Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-65-2018.pdf
PDF · 65.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/65/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., o vymoženie pohľadávky vo výške 139,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10Er/2115/2011-12 zo dňa 29. mája 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti ponecháva uznesenie nedotknuté.
odôvodnenie:
1) Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. 2) Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že oprávnený navrhol zastaviť exekúciu. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 11. 04. 2012 súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavil. Nakoľko súdny exekútor ani oprávnený nezaslali súdu žiadne podanie smerujúce k uplatneniu nároku na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie oprávnenému ani súdnemu exekútorovi nepriznal.
3) Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie súdny exekútor, namietal, že súd rozhodujúci o zastavení exekúcie je povinný rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách vyplýva priamo zo zákona. Exekučný poriadok neukladá súdnemu exekútorovi spolu s postúpením návrhu na zastavenie exekúcie vyčísliť trovy exekúcie. Žiadal priznať trovy exekúcie.
4) Oprávnený súhlasil s odvolaním súdneho exekútora, považoval ho za dôvodné. Podľa jeho názoru súdny exekútor má nárok na trovy ako ich vyčíslil spolu s odvolaním.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu vo výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výrokoch, ktorými súd konanie zastavil a oprávnenému trovy exekúcie nepriznal, ponechal uznesenie nedotknuté.
6) Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7) Odvolací súd považoval odvolanie súdneho exekútora za opodstatnené, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách exekučného konania nepostupoval správne.
8) Odôvodnenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie nie je jednoznačné; nie je z neho zrejmé, či súd prvého stupňa mal pod slovom uplatniť na mysli formálne uplatnenie si trov exekúcie alebo ich vyčíslenie. Pokiaľ platí prvá z možností, s takýmto názorom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje. Naopak, odvolací súd je toho názoru, že nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie (exekučného konania) vyplýva už zo samotného zákona - Exekučného poriadku, konkrétne z ust. § 200 ods. 1 veta druhá v spojení so skutočnosťou, že povinnosť uplatniť si (v užšom význame slova, teda formálne o ne požiadať) trovy exekučného konania Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení súdnemu exekútorovi neurčuje, nestanovuje uplatnenie si trov exekúcie súdnym exekútorom ako podmienku ich priznania. 9) Povinnosť súdneho exekútora uplatniť si trovy exekučného konania však možno vyložiť aj širšie, v zmysle povinnosti trovy vyčísliť. Aj keď je nesporné, že nárok súdneho exekútora na trovy exekučného konania ako taký vyplýva zo zákona a súdny exekútor nie je povinný si osobitne tento nárok uplatniť, na druhej strane uvedený zákonný nárok bez ďalšieho ešte nemusí spôsobiť ten následok, že trovy budú súdnemu exekútorovi priznané. Nevyhnutnou podmienkou pre ich priznanie je totiž práve ich špecifikácia, resp. vyčíslenie. 10) Súdny exekútor je v časti trov exekúcie účastníkom exekučného konania. Pokiaľ mu má byť priznaný v rámci tohto konania uplatnený (zo zákona) nárok, musí jednoznačne tento nárok aj špecifikovať, resp. vyčísliť. 11) Súd prvej išntancie nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil. Súdu prvého stupňa je nutné vytknúť, že nedostatočne odôvodnil svoj záver o neuplatnení si trov exekúcie súdnym exekútorom, a to predovšetkým z hľadiska plynutia lehôt na takéto uplatnenie (ktorým okamihom, na základe akej právnej skutočnosti začala súdnemu exekútorovi plynúť lehota na uplatnenie trov exekúcie, prípadne aká dlhá táto lehota bola).
12) Pokiaľ "exekučný" súd súčasne so zastavením exekučného konania mal v úmysle rozhodnúť aj o jeho trovách, bolo potrebné súdneho exekútora na ich vyčíslenie riadne vyzvať. Pokiaľ by súdny exekútor bol riadne vyzvaný na vyčíslenie si trov exekučného konania a v stanovenej lehoty by tak neurobil, bol by to dôvod, aby súd trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal. V prejednávanej veci však "exekučný" súd takto nepostupoval.
13) Po vrátení veci súdu prvého stupňa tento rozhodne o trovách exekučného konania.
14) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).