Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej O. Q., bytom R. XXXX/X, XXX XX Q., o zaplatenie 2.056,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/144/2017-117 zo dňa 29.01.2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. čo do splatnosti dlhu, výroku II. a III.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.056,22 eur s príslušenstvom. Dňa 29.01.2015 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. 185753, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.400,- eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti dňa 25.05.2017. Pohľadávka ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 2.188,75 eur a pozostávala z istiny vo výške 2.056,22 eur, úrokov vo výške 56,44 eur (do zosplatnenia), úrokov z omeškania vo výške 0,78 eura (do zosplatnenia), poplatkov vo výške 73,89 eur, ktoré si neuplatňuje a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,42 eura. Po zosplatnení žalovaná neuhradila žiadnu sumu. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania a zmluvný úrok z nezaplatenej istiny, na ktorý podľa jeho názoru má nárok do vrátenia peňažnej istiny.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že cit.:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 357,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.2.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.3.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.4.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.5.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.6.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.7.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.8.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.9.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.11.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.12.2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 29,79 eura od 21.1.2018 do

zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných vždy k 20- temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.1, 5, § 54 ods.1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

4. Strany uzatvorili dňa 29.1.2015 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.400,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach po 29,15 eura. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 7,9%, RPMN bola vo výške 9,6% a priemerná hodnota RPMN vo výške 17,33%. Konečná splatnosť úveru bola dňa 20.2.2025. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Listom zo dňa 25.5.2017 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie sumy 2.188,75 eura do 4.6.2017. Podľa stavu omeškaných splátok na úvere žalovaná je v omeškaní so splátkami od 20.2.2017.

5. S poukazom na ustanovenie § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. súd vyzval žalobcu, aby preukázal, akým spôsobom bola zisťovaná bonita žalovanej pri uzatvorení zmluvy o úvere. Podľa predloženej žiadosti o poskytnutie úveru bola žalovaná zamestnaná v spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s.. V predmetnej žiadosti však nie je uvedená výška príjmu, táto nevyplývala ani z reportu zo spoločného registra bankových informácií. Nie je preto zrejmé, z čoho žalobca usúdil schopnosť žalovanej úver vo výške 2.400,- eur splácať. Žalobca navyše súdu nepreukázal, aby skúmal výdavky žalovanej, nekonal tak s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preto v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona prvá veta nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Keďže nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca môže od žalovanej požadovať iba splatné splátky ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. 12 splátok po 29,79 eura (29,08 eura + poistenie 0,71 eur - súd vychádzal zo sumy splátky č.l. 15 spisu), spolu 357,48 eura. Súd zároveň priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z každej jednotlivej splátky a to nasledujúci deň po platnosti.

6. Vzhľadom na majetkovú situáciu žalovanej a žalobcu či výšku priznanej sumy, súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 40,- eur. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 357,48 eur zo sumy 2.056,22 eur, t.j. v rozsahu 17,39% a žalovaná vo zvyšných 82,61%. Nakoľko úspešnejšia žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej trovy konania nevyplývajú, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania žalobcu

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca, a to proti zamietavému výroku a výroku, ktorým súd priznal žalovanej možnosť splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná uznala svoj dlh v celom rozsahu a žalobca preto navrhol vydanie rozhodnutia pre uznanie. V ďalšom rozsahu uviedol, že súd nesprávne právne posúdil vec. Žalobca má za to, že povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 splnil. Pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver posúdil jeho príjmy a výdavky, na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na základe údajov o výške príjmu žalovanej z reportu zo Sociálnej poisťovne a údajov z reportu zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Z dôkazov predložených súdu je zrejmé, že podmienka hrubého porušenia povinností nebola naplnená, nakoľko žalobca v žiadnom prípade neposudzoval schopnosť

žalovaného splácať úver ani bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch či rodinnom stave (ako dôkaz bol súdu predložený report zo Sociálnej poisťovne) a ani bez nahliadnutia do príslušnej databázy (ako dôkaz bol predložený report zo SRBI). K splácaniu dlhu uviedol, že priznanie možnosti splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 40,- eur by malo za následok splatenie dlžnej za neprimerane dlhé obdobie. Súd nepreukázal odôvodnenosť priznania v splátkach, nakoľko v danom smere nevykonal žiadne dokazovanie. Pri rozhodovaní o splatnosti v splátkach súd nemôže vychádzať len zo žalovaným tvrdených skutočností. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať žalobcovi náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s povolením splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 40,- eur. jej finančná situácia sa zhoršila, oslovila už aj Centrum právnej pomoci o vyhlásenie osobného bankrotu.

9. Žalobca v rámci podanej repliky uviedol, že vyjadrenie žalovanej považuje za bezpredmetné, nakoľko sa v ňom neuvádzajú žiadne konkrétne právne ani skutkové tvrdenia, spochybňujúce opodstatnenosť uloženej povinnosti splatiť dlh. Trval na podanom odvolaní v celom rozsahu.

10. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich vyjadreniach, nad rámec uviedla, že súdu predložila svoje príjmy a mesačné výdavky ako samoživiteľky.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Súd prvej inštancie správne neprihliadal na uznanie nároku žalovanou. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu poznamenáva, že žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe žalobcu (č.l. 79 spisu) uviedla, že je si plne vedomá svojho dlhu voči žalobcovi. Svoju vedomosť o existencii dlhu však žalobkyňa vyvodzovala len z uzavretia zmluvy o úvere, nebola si však vedomá porušenia povinnosti žalovaným postupovať pri uzavieraní zmluvy o úvere s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Procesný úkon, vykonaný v nevedomosti, aj pod vplyvom strachu zo zasielania výziev žalobcom a začatia súdneho konania, preto nevyvoláva právne účinky s nim spojené. Odvolacia námietka, týkajúca sa nesplnenia procesných podmienok pre vydanie napadnutého rozhodnutie preto nebola dôvodná.

14. Žalobca v ďalšom rozsahu namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Vychádzajúc z cit. zákonného ustanovenia, je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Zb., o životnom a existenčnom minime a o priemerných výdajoch obyvateľstva(databáza Českého štatistického úradu) a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/2178/2018, zo dňa 25.07.2018).

17. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, sa povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie (napr. rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).

18. Žalobca pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal z údajoch, uvedených v SRBI, zároveň vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu. Z predloženého reportu zo SRBI, ako aj zo Sociálnej poisťovne však nemožno zistiť výšku mesačného príjmu žalovanej. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ak by aj žalobca skúmal príjem žalovanej pred vstupom do zmluvného vzťahu, uvedené nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, napr. zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky žalovanej a pod., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať dlh zo zmluvy. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si náležite nesplnil povinnosti, vyplývajúce mu z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie dospel k správnemu právne záveru o nemožnosti žalobcu požadovať od žalovanej jednorázové splatenie dlhu (§ 11 ods. 2 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch).

20. Žalovaná predložila súdu prvej inštancie rozpis príjmov a výdavkov, z obsahu ktorého vyplýva, že mesačné príjmy žalobkyne sú vo výške 764,20 eur, za súčasného stavu mesačných výdavkoch vo výške 1298,80 eur. S prihliadnutím na sociálne, majetkové a zárobkové pomery bola aplikácia ust. § 232 ods. 3, 4 pri rozhodovaní o lehote splatnosti dlhu dôvodná. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie uvádza, že ak žalobcovi neprislúcha právo na jednorazové splatenie dlhu žalovanou, nie je spravodlivé, aby žalovanú k takémuto plneniu zaviazal súd.

21. Vecne správnemu výroku vo veci samej zodpovedá vecne správny výrok o trovách konania. Žalobca bol v konaní úspešný len sčasti, preto nemá právo na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania patrí prevažne úspešnej žalovanej, ktorej však z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývali, preto jej ich náhrada nebola priznaná.

22. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu

trov dovolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .