Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6S-29-2017.pdf
PDF · 96.43 KB
No categories available
6S/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu MAILINH s.r.o., Košice, Tichá 464/4, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Vaškom, Košice, Szakkayho 1, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 09.02.2017 č. OPS/BEZ/2017/2534 O 15/2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice z 22.11.2016 č. 486/16/Or. Týmto rozhodnutím inšpektorátu práce podľa ustanovenia § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,-- eur za správny delikt spočívajúci v porušení § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Porušenie citovaných ustanovení spočívalo v tom, že žalobca využíval dňa 30.05.2016 o 9:35 hod. na pracovisku Á.X. V. V. E. M. K., Š. X, T., závislú prácu fyzických osôb T. L. K., nar. XX.XX.XXXX, a P. P. E., nar. XX.XX.XXXX, a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu (počas výkonu inšpekcie práce dňa 30.05.2016 o 9:35 hod. na pracovisku Á. V. V. E. M. K., Š. X, T., vykonávali T. L. K. a P. P. E. pre zamestnávateľa prácu, pričom zamestnávateľ nemal s menovanými fyzickými osobami založený pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce. Zamestnávateľ s menovanými fyzickými osobami ako samostatne zárobkovo činnými osobami uzatvoril mandátne zmluvy v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Vykonanou inšpekciou práce bolo zistené, že sa jednalo o výkon závislej práce pre zamestnávateľa, pričom závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Uvedené skutočnosti boli zistené pri výkone inšpekcie práce u žalobcu a zistené porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce z 23.06.2016 č. IKO-86-36-2.4/P-A24,25-16, ktorý bol prerokovaný s konateľom žalobcu a protokol bol ukončený dodatkom zo dňa 06.07.2016.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že obe dotknuté osoby T. L. K. a P. P. E. vykonávali na základe mandátnych zmlúv činnosti pre mandanta - žalobcu, a to uskutočňovanie poskytovania služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, baliace činnosti a manipuláciu s tovarom v mene mandanta,
a na jeho účet. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sa tieto osoby nemohli preukázať pracovnými zmluvami, pretože nie sú so žalobcom v pracovnom pomere, a ani nikdy neboli. Medzi žalobcom a uvedenými osobami existuje čisto obchodno-právny vzťah založený mandátnymi zmluvami. A hoci žalobca uviedol, že tieto fyzické osoby podnikatelia vykonávajú činnosti podľa jeho pokynov, nemožno podľa neho vyvodiť, že by išlo o závislú prácu, pretože mandant pre mandatára vykonáva taktiež činnosť podľa jeho pokynov. Z týchto dôvodov navrhol, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný odvolacie námietky nepovažoval za relevantné, a odkázal na ustanovenie § 1 ods.3 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone, aj v inom pracovno-právnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom vzťahu, alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Konštatoval, že práca vykonávaná oboma menovanými osobami na základe mandátnej zmluvy má črty závislej práce a na výkon takejto práce musí byť uzavretý pracovno-právny vzťah. Výkon činnosti živnostníkov, resp. iných podnikateľov je možný len za predpokladu, že ide o takú činnosť, ktorá vykazuje právne znaky podnikania, a zároveň nevykazuje znaky závislej práce. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa správne kvalifikoval výkon práce menovaných fyzických osôb za závislú prácu, nakoľko sú v nej naplnené jej všetky znaky, vrátane tých, ktoré žalobca rozporoval, a to vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, práca podľa pokynov zamestnávateľa. Samotný konateľ žalobcu pri podaní informácie uviedol, že uvedené osoby vykonávajú práce podľa potreby, podľa jeho pokynov a v čase prevádzkových hodín, čím sú podľa žalovaného naplnené znaky závislej práce podľa ustanovenia § 1 ods.2 Zákonníka práce. Aj v mandátnych zmluvách sú dohodnuté podmienky, že práce pre žalobcu sú vykonávané v jeho prevádzke, v jeho mene, a na jeho účet. T. L. K. a P. P. E. vykonávali práce v priestoroch, ktoré má prenajaté žalobca, nevykonávali ich za účelom tvorby zisku pre seba, a v čase fyzickej kontroly sa na prevádzke nachádzala len jedna registračná pokladnica, ktorá tlačila doklady s názvom žalobcu.
4. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, a odôvodnil výšku uloženej pokuty príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce.
5. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj Inšpektorátu práce Košice, v ktorej navrhol, aby súd po ich preskúmaní obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
6. Žalobca v žalobe opätovne namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný a prvostupňový správny orgán vzťah medzi žalobcom a fyzickými osobami T. L. K. a P. P. E. podriadili pod závislú prácu v zmysle Zákonníka práce. Opätovne tvrdil, že uvedené osoby vykonávali pre žalobcu činnosť na základe mandátnych zmlúv uzatvorených podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Obe fyzické osoby sú podnikateľmi na základe živnostenských oprávnení.
T. L. K. vykonáva živnosti: 1. poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu spotrebu, 2. čistiace a upratovacie služby na základe živnostenského oprávnenia č. M.-T.-M.-XXXX/XXXXX-X.
Žalobca uzavrel dňa 24.01.2016 s menovaným mandátnu zmluvu, predmetom ktorej je vykonávanie činností, ktoré sú predmetom jeho podnikania na základe uvedeného živnostenského oprávnenia.
P. P. E. vykonáva na základe živnostenského oprávnenia č. M. tieto živnosti: 1. neverejné skladovanie, 2. manipulácia s nákladom, 3. baliace činnosti, 4. upratovacie práce, 5. pranie a žehlenie bielizne, 6. predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktejlov, piva, vína a destilátov,
7. predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál.
Žalobca ako mandant do dňa 16.04.2016 uzavrel s P. P. E. ako mandatárom mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol výkon niektorých činností, ktoré sú predmetom jeho podnikania na základe uvedeného živnostenského oprávnenia.
7. Podľa žalobcu z uvedeného je zrejmé, že medzi ním a uvedenými osobami bol uzavretý čisto obchodno-právny vzťah. Ukladanie pokynov, z ktorého správne orgány vyvodili, že sa jedná o závislú prácu, však nie je typické len pre pracovno-právne vzťahy. Mandatári sa zaviazali pre mandanta - žalobcu vykonávať činnosti, ktoré sú predmetom ich podnikania, a mandant - žalobca sa zaviazal im za to poskytovať odmenu.
V zmysle § 567 ods.2 Obchodného zákonníka sú mandatári povinní postupovať podľa pokynov mandanta, preto túto skutočnosť, ako aj to, že mandatári činnosť vykonávali v prevádzkových priestoroch žalobcu, a v prevádzkovom čase, ktorý určil žalobca, ešte nemožno považovať za výkon závislej práce pre žalobcu.
Vzhľadom na to, že žalobca nevyužíval závislú prácu vyššie menovaných fyzických osôb, nemožno konštatovať, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu zo strany žalobcu, a tým nie je splnený ani základný predpoklad na to, aby mohla byť uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
K námietke žalobcu, že správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď výkon činnosti zo strany osôb T. L. K. a P. P. E., ktoré sú predmetom ich podnikania v prospech žalobcu, podriadil pod výkon závislej práce, pričom obaja uzavreli so žalobcom mandátnu zmluvu, predmetom ktorej je vykonávanie činností, ktoré sú predmetom ich podnikania na základe živnostenského oprávnenia, uviedol, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom vzťahu, alebo v zmluvnom obchodno- právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Práca vykonávaná uvedenými osobami má základné črty závislej práce, a na výkon takejto práce musí byť uzavretý pracovno-právny vzťah. Výkon činnosti živnostníkov, resp. iných podnikateľov je možný len za predpokladu, že ide o takú činnosť, ktorá vykazuje právne znaky podnikania, a zároveň nevykazuje znaky závislej práce. Správny orgán správne kvalifikoval výkon práce menovaných fyzických osôb za závislú prácu, nakoľko sú naplnené všetky jej znaky.
9. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu o podaní informácie zo dňa 30.05.2016, v ktorej žalobca uviedol, že T. L. K. a P. P. E. vykonávajú práce podľa potreby, podľa jeho pokynov, a v čase prevádzkových hodín, čím sú naplnené znaky závislej práce podľa ustanovenia § 1 ods.2 Zákonníka práce. Rovnako v mandátnych zmluvách sú dohodnuté podmienky, že práce pre žalobcu sú vykonávané v jeho prevádzke, v jeho mene, a na jeho účet, bude mandatár uskutočňovať poskytovanie služieb. Obe menované fyzické osoby vykonávali práce v priestoroch, ktoré má žalobca prenajaté, nevykonával ich za účelom tvorby zisku pre seba, a v čase fyzickej kontroly sa na prevádzke nachádzala len jedna registračná pokladnica, ktorá tlačila doklady s názvom žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobca má za to, že správny orgán prvého stupňa postupoval v rámci výkonu inšpekcie práce, aj v prebiehajúcom správnom konaní v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov. Správny orgán dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci.
10. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že za správny delikt bola uložená minimálna možná výška pokuty, pričom správny orgán zohľadnil všetky okolnosti porušenia predpisov žalobcom. Prihliadal tiež na to, aby výška pokuty mala preventívny a represívny charakter, a zároveň aby pôsobila výchovne na žalobcu pri dodržiavaní právnych predpisov.
11. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojich žalobných námietkach ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre prípad, že by správny súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, uviedol, že uložená pokuta vo výške 5.000,-- eur je neprimerane vysoká a nespĺňa funkciu preventívnu a represívnu, naopak, je pre žalobcu likvidačná. Má za to, že jej výška nebola v napádaných rozhodnutiach akýmkoľvek spôsobom odôvodnená. Primeranosť pokuty správny orgán stanovil s
prihliadnutím na rozhodovanie v obdobných prípadoch, bez toho, aby zisťoval výsledky podnikateľských aktivít, výšku príjmov a výdavkov žalobcu. Rozhodovanie o výške pokuty nemožno podľa žalobcu paušalizovať, a je nevyhnutné brať do úvahy osobitosti konkrétneho prípadu.
12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
13. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Inšpektorát práce Košice vykonal u žalobcu v prevádzke Á. V. V. E. M. K., Š. X, T., inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. O výsledku inšpekcie práce vyhotovil protokol zo dňa 23.06.2016 č. IKO-86-36-2.4/P- A24,25-16.
14. Z protokolu vyplýva, že dňa 30.05.2016 v čase o 9:35 hod. inšpektori vykonali kontrolu fyzických osôb nachádzajúcich sa a vykonávajúcich práce na spomínanom pracovisku žalobcu. Na pracovisku sa nachádzali a prácu vykonávali okrem iných dve fyzické osoby, a to T. L. K. a P. P. E., ktorí vykonávali práce na základe mandátnej zmluvy. Obe menované osoby na pracovisku Á. V. V. vykonávali závislú prácu v mene spoločnosti, na účet spoločnosti, a podľa informácie, ktorá bola spísaná s konateľom žalobcu, v čase podľa otváracích hodín pracoviska, čím sú podľa inšpektorátu práce naplnené znaky závislej práce.
15. Podľa § 1 ods.3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone, aj v inom pracovno-právnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko- právnom vzťahu, alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
16. Podľa § 2 ods.1 písm.a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu, alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovno-právny vzťah, alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods.2 písm.a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno- zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods.2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.3.
Definícia závislej práce je upravená v § 1 ods.2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
17. Námietku žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, považuje súd za neopodstatnenú, pretože je síce pravdou, že obe menované fyzické osoby, ktoré v čase výkonu inšpekcie pracovali na prevádzke žalobcu, mali živnostenské oprávnenie na vykonávané činnosti a uzavreli so žalobcom mandátne zmluvy, ale tieto skutočnosti nemajú vplyv na zistenie inšpekcie, že práca, ktorú obaja vykonávali, mala charakter závislej práce pre žalobcu, tak ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 1 ods.2 Zákonníka práce. Samotný žalobca, resp. jeho konateľ pri inšpekcii uviedol, že obaja vykonávajú práce podľa potreby, v čase prevádzkových hodín, a podľa jeho pokynov, čo rovnako potvrdzuje správnosť záveru inšpektorov. Súd sa teda stotožňuje so záverom žalovaného, že hoci žalobca uzavrel s menovanými fyzickými osobami ako samostatne zárobkovo činnými osobami mandátne zmluvy podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, v skutočnosti išlo o výkon závislej práce pre žalobcu, ktorá sa však nemôže vykonávať na základe obchodno-právneho vzťahu.
18. Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,-- eur do 200.000,-- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur.
Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta v minimálnej výške vzhľadom na to, že bolo zistené zamestnávanie dvoch osôb v rozpore s citovanými ustanoveniami Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že pokuta bola uložená v minimálnej možnej výške, a zákon nepripúšťa mimoriadne zníženie pokuty, ani odpustenie pokuty, námietka žalobcu uvedená v jeho replike, že žalovaný neprihliadal na zákonné kritériá pri uložení pokuty, nie je dôvodná. Vzhľadom na to, že zákon stanovuje dolnú hranicu výšky pokuty pri súčasnom nelegálnom zamestnávaní najmenej dvoch osôb, pokuta vo výške 5.000,-- eur bola uložená v súlade so zákonom.
19. Z uvedených dôvodov súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu zamietol.
Pretože žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak v zmysle ustanovenia § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.