Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_pre_uznanie_15Csp-56-2018.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/56/2018
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci žalobcu: AXA životní pojišťovna a.s., IČO: 61 859 524, so sídlom Praha, Lazarská 13/8, Česká republika, vo veci organizačnej zložky AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 35 968 079, so sídlom Bratislava, Kolárska č. 6, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, proti žalovanému: L. U., B.. XX.XX.XXXX, X. T., o zaplatenie 120,02 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 120,02 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,02 Eur od 10.8.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.3.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 120,02 Eur s prísl. a k náhrade trov predmetného konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako poistiteľ uzavrel so žalovaným ako poistníkom Poistenie pre prípad smrti s konštantnou poistnou sumou, prostredníctvom Návrhu na uzatvorenie zmluvy. Žalobca daný návrh akceptoval a vydal žalovanému písomné potvrdenie o uzavretí poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Predmetom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bola na strane jednej povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému Poistenie pre prípad smrti s konštantnou poistnou sumou so začiatkom poistenia dňa X.X.XXXX a na strane druhej povinnosť žalovaného platiť žalobcovi poistné s intervalom platenia 12 krát ročne vo výške 28,62 Eur. Žalovaný uhradil posledné poistné ku dňu 3.4.2016. Žalobca následne vyzýval žalovaného na uhradenie splatného mesačného poistného po poslednej vykonanej úhrade. Nakoľko však k úhrade dlžného poistného nedošlo, zaslal žalobca žalovanému Oznámenie o zániku poistnej zmluvy pre neplatenie poistného, v zmysle ktorého žalovanému oznámil, že poistná zmluva Č.. XXXXXXXXXX v súlade s ustanovením § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikla pre neplatenie poistného ku dňu 9.8.2016. Podľa ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Žalobca vypočítal za uvedené obdobie dlžné poistné vo výške 120,02 Eur. Nakoľko žalovaný sa nesplnením si svojich povinností dostal do omeškania s peňažným plnením, žalobca si podanou žalobou okrem dlžného poistného uplatnil aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa 10.8.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po zániku poistnej zmluvy.
2. Žaloba spolu s prílohami bola žalovanému riadne doručená a to aj s výzvou na vyjadrenie sa k nej. Žalovaný sa k žalobe vyjadril až na pojednávaní v danej veci konanom dňa 29.11.2018, na ktoré pojednávanie sa osobne dostavil len žalovaný. Právny zástupca žalobcu svoju ako aj žalobcovu neprítomnosť vopred ospravedlnil, a to písomne, podaním súdu doručeným dňa 23.11.2018. V predmetnom podaní bolo zároveň uvedené, že súhlasí aby súd vo veci konal a rozhodol aj bez ich osobnej účasti. Súd teda pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
3. Žalovaný pred súdom uviedol, že dlhu, ktorý mu voči žalobcovi vznikol si je vedomý. Uplatnený nárok v celej výške uznáva a je ochotný ho uhradiť. Pracuje ako vodič, a teda doma sa moc často nezdržiava, preto sa mohlo stať, že upomienky od žalobcu si nevyzdvihol. Súd následne skonštatoval, že vo veci boli splnené podmienky pre vyhlásenie rozsudku pre uznanie podľa § 282 C.s.p.
4. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
5. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
6. Podľa § 790 písm. b) cit. zákona, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
7. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
8. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
9. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platným a účinným od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania v danom prípade, t.j. ku dňu 10.8.2016, bola základná úroková sadzba určená Európskou centrálou bankou vo výške 0,00 %.
12. Podľa § 282 C.s.p., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
13. Podľa § 283 C.s.p., ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
14. Podľa § 284 C.s.p., ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.
15. Podľa § 285 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku alebo vzdania sa nároku (§ 356 písm. a) C.s.p.).
Za splnenia vyššie uvedených podmienok prípustnosti odvolania je možné odvolanie podať do 15 odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.