Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/63/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. U. H. a sudkýň N.. Z. F. a I.. I. U. vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného A. práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov: matky G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XX. Z. XX/X, zastúpenej N.. G. Suchánovou, advokátkou, so sídlom U., C. XXXX/XX a otca I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., W. XX/XX, t. č. bytom F. Y., B. T. XXX/XX, zastúpeného N.. N. H., so sídlom C., H. 6, o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia a súčasne o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky a na odvolanie otca uzneseniu B. súdu C. zo dňa XX. júla XXXX, č. k. XP/XX/XXXX-XXX, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vo výroku I., ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom a vo výroku II., ktorým boli otcovi maloletého dieťaťa uložené obmedzenia, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým každý víkend v párnom týždni v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00. hod. až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza 9P 53/2017, výrokom II. otcovi uložil povinnosť zdržať sa vo vzťahu k maloletému akýchkoľvek prejavov otcovho náboženského a filozofického presvedčenia do skončenia tohto konania, vrátane návštev akýchkoľvek náboženských spoločenstiev a obradov, výrokom III. začal konanie o vydaní neodkladného opatrenia a to uloženia povinnosti matke i otcovi maloletého zdržať sa akýchkoľvek vyjadrení pred maloletým týkajúcich sa úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletému a prebiehajúceho súdneho konania a uloženia im tiež u ich blízkych osôb najmä u starých rodičov, manžela matky a u ich ďalších detí zabezpečiť ochranu maloletého pred rozhovormi o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému a inými neoprávnenými zásahmi týchto osôb do výchovy maloletého a v nadväznosti na to, výrokom IV. súd prvej inštancie rodičom neodkladným opatrením tiež povinnosti, o ktorých začal konanie bez návrhu tiež uložil. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 328 ods. 2 CSP, § 360 ods. 1 CMP, § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, ods. 4, § 30 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletého podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť otcovi zdržať sa vo vzťahu k maloletému akýchkoľvek prejavov otcovho náboženského a filozofického presvedčenia do skončenia tohto konania, vrátane návštev akýchkoľvek náboženských spoločenstiev a obradov. Vo veci samej podala matka prostredníctvom právnej zástupkyne návrh, aby súd obmedzil styk maloletého s otcom na jednu a pol hodiny za dva týždne na ÚPSVR Prievidza a uložil otcovi ďalšie zákazy (ktorým súd nevyhovel). Otec následne podal protinávrh, aby mu bol maloletý zverený do starostlivosti a výchovy (ktorý návrh mu bol právoplatne zamietnutý). Súd prvej inštancie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v časti úpravy styku otca s maloletým s poukazom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca, ako aj vzhľadom k vyjadreniu samotného maloletého, ktorý má vôľu sa s otcom stretávať v komfortnejšom rozsahu ako doteraz. Tiež vyhovel návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia otcovi zdržať sa vo vzťahu k maloletému akýchkoľvek prejavov otcovho náboženského a filozofického presvedčenia do skončenia tohto konania, vrátane návštev akýchkoľvek náboženských spoločenstiev a obradov, pretože negatívny postoj maloletého k matkinmu súčasnému manželstvu vyplýva podľa názoru súdu prvej inštancie práve z postojov otca, s ktorými je maloletý konfrontovaný a ktoré dostávajú do konfliktu jeho pozitívny postoj k matke s jeho náboženským presvedčením. Takéto náboženské vedenie, že matka je cudzoložnica a jediný manžel matky je otec maloletého spôsobuje jeho odcudzenie matke, ktoré nie je v jeho záujme. Súd prvej inštancie tiež považoval za potrebné a v záujme maloletého uložiť rodičom povinnosť zdržať sa akýchkoľvek vyjadrení týkajúcich sa úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletému a prebiehajúceho súdneho konania a uložil im tiež u ich blízkych osôb najmä u starých rodičov, manžela matky a u ich ďalších deťoch zabezpečiť ochranu maloletého pred rozhovormi o úprave ich rodičovských práv a povinností a inými neoprávnenými zásahmi týchto osôb do výchovy maloletého najmä s poukazom na to že obidvaja rodičia neprípustným spôsobom ovplyvňovali maloletého, keď otec s maloletým preberal, čo o ňom povedal na pojednávaní manžel matky, tiež tak robil starý otec zo strany otca. Matka podľa svojho vyjadrenia nechtiac napriek výslovnej výzve súdu a prosbe maloletého o ktorej bola oboznámená, prehrala svojmu manželovi nahrávku s vyjadrením maloletého na súde, tak, že maloletý bol vo vedľajšej miestnosti a toto počul a vedel teda, že jej manžel sa s jeho vyjadrením oboznámil. Súd prvej inštancie mal preto za osvedčené, že obidvaja rodičia sa dopúšťajú škodlivého správania voči maloletému, najmä ak ho zaťahujú neprimerane do súdneho konania. Matka aj keď nechtiac, sa rozhodla oboznámiť napriek výslovnej žiadosti maloletého, svojho manžela s obsahom výpovede maloletého a dopustila, aby s touto skutočnosťou bol konfrontovaný aj maloletý. Otec, alebo jeho starý otec konfrontoval maloletého v obsahom výpovede manžela matky na pojednávaní. Maloletý podľa jeho výpovede vníma zásahy do výchovy zo strany manžela matky ako neprimerané. Z vyjadrení maloletého na pojednávaní tiež vyplýva, že je maloletý neadekvátne vedený aj otcom aj súrodencami k odmietaniu manželského zväzku matky. Naposledy vypracovaný znalecký posudok z roku 2010 PhDr. D. č. 2/2010 preukázal, že otec deti rodičov R. a Z. programoval proti matke. Súd prvej inštancie preto nemal osvedčené, že navštevovanie otcom vybratých náboženských obradov maloletým je bezpečné. V tomto prípade videl dôvod zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému. Psychologička sa na pojednávaní jednoznačne vyjadrila, že maloletý potrebuje jednotné vedenie a stabilné zázemie. Matka nepochybne do skončenia konania vo veci samej je schopná v celom rozsahu zabezpečiť starostlivosť o maloletého a jeho výchovu, čo preukázala v čase, keď bývala s maloletým sama. Súd prvej inštancie preto matke i otcovi maloletého uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek vyjadrení týkajúcich sa úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletému a prebiehajúceho konania a tiež u ich blízkych osôb najmä u starých rodičov, manžela matky a ich ďalších deťoch zabezpečiť ochranu maloletého pred rozhovormi o úprave ich rodičovských práv a povinností a inými nevhodnými zásahmi týchto osôb do výchovy maloletého (fyzické tresty sú vždy nevhodným zásahom), otcovi uložil povinnosť zdržať sa vo vzťahu k maloletému akýchkoľvek prejavov otcovho náboženského a filozofického presvedčenia do skončenia tohto konania, vrátane návštev akýchkoľvek náboženských spoločenstiev a obradov. Dočasná úprava rodičovských práv a povinností k maloletému, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia, je v súčasnej situácii postačujúca.

