Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/126/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, G., zastúpenému G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, G., o zaplatenie 1.140,44 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10Cb/6/2015-109 zo dňa 2.12.2016 takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 745,41 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 268,82 eur od 6.11.2010 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania zo sumy 207,74 eur od 6.12.2010 do zaplatenia a v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 2.12.2016 č.k. 10Cb/6/2015-109 z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 663,88 eur od 4.2.2012 do 30.1.2017 a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 395,03 eur od 31.1.2017 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania.

III. M e n í napadnutý rozsudok vo výroku o splatnosti tak, že žalovaný je povinný žalobcovi prisúdenú istinu, úroky z omeškania a trovy konania zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,00 eur vždy do 15. dňa v mesiaci počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia včas čo i len jednej splátky, stáva sa splatný celý dlh.

IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 1.140,44 eur istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 268,82 eur od 06.11.2010 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00% zo sumy 207,74 eur od 06.12.2010 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 663,88 eur od 04.02.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100% (výrok II.).

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie zistením, že žalobca uplatnenú pohľadávku proti žalovanému, o ktorej žiadal rozhodnúť napadnutým rozsudkom, nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013, uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom a.s., že žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ s uvedením miesta podnikania, čísla zápisu v živnostenskom registri a uvedeným identifikačným číslom uzavrel dňa 28.11.2008 s poskytovateľom spoločnosti T-mobile

Slovensko a.s. zmluvu o pripojení - služba rýchly internet, na základe ktorej poskytovateľ žalovanému poskytol koncové zariadenie - modem a notebook ACER Extensa s dohodnutou dĺžkou viazanosti 36 mesiacov s minimálnym programom služby - rýchly internet 2 a so zmluvnou pokutou pri nedodržaní dĺžky viazanosti vo výške 663,88 eur. Podľa Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 17.3.2008, v ktorej bol žalovaný označený rovnako ako fyzická osoba - podnikateľ, strany uzavreli zmluvu na program služieb „Podnikateľ 150 4 dni zdarma“ s dobou viazanosti na 24 mesiacov s poskytnutým telefónom Nokia 6500 a so zmluvnou pokutou 20.000,00 Sk. Poskytovateľ vyúčtoval žalovanému za poskytnuté služby poplatky a zároveň aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č. 7009499785 splatnou 5.11.2010 na sumu 268,82 eur, č. 7010511178 splatnou 5.12.2010 na sumu 207,74 eur a č. 7200386358 splatnou 3.2.2012 na sumu 663,88 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 16Rob/27/2014-58 zo dňa 10.11.2014 tvrdil, že faktúry na sumu 207,74 eur a 268,82 eur zaplatil vymáhajúcej spoločnosti M.B.A. Consulting s.r.o. po splatnosti faktúr. Zároveň namietal premlčanie týchto pohľadávok žalobcu, lebo žaloba bola doručená po uplynutí trojročnej premlčacej doby od splatnosti faktúr. Namietal aj dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty 663,88 eur s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé praktiky žalobcu a jeho právneho predchodcu, lebo o zmluvnej pokute nemal vedomosť. Zmluvná pokuta s ním nebola individuálne dojednaná a nebola mu doručená ani faktúra. Poukázal tiež na nečitateľnosť zmluvy o pripojení z dôvodu drobného písma a tiež na to, že zmluvu o pripojení podpísal v marci 2008 s 24 mesačnou viazanosťou, ktorá uplynula v marci 2010, teda dobu viazanosti dodržal, a preto mu nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy bol živnostníkom, ale zmluvu uzatváral ako fyzická osoba

- spotrebiteľ, že nebol upovedomený o tom, že zmluvu podpisuje ako podnikateľ a v tom čase ani nepodnikal, že živnosť prerušil v roku 2008 a následne ju aj ukončil, preto ho žalobca svojvoľne označil v zmluve za podnikateľa. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie žalobcu, ktorý okrem iného uviedol v konaní, že žalovaný nezaplatil vystavené faktúry, ktoré sú predmetom sporu a opakovane tvrdil žalobca, že zmluvu uzatváral žalovaný ako podnikateľ, lebo sa preukazoval občianskym preukazom a živnostenským listom a keďže zmluvu uzatvárali podľa Obchodného zákonníka, pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Žalovaný napriek tvrdeniu žalobcu zotrval na námietke premlčania a v konaní tvrdil, že právny predchodca žalobcu ho presvedčil, že do zmluvy uvedie živnostenské oprávnenie, aby mu mohli poskytnúť telefónne zariadenie, že telefónne zariadenie aj notebook používal na súkromné účely. Naďalej tvrdil, že vie predložiť doklad o úhrade žalovanej faktúry, avšak do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak neurobil.

