Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/262/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej J. V., nar. XX.XX.XXXX, U Z. XXX, G., o zaplatenie 516,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 8Csp/32/2016-40 zo dňa 14. februára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2) Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo uzatvorením zmluvy o bežnom účte dňa 21.03.2007 k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol žalobca oprávnený prijímať platby v prospech žalovanej ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jej pokynov z tohto účtu realizovať platby. S poukazom na to, že žalovanej boli bezpochyby bez existencie platne uzatvorenej zmluvy o debetnom limite poskytnuté peňažné prostriedky, môže si žalobca uplatňovať nie nárok zmluvný, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je dôvodný len v časti rozdielu medzi poskytnutým bezdôvodným obohatením žalobcom žalovanej a vráteným bezdôvodným obohatením žalovanou žalobcovi. S poukazom na ust. § 5b z. č. 270/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súd prihliadal z úradnej povinnosti na premlčanie v danej veci. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca dňa 25.04.2014 previedol debetný zostatok z účtu žalovanej na pohľadávkový účet, t. j. najneskôr v tento deň mal nepochybne vedomosť, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a aká konkrétna je výška jeho bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť žalobcovi dňa 25.04.2014, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd dňa 20.07.2016, teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 25.04.2016. Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok žalobcu za premlčaný, a preto žalobu zamietol. O trovách tohto sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Mal za to, že pokiaľ mal súd považovať jeho návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP, pričom zákon mu v prípade neúplných podaní túto povinnosť obligatórne ukladá. Takto mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Takisto namietal, že k premlčaniu nedošlo.

4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

6) V danom prípade súd prvej inštancie prioritne zamietol žalobu z dôvodu premlčania, pričom aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Toto ustanovenie bolo Ústavným súdom SR dňa 7. februára 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd mal za to, že odvolateľ síce nenamietal použitie predmetného ustanovenia, ale namietal nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o premlčanie, a preto aj súd vzhľadom na judikatúru Ústavného súdu SR prihliadol aj na túto skutočnosť.

7) Treba preto v predmetnom prípade posúdiť účinky nálezu ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov. Tieto podľa nálezov Ústavného súdu pri posudzovaní predmetnej problematiky (č. I. ÚS 159/06-29 a č. I. ÚS 60/06-24) pôsobia ex tunc, teda nie iba od momentu uverejnenia nálezu, pretože ide o aplikáciu nesúladného právneho predpisu. Hoci a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetky strany konania ex tunc. Pri kolízii medzi princípom zachovávania ústavnosti a princípom právnej istoty treba dať prednosť princípu ústavnosti. 8) Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemôže prihliadať na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. nie je možné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie, a pokiaľ tak urobil súd prvej inštancie (vzhľadom na účinky ex tunc), mal odvolací súd za to, že je nutné predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9) Vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, kde súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. účinnými právnymi predpismi a takisto bude akceptovať judikatúru v daných veciach a prihliadať na premlčanie iba v prípade, ak niektorá zo strán premlčanie namietne.

10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .