéhokoľvek plnenia z nich vyplývajúceho a to ani náhrady škody, ktorú si žalobca voči žalovanému podanou žalobou uplatnil. O uvedenom svedčí aj tá skutočnosť, že pred uzatvorením predmetných zmlúv, bolo už raz verejné obstarávanie začaté, tak ako to vyplýva z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkyne. Spôsob, akým došlo k uzatvoreniu predmetných zmlúv, ktorých predmetom bola výstavba bytových domov, bez verejného obstarávania, je obchádzanie zákona a práve k zamedzeniu takýchto praktík smerovalo usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie č. 10/2016, ktoré žalovaný na svoju obranu v konaní predložil. Takéto konanie nemôže požívať právnu a ani súdnu ochranu. Ani podľa vtedy účinného zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní totiž nebolo možné, aby si obec zmluvne dojednala výstavbu v takom objeme bez verejného obstarávania. Čo sa týka jednotlivých položiek žalobcom uplatnenej náhrady škody, tak žalovaný v plnom rozsahu zotrval na ich neuznaní z dôvodov už namietaných pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní pochybil, keď vzhľadom na vykonané dokazovanie a v ňom preukázané skutočnosti, posúdil skutkový stav nesprávne a zároveň vec nesprávne právne posúdil, a teda vo veci nesprávne rozhodol.
34. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne. Poukázal, že argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní je rovnaká, s akou sa už vysporiadal súd prvej inštancie. Námietka neplatnosti Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách zo strany žalovaného nevyvoláva právne účinky zániku nároku žalobcu na náhradu škody uplatňovanej v konaní s poukazom na ustanovenie § 268 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka). Nárok žalobcu na náhradu škody s poukazom na napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a právnu argumentáciu žalobcu, má oporu v ustanovení § 373 Obchodného zákonníka a teda o existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. V prípade, ak by aj bol správny právny názor žalovaného o tom, že verejné obstarávanie v rozhodnom čase bolo podmienkou bez ktorej nebolo možné uzavretie Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, potom jediným subjektom oprávneným na realizovanie verejného obstarávania bol žalovaný, ktorý v takomto prípade porušil svoju zákonnú povinnosť a spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku čoho je povinný podľa § 268 Obchodného zákonníka nahradiť škodu žalobcovi. Námietku neplatnosti Zmlúv o budúcich zmluvách zo strany žalovaného je tak právne irelevantná k posúdeniu nároku žalobcu na náhradu škody.
35. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného nevyjadril, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 21.8.2018.
36. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
37. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil správne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
38. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
39. Podstata žalovaným tvrdeného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
40. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
41. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. písm. f/ a písm. h/ C. s. p.. Odvolací súd zastáva názor, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
42. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca si v tomto konaní uplatnil podanou žalobou nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením povinností žalovaného vyplývajúcich z uzavretých Zmlúv o budúcich zmluvách o kúpe nehnuteľnosti - nájomných bytov blok A a blok B V. T. zo dňa 14.1.2014, najmä realizovať prípojky inžinierskych sietí k stavbe a podať žiadosti o finančnú podporu na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny žalobcovi.
43. Správne uviedol súd prvej inštancie, že záväzkové vzťahy medzi sporovými stranami ako subjektom verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb na strane jednej a podnikateľom pri výkone podnikateľskej činnosti na strane druhej sú vzťahy obchodnoprávnej povahy podľa § 261 ods. 2 v spojení s § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je upravená komplexne v ustanovení § 289 a nasl. Obchodného zákonníka. Nájomná zmluva ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku upravená nie je, preto sa uplatní pravidlo ustanovené v § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka a na nájomnú zmluvu sa aplikujú príslušné ustanovenia o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a v ostatných otázkach sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Dohoda o tom, že záväzkové vzťahy sporových strán sa spravujú Občianskym zákonníkom je vzhľadom na kogentný charakter § 261 Obchodného zákonníka neprípustná.
44. Žalobca v rámci svojej odvolacej argumentácie zotrval na tvrdení, že v čase uzatvárania Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách bol žalovaný povinný vykonať verejné obstarávanie podľa Zákon o verejnom obstarávaní, keďže predmetom týchto zmlúv, čo vyplýva z ich obsahu, bola v prvom rade výstavba bytových domov a až po ukončení výstavby malo dôjsť k ich odkúpeniu žalovaným.
45. S týmto tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd má z obsahu skutkového a právneho stavu veci za preukázané, že v danej veci nebola pôsobnosť Zákona o verejnom obstarávaní
daná a poznamenáva, že v predmetnej veci boli uzavreté Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, kde predmet plnenia je predmet budúceho záväzku, teda budúcej zmluvy, čo v danom prípade je budúca kúpna zmluva (realizačná zmluva), ktorej predmet (nepriamy) v posudzovanom prípade boli nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve ani nemuseli ešte existovať.
46. Odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že verejným obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia sporných zmlúv, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správa vo verejnom obstarávaní. Cieľom verejného obstarávania je úsporné nakladanie s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, pretože na chod jednotlivých úradov a organizácií, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, sú každoročne vynakladané nemalé finančné prostriedky. Preto je nevyhnutné, aby sa zabránilo ich zbytočnému a nadmernému odčerpávaniu a ich prípadnému zneužívaniu. Pri verejnom obstarávaní sa uplatňujú princípy transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, ako i princíp hospodárnosti a efektívnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov.
47. Verejný obstarávateľ je podľa § 9 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní povinný pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. Z aplikácie Zákona o verejnom obstarávaní sú vyňaté zákazky a zmluvy, pri ktorých nie je možné z rôznych dôvodov (ochranné a bezpečnostné dôvody, pravidlá a postupy určené medzinárodnou organizáciou, pravidlá a postupy určené v špecifickej medzinárodnej zmluve, uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov atď.) aplikovať pravidlá a postupy ustanovené týmto zákonom. Výnimky z aplikácie Zákona o verejnom obstarávaní pre verejného obstarávateľa sú upravené v ustanovení § 1 ods. 2 až 4 zákona.
48. Ak ide o civilnú zákazku, podľa § 1 ods. 2 písm. m) Zákona o verejnom obstarávaní, sa tento zákon nevzťahuje na nadobúdanie alebo nájom nehnuteľností a s tým súvisiacich práv okrem finančných služieb, ktoré s tým súvisia. Znamená to, že z pôsobnosti Zákona o verejnom obstarávaní sú vyňaté zmluvy, ktorých predmetom je nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo na získanie nájomného práva k nehnuteľnosti, nakoľko v prípade potreby získania konkrétnej nehnuteľnosti, verejný obstarávateľ nemôže zabezpečiť dodržanie princípov verejného obstarávania. Výnimky z aplikácie Zákona o verejnom obstarávaní je potrebné vykladať reštriktívne. K uplatneniu výnimky z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní môže dôjsť len za predpokladu existencie objektívnych dôvodov pre uzavretie určitých a presne vymedzených zmlúv bez použitia týchto pravidiel a postupov.
49. Vychádzajúc z uvedeného, nemožno teda považovať námietky žalovaného ohľadom porušenia Zákona o verejnom obstarávaní za dôvodné, pretože v danej veci nešlo o zákazku, ktorá by sa spravovala týmto zákonom, keďže malo ísť o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca a žalovaný uzavreli medzi sebou ako účastníci zmluvného vzťahu Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, predmetom ktorých bola kúpna zmluva na nadobudnutie nehnuteľností. Predmetom zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách teda nebolo vykonanie stavebných prác za účelom výstavby nehnuteľností, ktoré by boli priamo vo vlastníctve žalovaného. Tieto nehnuteľnosti mal žalobca ako súkromný podnikateľský subjekt vystavať, mali byť od počiatku predmetom jeho vlastníckeho práva a následne odpredané pre žalovaného.
50. Poukazujúc taktiež aj na samotný význam a podstatu verejného obstarávania by bolo v rozpore so zákonom, ak by žalobca súkromný subjekt bol nútený, aby sa pri hospodárení s vlastnými finančnými prostriedkami riadil režimom Zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má slúžiť na efektívne a transparentné využívaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
51. V súvislosti s Metodickým usmernením, na ktoré žalovaný v konaní poukazoval, odvolací súd zdôrazňuje, že nejde o záväzný právny akt, ktorý bol navyše vydaný až po uzatvorení predmetných Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách.
52. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že Zákon o verejnom obstarávaní ukladá povinnosti práve žalovanému ako obstarávateľovi pri organizovaní verejného obstarávania. To, že neprebehlo verejné obstarávanie, by nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcovi ako zmluvnej strane žalovaného. Ak by žalovaný porušil svoje povinnosti uložené Zákonom o verejnom obstarávaní a tým spôsobil
neplatnosť Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, zodpovedal by žalobcovi rovnako za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka s poukazom na znenie § 268 Obchodného zákonníka, tak ako to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
53. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že platnosť Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a platnosť Príloh č. 1 k Zmluvám o budúcich kúpnych zmluvách je potrebné posudzovať samostatne v súlade s ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka. Nezverejnenie Príloh č. 1 podľa § 47a Občianskeho zákonníka, nespôsobuje neplatnosť samotných Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, keďže tieto zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti zmluvného typu zmluvy o budúcej zmluve podľa § 289 Obchodného zákonníka. Taktiež súd prvej inštancie správne uviedol, že Dodatkami č. 1 nedošlo k zmene kúpnej ceny, ani inému zásahu do majetkovej sféry žalovaného. Ich podpísanie nemožno považovať za úkon nakladania s majetkom mestskej časti, a ani ich schválenie miestnym zastupiteľstvom za úkon nevyhnutný pre posúdenie ich platnosti.
54. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody uvádzané žalobcom v podanom odvolaní, týkajúce sa samotnej dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody, odvolací súd uvádza, že s tým sa už náležite vysporiadal súd prvej inštancie.
55. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
56. Medzi základné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka patrí porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (protiprávny úkon), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom škody (kauzálny nexus). Tieto predpoklady sú objektívneho charakteru a dôkazné bremeno o nich leží na poškodenom. Porušením povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala (príp. opomenula konať), a tým ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom (peniazmi). O vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou ide vtedy, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu. Protiprávne úkon a škoda teda musí byť v pomere príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak vznikla konkrétna škoda v dôsledku určitého protiprávneho úkonu škodcu.
57. Zo zhodných tvrdení sporových strán je zrejmé, že žalovaný v zmysle článku III. ods. 1 oboch Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách nepodal žiadosť o štátnu dotáciu Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a žiadosť o úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na kúpu Bytových domov blok A a blok B v mestskej časti Košice-Poľov a to ani v januári 2014 pre neprávoplatnosť stavebného povolenia, ani v januári 2015 po zmene štatutárneho zástupcu žalovaného. Žalovaný tiež nepoprel, že nerealizoval všetky prípojky inžinierskych sietí k stavbe, hoci mu táto povinnosť vyplývala z článku III. ods. 7 Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a zároveň ako stavebník disponoval príslušnými stavebnými povoleniami.
58. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
59. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.
60. Škodu v danom prípade predstavujú účelne vynaložené náklady na prípravu realizácie projektu výstavby, keď k zmareniu investície došlo v dôsledku neplnenia povinností žalovaného podľa Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, čo nakoniec viedlo k márnemu uplynutiu dohodnutých lehôt v Zmluvách
o budúcich kúpnych zmluvách. Žalobca pritom požaduje od žalovaného iba náhradu nákladov preukázateľne vynaložených v súvislosti s prípravou realizácie projektu a to úhradu nákladov za geodetické práce, osadenie informačnej tabule, zemné práce, odstránenie porastu, správne poplatky a nájomné. Predmetom odvolacieho konania pritom nie je pôvodne uplatnený nárok žalobcu za inžiniersku činnosť vo výške 5.019, eur, ktorý súd prvej inštancie zamietol.
61. S náhradou nákladov na geodetické práce v žalovanej výške 180,- eur, ktorá bola vyčíslená v subdodávateľskej faktúre č. 45/2013 sa napokon stotožnil aj sám žalovaný.
62. Realizáciu geodetických prác, osadenie informačnej tabule, zemné práce a odstránenie porastu potvrdil vypočutý svedok Mgr. Y. starostka žalovaného v rozhodnom čase. Výkon týchto prác je zachytený aj v stavebnom denníku, ktorý je opatrený podpisom tejto svedkyne, teda odvolací súd nemá dôvod pochybovať o údajoch v ňom uvedených. Cenu týchto prác preukázal žalobca faktúrami subdodávateľov a to v prípade zemných prác faktúrou č. 20140093 na sumu 1.500,- eur + 20 % DPH, odstránenia porastu faktúrou č. 20140098 na sumu 4.000,- eur + 20 % DPH a nákladov za vyhotovenie informačnej tabule faktúrou č. 2014022 na sumu 26,- eur + 20 % DPH.
63. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že odstránenie porastu si vykonal svojpomocne na základe dohôd o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov, ktoré v konaní predložil, keďže z ich obsahu je zrejmé, že sú datované na obdobie od marca do augusta 2013, t.j. na obdobie pred uzavretím Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, teda sa nemohli nevzťahovať na činnosti spojené s realizáciou projektu výstavby.