2. Proti výroku I. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie upravil styk maloletého s otcom, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že napadnutý výrok je nesprávny a je proti skutočným záujmom dieťaťa. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a mala za to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené. Ak súd prvej inštancie nemá v súčasnosti preukázané v konaní, že nedochádza k manipulácii zo strany otca smerom k dieťaťu a nemá k dispozícii výsledky znaleckého dokazovania, za týchto okolností považovala minimálne za predčasné, aby súd rozširoval stretávanie otca s maloletým v prebiehajúcom súdnom konaní formou neodkladného opatrenia. Poukazovala na udalosť zo dňa 30.06.2018, kedy brat maloletého Z. Y., zobral maloletého na stretnutie príslušníkov náboženského spolku, ktorý navštevuje aj otec. Matka uviedla, že zo strany otca opakovane prostredníctvom svojho syna Z. dochádza k takémuto jednaniu napriek tomu, že má tento vedomosť o tom, že by tak v danom čase konať nemal. Vyjadrila názor, že je ohrozené psychické zdravie maloletého a najmä jeho zdravý psychický vývoj, ak bude rozšírený styk otca s maloletým, nakoľko bude mať otec viac času osobne, alebo prostredníctvom syna Z. vodiť maloletého na náboženské obrady a do náboženského spoločenstva. Otec maloletého je prehnane viazaný k viere na úrovni náboženského fanatizmu, svojimi vyhranenými názormi výrazne ovplyvňuje aj maloletého. Matka uviedla, že maloletý od septembra 2018 nastupuje na K. I. M. v F. nad R., kde bude denne dochádzať medzimestskou autobusovou dopravou. Vzhľadom na vzdialenosť medzi školou a bydliskom matky s poukazom na prepravu je pravdepodobné, že by sa maloletý nestíhal prepraviť zo školy do bydliska matky - Prievidze, zbaliť sa na predĺžený víkend v čase do 15.00 hodiny tak, ako je uvedené v napadnutom výroku súdu prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že by sa mal maloletý v zmysle napadnutého výroku súdu prvej inštancie vrátiť od otca v nedeľu až o 18.00 hodine, nie je vhodné ani žiaduce začínať domácou prípravou na vyučovanie v neskorých poobedných hodinách, kedy je koncentrácia dieťaťa už znížená a dieťa je unavené. Pre maloletého je to nový typ školy, bude potrebná najmä zo začiatku dôsledná príprava na vyučovanie a robenie domácich úloh v nedeľu s pomocou a dohľadom matky. Matka navrhovala napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie zrušiť, alternatívne, aby tento zmenil tak, že otec bude oprávnený sa stýkať s maloletým každý párny týždeň v čase od soboty 08.00 hodiny do nedele 15.00 hodiny až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť zdržať sa vo vzťahu k maloletému akýchkoľvek prejavov otcovho náboženského a filozofického presvedčenia do skončenia konania, vrátane návštev akýchkoľvek náboženských spoločenstiev a obradov, podal otec odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v tejto časti je uznesenie nevykonateľné. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadril názor, že uložená povinnosť nie je v súlade s Ústavou SR, ktorá zabezpečuje náboženskú slobodu. Uviedol, že štúdium biblie a histórie je jeho koníček a zároveň, že v jeho okruhu je veľa známych, ktorí majú podobné záujmy. V prípade stretnutia s nimi je bežné, že rozhovor skĺzne aj na tému histórie, biblie, a aj náboženstva. Aj keď otec rozhovor maloletého na túto tému nepripustí, len ťažko bude schopný preukázať obsah rozhovoru. V konaní nebolo dokázané, že by stretávanie na besiedkach zboru bolo extrémistické, zdraviu alebo spoločensky škodlivé, tiež nebolo nijako dokázané, že by náboženské postoje otca boli extrémistické. S poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde a nijako ich nepreukázala. V konaní nebolo preukázané, že v dôsledku styku otca s maloletým, hrozí maloletému fyzická, psychická alebo iná ujma. Nebola preukázaná žiadna manipulácia zo strany otca, ani negatívny vplyv otca na maloletého. Rovnako tvrdenia uvedené v odvolaní, že otec zneužíva staršieho syna k porušovaniu nariadenia súdu, sa nezakladá na pravde. Poukázal na to, že maloletý viackrát žiadal matku, že chce stráviť aspoň časť prázdnin s otcom, matka to však nedovolila a nesúhlasí so žiadnym kompromisom. Nerešpektuje záujem maloletého o kontakt s otcom a citové väzby maloletého na otca.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozšírený styk maloletého s otcom, tak ako je dočasne upravený je v súlade so záujmom maloletého, nakoľko sa maloletý vyjadril, že má záujem stretávať sa s otcom častejšie. V súvislosti s otcom napadnutým výrokom II. uviedol, že je potrebné aby sa rodičia v záujme maloletého dohodli na tom, v akej viere a náboženskom vyznaní budú syna vychovávať tak, aby maloletý nebol vystavovaný zmätočným situáciám a tým nebol ohrozený jeho priaznivý vývin. V prípade ak sa rodičia nevedia dohodnúť na podstatných veciach súvisiacich s výchovou dieťaťa, v predmetnej veci by mal rozhodovať súd. Avšak do rozhodnutia súdu by sa mali rodičia zdržať vo vzťahu k maloletému akýchkoľvek prejavov náboženského a filozofického presvedčenia. 6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie aspoň čiastočne počas prebiehajúceho konania chráni maloletého pred podľa nej nežiaducimi a najmä škodlivými prejavmi otcovho až fanatického náboženského presvedčenia zameraného proti jej osobe. Prejavila dôvodnú obavu, že maloletý by bez existencie nariadenia neodkladného opatrenia vo výroku II. bol ďalej vystavený fanatickému pôsobeniu otcových náboženských prejavov, ktoré by zanechali na maloletom trvalé poškodenie jeho psychiky. Poukázala na to, že práve otcove extrémistické prejavy a názory náboženského charakteru boli tými, ktoré sú hlavným dôvodom a príčinou podania samotného návrhu v merite veci. Za najpodstatnejšiu považovala skutočnosť, že od doby nariadeného neodkladného opatrenia ohľadom napadnutého výroku otcom, po prvý krát (marec 2018) je maloletý podstatne kľudnejší, spokojnejší, vyrovnanejší, zlepšujú, resp. upravujú sa aj výchovné problémy v škole a doma. Matka žiadala, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol ako nedôvodné.

7. Matka v písomnom vyjadrení k podaniu kolízneho opatrovníka uviedla, že sa s jeho tvrdením nestotožňuje a mala za to, že neodkladné opatrenie v tomto smere sa nejaví ako nevyhnutné pre úpravu pomerov počas prebiehajúceho konania, ale najmä by bolo pre maloletého škodlivé. Otec má zabezpečený styk s maloletým vždy minimálne v rozsahu posledného právoplatného rozhodnutia o úprave stretávania, ktoré je výsledkom dokazovania v danom konaní. V danom smere sa neodkladné opatrenie v napadnutej časti javí ako predčasné bez vykonaného znaleckého dokazovania.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolania boli podané v lehote (§ 362 a majú predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 , prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario dospel k záveru, že toto je potrebné v oboch napadnutých častiach, tak vo výroku I., ako aj vo výroku II. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zvyšných častiach nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli.

9. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností z hľadiska odvolacích námietok odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne, v miere potrebnej pre rozhodnutie o navrhovaných neodkladných opatreniach zaoberal tvrdeniami a doposiaľ produkovanými dôkazmi, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, vychádzajúc z ktorého návrhom matky, ako aj otca v dotknutom rozsahu za aplikácie správnych zákonných ustanovení vyhovel. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v dotknutých častiach (výroky I. a II.) a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

10. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné:

11. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu, je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až § 369 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ktoré však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V otázkach tam neupravených, sa v zmysle § 2 ods. 1 použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

12. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1, 2 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 361 súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. V zmysle § 329 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá článok 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv (jeho zmene ak súd zistí naplnenie zákonných predpokladov), rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine). Ust. § 25 Zákona o rodine upravuje výkon jednej zložky rodičovských práv a to právo rodiča na čo možno najplnohodnotnejší kontakt s dieťaťom.

18. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).

19. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa Článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

21. Ako vyplýva z ustanovení § 325 a § 360 až § 369 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a v konaniach, ktoré sú upravené v aj vtedy, ak je ohrozené zabezpečenie výchovy a starostlivosti o mal. dieťaťa, a v konečnom dôsledku tiež, ak to vyžaduje verejný záujem. Jednotlivé osobité neodkladné opatrenia upravené v tretej časti nepredstavujú taxatívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime uvedeného zákona, samostatná úprava v týchto osobitných prípadoch len zdôrazňuje ich procesné osobitosti. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch účastníkov, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným spôsobom. Vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie (§ 329 , čo je dané samozrejme charakterom tohto inštitútu spočívajúceho v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. V návrhu teda musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť požadovaného postupu z hľadiska toho, čomu sa má poskytnúť ochrana. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona tiež vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva, ktorému je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, teda existencia stavu, ktorý neznesie odklad. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.

22. V posudzovanej veci otec žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol upravený jeho styk s mal. dieťaťom (teda domáhal sa úpravy výkonu jednej zo zložiek rodičovských práv - § 25 Zák. o rodine) tvrdiac, že matka dieťaťa mu neumožňuje dostatočný a plnohodnotný kontakt s dieťaťom, ktoré samotné vyjadrilo želanie tráviť sa otcom čo najviac času. Matka na druhej strane žiadala prostredníctvom požadovaného neodkladného opatrenia dočasne uložiť otcovi obmedzenia týkajúce sa prejavov jeho náboženského a filozofického presvedčenia a účasti dieťaťa na obradoch takéhoto charakteru tvrdiac, že dieťa negatívne ovplyvňujú a narušujú výchovné prostredie dieťaťa u matky. Dôvody, ktoré obaja uviedli na odôvodnenie svojich návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, možno subsumovať pod dôvod uvedený v ust. § 325 ods. 1 , spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Súd prvej inštancie návrhu otca vyhovel s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ako aj na vyjadrenie samotného maloletého, rešpektujúc tak právo otca, ako aj dieťaťa na ich vzájomný čo možno najplnohodnotnejší kontakt. Návrhu matky vyhovel z dôvodu, že náboženské vedenie otcom maloletého spôsobuje jeho odcudzenie, resp. narušovanie jeho vzťahu voči matke.

23. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností sa odvolací súd plne identifikuje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že bolo osvedčené naplnenie zákonných predpokladov požadované vydanie oboch neodkladných opatrení opodstatňujúcich, menovite tak osvedčenie existencie právneho vzťahu účastníkov a z neho plynúcich práv tak rodičov, ako aj mal. dieťaťa, ohrozenie ktorých si vyžadovalo neodkladný zásah prostredníctvom využitia daného procesného inštitútu.

24. Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom, ktorému nebolo do osobnej starostlivosti zverené (v tomto prípade s otcom), je opodstatnený záver o existencii okolností vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neexistuje šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie prihliadal na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý, ktoré jednoznačne prejavilo vôľu s otcom tráviť čo možno najviac času, a keďže vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú jednoznačne poznačené konfliktami, nie je žiaduce, aby sa tieto premietali aj do vzťahu otca a dieťaťa, v zmysle nemožnosti rodičov sa v tejto otázke zjednotiť. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia sú pre deti dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra a osobnej vôle a až druhotne z hľadiska práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na jeho postavenie zákonom chránenej osoby v hierarchii nepochybne nižšie. Aj keď rodičia majú právo realizovať svoje rodičovské práva za účelom zachovania vzájomných citových väzieb je nepochybné, že úprava styku je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, prostredníctvom ktorého bude mať maloletý zabezpečený kontakt s oboma rodičmi. A s prihliadnutím na tieto princípy by na túto otázku mali nahliadať obaja rodičia, teda pred svojimi záujmami a predstavami, pri vzájomne neusporiadaných vzájomných vzťahoch, by mali vyvinúť maximálne úsilie na to, aby tieto neželané javy na dieťa nedopadali a nezneisťovali ho v jeho pocite bezpečia a istoty, ktoré by mu mali rodičia vytvárať. Pri úprave styku súd musí brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, režim dňa, vzťah k rodičovi, podmienky rodiča na realizáciu styku, schopnosť postarať sa o dieťa, vzdialenosť, pracovnú dobu rodiča a podobne. Z doposiaľ osvedčených skutočností nevyplýva nič, čo by opodstatňovalo záver, že súdom upravený styk týmto kritériám nezodpovedá. Pokiaľ matka namieta, že určené hodiny by mohli byť problematické z hľadiska toho, že dieťa bude denne dochádzať na strednú školu, nebude musieť stíhať sa na odchod k otcovi pripraviť, či nebude mať čas na prípravu do školy, tak odvolací súd nemá dôvod mať pochybnosť o racionálnom prístupe otca k vymedzenému styku v tom zmysle, že s dieťaťom, ktoré je už dostatočne vekovo aj rozumovo zdatné sa v konkrétnostiach s prihliadnutím na školský režim v tejto otázke dohodne, ak by nastala situácia vyžadujúca si časový posun, ktorú nie je možné v konkrétnostiach v čase rozhodovania predvídať. Až v prípade, ak by tomu tak nebolo a rodičia by vzájomné konflikty povýšili nad záujem sa v konkrétnostiach daných situácií na tomto v záujme dieťaťa s ohľadom na jeho režim dohodnúť, prichádza do úvahy zásah súdu prostredníctvom vyžiadanej si zmeny. V súčasnosti však nemožno anticipovať pri rozhodovaní skutočnosti, ktoré zatiaľ nenastali a nastať ani nemusia. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že vo všetkých prípadoch rozhodovania vo veciach starostlivosti o maloleté deti je potrebné rešpektovať mal. dieťa a jeho názory, pokiaľ nie sú v rozpore so skutočnosťami, ktoré by prípadne indikovali v prospech odlišného rozhodnutia (ktoré tu však zistené neboli) a tieto náležite zvážiť. Maloletý svoj názor tráviť svoj čas s otcom (tiež v tomto rozsahu) opakovane pred súdom vyslovil, pričom neboli zistené skutočnosti, brániace mu umožniť realizáciu týchto jeho práv. Právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, vznikajúce v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi, s ktorým právom dieťaťa rozhodnutie súdu prvej inštancie za daných okolností nepochybne korešponduje. Odvolacie námietky matky tak nebolo možné vyhodnotiť inak, ako nespôsobilé k odlišnému, ňou požadovanému rozhodnutiu v dotknutej časti.

