Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/19/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu 1) N.. J. Š., B.. X.X.XXXX, X. U., T. XXX/XXX, 2) N.. Q. Š., B..XX.X.XXXX, X. U., T. XXX/XXX, 3) N.. T. Š., B.. X.X.XXXX, X. U., T. XXX/XXX, právne zastúpení T.. T. U., H. U. U. X. X., Y. XA, proti žalovanému N. &. G. W. H. G., W..U.., U. XXA, L., N.: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu K. U..G..C.. P. W., C. XXX/ XX, X., N.: XX XXX XXX, práv. zast. H. W. N. &. G., U..G..C.., Š. X, X., v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 25.5.2015 daná žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi 1/ ako zamestnancovi je neplatná.

II. Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 25.5.2015 daná žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi 2/ ako zamestnancovi je neplatná.

III. Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 25.5.2015 daná žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi 3/ ako zamestnancovi je neplatná.

IV. Súd u r č u j e, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcov ako zamestnancov naďalej zamestnával.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2015 domáhali, aby určil, že výpovede z pracovného pomeru zo dňa 25.5.2015 dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobcom ako zamestnancom sú neplatné. Ďalej si uplatnili náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku odo dňa 18.6.2015 do doby, kým im žalovaný umožní pokračovať v práci. Žaloby v písomnom podaní odôvodnili tým, že žalobca 1. uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 1.10.2004, na základe ktorej vykonával prácu vo funkcii výkonný riaditeľ. Zároveň bol aj konateľom a spoločníkom spoločnosti. Žalobkyňa v 2./rade na základe pracovnej zmluvy vykonávala funkciu ekonóm - účtovník a žalobkyňa v 3./rade funkciu manažér ekonomických činností. Žalobca v 1./rade už dlhšiu dobu pociťoval zo strany ostatných konateľov a spoločníkov nátlak, ktorý ťažko znášal po psychickej aj fyzickej stránke. Pojal podozrenie o úmysle ostatných spoločníkov a konateľov znemožniť mu riadny výkon práv spoločníka ako aj výkon zamestnania, nielen jeho osoby, ale aj dcéry a manželky, teda ostatných žalobcov. Jeho podozrenie sa potvrdilo dňa 22.5.2015, kedy ho valné zhromaždenie odvolalo z funkcie konateľa. Následne dňa 29.5.2015 žalobcom v 1. a v 2./rade a dňa 27.5.2015 žalobkyni v 3./rade bola doručená písomná výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a oznámenie o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Dôvodom dania výpovede podľa písomných výpovedí mala byť organizačná zmena zo dňa 22.5.2015, majúca za následok zníženie počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Pracovné pozície žalobcov boli zrušené a zamestnávateľ konštatoval nemožnosť ich ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miestom výkonu práce a neexistenciu inej vhodnej práce. Z uvedeného dôvodu sa mali stať nadbytočnými. Ešte pred doručením písomnej výpovede boli vyzvaní na odovzdanie vecí súvisiacich s ich výkonom zamestnania a odovzdanie kancelárií. Takto im znemožnil vykonávať prácu. Písomné rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť podpísané osobu oprávnenou konať, dátumované a obsahovať údaj o nadobudnutí účinnosti organizačnej zmeny. Rozhodnutie musí vždy predchádzať dňu podania výpovede. Rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré iba predstiera prijatie organizačného opatrenia je potrebné vyhodnotiť ako opatrenie, ktoré nebolo prijaté (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 2204/2003 zo dňa 27.4.2004). Rovnako rozhodnutie nesmie byť účelové, ale vždy sledovať zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov. Rozhodnutie v prípade žalobcov bolo prijaté účelovo iba s cieľom podania výpovede konkrétnym zamestnancom bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať ich prácu. Takáto potreba zníženia počtu zamestnancov u žalovaného vôbec nevznikla. Žalovaný na svojej internetovej stránke inzeroval ponuku práce, takže nemožno konštatovať, že by potreba výkonu práce žalobcami zanikla. Pracovnú pozíciu žalobcu v 1./rade vykonáva ďalší konateľ L.. L. K.. Na výkon pracovných pozícii žalobcov v 2. a v 3./rade žalovaný uzavrel kontrakt s treťou osobou. Ukončením pracovného pomeru so žalobcom v 1./rade žalovaný tomuto znemožnil mať prehľad o dianí v spoločnosti, znemožniť mu akokoľvek ovplyvňovať jej chod. Dôvod výpovede je účelový, nezakladá sa na pravde, je vykonštruovaný. Svoj nesúhlas s ukončením pracovného pomeru žalovanému oznámili a to zakladá ich právo odo dňa 18.6.2015 domáhať sa náhrady mzdy v sume ich priemerného zárobku. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov zotrval na svojich tvrdeniach, poprel, aby v čase výpovede manipuloval s internetovou stránkou v cieľom manipulovania s inzerciou. Po ukončení pracovného pomeru so žalobcami zamestnávateľ vytvoril miesto personalistu a na dané miesto preradil pracovníka G. V. - vedúceho výroby. Na funkciu vedúceho výroby prijal pracovníka Ivana Kantora. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 16.11.2016 uviedol, že všetky organizačné schémy obsahovali na všetkých obsadených pozíciách konkrétne mená zamestnancov, pričom žalovaným predložená schéma obsahuje len tri mená a to mená žalobcov. Vychádzajúc zo záznamov sociálnej poisťovne po odrátaní 7 zamestnancov, ktorí do organizačnej schémy nepatrili, schéma by mala obsahovať 30 zamestnancov. Organizačnú schému predloženú žalovaným pokladá za nedôveryhodnú. Žalovaný zrušil dňa 22.5. 2015 ekonomické oddelenie, no ponechal funkciu referenta ekonomických činností, ktoré funkčné miesto bolo zrušené až 30.6.2015. O účelovosti konania zamestnávateľa svedčí aj to, že v dostatočnom predstihu neoboznámil plánovanú organizačnú zmenu zamestnancom. O úspore finančných prostriedkov nesvedčilo zamestnávanie ekonomickej poradkyne bez náplne práce za mzdu 1240,- eur mesačne. Žalobcom nebola ponúknutá novovytvorená pozícia manažéra ľudských zdrojov, obsadená iným pracovníkom krátko pred daním výpovede. Žalovaný vyčíslil úsporu organizačnej zmeny outsoursovaním agendy tretej osobe zohľadnením faktúr tejto firmy a nákladov na mzdy u všetkých žalobcov, pričom bezprostredne s tým súvisia iba náklady žalobkyne v druhom rade, ktoré boli porovnaním čísiel nižšie. Agenda žalobcov v prvom a treťom rade sa tejto zmeny netýkala. Na preukázanie svojich tvrdení predložili listinné dôkazy a to zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia, dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, popisy pracovnej náplne, výpovede, oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, kópiu náhrady internetovej stránky.

2.Žalobca v 1./rade na pojednávaní ďalej uviedol, že po konaní valného zhromaždenia mu bol znemožnený prístup do kancelárie. Dňa 2.6.2015 na webovej stránke žalovaného našiel inzerát ponúkajúci prácu obchodného zástupcu v pracovnom pomere. Jedno z pracovných miest obchodného zástupcu nebolo obsadené spätne už 5 alebo 6 mesiacov, pričom v schéme firmy sa toto miesto nachádzalo. Informácie na webovej stránke spoločnosti na základe zadania organizácie zverejňovala dodávateľská spoločnosť.

3.Žalobkyňa v 2./rade uviedla, že u žalovaného pracovala od roku 2011 vo funkcii ekonomický referent a od roku 2013 prebrala funkciu ekonomického účtovníka. Oddelenie zabezpečovalo aj agendu práce a mzdy, teda personalistiku. Na oddelení pracovala aj zamestnankyňa p. V., ktorú však pri výkone práce nevidela. Výpoveď dňa 25.5.2015 odmietla podpísať. Od uvedeného dňa fakticky nepracovala.

