Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, 750 09, Francúzska republika, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: U. I., nar. XX.XX.XXXX., bytom U. XX, o zaplatenie 4 872,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. septembra 2017, č. k. 5Csp/102/2016-55, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v nadväzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 021,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 021,18 eur od 03.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 65,06 %. V rozsudku konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4 872,20 eur spolu s úrokmi vo výške 13,29 % ročne zo sumy 4 604,81 eur od 03.12.2015 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 832,20 eur od 03.12.2015 do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.10.2014 bezúčelový úver vo výške 5 000 eur a súčasne žalovaný sa zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu úver v 60 mesačných splátkach po 122,51 eur so splatnosťou prvej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý, pri celkovej výške úveru 6 870,60 eur. Žalovaný úver nesplácal, preto žalobca vyhlásil ku dňu 02.12.2015 mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. a) až y), ods. 3 až 10, § 11 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba je dôvodná sčasti. Uviedol, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.10.2014 vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 5 000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 122,51 eur, splatných v 15. deň v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške, pri termíne konečnej splatnosti úveru 15.11.2019, pri výške úrokovej sadzby 13,29 % ročne, RPMN 14,13 %, pri priemernej RPMN 18,01 %, poplatku za poistenie 6,99 %, pri celkovej sume na zaplatenie úveru 6 870,60 eur. Súd konštatoval, že celková výška úveru je nesprávna, pri 60 splátkach po 122,51 eur predstavuje celková výška úveru 6 870,60 eur, čo je nesprávne, keď správne má byť 7 350,60 eur. Taktiež je nesprávne uvedená aj RPMN vo výške 14,13 %, pričom správne má byť RPMN vo výške 17,63 %, teda v zmluve je nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, čím právny predchodca žalobcu porušil ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Žalobca ma teda právo na vydanie toho, čo žalovanému poskytol (5 000 eur) mínus to, čo žalovaný na úver zaplatil (978,82 eur), teda na sumu 4 021,18 eur. Žaloba bola teda dôvodná v tejto časti istiny vrátane 5,05 % úroku z omeškania ročne z tejto sumy od 03.12.2015 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Žalobu nad túto sumu (do sumy 4 872,20 eur) súd zamietol ako nedôvodnú, vrátane uplatneného zmluvne dohodnutého úroku z úveru vo výške 13,29 % ročne nad sumu 4 021,18 eur od 03.12.2015 do zaplatenia z dôvodu, že posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov pre porušenie ust. § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, teda pre nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa a tiež pre v zmluve nesprávne uvedenú celkovú výšku úveru, ktorú má spotrebiteľ splatiť. Žalobcovi teda nevzniklo právo na žiadne úroky, poplatky ani poistné, iba na bezdôvodné obohatenie priamo zo zákona ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 5 000 eur a sumou, ktorú žalovaný na úver zaplatil (5000 eur - 978,82 eur = 4 021,18 eur). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 2 s tým, že žalobca bol úspešný v istine vo výške 4 021,18 eur z uplatnenej sumy 4 872,20 eur, teda 82,53 % mínus neúspech 17,47 %, čo je 65,06 % čistý úspech žalobcu v spore voči žalovanému. 2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je správne uvedená výška RPMN, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za podmienok uvedených v ust. § 19 ods. 2 tohto zákona. Uviedol, že žalovaný si pri uzatváraní úverovej zmluvy zvolil poistenie úveru, a to rozšírený súbor poistenia s výškou poistného 6,99 % z mesačnej splátky. Poistenie úveru bolo dobrovoľné a teda dobrovoľný bol aj poplatok za poistenie, pričom kedykoľvek mohol žalovaný poistenie ukončiť a poistenie nebolo ani podmienkou na uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy. Preto tento poplatok nemohol byť zarátaný do celkových nákladov úveru s poukazom na ust. § 2 písm. g/ citovaného zákona. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,35 eur. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v nadväzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 . 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti na právnom závere , že v predmetnej zmluve o úvere nie je správne uvedená celková výška úveru a taktiež je nesprávne uvedená RPMN (RPMN je uvedená vo výške 14,13 %, pričom správne mala byť uvedená RPMN vo výške 17,63 %), čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 7. Odvolací súd považoval tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožnil sa s odôvodnením rozsudku v tejto časti podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 8. Na daný právny vzťah súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spornou zostala skutočnosť, či predmetná zmluva obsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, teda či žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie všetkých pohľadávok uplatnených žalobou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský úver zo dňa 23.10.2014 je potrebné považovať podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahoval správne určenú RPMN. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 14,13 %, avšak podľa dojednaných splátok (60 splátok po 122,51 eur) mal žalovaný zaplatiť sumu 7 350,60 eur (nie sumu 6 870,60 eur ako je uvedené v zmluve), čo je potom RPMN vo výške 17,63 %. Žalobca sa v odvolaní bránil tým, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy zvolil aj poistenie úveru, pričom poistné nemohlo byť zahrnuté do RPMN z dôvodu, že nebolo podmienkou na uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy a tak tento poplatok nemohol byť zarátaný do celkových nákladov úveru. S touto obranou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje. Z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, že by žalovaný prejavil jasnú vôľu uzavrieť so žalobcom aj poistenie. Dohoda o poistnom, zahrnutá v časti 1. zmluvy bola podľa názoru odvolacieho súdu podmienkou uzavretia zmluvy, pokiaľ chcel žalovaný dosiahnuť poskytnutie spotrebiteľského úveru. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že poistenie bolo dobrovoľné - išlo o doplnkovú službu. Poistenie ako také má žalobca vopred predformulované v zmluve, pričom pri zvolení súboru poistenia sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie. Informácie o poistení tvoria osobitnú písomnosť (časť), ktorá obsahuje veľké množstvo informácii, týkajúcich sa rozsahu poistenia, poistnej čiastky a pod. Náklady na poistné bolo preto potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa, keďže to bolo podmienkou toho, aby žalovaný získal spotrebiteľský úver alebo ho získal za ponúkaných podmienok. Preto aj záver súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje správnu výšku RPMN a preto je potrebné považovať predmetnú zmluvu v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov, bol správny. 9. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v nadväzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil a žiadne trovy odvolacieho konania mu zo spisu nevyplývajú. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .