Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-369-2017.pdf
PDF · 94.9 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/369/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Alexendra Mojša v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, 851 02, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. Z., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, F. F., v konaní zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ako, v konaní zastúpeného: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 840,77 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C 216/2014-183 zo dňa 24. 04. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/216/2014-183 zo dňa 24. 04. 2017 v časti, ktorou žalobu o zaplatenie sumy 657.87 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 657,87 € od 06. 09. 2011 do zaplatenia zamietol ako aj v závislých výrokoch o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, ktoré je povinný žalobca žalovanému a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 182,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 182,90 Eur od 06. 09. 2011 do zaplatenia (prvý výrok). V časti o zaplatenie sumy 657,87 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 657,87 Eur od 06. 09. 2011 do zaplatenia žalobu zamietol (druhý výrok). Žalovanému a Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO : 42 176 778 priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 56%.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) sa domáhal od žalovaného titulom zmluvy o pôžičke z 21. 10. 2010 zaplatenia sumy 840,77 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 06. 09. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o poskytnutí pôžičky ku dňu 25. 08. 2011 a v lehote 5 dní od doručenia výpovede žiadal o uhradenie celkového dlhu.
3. Medzi stranami je nesporné, že žalovanému bola poskytnutá suma pôžičky 1153,73 Eur, žalovaný uhradil sumu 560,93 Eur. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru, bol žalovaný povinný zaplatiť len dlžnú istinu, t.j sumu 592,80 Eur. Vypovedaním zmluvy došlo k zosplatneniu dlhu ku dňu 25. 08. 2011. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, s výnimkou splátok splatných do tohto dátumu, u ktorých okresný súd skúmal premlčanie osobitne v trojročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa ich zročnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka). Plynutie premlčacej lehoty skúmal ku dňu podania žaloby na súd t.j. 15. 08. 2014. Ku dňu podania žaloby na súd 15. 08. 2011 do 20. 07. 2011, (keďže v zmysle článku 6 Všeobecných obchodných podmienok bola určená splatnosť splátok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy) bola splatná suma spolu 970,83 Eur. Po odpočítaní do apríla 2011 uhradenej sumy (560,93 Eur) predstavuje do vyššie uvedeného dátumu splatná suma 409,90 Eur. Keďže žalovaný namietol jej premlčanie, nárok žalobcu na jej zaplatenie nie je dôvodný. Po odrátaní tejto sumy od neuhradenej istiny 592,80 Eur (1 153,73 Eur - 560,93 Eur), má potom žalobca nárok na zaplatenie dlžnej sumy 182,90 Eur. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného do 31. 01. 2013 priznal okresný súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od žalobcom uplatneného dátumu 06. 09. 2011 do zaplatenia.
4. Vo zvyšnom rozsahu, v časti o zaplatenie sumy 657,87 Eur (rozdiel medzi žalovanou sumou 840,77 Eur a priznanou sumou 182,90 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 657,87 Eur od 06. 09. 2011 do zaplatenia, okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má vzhľadom na svoj čiastočný úspech v konaní (78%), nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (jeho úspech 22%) v rozsahu svojho čistého úspechu 56% (§ 255 ods. 2 CSP). Zároveň okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 2 CSP aj o nároku Združenia na náhradu trov konania, z dôvodu, že do 30. 06. 2016 (účinnosť § 93 ods. 2 OSP) vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného a malo tak v konaní rovnaké práva ako účastník, vrátane práva na náhradu trov konania t.j. v rozsahu čistého úspechu žalovaného 56%.