4.Žalobkyňa v 3./rade uviedla, že u žalovaného pracovala od roku 2011 najprv na pracovisku prevádzky masérstva, od roku 2012 na úseku ekonomicko - výrobných činností a ISO, následne vo funkcii manažéra ekonomických činností. Nemala vedomosť že dňa 22.5.2015 sa rozhodovalo o nejakej organizačnej zmene. Výpoveď odmietla podpísať. Vie, že inzerát o ponuke práce obchodného zástupcu bol zverejnený na stránke už dlhšiu dobu a to aj v čase, kedy dostala výpoveď. Pretože viedla aj organizačnú štruktúru firmy, mala vedomosť, že dané pracovné miesto už nebolo dlhšiu dobu obsadené. Toto miesto jej ponúknuté nebolo. V roku 2014 bolo vytvorené pracovné miesto pre pracovníčku N.. V. na ekonomickom oddelení, zriadenie ktorého podpísal p. K.. Následne bolo zanesené do organizačnej štruktúry. Reálne daný pracovník prácu nevykonával. Spochybnila, aby organizačnou zmenou malo dochádzať k úsporám nákladov súvisiacou so zrušením pracovných pozícií žalobcov. Jej príjem a príjem dcéry predstavoval cca 1.000,- eur mesačne.

5.Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Poprel skutkové tvrdenia žalobcov. Tvrdenia žalobcu v 1./rade pokladá za fabulovanie rôznych skutočností týkajúcich sa vzťahu spoločníkov k jeho osobe. Obdobné tvrdenia uviedol aj v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. XXCpr XX/XXXX H. XXCb XX/XXXX, v ktorých sa domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zrušenie svojej účasti v spoločnosti. Na žalobcu nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Tento neposkytoval sám informácie ostatným spoločníkom, uznal dlh z údajných pôžičiek, ktoré neboli evidované v účtovníctve spoločnosti vo forme notárskych zápisníc, čo malo za následok uplatnenie si pohľadávky tretích osôb. Nespokojnosť s jeho prácou viedla spoločníkov k jeho odvolaniu z funkcie konateľa spoločnosti. Jeho konanie je predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Uznanie dlhov bolo príčinou povolenia reštrukturalizácie žalovaného s účinnosťou od 17.11.2015. Žalobcovi v 1./ rade bola výpoveď doručená dňa 25.5.2015, túto však odmietol prevziať, čím sa jej doručenie pokladá za vykázané. V rovnaký deň bola daná výpoveď tiež žalovaným v 2. a v 3./rade. Odmietnutím prevzatia výpovedí boli splnené podmienky zamestnávateľa pre platné doručenie. Výpovediam predchádzalo rozhodnutie organizácie o organizačných zmenách. Postup organizácie bol predmetom šetrenia inšpektorátu práce bez nedostatkov. Žalobca v 1./rade v roku 2014 vykonával inú zárobkovú činnosť konkurenčnú k predmetu činnosti žalovaného bez súhlasu zamestnávateľa. Tento protiprávny stav skončil dňom 5.6.2014. Výpis z webovej stránky žalovaného nie ja autentický a tvrdenie žalobcov o neexistencii potreby zníženia počtu zamestnancov nie je pravdivé. Žalovaný nehľadal akékoľvek osoby na pozíciu obchodného zástupcu. Dôkaz predložený žalobcami nepokladá za vierohodný, pretože samotný žalobca mal prístup k emailovým a hostingovým kontám žalovaného. Predložil celý screen shot webovej stránky s dátumom 2.6.2015, ktorý vytvoril a tento je vytlačiteľný s ľubovoľným obsahom a ľubovoľným dátumom a nepreukazuje nič vo vzťahu k hľadaniu zamestnancov. Bol totiž vyhotovený dňa 13.12.2015. Dôkaz musí byť predložený s digitálnou stopou potvrdzujúcou to, že dňa 2.6.2015 stránka obsahovala skutočne to, čo bolo predložené žalobcami. V čase doručenia výpovede žalovaný nehľadal žiadneho obchodného zástupcu a nemal voľné ani iné pracovné miesto, ktoré by mohol ponúknuť žalobcom. Odo dňa skončenia pracovného pomeru so žalobcami ukončil pracovný pomer aj s ďalšími osobami a časť osôb odišla z dôsledku čiastočnej platobnej neschopnosti žalovaného spôsobom podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobcovia nešpecifikovali, ku ktorému z nich je tvrdenie o nesplnení ponukovej povinnosti prednášané. Pri pravdivosti ich argumentu obsadením miesta jedným zo žalobcov by automaticky zanikla možnosť ponúknuť pracovné miesto inému zo žalobcov. Agendu, ktorá patrila do pôsobnosti žalobcu v 1./rade začali vykonávať L. K. H. Y. O., ktorí sú súčasne aj konateľmi spoločnosti. Agenda žalobkyne v 2./G. X. P. S. G. C. H. P. C. U. X. H., U..G..C.. dodávateľským spôsobom. Agenda žalobkyne v 3./rade bola sčasti outsourcovaná a sčasti prerozdelená medzi L. K. H. Y. O.. Po vykonaní organizačnej zmeny celkové náklady pri zabezpečovaní tých istých činností sa znížili o cca 4.800,- eur mesačne v porovnaní so mzdovými nákladmi na žalobcov. Už dňa 22.5.2015 účtovníctvo spoločnosti prevzala tretia osoba a preto žalobcom nebolo možné prideľovať prácu. Účel zníženia počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť zvýšenú efektivitu práce je napĺňaný. Rozhodnutie o organizačnej zmene v zmysle judikatúry súdu (NS SR 6Cdo 69/94) je len hmotnoprávnym predpokladom a nemôže byť preskúmavané z hľadiska jeho platnosti. Ak rozhodnutie bolo prijaté skutočne za účelom definovaným v ust. § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, je splnený hmotnoprávny predpoklad aj v prípade, ak nebol organizačnou zmenou sledovaný efekt neskôr dosiahnutý, alebo prijatá organizačná zmena sa neskôr ukázala ako neúčinnou. Ďalej poukázal na to, že v prípade iného posúdenia veci súdom vzhľadom na celý skutkový stav a následné vyhlásenie konkurzu by nebolo možné spravodlivo požadovať od žalovaného ako zamestnávateľa, aby žalobcov naďalej zamestnával tak, ako to predpokladá ust.§ 79 ods.1 a pre taký prípad navrhol požiadať o rozhodnutie o skončení pracovného pomeru zo strany súdu v zmysle citovaného ustanovenia. Zároveň navrhol, aby súd náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov vôbec nepriznal. Žalovaný je v reštrukturalizácii, do ktorej sa dostal v dôsledku úpadku spôsobeného konaním žalobcu v 1./rade. Žalobcovia neupozornili žalovaného na nezrovnalosti v účtovníctve a neposkytovali potrebné údaje. Žalovaný si musí plniť povinnosť voči takmer 30 zamestnancom, štátnemu rozpočtu, verejným fondom. Žalobca v 1./rade sa v inom konaní domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 25.5.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 3.6.2015, kde si rovnako uplatnil náhradu mzdy. Uplatnil si teda nárok v časti duplicitne. Súd preto nemôže konať dvakrát o tom istom nároku. Preto je daný zákonný dôvod pre zastavenie konania o mzdovom nároku žalobcu v 1./rade. Iné konanie nie je právoplatne skončené. V ďalšom podaní zo dňa 16.9.2016 uviedol, že podľa organizačnej schémy platnej do 22.5.2016 žalovaný neevidoval žiadne voľné pracovné miesto. Organizačná schéma predložená žalobcami nezodpovedá skutočnému stavu a evidentne nebola dlhodobo aktualizovaná. Žalovaný nehľadal obchodného zástupcu. Počet zamestnancov zodpovedá stavu vygenerovanému v systéme sociálnej poisťovne. Pracovné miesto N.. T. V. bolo zrušené ku dňu 30.6.2015. S menovanou bol ukončený pracovný pomer dohodou. Pracovnú pozíciu zamestnanca Kantora zastával do 15.6.2016 G. V.. Z účtovnej závierky deklarovanej žalobcami sa nedá urobiť záver o nákladoch súvisiacich s organizačnou zmenou. Účinnosť organizačnej zmeny je možné porovnať s vyplatenou mzdou žalobcom a vystavenými faktúrami spoločnosti X. H.. Náklady na mzdy v roku 2015 vyplatené žalobcom predstavovali 45.687,- eur, pričom dodávateľská spoločnosť si vyúčtovala náklad vo výške 15.308,50 eur (v porovnateľnej časti roka). Pracovisko zamestnankyne p. V. bolo určené v Bratislave, čo je zrejmé z jej dodatku pracovnej zmluvy a zrušené ku dňu 30.6. 2015. Informácia z webstránky nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože po zastabilizovaní troch obchodných zástupcov sa žiadny ďalší nehľadal. Na preukázanie svojich tvrdení predložil správu policajného orgánu, výpovede, doručenky, rozhodnutia zamestnávateľa, záznam inšpektorátu práce, scan webovej stránky žalovaného, zmluvu o vedení účtovníctva, faktúry, potvrdenia, organizačnú štruktúru do a po 22.5.2016, pracovné zmluvy žalobcov H. N.. V., W., V., mzdové listy žalobcov, navrhol vypočuť Ing. T. V. H. N.. L. K.. Žalovaný v osobe konateľa spoločnosti L. K. ako strana v konaní uviedol, že funkciu konateľa vykonáva od roku 1996. Ku dňu 22.5.2015 riadil činnosť troch obchodných zástupcov a referát technicko-obchodných činností. Nemal vedomosť, aby organizácia požadovala rozšírenie funkcií v referáte obchodného zástupcu. Tento počet zástupcov sa ustálil asi v rokoch 2011-2012. V mesiaci jún 2015 došlo k zmenám vo funkcii vedúceho výroby a manažéra personálnych činností. Táto funkcia nebola funkciou personálneho pracovníka, pretože personálne otázky riešili konatelia spoločnosti a externá firma.

6.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím strán, svedkov N..T. V., N.. L. K., Q. T. , oboznámením listinných dôkazov a to zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia, pracovných zmlúv žalobcov, dohôd o zmene obsahu pracovnej zmluvy, popisov pracovnej náplne, výpovedí, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní, náhľadov internetovej stránky, správ policajného orgánu, doručeniek, rozhodnutí zamestnávateľa, záznamu inšpektorátu práce, scanov webovej stránky žalovaného, zmluvy o vedení účtovníctva, faktúr, potvrdenia sociálnej poisťovne rozsudkom zo dňa 20.2. 2017 určil, že výpovede z pracovného pomeru zo dňa 25.5. 2015 dané žalovaným žalobcom sú neplatné a určil, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcov ako zamestnancov naďalej zamestnával. Pri rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 1.5.2003 žalobca v 1./rade uzavrel so žalovaným dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej počnúc dňom 1.5.2003 začal vykonávať funkciu riaditeľa spoločnosti. Dňa 1.10.2004 strany uzavreli dohodu o zmene obsahu s tým, že od 1.10.2004 žalobca začal vykonávať funkciu výkonný riaditeľ. K funkcii bol spracovaný popis pracovnej náplne. Listom zo dňa 25.5.2015 žalovaný dal žalobcovi v 1./rade výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce s odôvodnením, že na základe písomného rozhodnutia konateľa zamestnávateľa zo dňa 22.5.2015 došlo k organizačným zmenám, ktorých súčasťou je zníženie počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Pracovná pozícia zamestnanca bola zrušená a zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca zamestnávať ani na kratší pracovný čas, ani v inej vhodnej práci, preto sa stal nadbytočným. Zamestnanec odmietol prevziať výpoveď dňa 25.5.2015, výpoveď mu následne bola doručená poštou dňa 29.5.2015. Rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 22.5.2015 došlo k zníženiu stavu zamestnancov o jednu osobu z titulu zrušenia pracovného miesta výkonného riaditeľa s tým, že agenda bude rozdelená medzi iných zamestnancov. Listom zo dňa 25.5.2015 žalovaný so žalobcom v 1./rade okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods.1 písm. b) s odôvodnením, že uvedeného dňa zistil skutočnosť, že žalobca vykonával ako živnostník inú zárobkovú činnosť v predmete podnikania žalovaného. Okamžité skončenie bolo pracovníkovi doručené do vlastných rúk dňa 10.6.2015. Dňa 31.5.2011 žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu s Ing. Q. Š. na funkciu referent pre ekonomické činnosti. Dňom 31.5.2011 bola zmenená jej funkcia na ekonóm, účtovník. Popis pracovnej náplne bol dňa 29.10.2012 vypracovaný pre zamestnankyňu N.. Q. Š. vo funkcii ekonóm - účtovník. Listom zo dňa 25.5.2015 žalovaný dal výpoveď žalobkyni v 2./rade z rovnakých dôvodov ako u ďalších žalobcov. Zamestnanec odmietol prevziať výpoveď dňa 25.5.2015. Výpoveď bola zamestnancovi doručená poštou dňa 29.5.2015.Rozhodnutím zo dňa 22.5.2015 žalovaný znížil stav zamestnancov o jednu osobu s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a zrušil pracovné miesto ekonóma, účtovníka. Dňa 31.1.2011 žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu s N.. T. Š. na funkciu referenta pre ISO. Dňom 31.1.2011 začala vykonávať prácu manažéra ekonomicko - technických činností a dňom 31.1.2011 manažéra ekonomických činností a SRK. Popis pracovnej náplne bol vyhotovený presne nezisteného dňa pre N.. T. Š. vo funkcii manažér ekonomických činností. Listom zo dňa 25.5.2015 dal žalovaný výpoveď žalobkyni v 3./rade z rovnakých dôvodov s tým, že dňom 25.5.2015 zamestnancovi už nebude prideľovaná práca podľa popisu pracovnej zmluvy. Zamestnanec odmietol prevziať výpoveď dňa 25.5.2015, táto mu bola doručená poštou dňa 27.5.2015. Rozhodnutím zo dňa 22.5.2015 žalovaný znížil stav zamestnancov o jednu osobu a zrušil pracovné miesto manažéra ekonomických činností a SRK. Dňa 26.9.2013 uzavrel žalovaný pracovnú zmluvu s N.. T. W. na funkciu referent ekonomických činností s miestom výkonu práce Batizovce. Dňom 31.10.2013 miestom výkonu práce bola stanovená Bratislava. Dňa 22.5.2015 sa N.. T. V. - predtým W. so žalovaným dohodla na skončení pracovného pomeru dňom 30.6.2015 .Dňa 31.3.2014 žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu s G. V., podľa ktorej dňom 1.4.2014 začal vykonávať funkciu vedúceho výroby. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú. Dňa 15.6.2015 strany uzavreli dodatok, podľa ktorého dňom 15.6.2015 pracovná pozícia zamestnanca sa mení na pozíciu manažér ľudských zdrojov. Dňa 15.6.2015 bol menovanému vyhotovený aj popis pracovnej náplne. Dňa 15.6.2015 žalovaný uzavrel s Ivanom Kantorom pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom 15.6.2015 začal vykonávať funkciu vedúceho výroby. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 15.9.2015. Popis pracovnej činnosti bol menovanému vyhotovený dňa 15.6.2015.

7.Podľa zápisnice z rokovania valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 22.5.2015 uznesením k bodu 3 valné zhromaždenie odvolalo z funkcie konateľa spoločnosti N.. J. Š. a do funkcie konateľa vymenovalo Y. O..

8.Podľa organizačnej schémy žalovaného do 22.5.2015 v schéme sú o.i. zanesené funkcie žalobcov v 1. až v 3./rade, funkcia referenta ekonomických činností a funkcie 4 obchodných zástupcov. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.5.2015 s uvedením miesta prijatia rozhodnutia v Bratislave dňa 22.5.2015, žalovaný schválil novú organizačnú štruktúru po organizačných zmenách v súlade ust. § 63 ods. 1 písm. b) s odôvodnením, že s ohľadom na doterajšie rozhodnutia o znižovaní počtu zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Z.p., schvaľuje sa nová organizačná schéma spoločnosti, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia. Podľa prílohy organizačnej schémy je zriadená pozícia konateľ spoločnosti, pod ktorú je podriadená funkcia referent ekonomických činností. V schéme je evidovaný počet troch obchodných zástupcov. Dňa 7.7.2015 vyhotovil Inšpektorát práce Prešov záznam o výsledku inšpekcie, predmetom ktorej bolo preskúmanie o.i. rozviazania pracovného pomeru so žalobcami. Pri výkone inšpekcie v kontrolovanom subjekte nedostatky zistené neboli.

9.Žalovaný predložil náhľad webovej stránky s dátumom 2.6.2015, na ktorej je informácia o dopĺňaní tímu na voľnej pozícii tlačiar na etiketovacom stroji.

10.Listom zo dňa 27.7.2015 OR policajného zboru Prešov žalovanému oznámil, že dňa 27.7.2015 bolo uznesením vyšetrovateľa začaté trestné stíhanie pre zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súvislosti s oznámením žalovaného na tom skutkovom základe, že doposiaľ neznáma osoba ako osoba oprávnená konať za spoločnosť uzavrela v pozícii dlžníka dňa 5.8.2011 zmluvu o pôžičke s N.. K. G. na sumu 110.000,- eur s lehotou splatnosti do 5.8.2014 a ďalšiu zmluvu o pôžičke na sumu 30.000,- eur s rovnakou osobou, pričom zmluvy o pôžičke neboli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti, pôžičky spoločnosť neprevzala, pričom následne ako dlh ich zodpovedná osoba uznala.

11.Dňa 22.5.2015 uzavrel žalovaný so spoločnosťou Be H. U..G..C.. W. zmluvu o vedení účtovníctva a poskytovaní ekonomického a účtovného poradenstva v rozsahu 96 hodín mesačne za paušálnu odmenu 1.000,- eur mesačne a každoročnú paušálnu odmenu 500,- eur za spracovanie daňového priznania. Objednávateľ sa zaviazal za vedenie mzdovej agendy platiť odmenu 8,- eur mesačne za každého zamestnanca a i. Faktúrou zo dňa 31.5.2015 spoločnosť X. H. vyúčtovala žalovanému sumu 780,- eur za vedenie účtovnej agendy a mzdovej agendy. Faktúrou zo dňa 30.6.2015 bola vyúčtovaná spoločnosťou odmena 1.288,- eur.

12.Podľa knihy vystavených faktúr v období od mesiaca máj 2015 do mesiaca december 2015 boli vystavené faktúry na preplatenie spoločnosti X. H. vo výške 15.038,50. Podľa výstupu sociálnej poisťovne táto eviduje zamestnancov žalovaného podľa doby trvania poistného, žalobkyňu v 2./rade od 1.6.2011 do 31.7.2015, žalobkyňu v 3./rade od 1.2.2011 do 31.7.2015, T. V. od 1.10.2013 do 30.6.2015, žalobcu v 1./rade od 1.10.1996 do 3.6.2015. Podľa odpisu mzdového listu žalobcu za obdobie od mesiaca január do mesiaca august 2015 mu bola vyplatená mzda 15.333,- eur a cena práce predstavuje 20.240,31 eur. Podľa mzdového listu cena práce žalobkyne v 2./rade v danom období predstavuje 12.774,60 eur a žalobkyne v 3./rade 12.672,- eur.

13.Podľa záznamu sociálnej poisťovne, táto v systéme eviduje zamestnancov žalovaného v rôznych časových úsekoch.

14.Spoločnosť J. U., U..G..C.. L. súdu písomne oznámila, že od prvého štvrťroku 2013 spravuje webovú stránku žalovaného. Aktualizácia stránky prebieha pomocou redakčného systému drupal. Článok obsahujúci inzerát ponúkajúci prácu obchodného zástupcu má v systéme údaj o dátume aktualizácie 26.5.2013. V mesiaci august 2015 musela byť webová stránka kompletne obnovená z pôvodnej zálohy, pretože došlo k napadnutiu servera škodlivým kódom. Písomné objednávky žalovaného o uverejnenie inzerátu nie sú evidované. Ďalším listom zo dňa 19.1.2017 spoločnosť súdu predložila vizuál stránky aktívny od 26.5.2013. V mesiaci august 2015 bol obsah webu obnovený z pôvodnej zálohy. Pretože od 26.5.2013 do mesiaca august 2015 spoločnosť neeviduje žiadnu požiadavku na úpravu znenia tohto oznamu, pravdepodobne sa obnovou vizuál stránky nezmenil. Požiadavka na úpravu predmetného oznamu prišla dňa 15.10.2015 od p. O., kedy došlo k zmene textu na „dopĺňame náš tím - voľná pozícia tlačiar na etiketovacom stroji“. Zároveň súdu predložil vizuál stránok s textom dopĺňame náš tím - pozícia obchodného zástupcu a pozícia tlačiar.

15.Svedok Q. T. uviedol, že je konateľom spoločnosti obhospodarujúcej webovú stránku žalovaného. Predmetný inzerát sa nachádzal na webovej stránke spoločnosti už po jej spustení. Nespomenul si, aby spoločnosť školila zamestnancov žalovaného na vkladanie textov na webovú stránku. Pripustil možnosť vytlačenia z obnovenej pôvodnej zálohuy z roku 2013. K určitému dátumu nie je možné obnoviť vizuál stránky.

16.Svedkyňa N.. T. V. uviedla, že u žalovaného pracovala od októbra 2013 do júna 2015. Dohodu o ukončení pracovného pomeru podpísala dňa 22.5.2015 s termínom ukončenia dňom 30.6.2015. Plnila úlohy na základe poverenia konateľom spoločnosti p. K. s miestom výkonu práce Bratislava. Súbežne s pracovným pomerom u žalovaného bola zamestnaná tiež v spoločnosti X. H..

17.Dňa 6.10.2015 v obchodnom vestníku bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi K., U..G..C.. X.. Uznesením zo dňa 9.11.2015 bola povolená reštrukturalizácia a ustanovený správca N. &. G. W. H. G.. Uznesením zo dňa 16.7.2016 bola ukončená reštrukturalizácia dlžníka.

18.Uznesením zo dňa 2.1.2017 Okresný súd Prešov vyhlásil konkurz na majetok dlžníka- spoločnosť K., U..G..C.. H. D. U. N. &. G. W. H. G. L.. Správca konkurznej podstaty súdu oznámil, že vyhlásením konkurzu dochádza k prerušeniu konania ex lege, predmetom ktorého je peňažný nárok žalobcov uplatnených voči úpadcovi titulom náhrady mzdy. S pokračovaním v konaní nesúhlasil a nenavrhol, aby sa v konaní pokračovalo.

19.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že súd vyvodil nesprávny záver zo správy spoločnosti J.. Inzerát na miesto obchodného zástupcu sa nachádzal na stránke už od jej spustenia, t.j. bol na pôvodnom vizuále webovej stránky žalovaného v roku 2013, t.j. nezávisle na skutočnosti, či mala alebo nemala byť voľná pozícia obchodného zástupcu. Pán L. K. potvrdil, že žiaden obchodný zástupca sa nehľadal a mal plne uspokojené svoje potreby troma zamestnancami na pozícii obchodný zástupca. Výpoveď p. K. potvrdzuje, že najneskôr od roku 2012 v otázke počtu obchodných zástupcov nezodpovedala organizačná schéma predložená žalobkyňou v 3. Rade. Miesto vyhotovenia organizačnej schémy po prijatí organizačných zmien dňa 22.05.2015, a to Bratislava, bolo vysvetlené na pojednávaní dňa 23.11.2016. súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, ktorú uviedla svedkyňa V., podľa ktorej jej nadriadeným bol vždy pán K. a nie žalobkyňa v 3. rade. Preukázala aj skutočnosť, že organizačná schéma žalovaného vedená žalobkyňou v 3. Rade nebola pravdivá v čase doručovania výpovedí z pracovného pomeru žalobcom a nebola v súlade ani so skutočnosťou v roku 2013. Z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť, že by existovalo akékoľvek pracovné miesto, ktoré mohol žalovaný ponúknuť ktorémukoľvek zo žalobcov. V rozhodnutí navyše absentuje právne posúdenie otázky včasnosti podania žaloby zo strany žalobcu v 1. rade. Pracovný pomer sa mal u žalobcu v 1. Rade skončiť dňa 03.06.2015, kedy došlo k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Od tohto dátumu je potrebné počítať zákonnú dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 zákonníka práce, pričom lehota žalobcovi uplynula 03.08.2015 a žaloba bola podaná 22.09.2015. Súd prvej inštancie mal po celý čas konania vedomosť, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade je vedené konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to vo veci vedenej na tom istom súde pod sp. zn. XXCpr/XX/XXXX. Pracovný pomer žalobcu bol len jeden a skončil sa v momente doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby podľa ust. § 77 zákonníka práce, pričom súd sa uvedenou okolnosťou nijako nezaoberal. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne ,aby zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.

20.Na základe odvolania žalovaného súd druhej inštancie uznesením zo dňa 30.11. 2017 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil na závere, že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce voči žalobcom vo vzťahu k neobsadenému miestu obchodného zástupcu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj záver o existencii voľného miesta obchodného zástupcu v čase dania výpovedí žalobcom v 1. až 3. rade náležite nezdôvodnil. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie posudzoval výsledky vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP. V tomto smere bolo potrebné vyrovnať sa s otázkou, či miesto obchodného zástupcu figurovalo iba formálne v schéme pracovných miest zamestnávateľa alebo dané miesto existovalo reálne (t.j. zo strany zamestnávateľa bola potreba takéto miesto obsadiť). Ponukovou povinnosťou v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce totiž nemožno zaťažiť zamestnávateľa vo vzťahu k pracovnému miestu, ktoré „existuje“ iba formálne, nakoľko obsadením takéhoto miesta, by sa zamestnanec opätovne stal nadbytočným, čím by bol založený dôvod na postup podľa § 63 písm. b) Zákonníka práce. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil výpoveď svedka

- konateľa žalovaného p. K. na pojednávaní dňa 28.09.2016, v zmysle ktorej ku dňu 22.05.2015 riadil činnosť troch obchodných zástupcov a nemal vedomosť, že organizácia požadovala rozšírenie funkcií. Traja pracovníci postačovali na uspokojenie potrieb. Počet obchodných zástupcov sa menil, niekedy boli dvaja, niekedy aj štyria. Niekedy v roku 2011-2012 sa počet ustálil na čísle 3. Súd prvej inštancie bližšie nekonkretizoval, ako sa vyrovnal s otázkou existencie voľného pracovného miesta obchodného zástupcu v kontexte so správou spoločnosti J. U., U..G..C.. (č.l. 211). Podľa tejto správy inzerát propagujúci voľné miesto obchodného zástupcu figuroval na webovej stránke od 26.05.2013. Javí sa, že inzerát bol zverejnený, no miesto 4. obchodného zástupcu nebolo obsadené počas dvoch rokov od jeho zverejnenia až doposiaľ, čo minimálne vyvoláva pochybnosti o reálnej potrebe jeho obsadenia. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2015 popieral, že hľadal akéhokoľvek obchodného zástupcu a uviedol, že odo dňa ukončenia pracovných pomerov so žalobcami ukončil z organizačných dôvodov aj iné pracovné pomery, časť osôb odišla, a to v dôsledku čiastočnej platobnej neschopnosti žalovaného spôsobom podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola spôsobená iniciovaním exekúcií na základe exekučných titulov vytvorených žalobcom v 1. rade. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný ukončil pracovný pomer s N.. T. V. dohodou zo dňa 22.05.2015. Pokiaľ ide o samotné organizačné schémy, schéma obsahujúca 4 pozície obchodných zástupcov pochádza zo spisu vedeného žalobkyňou v 3. rade, pričom k tejto žalovaný uviedol, že nezodpovedala skutočnému stavu a nebola dlhodobo aktualizovaná (č.l. 110, 113). V súvislosti s uvedeným vyvstáva otázka, či organizačná schéma vyhotovená žalovaným dňa 22.05.2015 po prijatí organizačných zmien žalovaného obsahujúca už len tri pozície obchodného zástupcu (č.l.115) nereflektovala na potrebu zosúladenia schémy s aktuálnym stavom a reálnymi potrebami zamestnávateľa vo vzťahu k obsadeniu pracovných miest. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa oneskoreného podania žaloby žalobcom v 1. rade, k tomuto odvolací súd uviedol, že je zrejmé, že žalovaný využil dva spôsoby skončenia toho istého pracovného pomeru so žalobcom v 1. rade, a to výpoveď zo dňa 25.05.2015, doručená žalobcovi 25.05.2015, ako aj okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.05.2015, doručené žalobcovi 03.06.2015. Čas skončenia pracovného pomeru je pri inštitúte výpovede upravený odlišne než u okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 62, § 70 Zákonníka práce) a niet dôvodu posudzovať plynutie lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru u oboch inštitútov od dátumu, ktorým mal pracovný pomer skončiť v dôsledku jedného z nich. V predmetnom konaní sa žalobca domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, preto pre posúdenie včasnosti podania žaloby je rozhodujúci dátum, kedy malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru v dôsledku tejto výpovede, t.j. uplynutím výpovednej doby.Súd prvej inštancie síce konštatoval, že pracovný pomer so žalobcom bol ukončený výpoveďou aj okamžitým skončením pracovného pomeru, v odôvodnení rozhodnutia však neuviedol akými právnymi úvahami sa riadil pri posudzovaní otázky včasnosti podania žaloby žalobcom v 1. rade. Súdu prvej inštancie uložil opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru veľmi silného argumentu o skutočnej neexistencii voľného miesta, pričom súd pri rozhodovaní náležite vyhodnotí vykonané dôkazy v súlade s § 191 ods. 1 CSP, v rozhodnutí sa vyrovná so všetkými podstatnými argumentmi strán sporu tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo požiadavkám ustanoveným v § 220 ods. 2 a pôsobilo presvedčivo.

21.Po zrušení rozhodnutia žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 5.4.2018 zotrvali na pôvodných vyjadreniach a stanoviskách. Uviedli, že rovina pracovného práva nepozná pojem formálne voľné pracovné miesto. Ak by takéto miesto žalovaný evidoval, bolo v kompetencii ostatných konateľov žalovaného inzerát uverejnený na webovej stránke odstrániť. Konateľ L.. O. komunikoval s príslušnou spoločnosťou spravujúcou webové stránky za účelom jej vytvorenia a spravovania. Ak by pracovné miesto obchodného zástupcu bolo nadbytočné, neobjavovalo by sa ani v predkladanej organizačnej schéme. Organizačnú schému zamestnávateľ aktualizoval každý rok pre potreby každoročného auditu ISO 9001. Kontrolné audity vykonávala pre žalovaného externá spoločnosť U. U., U..G..C.. W.. Aktualizáciu organizačnej schémy mala v náplni práce žalobkyňa v 3./rade a túto predkladala tak štatutárnym zástupcom spoločnosti ako aj auditorskej spoločnosti. Táto bola súčasťou smernice organizačného poriadku. Žalobkyňa v treťom rade organizačnú schému pred daním výpovede aktualizovala dňa 18.3.2015. Ak voľné pracovné miesto bolo evidované v organizačnej schéme ako neobsadené, nie je možné usúdiť, že neexistovalo. Organizačná schéma prijatá dňa 22.5.2015 žalovaným neobsahuje mená osôb, ktoré mali zastávať jednotlivé funkcie. Žalovaný pracovné miesto vo funkcii výkonný riaditeľ, ktoré vykonával žalobca v 1./rade, nahradil pracovným miestom s názvom konateľ spoločnosti. V rámci organizačných zmien nemá zmysel iba premenovanie pracovných pozícií. Ak je zrušené pracovné miesto zamestnanca a následne vytvorené nové s iným názvom, pričom jeho obsahom je práca, ktorú môže zamestnanec vykonávať, nejedná sa o nadbytočnosť zamestnanca. Charakteristika takejto organizačnej zmeny je čisto umelé vytvorenie výpovedného dôvodu, ktoré nepripúšťa. Zamestnávateľ , ako je zrejmé z predloženej organizačnej schémy zo dňa 22.5.2015, evidoval v spoločnosti voľné pracovné miesto referent ekonomických činností, pričom toto pracovné miesto nebolo nikdy zrušené. Túto pozíciu do 22.5.2015 vykonávala N.. T. V., ktorá uvedeného dňa uzavrela so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru. Dňa 15.6.2015 žalovaný vytvoril pracovné miesto manažéra ľudských zdrojov a obsadil ho G.X. V.. Táto funkcia vychádzajúc z náplne práce bola totožná s pracovnou náplňou žalobcov. Rozhodnutie o organizačnej zmene a v jeho dôsledku vzniknutú nadbytočnosť konkrétneho zamestnanca nie je možné chápať izolovane, bez prihliadnutiam k okolnostiam, ktoré takémuto opatreniu predchádzali, prípadne nastali po jeho prijatí. Tu odkázali na rozhodnutie NS ČR 21Cdo 2549/2007. Ku dňu 22.5.2015, kedy bolo prijaté rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, z tohto nevyplývajú konkrétne okolnosti príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcov. Z rozhodnutia nie je zrejmé, k akej konkrétnej organizačnej zmene došlo a z akého počtu zamestnancov na ekonomickom oddelení sa znížil stav na aký konečný stav. V čase dania výpovede boli voľné pracovné miesta referenta ekonomických činností, obchodného zástupcu a konateľa. Pritom žalovaný dňa 15.6.2015 vytvoril pracovné miesta manažéra ľudských zdrojov s pracovnou náplňou totožnou s prácou žalobcov, preto príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca nie je daná. Žalobca v 1./rade podal žalobu v zákonnej lehote vychádzajúc z plynutia výpovednej doby.