25. Rovnako ako nedôvodné odvolací súd posúdil námietky produkované otcom. Nielen otec, ale obidvaja rodičia (čo odvolací súd zdôrazňuje aj vo vzťahu k matke v súvislosti s jej konaním spočívajúcim v tom, že názory dieťaťa vystavila napriek jeho výslovnému nesúhlasu konfrontácii s jej terajším manželom, ktorého ako sa javí dieťa nevníma pozitívne, čo je nielen nepochopiteľné, ale zásadne z hľadiska vytvárania bezpečia a istoty pre dieťa neakceptovateľné) si však musia uvedomiť, že ich prvoradou úlohou je prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok, nevyhnutných pre zdravý, psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa a neuprednostňovať pred ním svoje vlastné životné predstavy, či vízie. Pokiaľ sa javí, že názory a to v akomkoľvek smere (tiež náboženské), ktoré nepochybne majú právo si rodičia slobodne voliť, sa dostanú do kolízie so záujmom dieťaťa, ako sa to javí tiež v posudzovanej veci, je vecou súdu zasiahnuť. Je potrebné si uvedomiť, že súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však zisťuje relevantné skutočnosti len zjednodušeným procesným spôsobom, vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie (§ 329 . Otázka toho, v akej viere a náboženskom vyznaní budú rodičia maloletého s prihliadnutím na jeho záujem vychovávať, pokiaľ v tomto smere medzi rodičmi nedôjde k zhode, bude musieť súd prvej inštancie skúmať v konaní vo veci samej, čomu nepochybne bude musieť predchádzať plnohodnotné dokazovanie za účelom zistenia, či a do akej miery sú spôsobilými v tomto smere názory otca na dieťa prípadne negatívne vplývať, do ktorej doby je potrebné dieťaťu poskytnúť ochranu, teda uložené obmedzenie je len dočasného charakteru. Odvolací súd nepochybuje o tom, že otec plne chápe a je uzrozumený s tým, aké obmedzenia mu boli neodkladným opatrením uložené a pokiaľ ako prvoradý má záujem na zdraví a šťastí svojho dieťaťa, nebude ho vystavovať konfrontácii v prípadnom vykonávacom konaní v otázke, či tieto obmedzenia rešpektuje a na strane druhej matka, si prostredníctvom tohto rozhodnutia nebude vytvárať nástroj na dosiahnutie obmedzenia styku s otcom, pretože takéto z hľadiska dieťaťa nesporne toto poškodzujúce postupy, by legitímne museli indikovať k prehodnoteniu vhodnosti výchovného prostredia dieťaťa. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že prioritne je potrebná adekvátna komunikácia medzi rodičmi a ich spolupráca týkajúca sa zabezpečenia maloletého dieťaťa, pretože nedodržiavaním nastavených pravidiel, rodičia poškodzujú predovšetkým maloleté dieťa a môžu vyvolať následky, ktoré už nebude možné zvrátiť, či už v podobe narušenia vzájomných vzťahov medzi dieťaťom a tým, ktorým rodičom, alebo narušenia podmienok pre ďalší zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa.

26. Pokiaľ teda súd prvej inštancie, za existencie vyššie uvedených okolností, vyhovel tak návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa tento domáhal úpravy styku s dieťaťom konštatujúc splnenie zákonných predpokladov jeho nariadenie odôvodňujúcich, a z identických dôvodov vyhovel návrhu matky na uloženie obmedzení otcovi týkajúcich sa prezentovania jeho názorov a podieľaní sa dieťaťa na jeho určitých vymedzených aktivitách, odvolací súd sa plne s jeho rozhodnutím v týchto jeho častiach (výroky I. a II.) identifikuje, považuje ho za vecne správne, z ktorých dôvodov ho podľa ust. § 387 ods. 1 v týchto častiach potvrdil. Matka ani otec v odvolaní neprodukovali žiadne odvolacie námietky, ktorá by boli spôsobilé k inému, v prospech nich spôsobilému rozhodnutiu.

27. Keďže v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie tiež vo veci samej končí, v súlade s ust. § 262 ods. 1 súd o nároku na náhradu trov konania v tejto časti nerozhodoval. S otázkou trov konania a ich prípadnej náhrady, sa súd prvej inštancie vysporiada následne až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.