64. Zároveň zo žalobcom predložených príjmových pokladničných dokladov je preukázané, že tento uhradil aj správne poplatky vo výške 800,- eur za jednotlivé žiadosti o vydanie stavebných povolení za účelom realizácie projektu. Námietka žalovaného, že ten je oslobodený od správnych poplatkov je bez právneho významu, keďže stavebníkom bol práve žalobca, ktorý z dôvodu realizácie výstavby obytných blokov bol povinný tieto poplatky uhradiť, inak by porušil svoje povinnosti zo Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a to začať s výstavbou v dohodnutom termíne.
65. Odvolací súd udáva, že na základe nájomnej zmluvy žalovaný prenechal žalobcovi do dočasného užívania pozemky pre výstavbu bytových domov, s tým že za predmet nájmu sa žalobca zaviazal platiť nájomné v celkovej výške 1.102,60 eur ročne. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uhradil titulom nájomného žalovanému sumu 3.307,80 eur, čo preukazoval aj výpismi z účtu v peňažnom ústave. Žalobca sa zaviazal predmet nájmu využívať výlučne na realizáciu projektu výstavby. Do tohto času však žalobca ako nájomca nemohol predmet nájomných zmlúv užívať na dohodnutý účel, keďže žalovaný v dôsledku porušenia svojich povinností zo Zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť. Dohodnutý spôsob užívania prenajatých nehnuteľností bol týmto zmarený a žalobcovi tak vznikla škoda zodpovedajúca hodnote vynaložených prostriedkov na úhradu tohto nájmu. Preto neobstojí ani námietka žalovaného, že žalobca nemá právny nárok na vrátenie spotrebovanej časti nájmu vo výške 2.549,57 eur (3.307,80 eur - 758,23 eur), za obdobie, počas ktorého žalobca mohol v zmysle zmluvy o nájme predmet nájmu riadne užívať.
66. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť súdom prvej inštancie priznanej sumy 11.200,57 eur pre žalobcu, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy a z vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie ním tvrdené skutočnosti nevyplývajú. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
67. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu škody pozostávajúcej z vynaložených nákladov za geodetické práce, informačnú tabuľu staveniska, zemné práce, odstránenie porastu, správnych poplatkov a nájomného, spolu vo výške 11.200,57 eur so zákonným úrokom z omeškania 8 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia, ktorých výška a splatnosť nebola sporná, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
68. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného aj proti V. výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania o žalobe žalobcu v rozsahu 40 % a
VII. výroku rozsudku prvej inštancie, ktorým súdu prvej inštancie uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu 100 %.
69. Odvolací súd však nepovažuje odvolanie žalovaného proti týmto výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania za dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania.
70. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
71. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
72. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
73. Žalobou uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 16.977,80 eur. Po začatí konania vzal žalobca žalobu o zaplatenie 758,23 eur späť z dôvodu, že po podaní žaloby mu žalovaný uhradil túto sumu. V tejto časti teda žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a z pohľadu § 255 ods. 2 C.s.p. to znamená, že žalovaný nemal v tomto rozsahu vo veci úspech. Platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Súd prvej inštancie zároveň žalobe v časti o zaplatenie 11.200,57 eur vyhovel a žalobu v časti o zaplatenie 5.019,- eur zamietol. Úspech žalobcu v konaní o žalobe žalobcu bol teda 11.958,80 eur (70 %) a úspech žalovaného v konaní o žalobe žalobcu bol 5.019,- eur (30 %). Pomer úspechu žalobcu o žalobe žalobcu podľa § 255 ods. 2 C.s.p. teda predstavuje 40 % (70 % - 30 %).
74. Žalovaný uplatnil proti žalobcovi vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie sumy 81.380,16 eur. Po začatí konania o vzájomnej žalobe vzal žalovaný vzájomnú žalobu späť z dôvodu, že miestne zastupiteľstvo žalovaného uznesením č. 202/2018 schválilo späťvzatie vzájomnej žaloby. Ak teda žalovaný zobral späť vzájomnú žalobu prakticky bez udania relevantného dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalobcu, nemožno teda pričítať procesné zavinenie za toto späťvzatie žalobcovi a podľa § 256 ods. 1 C.s.p. znáša trovy žalobcu žalovaný. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú vzájomnú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalobcu k požiadavkám žalovaného. Nejde o to, či sa žalovaný domohol vzájomnou žalobou uplatneného nároku alebo nie, pretože po späťvzatí vzájomnej žaloby súd neskúma, či by bol žalovaný v meritórnom konaní úspešný, alebo nie. Keďže žalovaný v konaní o vzájomnom návrhu procesne zavinil zastavenie konania o vzájomnom návrhu, je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania o vzájomnom návrhu v celom rozsahu.
75. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom V. a VII. výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.
76. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).