22.Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 16.2.2018 uviedol, že v čase dania výpovede neexistovalo akékoľvek pracovné miesto, ktoré mohol zamestnávateľ ponúknuť ktorémukoľvek zo žalobcov. Inzerát na webovej stránke sa nachádzal na vzore vizuálu stránky už od ich spustenia bez ohľadu na skutočnosť, či mala alebo nemala byť voľná pracovná pozícia obchodného zástupcu. L. K. potvrdil, že organizácia nehľadala zamestnanca na pracovnú pozíciu obchodného zástupcu a táto bola plne obsadená. Evidencia organizačnej schémy spravovanej žalobkyňou v 3./rade nie je dôkazom a dôvodom na prijatie záveru o existencii akéhokoľvek voľného miesta. Žalobcovia nepreukázali pravdivosť predloženej schémy a táto je v rozpore s organizačnou schémou vyhotovenou zamestnávateľom dňa 22.5.2015 po prijatí organizačných zmien zamestnávateľa, ktorá obsahuje iba tri pozície obchodného zástupcu a predstavuje aktuálny a reálny stav. Miesto obchodného zástupcu figurovalo v schéme pracovných miest zamestnávateľa iba formálne a neexistovala reálna potreba takéto miesto obsadiť. Pracovný pomer so žalobcom v 1./rade bol ukončený dňom 3.6.2015 , kedy sa obálka s právnym úkonom vrátila zamestnávateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Žaloba podaná dňa 22.9.2015 bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Pre rozviazanie pracovného pomeru so žalobcami zamestnávateľ splnil všetky zákonné podmienky. Žalobcovia nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení o tom, že v čase dania výpovedí mal úpadca voľné pracovné pozície, ktoré neponúkol ani jednému zo žalobcov. Pochybnosť o skutočnej existencii voľného pracovného miesta vyplýva aj z rozhodnutia súdu II. inštancie. V ďalšom podaní žalovaný konštatoval, že so spoločnosťou J. T. U., U..G..C.. O. uzatvoril zmluvu o správe registratúry a skladovaní písomností nearchívnej povahy. Po uzavretí zmluvy odovzdal celú dohľadanú dokumentáciu žalovaného, medzi inými aj výstupy z kontrolných auditov ISO 9001 a smernice organizačný poriadok úpadcu, podpísané v roku 2014 a 2015. Súdu predložil rozsudky Okresného súdu Poprad vo veci XXCpr XX/XXXX s tým, že rozhodnutia súdov boli napadnuté dovolaním. V ďalšom podaní konštatoval, že príslušné listinné dôkazy nie je možné predložiť, pretože podľa správy organizácie vedúcej registratúru tieto dokumenty sa v záznamoch úpadcu nenachádzajú. Vyjadril pravdepodobnosť, že úpadca organizačný poriadok vypracovaný k rozhodnému obdobiu rokov 2014 a 2015 nemal. Navrhol doplniť dokazovanie oboznámením listov o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom v 1./rade, sprievodného listu o opakovanom doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru a zvukového záznamu z výpovede svedkyne T. V. zo dňa 20.2.2017 o tom, kto bol jej nadriadeným za účelom preukázania skutočnosti, že organizačná schéma vedená žalobkyňou v 3./rade nielenže nebola pravdivou v čase doručovania výpovedí, ale nebola v súlade so skutočnosťou už od roku 2013.

23.Súd doplnil dokazovanie opätovným vypočutím žalobkyne v treťom rade, oboznámením listín a to rozhodnutí okresného a krajského súdu, dovolania žalovaného, opätovným vypočutím žalobkyne v 3./ rade, oboznámením organizačného poriadku a organizačnej schémy predloženej žalobkyňou, prepisu zvukovej nahrávky výsluchu svedkyne Ing. Moniky Hutirovej , pričom zistil nasledovný skutkový stav:

24.Rozsudkom sp. zn. XXCpr XX/XXXX zo dňa 11.11.2016 Okresný súd Poprad na základe žaloby J. Š. voči žalovanému K., U..G..C.. X. určil, že okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu žalovanému, dané mu žalovaným dňa 25.5.2015, je neplatné. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 31.5.2017 prvostupňové rozhodnutie okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie potvrdil. Proti rozhodnutiam súdov podal žalovaný dňa 15.8.2017 dovolanie. Dňa 27.9.2012 vypracovala N.. T. Š. návrh organizačnej smernice OS - R 02/06, súčasťou ktorej je organizačný poriadok a organizačná schéma. Organizačný poriadok bol schválený žalobcom v 1./rade dňa 28.9.2012. Podľa priloženej organizačnej schémy výkonným riaditeľom spoločnosti bol žalobca v 1./rade a vo funkcii obchodného zástupcu sú evidované osoby L. U.W., X.. O. K., T.. P. T. K.. Jedno pracovné miesto obchodného zástupcu neobsahuje meno pracovníka. N.. T. W. je evidovaná vo funkcii referent ekonomických činností podriadený žalobkyni v 3./rade vo funkcii manažér, ekonóm činností a SRK. L. K. je evidovaný ako vedúci predaja marketingu s tým, že jeho podriadeným je mimo obchodných zástupcov tiež H. K. ako referent obchodno - technických činností. Uvedená organizačná schéma je vyhotovená tiež vo farebnom vyhotovení s tým, že jedno funkčné miesto obchodný zástupca neobsahuje meno pracovníka a je bez farebného vyhotovenia. Podľa prepisu zápisnice z pojednávania zo dňa 20.2.2017 v časti výsluchu svedkyne N.. T. V. na otázku právneho zástupcu žalovaného, či svedkyňa môže uviesť, kto bol jej nadriadeným, svedkyňa uviedla, že jej nadriadeným bol p. K..

25.Žalobkyňa v 3./rade ako strana v konaní uviedla, že jej náplňou práce bolo tiež vedenie agendy ISO po osobe, ktorá pre spoločnosť túto agendu zabezpečovala externou formou. Medzi vedené dokumenty patril tiež organizačný poriadok - organizačná schéma. Tieto dokumenty boli pripravované pre každý audit. Tento sa realizoval ročne v mesiacoch jún - júl. Auditu v roku 2015 sa z dôvodu výpovede už nezúčastnila. Pripravovala však podklady, ktorými boli dokumenty platné v predchádzajúcom roku 2014. Súdu predložený organizačný poriadok s organizačnou schémou mala k dispozícii vo forme elektronickej zálohy z dôvodu, že niektoré veci vybavovala doma. V čase dania jej výpovede bol platný organizačný poriadok z roku 2014. Zmeny doznávali najmä organizačné schémy kvôli osobám vykonávajúcim jednotlivé funkcie. Ňou predložené dokumenty boli aktualizované ku dňu 18.3.2015. Predložená organizačná schéma je totožná so schémou predloženou žalovaným, z ktorej však žalovaný vymazal mená pracovníkov. V časti oddelenia predaja a marketingu organizačnú schému sama neupravovala. Dokument bol pripravovaný pre audit na rok 2015. Pozície na obchodnom úseku a ekonomickom úseku sa nemenili. Organizačný poriadok pripravený pre rok 2015 už nepredložila do schvaľovacieho procesu.

Podľa Čl.2 Z.p.

Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 13 ods.3 Z.p., výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 38 Z.p.

(1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. (2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". (3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. (4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. (5) Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 63 Z.p.

(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252358'&ucin- k-dni='30.12.9999'> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

d) zamestnanec

1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z. %252342'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,

e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252358'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

(3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.

(4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

(5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

(6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

Podľa § 79 Z.p.

(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

(3) Ustanovenie odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252379'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu. (4) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

(5) V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z. %252379'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%2523134'&ucin-k- dni='30.12.9999'> za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 47 zákona č. 7/2005 Z.z. (1)Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. (2)Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu,8a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20170301> daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20170301>, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20170301>. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. (3)Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán. (4)V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. (5)Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Podľa § 56 uvedeného zákona Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Oprávnenie podľa prvej vety má správca aj vtedy, ak koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu podľa osobitného predpisu.11a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20170301>

Podľa § 133 Ob.z.

(1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

(2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.

(3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

(4) Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

Podľa § 134 uvedeného zákona, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

Podľa § 135 uvedeného zákona (1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. (2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

26.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, ust. § 391 ods. 2CSP, zohliadniac novú dôkaznú situáciu po zrušujúcom rozhodnutí , mal súd preukázané, že žaloba v časti určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou so žalobcami je dôvodná. So žalobcom v 1./rade žalovaný ukončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 25.5.2016. Dvojmesačná výpovedná doba z daného právneho úkonu žalovaného uplynula mesiacom júl 2015. Žalobca doručil návrh na vyslovenie neplatnosti výpovede dňa 22.9.2015, teda v zákonnej prekluzívnej lehote. Nie je preto dôvodná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že žalobca podal žalobu oneskorene, preto jeho právo zaniklo. Žalovaný so žalobcom síce ukončil pracovný pomer aj listom o okamžitom skončení pracovného pomeru, no právoplatným rozhodnutím súdu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhlásené za neplatné, čo má za následok fikciu nepretržitého trvania pracovného pomeru. / § 79 Z.p./ Nie je preto možné lehotu na podanie žaloby odvodzovať odo dňa nasledujúceho po okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaným.

27.Pre platné rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou je potrebné, aby organizácia splnila formálne a materiálne podmienky stanovené zákonom. Medzi formálne podmienky patrí vyhotovenie výpovede v písomnej forme a jej doručenie zamestnancovi do vlastných rúk. Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi bez ohľadu na jeho vôľu a to doručením do vlastných rúk. Riadne doručenie výpovede má význam z hľadiska začiatku plynutia výpovednej doby, z hľadiska zachovania lehôt podľa ust. § 63 ods. 3, 4 Zákonníka práce a hlavne pre samotnú platnosť, ktorou nastávajú jej právne účinky.

28.Medzi materiálne podmienky platnosti patrí skutkové odôvodnenie výpovede a vzhľadom k uplatnenému dôvodu výpovedí vydanie písomného rozhodnutia organizácie o organizačnej zmene, z neho vyplývajúcej nadbytočnosti pracovníka .Pre platné rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov je rozhodujúce, aby v čase, keď sa dáva výpoveď, bolo o organizačnej zmene, resp. o zmene výrobnej úlohy už rozhodnuté a realizácia tejto zmeny zabezpečená tak, aby bolo nepochybné, že v dôsledku tejto zmeny stratí zamestnávateľ v dohľadnom čase - spravidla zodpovedajúcom výpovednej dobe - vôbec možnosť zamestnanca zamestnávať alebo že sa zamestnanec stane preňho nadbytočným. Ďalšou podmienkou platnosti výpovede je splnenie ponukovej povinnosti ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu, resp. nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani po predchádzajúcej príprave. Takúto ponukovú povinnosť zamestnávateľ má v čase od prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene do dňa dania výpovede zamestnancovi. V prípade nesplnenia ponukovej povinnosti nie je uvedená podmienka splnená a súd v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou vysloví jej neplatnosť. Zisťovanie podmienky uvedenej v § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce sa deje vždy, podľa stavu v čase výpovede (porovnaj Zborník stanovisek Nejvyššího soudu, SEVT Praha 1980, str. 130), pričom jej splnenie musí byť vždy preukázať zamestnávateľ (R 94/1968). Splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. 29.Žalobcovia namietali, že nebol naplnený výpovedný dôvod, pretože im nebola pridelená ponúknutá vhodná práca vo funkcii referenta ekonomických činností, obchodného zástupcu ani konateľa. Žalovaný naviac mal dňa 15.6.2015 vytvoril pracovné miesta manažéra ľudských zdrojov s pracovnou náplňou totožnou s prácou žalobcov, preto príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca nie je daná.

30.Súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 480/2016-11 zo dňa 07.07.2016). Napriek tomu Ústavný súd považuje za vhodné uviesť, že prejednávaná vec ako individuálny pracovnoprávny spor nie je celkom porovnateľná s vecou o výpoveď z nájmu. Spory v pracovnoprávnych veciach majú z dôvodu ochrany zamestnanca, ako „slabšej“ strany sporu inak postavené dôkazné bremeno, keď na strane zamestnanca dochádza k tzv. informačnému deficitu, kedy ako účastník konania (sporová strana) nemôže vlastnými silami prekonať nemožnosť naplnenia bremena tvrdenia, či bremena dôkazu. Dôkazné bremeno sa tak prenáša a viac zaťažuje zamestnávateľa. Pokiaľ aj všeobecne súdy touto zásadou neargumentovali, nemožno ta mať za pochybenie rozsahu spôsobilého privodiť porušenie procesných práv sťažovateľa ústavnoprávnych rozmerov.

31.V danom prípade žalovaný rozviazal so žalobcami pracovný pomer výpoveďou zo dňa 25.5.2015 na základe predchádzajúceho rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 22.5.2015 spočívajúcej v zrušení pracovného miesta každého zo žalobcov. Pretože rozhodnutie neobsahovalo dátum účinnosti organizačnej zmeny, táto sa stala aj s prihliadnutím k opatreniam prijatým žalovaným účinnou prijatím rozhodnutia. O tom svedčia oznámenia prekážok na strane zamestnávateľa, pre ktoré nemá možnosť prideľovania práce žalobcom a pre ktoré im za dobu plynutia výpovednej doby patrí náhrada mzdy. Preukázateľne písomné výpovede boli doručené žalobcom dňa 25.5.2015 uplatnením zákonnej domnienky doručenia, pretože títo si odmietli písomnú výpoveď na pracovisku prevziať. Na základe výpovedí mal pracovný pomer žalobcov trvať do 31.7. 2015. Okamžité skončenia pracovného pomeru so žalobcom v prvom rade súd v inom konaní vyslovil za neplatné. Aj u žalobcu v prvom rade je potrebné počítať uplynutie výpovednej doby rovnako, ako u ostatných žalobcov.

32.Žalovaný splnil časť formálnych hmotnoprávnych podmienok pre platné rozviazanie pracovného pomeru. Výpoveď bola daná písomne, bol v nej skutkovo vymedzený výpovedný dôvod a bola doručená do vlastných rúk. Ponuku vhodného pracovného miesta musí zamestnávateľ realizovať v čase od prijatia organizačnej zmeny do uplatnenia výpovede. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pre tvrdenie o neexistencii voľného pracovného miesta obchodného zástupcu v čase od 22.5.2015 do 25.5.2015 . O existencii daného pracovného miesta svedčí predložená organizačná štruktúra spoločnosti do 22.5.2015, náhľad webovej stránky do mesiaca august 2015 ako aj správa spoločnosti J.. Nepochybne spoločnosť v organizačnej schéme ku dňu 22.5.2015 viedla 4 pracovné miesta vo funkcii obchodného zástupcu. Toto je zrejmé z dôkazov predložených žalobcami aj žalovaným. Organizačná schéma tvorí spolu s organizačným poriadkom a inými dokumentami prílohu organizačnej smernice. /viď kópia organizačnej smernice z roku 2012 predložená žalobkyňou v treťom rade/. Smernica u žalovaného bola prijímaná v riadnom schvaľovacom procese. Nie je možné preto konštatovať, že niektoré z údajov obsiahnutých v danom dokumente boli iba údajmi formálnymi, / evidované 4 pracovné miesta vo funkcii obchodného zástupcu, z ktorých boli dlhodobo obsadené tri miesta/. V čase prijatia rozhodnutí o organizačných zmenách tri dané miesta boli obsadené a jedno miesto bolo evidované ako neobsadené. Žalovaný nepredložil dôkaz navrhnutý protistranou, smernicu s organizačným poriadkom za roky 2014 a 2015 najprv s tvrdením, že sa ako archívny doklad nezachoval, neskôr so spochybnením samotnej existencie daného dokumentu za uvedené obdobie. Súd preto nemohol prijať jednoznačný záver o prípadnej zmene organizačnej štruktúry v danom období. Nie je spochybnené tvrdenie žalobcov, že organizačná schéma tvorila súčasť smernice. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaný od roku 2013 inzeroval na svojej webovej stránke voľnú pozíciu obchodného zástupcu. Ponuka pracovného miesta obchodného zástupcu sa nachádzala na webovej stránke spoločnosti tak v mesiaci máj 2015 ako aj v mesiaci jún 2015. Napr. aj dňa 2.6.2015 takýto oznam na stránke existoval. Až v mesiaci október 2015 na základe žiadosti žalovaného došlo spoločnosťou J. k zmene vizuálu s inzerciou na obsadenie iného funkčného miesta. Nebolo preukázané, aby žalobca v prvom rade sám v roku 2015 manipuloval s vizuálom stránky vo svoj prospech, či už umiestňovaním inzercie, alebo vykonávaním zmeny obsahu inzercie.

33.Dôkaz predložený žalovaným v priebehu konania, písomné rozhodnutie zo dňa 22.5.2015 o schválení novej organizačnej schémy spoločnosti, ktorá mala byť prílohou daného rozhodnutia, kde žalovaný už neuvádzal funkčné miesta žalobcov , ani štvrté funkčné miesto obchodného zástupcu , súd neuznal hodnoverným. Rozhodnutie malo byť prijaté v Bratislave, pričom žalovaný tam nemá sídlo. V samotnom rozhodnutí nie je konštatované zrušenie jedného miesta /miesta obchodného zástupcu/, ako to bolo uvedené v rozhodnutiach týkajúcich sa žalobcov, ktoré by sa logicky premietlo do novej organizačnej schémy. Rozhodnutie bolo zrejme vyhotovené dodatočne v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov. Samotné rozhodnutie čo do svojho obsahu nie je rozhodnutím o organizačnej zmene. Výpoveď štatutárneho zástupcu L. K. ako spoločníka a konateľa spoločnosti v časti týkajúcej sa hodnotenia funkčných miest obchodného zástupcu súd vyhodnotil ako účelovú. Organizačná schéma má zodpovedať počtu a štruktúre zamestnancov vzhľadom k prijatým rozhodnutiam organizácie v určenom čase. Vzhľadom k uvedenému jeho tvrdenie o evidencii „formálneho pracovného miesta“, ktoré organizácia fakticky voľné nemala a nemienila ho ani obsadiť sa javí účelovým tvrdením smerujúcim k zabezpečeniu úspechu vo veci.

34.Pre posúdenie veci nie je podstatným, z akého dôvodu žalovaný dané miesto neobsadil. Vzhľadom k porušeniu tejto zákonnej povinnosti bolo potrebné žalobám v časti neplatnosti rozviazania pracovného pomeru vyhovieť čiastočným rozsudkom. Miesto ani jednému z nich ponúknuté nebolo. Je nepodstatné, že sa jednalo iba o jedno pracovné miesto, ktoré mohlo byť ponúknuté iba jednému zo žalobcov. Žalovaný tak neurobil vo vzťahu ani k jednému z nich, preto porušil svoju zákonnú povinnosť voči každému.

35.Voľné pracovné miesto existujúce pred , v čase plynutia výpovednej doby a po jej uplynutí takouto povinnosťou zamestnávateľa nezaťažuje.

36.Súd nemal preukázané, aby v rozhodnej dobe žalovaný mal voľné iné pracovné miesta vo funkciách tvrdených žalobcami. Funkcia konateľ nie je funkciou v chápaní pracovnoprávneho vzťahu podľa § 1 a nasl. Z.p. V súvislosti s otázkou prípustnosti resp. neprípustnosti výkonu funkcie konateľa spoločnosti a výkonu závislej práce na základe pracovnej zmluvy u tej istej spoločnosti súd uvádza, že skutočnosť, že fyzická osoba bola vymenovaná za konateľa spoločnosti sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovnoprávnych predpisov na funkciu riaditeľa. Takáto zmluva však nesmie viesť k vzniku pracovného pomeru, ktorého náplňou by bol výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným. / rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 92/97/. Náplň práce konateľa a súčasne zamestnanca spoločnosti sa nesmú zamieňať a navzájom si konkurovať. V rozpore so zákonom by teda bola situácia, keby bola vykonávaná činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti - konateľa na základe pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva uzavretá na výkon funkcie konateľa spoločnosti by bola teda neplatná pre rozpor so zákonom, nakoľko výkon funkcie konateľa nie je výkonom práce podľa Zákonníka práce.

37.Pracovné miesto referenta ekonomických činností v čase dania výpovede žalobcom zastávala N.. V.. Preto dané miesto nebolo možné žalobcom ponúknuť v rámci ponukovej povinnosti. Je preto nepodstatným, v koho riadiacej pôsobnosti dané funkčné miesto existovalo. Funkcia manažéra ľudských zdrojov vychádzajúc z popisu práce a náplňou práce žalobcov nie je totožnou so žiadnou funkciou vykonávanou niektorým zo žalobcov. V čase dania výpovedí táto funkcia nebola zriadenou , teda ani voľnou. Organizačná zmena zamestnávateľa spočívala v znížení stavu pracovníkov za účelom zvýšenia efektívnosti práce presunutím prác v ich náplni práce na ďalších konateľov a na externú firmu. Aj keď žalobcovia spochybnili účelnosť organizačnej zmeny predložením výpočtov porovnávajúcich ich mzdové náklady s nákladmi uhradenými externej obchodnej spoločnosti, žalovaný v rámci procesnej obrany tieto výpočty spochybnil a súdu predložil vlastné štatistické ukazovatele úspornosti. Z ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že prijatá organizačná zmena mala pozitívny vplyv na hospodárenie spoločnosti. V konečnom dôsledku nepriaznivá finančná situácia žalovaného napriek tomu následne vyústila do reštrukturalizácie a konkurzu.

38.Aktuálna judikatúra súdov vymedzuje pojem dobré mravy ako súhrn etických pravidiel, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečené i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Zneužitie výkonu práva je takým správaním, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a vedené priamym úmyslom spôsobiť ujmu inému účastníkovi právneho vzťahu. V tomto rámci súd skúmal, či rozviazanie pracovného pomeru v rovnakom čase s členmi jednej rodiny neodporovalo čl. 2 ods. 2 základných zásad zákonníka práce a ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce, z ktorého dôvodu by mohli byť výpovede neplatnými právnymi úkonmi. V konaní nebolo preukázané, aby rozviazanie pracovného pomeru so žalobcami žalovaný vykonal s priamym úmyslom spôsobiť im ujmu. Žalovaný bol súkromnou právnickou osobou. Je pravdou, že žalobca bol odvolaný z funkcie konateľa a následne s ním žalovaný ukončil pracovný pomer okamžitým zrušením aj výpoveďou z organizačných dôvodov, v rovnakom období s jeho manželkou a dcérou. Dohodol sa však na skončení pracovného pomeru aj s ďalšou pracovníčkou ekonomického oddelenia N.. V. vo funkcii ref. ekonomických činností dňom 30.6. 2015. Prijatá organizačná zmena sa preto netýkala výlučne rodinných príslušníkov žalobcu v prvom rade, ale všetkých pracovníkov s výkonom práce ekonomických a personálnych činností. Preto nie je možné jednoznačne konštatovať, že by vo vzťahu k žalobcom žalovaný realizoval výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, prípadne zneužitím práva.

39.Pretože žalovaný je v konkurze a s podstatou časťou zamestnancov už bol rozviazaný pracovný pomer, je dôvodný návrh správcu konkurznej podstaty na určenie, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcov ako zamestnancov v ich pôvodným funkciách naďalej zamestnával.

40. zostávajúcej časti žaloby je vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu konanie zo zákona prerušené a správca konkurznej podstaty nedal súhlas na pokračovanie v konaní.

41.O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o celom nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.