3. Zo živnostenského registra súd prvej inštancie zistil, že živnostenské oprávnenie žalovanému vzniklo od 15.4.2006 a prevádzkovanie živnosti mal pozastavené od 23.12.2008 do 31.12.2011.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení listinných dôkazov (Zmluvy o pripojení - služba rýchly internet z 28.11.2008, Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 17.3.2008, Zmluvy o pripojení zo dňa 23.5.2006 a Dodatku z 26.5.2006, ako aj predložených faktúr), konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dlžné sumy zaplatil, súd prvej inštancie citujúc ust. § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 a § 152 poukázal na to, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o úhrade vyfakturovaných súm 287,34 eur a 207,74 eur a žalobca zaplatenie týchto súm popieral, preto zdôraznil súd prvej inštancie, že preukázať tvrdenie o zaplatení, bolo na žalovanom. K tvrdeniu žalovaného, že zmluvu neuzatváral ako fyzická osoba - podnikateľ súd prvej inštancie uviedol, že v čase uzavretia zmlúv a dodatkov mal žalovaný platné živnostenské oprávnenie, pričom v zmluvách o pripojení a v dodatkoch je označený identifikačným číslom. Navyše už zo zvoleného programu jednoznačne vyplýva, že ide o program pre podnikateľov, čo podľa súdu prvej inštancie vylučuje nevedomosť žalovaného o tom, že v zmluvách bol označený ako podnikateľ, keďže zmluvy podpísal. Pokiaľ žalovaný namietal, že dodržal dobu viazanosti, a preto žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nezaplatil faktúry za poskytované služby za obdobie od 15.9.2010 do 14.11.2010, kedy mal aktivované programy - Podnikateľ 150, Superhit 100 a Mobilný internet 2. Podľa dodatkov k zmluvám o pripojení, a to zo dňa 27.11.2008 bola viazanosť 27 mesiacov, teda do 27.2.2011, podľa Dodatku zo dňa 17.3.2008 bola viazanosť 24 mesiacov do 17.3.2010 a podľa Zmluvy o pripojení z 28.11.2008 - služba rýchly internet bola viazanosť na 36 mesiacov, teda do 28.11.2011. Z uvedeného vyvodil súd prvej inštancie, že žalovaný nedodržal dohodnutú viazanosť u dvoch programov a nezaplatil faktúry za poskytnuté služby v období od 15.9.2010 do 14.11.2010, čim porušil ustanovenia zmlúv a žalobcovi tak vzniklo právo na poplatok za služby a tiež právo na zmluvnú pokutu dohodnutú v Zmluve o pripojení z 28.11.2008. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že v predmetnej veci nejde o spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale o vzťah podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, a