6. Proti rozsudku v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie žalobca v časti, ktorou súd návrh zamietol, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie je nepreskúmateľné a zmätočné, z odôvodnenia rozhodnutia nevie určiť na základe akých skutočností súd k priznanej dlžnej sume dospel. Súd v rozsudku nesprávne uvádza, že ku dňu zosplatnenia bola dlžná suma 970,83 €, táto bola len vo výške 727, 71 € (bez poplatkov a zmluvných pokút). Ku dňu zosplatnenia mal žalovaný uhradiť 9 splátok v plnej výške a sumu 317, 81 €, čo je zvyšná dlžná suma istiny bez riadnych úrokov, pričom uhradil len sumu 560,93 €. Ku dňu zosplatnenia mal uhradiť 1 288,64 €. Pokiaľ súd vychádzal zo sumy 970,83 € nejde o sumu dlžnú ku dňu zosplatnenia, ale ide o sumu, ktorá pozostáva z vykonaných úhrad žalovaného (560,93 €) a je v nej zahrnutá aj suma 409,90 €, ktorá nie je úhradou žalovaného, ale ide o účtovný odpis právneho predchodcu žalobcu, čo vyplýva z platobnej histórie. Rovnako je zmätočný aj postup súdu, keď od sumy, ktorá mala byť podľa jeho názoru zosplatnenou sumou, odpočítal vykonané úhrady, ktoré však boli na zosplatnenú sumu už započítané. Ku dňu podania žaloby neboli premlčané splátky splatné od 20. 08. 2011 do 20. 11. 2011 t. j. 4 splátky spolu v sume 431,48 €. Keďže žalovaný bol povinný uhradiť celkovo sumu 1 294,44 € a uhradil len sumu 560,93 €, suma nepremlčaných splátok nebola uhradená.
7. Odvolateľ sa nestotožnil s rozhodnutím o trovách konania, keď súd v rozpore s ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. priznal združeniu nárok na náhradu trov konania. Súd rozhodoval za účinnosti CSP, preto bol povinný rozhodovať podľa CSP, hoci konanie začalo pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie CSP nedovoľuje súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ust. § 251, § 264 CSP. Združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu (§ 60 CSP), a preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento súd môže priznať len strane sporu (t. j. žalovanému a žalobcovi).
8. Žalovaný a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS („ ďalej len združenie“) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť´. Súd prvej inštancie správne zamietol nárok z dôvodu premlčania, správne zistil, že išlo o bezúročný úver, do 15. 08. 2011
sa stalo splatných 9 splátok, t. j. od 20. 11. 2010 do 20. 07. 2011 v celkovej výške 970,83 € (9 x 107,87 €). Žalovaný uhradil z tejto sumy do 15. 08. 2011 sumu 560,93 € na zvyšok sumy t. j. na sumu 409,90 € by žalobcovi síce nárok vznikol, ale z dôvodu vznesenej námietky premlčania nebol žalobcovi priznaný. Po zohľadnení námietky premlčania potom správne okresný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 182,90 €. Súd mohol priznať žalobcovi len nárok, ktorý zodpovedá jeho platnému nároku a súčasne nie je premlčaný a tieto atribúty spĺňa len suma 182,90 €.
9. Pokiaľ ide o trovy konania Združenie vo vyjadrení k odvolaniu poukázalo na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 181/2015 zo dňa 22. 11. 2016 (bod 25), ktoré dáva odpoveď, ako postupovať so združením v súdnych konaniach za zmenenej procesnej právnej úpravy, kedy „dovolací súd poznamenal, že na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy - nadobudnutie účinnosti Civilného sporového poriadku od 01. 07. 2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 1 veta prvá CSP zachované, iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu s účinnosťou CSP bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúci z princípu právnej istoty, ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Okrem toho by takýmto výkladom nebol rešpektovaný ústavný princíp rovnosti, pretože trvanie nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka by nebolo závislé na naplnení jeho zmyslu, (ktorým je dosiahnutie víťazstva v spore tej strany, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje, a ktorý trvá až do právoplatného rozhodnutia vo veci), V prospech uvedeného svedčí aj skutočnosť, že ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995). Nesúhlasí s tým, že mu neprináleží náhrada trov konania. Takýto záver by bol nespravodlivý, ale aj popierajúci celkové doterajšie (legitímne) vystupovanie združenia v konaní, ktoré do konania vstúpilo v súlade s vtedy platnou právnou úpravou, realizovalo jednotlivé úkony právnej služby, v súvislosti s ktorými združeniu nepochybne vznikli trovy konania a v súvislosti s ktorými v čase ich realizácie, združenie legitímne očakávalo, že mu patrí náhrada trov s nimi spojenými. Vzhľadom na uvedené navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
10. Žiadne iné vyjadrenia podané neboli.
11. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
15. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke. Je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským tak, ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie a túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. Súd prvej inštancie tiež správne posudzoval zmluvu uzatvorenú dňa 07. 10. 2010 podľa zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy a na základe uvedeného dospel k záveru, že predmetnú zmluvu treba považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje obligatórne náležitosti. Bolo nesporné, že k vypovedaniu zmluvy došlo dňa 25. 08. 2011 a od tohto dátumu začala plynúť všeobecná 3 ročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Obč. zák. na úhradu dlhu, s výnimkou splátok splatných do tohto dátumu (keď pre tieto začala premlčacia doba plynúť v súlade s § 101 OZ odo dňa ich splatnosti). Súd prvej inštancie správne skúmal
ich premlčanie v trojročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Uvedený záver žalobca nenamietal. Namietal len, že rozhodnutie je zmätočné vo výpočte nepremlčanej sumy t. j. výšku jeho nároku.
16. Odvolací súd udáva, že z rozhodnutie súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd zistil, že žalovanému bola schválená suma pôžičky vo výške 1153,73 Eur. V zmluve bola výška mesačnej splátky dohodnutá v sume 107,87 Eur (nebola dohodnutá výška splátky rozčlenená na istinu, úroky, poplatky), jednotlivá splátka sa teda stala splatná vo výške 107,87 Eur. Do 15. 08. 2011 sa stalo splatných 9 splátok, t. j. od 20. 11. 2010 do 20. 07. 2011 v celkovej výške 970,83 € (9 x 107,87 €). Žalovaný uhradil z tejto sumy do 15. 08. 2011 sumu 560,93 € na zvyšok sumy t. j. na sumu 409,90 € by žalobcovi síce nárok vznikol, ale z dôvodu vznesenej námietky premlčania nemohol byť žalobcovi priznaný. Žalovanému z dôvodu, že pôžičku treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov by vznikla povinnosť vrátiť požičanú sumu 1153,73 Eur, z tejto sumy však z dôvodu premlčania a úhrady, žalobcovi súd mohol priznať len rozdiel, a to 182,90 Eur (1153,73 Eur - 970,83 Eur). Po zohľadnení námietky premlčania správne okresný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 182,90 €. Súd mohol priznať žalobcovi len nárok, ktorý zodpovedá jeho oprávnenému nároku a súčasne nie je premlčaný a tieto atribúty spĺňa len suma 182,90 €. Okresný súd z priznanej sumy v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona priznal aj úrok z omeškania.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne rozhodol, keď odvolaním napadnutým výrokom vo zvyšku uplatnený nárok zamietol (840,77 Eur - 182,90 Eur, tj. sumu 657.87 Eur s prísl.).
18. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má vzhľadom na svoj čiastočný úspech v konaní, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu jeho čistého úspechu, t .j. 56% (§ 255 ods. 2 CSP).
19. Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, z dôvodu, že do 30. 06. 2016 vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného a teda malo rovnaké práva ako účastník vrátane práva na náhradu trov konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že mu vznikli trovy prvoinštančného konania len do 30.06.2016, žiadne úkony od 30.06.2016 v konaní pred súdom prvej inštancie neurobil.
20. Aj keď vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie t.j. po 30.06.2016 už nebol stranou sporu. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých úkonov, ktoré boli urobené do 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). Ustanovenia novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy nemožno uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami, opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. Ak teda Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako účastníkovi konania do 30.06.2016 vznikli trovy konania do 30.06.2016, správne mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania priznal, bolo by v rozpore s jeho legitímnymi očakávaniami, ak by ich súd nepriznal.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, a preto žalovanému proti žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Predmetom odvolacieho konania bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšieho účastníka do 30.06.2016). Aj keď nová úprava v CSP, daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje, a tento už nie je stranou sporu, predmetom odvolacieho konania bol nárok týkajúci sa Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, preto je v súlade s princípom spravodlivosti rozhodovať o jeho nároku, ktorý žalobca rozporoval, za jeho účasti, t.j. za účasti subjektu o nároku ktorého sa rozhoduje a dať mu tiež možnosť vyjadriť sa. Odvolací súd poukazuje opäť na prechodné ust. § 470 ods. 1,2 CSP (ako v bode 20).
Odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajší účastník na strane žalovanej do 30. 06. 2016), aj keď nová úprava v CSP daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje, keď v súlade s Čl. 3, 4 CSP toto je v súlade s princípom spravodlivosti, rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov. O trovách Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd aplikujúc § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, a preto Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).