Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-83-2018.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/83/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovanému: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. H. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.415,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/186/2016-72 zo dňa 18.01.2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.415,11 eur s 28% úrokom z omeškania ročne od 01.05.2013 do zaplatenia.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania rozsahu 100%.
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 269 ods. 2, § 497, § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka, § 52, § 53 ods. 1, § 54, § 100, § 107, § 451, § 457 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 2 písm. b), § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu o bežnom účte. Žalovaný odmietol povolené prekročenie. Ak žalobca tvrdí, že žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prekročenie vo výške 1.480,- eur, nepredložil ohľadom tohto žiaden listinný dôkaz, len vo výpisoch z účtu sa uvádza, že výška debetného limitu platná od 30.06.2011 je 1.480,- eur a úroková sadzba pri čerpaní do výšky debetného limitu je 16,90%. Akékoľvek plnenie žalobcu poskytnuté žalovanému je potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu a vzniká tak žalobcovi iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý sa premlčuje v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehote. Ak v júli 2012 došlo k situácii, že povolené prečerpanie žalobca zrušil, zostatok na účte k tomuto zrušeniu bol mínus 1.832,46 eur, na túto sumu bolo potrebné žalovaného vyzvať na zaplatenie a v prípade nečinnosti, žalovať túto sumu v dvojročnej premlčacej lehote resp. v trojročnej premlčacej lehote. K uvedenému postupu však zo strany žalobcu nedošlo. Ak žalobca v zmysle ust. 3.12 všeobecných obchodných podmienok znížil limit povoleného prečerpania na sumu 0,- eur, tak ako to vyplýva z výpisu č. 7/2012, od tohto dátumu muselo byť žalobcovi zrejmé, že účtuje na bežnom účte žalovaného len poplatky a úroky. Ak však naďalej viedol účet žalovaného, mal ho bez odkladu vyzvať na vyplatenie nepovoleného debetu, čo však neurobil a žalobu o zaplatenie podal niekoľko dní pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty od ostatného výpisu.
5. Nárok žalobcu na zaplatenie 28% úrokov, súd považoval za jednoznačne nedôvodný, pretože niet právneho opodstatnenia, aby sa v prípade nepovolených debetov, ktoré sú tvorené iba bankovými poplatkami a neidentifikovateľnými úrokmi, tieto ešte úročili ako keby sa jednalo o poskytnutie úveru, navyše vo výške, ktorá je úžerná, vzhľadom na priemerné výšky úrokových sadzieb poskytované u nových spotrebiteľských úverov v máji 2013, kedy najvyššia sadzba bola 13,2% ročne. Ak žalobca zrušil limit povoleného prečerpania so zostatkom na účte mínus 1.885,18 eur v mesiaci júli 2012, mal vyzvať žalobcu, aby bez odkladu, tak ako to vyplýva aj z bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok, túto sumu zaplatil a v prípade jeho nečinnosti uplatnil tento svoj nárok súdnou cestou a nie vyčkávať kvôli vysokým úrokom skoro štyri roky, aby sa domohol svojich nárokov. Rovnako mal pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy, pretože takéto správanie žalovaného bolo možné považovať za podstatné porušenie zmluvy. Keďže evidentne nezvolil na ochranu svojich nárokov adekvátne právne prostriedky, súd žalobu zamietol pre premlčanie v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ale aj nedôvodnosť uplatnených nárokov.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a 262 Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu patrí nárok na 100% náhradu trov konania voči žalobcovi.
III. Obsah odvolania žalobcu
7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie či opravu v zmysle § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. V ďalšom rozsahu uviedol, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byt' individuálne dojednané. V zmysle bodu VII. ods. 3 zmluvy o účte práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt či službu v platnom znení a všeobecnými obchodnými podmienkami. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora európskej únie vo veci C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Uvedený rozsudok sa podľa žalobcu analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, preto nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok oddiel III. (účinné ku dňu zníženia limitu na 0€) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f) a § 18). Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a žalovanému priznať trovy právneho zastúpenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnym listinným dôkazom súhlas s povoleným prekročením. Keďže takejto zmluvy niet, akékoľvek plnenie žalobcu, ktoré mi poskytol je potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu a vzniká žalobcovi iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote.
9. Žalobca v rámci odvolacej repliky zotrval na podanom odvolaní.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že sporové strany uzavreli dňa 11.04.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet pre žalovaného. V zmysle žalobcovej žalobnej replike malo byť žalovanému v priebehu zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 1.480,- eur. Súd prvej inštancie však v tejto súvislosti správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepredložil žiaden dôkaz o poskytnutí povoleného prečerpania žalovanému. Za tejto procesnej situácie, ak žalobca umožnil žalovanému disponovať s finančnými prostriedkami nad rámec jeho zostatku na bežnom účte, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, titulom plnenia bez právneho dôvodu.
14. Z predložených výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný skutočne čerpal finančný prostriedky nad rámec zostatku na bežnom účte naposledy v mesiaci júl roku 2011, v nasledujúci mesiacoch sa nepovolené prečerpanie žalovaného zvyšovalo už len o účtované úroky a iné poplatky. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 08.04.2016, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na vrátenie nepovoleného prečerpania od žalobcu je v premlčaný ako v subjektívnej, tak aj objektívnej premlčacej lehote.
15. K odvolacej námietke žalobcu, že zo strany súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko súd ho nevyzval v zmysle § 129 CSP na doplnenie podania, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Súd prvej inštancie správne považoval žalobu za úplnú z pohľadu opísania podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP), ako i náležitosti jej podania (§ 127 CSP) a ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný dôvod na výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, nakoľko by tým súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán (nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie dôkazy potrebné na zabezpečenie procesného úspechu žalobcu). Znamená to, že strana v konaní má z vlastnej iniciatívy nielen povinnosť tvrdenia, ale musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní dôkazov (dôkazná povinnosť). V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní pre neunesenie dôkazného bremena. Uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná.
16. K nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z nepovoleného prečerpania a poplatkov za vedenie účtu, odvolací súd uvádza, že ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti (výška úrokovej sadzby počas doby nepovoleného prečerpania) len v rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných, všeobecných obchodných podmienok, takéto konanie nemožno hodnotiť inak ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú. Žalobca bol preto povinný zdržať sa použitia podmienky uvedenej bode 3.12. všeobecných obchodných podmienok, ako aj uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich. Napriek tomu žalobca v priamom rozpore so zákonom, nielenže účtoval žalovanej úroky, ale takto nezákonne zaúčtované úroky si uplatňuje v súdnom konaní. Uvedené konanie žalobcu nemožno nazvať inak ako hrubo odporujúce dobrým mravom, ktorému nemožno priznať právnu ochranu.
17. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu. Spotrebiteľ nebol priamo v zmluve upozornený, že sa takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania. Z hľadiska transparentnosti zmluvy však mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach). Za neprípustné obohacovanie zo strany banky preto považoval odvolací súd konanie žalobcu, ktorým účtoval poplatky žalovanému za vedenie účtu, aj napriek tomu, že žalovaný na ňom dlhodobo nevykazoval žiadne obraty. Uvedením konaním žalobca navyšoval nepovolené prečerpanie žalovaného, ktoré zároveň úročil neprimerane vysokým úrokom, a to až do 30.04.2013, kedy žalobca z vlastného rozhodnutia uzavrel účet žalovaného. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu o zaplatenie poplatkov za vedenie účtu počnúc mesiacom júl roku 2011 zamietol. Čo sa týka nároku na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu žalovaného do mesiaca 07/2011, tento je premlčaný rovnako ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
18. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).