preto žalovaným vznesenú námietku premlčania posudzoval podľa § 387 ods. 1, 2 a § 397 Obchodného zákonníka a uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie faktúr splatných dňa 5.11.2010, 5.12.2010 a 3.2.2012 nie je premlčaný, keďže žaloba bola podaná dňa 24.1.2014 v štvorročnej premlčacej dobe. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel čo do uplatnenej istiny a tiež úrokov z omeškania, ktoré priznal podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 10a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v celom rozsahu, priznal právo na náhradu trov vo výške 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva proti úrokom z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 9% ročne od 4.2.2012 do zaplatenia. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobcovi nepriznal úroky zo zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká a žalobca si navyše uplatnil aj úroky zo zmluvnej pokuty t.j. zo sumy 663,88 eur od 4.2.2012 do zaplatenia a tým duplicitne uplatnil proti žalovanému sankciu, pričom nejde o malú sumu. Uviedol tiež, že pre ukončenie veci uhrádza faktúry za služby aj s úrokmi z omeškania preto, že doklady o úhradách faktúr nenašiel, aj na to si však musel požičať. Zároveň žiadal, aby mu súd umožnil zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur v splátkach maximálne po 50,00 eur mesačne, pretože nemá hotovosť a viacej mu nevychádza, lebo spláca svoje dlhy. Poukázal na to, že zmluvná pokuta prevyšuje aj sumu za služby, ktoré využíval, pričom zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ a bol uvedený do omylu, keď ho v zmluve označili ako podnikateľa.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd odmietol podanie žalovaného, pretože nespĺňa náležitosti odvolania podľa § 363 a § 364 CSP, keďže mal za to, že absentujú odvolacie dôvody a odvolací návrh. V prípade, ak bude mať odvolací súd za to, že toto podanie žalovaného spĺňa všetky zákonné náležitosti, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Opakovane poukázal na to, že pri uzatváraní zmluvy sa žalovaný preukázal občianskym preukazom a živnostenským listom, teda nevystupoval v postavení spotrebiteľa, a preto nie je možné, aby v súvislosti so zmluvnou pokutou žalovaný požíval ochranu, ktorú zákon priznáva spotrebiteľom.

8. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že odvolanie nemá zákonnom stanovené náležitosti. Uviedol, že nemá právnické vzdelanie a nevie sa odborne vyjadrovať, ale v odvolaní uviedol, s ktorou časťou rozhodnutia nesúhlasí a to s úrokmi z omeškania zo zmluvnej pokuty. Žalobca však vo vyjadrení neuvádza, že má už zaplatené faktúry spolu s úrokmi z omeškania, lebo dňa 30.1.2017 zaplatil sumu 420,14 eur a 323,14 eur, o čom predložil výpis z banky. Zotrval na odvolacích dôvodoch a tvrdil, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu a úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty v rozpore so zákonom, pretože telefón využíval pre svoju osobnú potrebu ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ. Pokiaľ aj predložil pri podpise zmluvy živnostenské oprávnenie takýto postup navrhoval žalobca, na ktorý žalovaný pristúpil a zmluvu podpísal, lebo nebol poučený o nevýhodách podnikateľa, pričom ani nepodnikal. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 9% ročne od 4.2.2012 do zaplatenia zamietne a neprizná žalobcovi trovy konania, lebo ho uviedol do omylu, nárokuje si vysokú zmluvnú pokutu a tiež úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty. Žiadal zároveň povoliť splácať zmluvnú pokutu, ktorú považuje za dôvodnú vo výške 663,88 eur v mesačných splátkach, maximálne po 50,00 eur.

9. K podaniu žalovaného žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že žalovaný až po vydaní rozsudku zaplatil celkom sumu 1.012,10 eur. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že zaplatil celú istinu spolu s úrokmi z omeškania nie je pravdivé, pretože napadnutým rozsudkom bola priznaná istina vo výške 1.140,44 eur. Uvedeným podaním tak žalobca zobral žalobu späť v časti istiny v sume 1.012,10 eur a zotrval na úhrade zvyšnej časti dlžnej sumy, ktorá pozostáva z istiny vo výške 128,34 eur a z úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 268,82 eur od 6.11.2010 do 30.1.2017; zo sumy 207,74 eur od 6.12.2010 do 30.1.2017; zo sumy 663,88 eur od 4.2.2012 do 30.1.2017; zo sumy 451,48 eur od 31.1.2017 do 30.1.2017, zo súdneho poplatku 68,00 eur a z trov právneho zastúpenia. Opakovane žalobca uviedol, že žalovaný nevystupoval v postavení spotrebiteľa, keďže predložil pri podpise zmluvy občiansky preukaz a živnostenský list, pričom uvedené skutočnosti konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku aj súd prvej inštancie a priznal žalobcovi uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s úrokmi z omeškania.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu nesúhlasil s čiastočným späťvzatím tak, ako to uviedol žalobca. Poukázal na to, že dňa 30.1.2017 zaplatil sumu 268,82 eur spolu s 9% úrokmi z omeškania od 6.11.2010 do 30.1.2017 v sume 151,32 eur a sumu 207,74 eur s 9% úrokmi z omeškania od 6.12.2010 do 30.1.2017 v sume 115,40 eur, a preto žalobca nesprávne a nezákonne zaúčtoval uhradené sumy.

11. Žalobca po doručení podania žalovaného vzal žalobu v časti istiny 476,56 eur s úrokmi z omeškania 9% ročne zo sumy 268,82 eur od 6.11.2010 do zaplatenia a zo sumy 207,74 eur od 6.12.2010 do zaplatenia. zotrval na úhrade zvyšnej časti dlžnej sumy a to istiny vo výške 663,88 eur s 9% úrokmi z omeškania od 4.2.2012 do zaplatenia, súdneho poplatku 68,00 eur a trov právneho zastúpenia.

12. Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a zároveň uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach, že zmluvnú pokutu žalobca nedôvodne vymáha a v rozpore s platnými právnymi predpismi žiada úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty. Opakovane uviedol, že zmluvu neuzatváral ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba a pokiaľ predložil živnostenské oprávnenie, urobil tak preto, že mu to navrhol žalobca. Nebol však poučený o nevýhodách postavenia podnikateľa, navyše v tom období ani nepodnikal. V prípade, ak ho súd zaviaže zaplatiť vysokú zmluvnú pokutu, žiadal žalovaný, aby mu umožnil splácať dlh v splátkach, maximálne po 50,00 eur mesačne. Žiadal zároveň, aby súd nárok žalobcu na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov trovy konania.

13. Podaním zo dňa 21.8.2017 žalobca oznámil, že žalovaný dňa 30.1.2017 uhradil aj sumu 268,82 eur, ktorú započítal na zmluvnú pokutu, a preto vzal v tejto sume žalobu späť. Zotrval na úhrade zvyšnej časti dlžnej sumy, a to istiny vo výške 395,03 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 663,88 eur od 4.2.2012 do 30.1.2017 a zo sumy 395,03 eur od 31.1.2017 do zaplatenia, na zaplatení súdneho poplatku 68,00 eur a trov konania. Zdôraznil, že zmluvný vzťah založený zmluvou o pripojení nie je spotrebiteľským vzťahom, ale spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy sám predložil živnostenský list, ktorý bol dokladom k tomu, aby právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení ako s fyzickou osobou - podnikateľom. Poukázal žalobca na to, že žalovaný zavádzal súd prvej inštancie, keď tvrdil, že vykonal úhrady dlhu, pričom sa tak stalo až 30.1.2017. Súhlasil zároveň, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 50,00 eur.

14. Uvedené podanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 13.9.2017, ku ktorému vyjadrenie nepodal.

15. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

16. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods. 2 .

17. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods. 3 .

18. V predmetnej veci vzal žalobca žalobu čiastočne späť po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie, ale skôr ako rozsudok nadobudol právoplatnosť a to v časti o zaplatenie istiny 476,56 eur s úrokmi z omeškania 9% ročne zo sumy 268,82 eur od 6.11.2010 do zaplatenia a zo sumy 207,74 eur od 6.12.2010 do zaplatenia, pričom so späťvzatím žaloby v tejto časti žalovaný súhlasil. Následne vzal žalobca žalobu späť aj o zaplatenie sumy 268,85 eur (časť zmluvnej pokuty), pričom čiastočné späťvzatie v tomto rozsahu bolo žalovanému doručené, avšak v súdom prvej inštancie stanovenej lehote ani do rozhodnutia odvolacieho súdu však neuviedol žiadne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby v tejto časti. Odvolací súd preto podľa citovaného zákonného ustanovenia pripustil späťvzatie žaloby v rozsahu čiastočného späťvzatia žalobcu, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 745,41 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 268,82 eur od 6.11.2010 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania zo sumy 207,74 eur od 6.12.2010 do zaplatenia a konanie v tomto rozsahu zastavil.

19. Po pripustení späťvzatia žaloby, v rozsahu čiastočného späťvzatia žalobcu, predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie zostatku zmluvnej pokuty vo výške 395,03 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 663,88 eur od 4.2.2012 do 30.1.2017 a zo sumy 395,03 eur od 31.1.2017 do zaplatenia a nárok na trovy konania. O tomto nároku žalobcu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi tieto sumy, pričom žalovaný odvolaním napadol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty a výrok o náhrade trov konania.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania zo sumy 663,88 eur od 4.2.2012 do 30.1.2017 a zo sumy 395,03 eur od 31.1.2017 do zaplatenia a proti výroku o náhrade trov konania, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu - po čiastočnej úhrade zmluvnej pokuty v zostávajúcej výške 395,03 eur, v tejto časti výroku t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 395,03 eur nadobudol rozsudok právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

22. V posudzovanej veci žalovaný odvolaním nespochybnil právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, namietal len dôvodnosť priznania úroku z omeškania z nezaplatenej zmluvnej pokuty, teda namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ žalobcovi priznal úrok z omeškania z nezaplatenej zmluvnej pokuty. Odvolací súd zastáva názor, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná.

23. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

24. Zmluvná pokuta upravená v Občianskom zákonníku (§ 540 až § 545), na ktorú nadväzuje úprava v § 300-§ 302 Obchodného zákonníka pre obchodnoprávne vzťahy je jedným z právnych prostriedkov zaistenia záväzkov, ktorých účelom je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie riadne splniť záväzok. Zmluvná pokuta je teda peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda.

25. Podľa § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. V citovanom ustanovení je výpočet príslušenstva pohľadávky taxatívny, to znamená, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky. Ide o iný peňažný nárok (napr. ako nárok na náhradu škody alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), so splatnosťou ktorého odo dňa nasledujúceho po splatnosti vzniká dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania je sankciou za porušenie povinnosti dlžníka zaplatiť peňažný dlh riadne a včas. Nárok na úrok z omeškania si zmluvné strany nemusia dojednať, tento nárok vzniká veriteľovi priamo zo zákona (podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a tiež podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na dôvody, pre ktoré dlžník nemohol plniť riadne a včas, teda bez ohľadu na to, čo spôsobilo jeho omeškanie.

27. Žalovaný odvolaním nespochybnil právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, namietal len dôvodnosť priznania úroku z omeškania z nezaplatenej zmluvnej pokuty a keďže je nesporné, že žalovaný zmluvnú pokutu vyúčtovanú žalobcom faktúrou č. 7200386358 na sumu 663,88 eur splatnou 3.2.2012 nezaplatil dňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. dňom 4.2.2012 sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania.

28. Vzhľadom na to, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 30.1.2017 žalovaný zmluvnú pokutu sčasti v sume 268,85 eur zaplatil, žalobca má preto nárok na úroky z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 663,88 eur od 4.2.2012 do čiastočnej úhrady dňa 30.1.2017 a zo zostávajúcej dlžnej sumy 395,03 eur od 31.1.2017 do zaplatenia.

29. Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku rozsudku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

30. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane, čo znamená, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť strane v spore úspešnej trovy, ktoré úspešnej strane v konaní vznikli.

32. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu, žalobca bol teda v konaní úspešný a podľa citovaného ustanovenia mu patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu (100%). Aj keď v odvolacom konaní, na základe čiastočného späťvzatia odvolací súd konanie o zaplatenie časti nároku žalobcu zastavil, dôvodom čiastočného späťvzatia bolo správanie sa žalovaného, ktorý až po rozhodnutí súdu prvej inštancie časť žalobcom uplatnenej pohľadávky zaplatil. Žalovaný teda zavinil čiastočné zastavenie konania, čo sa považuje za jeho neúspech v konaní.

33. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol o úrokoch z omeškania zo zmluvnej pokuty ako aj o náhrade trov konania správne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

34. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uložil žalovanému povinnosť žalobcovi prisúdené plnenia zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na žiadosť žalovaného povoliť mu splátky dlhu po 50,00 eur mesačne a súhlas žalobcu s takýmito splátkami dlhu, odvolací súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie podľa § 388 zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o splatnosti tak, že žalovanému povolil dlžnú sumu zaplatiť v požadovaných splátkach po 50,00 eur mesačne. Splátky je žalovaný povinný poukazovať žalobcovi vždy do 15. dňa v mesiaci od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).