Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3Cob-53-2018.pdf
PDF · 78.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/53/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Attila Ondrej AUTOCENTRUM, Gemerská 563, Brzotín, IČO: 32 997 876, zast. JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., Garbiarska 5, Košice, IČO: 47 240 369, o zaplatenie 1.869,41 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4Cb/16/2016-113 z 15.2.2018 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti (výroky II. a III.) a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 624,55 eur istinu a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním 1,40 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 34% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia 1.869,41 eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur, titulom nezaplatenia úhrady v zmysle zákona za obdobie vyplývajúce z Prehľadu predpisov z databázy žalobcu. Dňa 13.4.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy (§ 10 ods. 2 zákona) a keďže žalovaný úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní nezaplatil je povinný zaplatiť aj pokutu v zmysle § 10 ods. 4 zákona. Výška dlhu žalovaného je preukázaná ako „Nedoplatok" v Prehľade predpisov a platieb, kde „Obdobie" predstavuje rok a mesiac v štruktúre RRRRMM. „Predpis" je mesačná výška úhrady podľa § 6 ods. 5 zákona alebo nákladov na vymáhanie úhrady v zmysle § 10 zákona „Zostatok k úhrade" je neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu z „Predpisu".
3. Dňa 21.11.2016 súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska splatné v období od 1.4.2008 do 30.4.2016, pričom má za to, že žalobcom uplatnený nárok minimálne za obdobie od 1.4.2008 do 30.10.2013 je premlčaný, nakoľko bol uplatnený žalobou podanou až dňa 11.11.2016, t.j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 7 ods. 1, 2 zák.č. 340/2012 Z.z.
4. Žalobca k námietke premlčania vznesenej žalovaným v podanom odpore uviedol, že vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka a poukázal na rozsudky Okresného
súdu Nové Zámky sp.zn. 15Cb/254/2015 a sp.zn. 15Cb/248/2015, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 5C/163/2015 a rozsudok Okresného súdu Senica sp.zn. 6Cb/40/2015.
5. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 6 ods. 3 písm.b/, § 7 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák.č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (účinného od 1.4.2008); § 1, 2, 3, 4 ods. 1, 2, § 6 ods. 5, § 7 ods. 1, 2, § 10 ods. 2, 3, 4, 5 zák.č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (účinného od 1.1.2014); § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a § 151 ods. 1, 2 a § 220 ods. 2 CSP posúdil premlčanie nároku žalobcu podľa Občianskeho zákonníka (teda v zmysle argumentácie žalovaného, s ktorou sa súd prvej inštancie stotožnil) a dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému za obdobie od apríla 2008 do októbra 2013 je premlčaný, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok za obdobie od novembra 2013 do apríla, pretože podľa Prehľadu predpisov a platieb žalobca zaplatil nárok len do apríla 2016, keď žaloba bola podaná 11.11.2016, t.j. spolu za 30 mesiacov pri platbe 18,58 eur za mesiac, teda celkom 557,40 eur + 1,15 eur poštovné + 66,00 eur pokutu. Zároveň priznal žalobcovi ešte poštovné v súvislosti s vymáhaním 1,40 eur a v tejto časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 2 CSP a keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelil tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 34% (t.j. 67% úspech žalovaného - 33% úspech žalobcu).
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie - výroku II. a III. t.j. ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 34% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že prizná žalobcovi žalovaný nárok po zohľadnení 4-ročnej premlčacej doby a zaviaže žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania. Žalobca je presvedčený, že vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Je nespochybniteľné, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodovaciu prax súdov, napr. rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 15Cb/254/2015, sp.zn. 15Cb/248/2015, Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 5C/163/2015, Okresného súdu Senica sp.zn. 6Cb/40/2015 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/168/2016.
9. Zdôraznil, že ak by súd prvej inštancie otázku premlčania posúdil správne, musel by dospieť k záveru, že žiadna časť nároku nie je premlčaná, resp. že je potrebné vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka.
10. Žalobca je presvedčený, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil použitie trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia (odsek 30) iba stroho konštatuje, že posúdil premlčanie podľa Občianskeho zákonníka a že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia. Podľa žalobcu však stotožnenie sa s názormi strany sporu ako dôvod pre absenciu odôvodnenia rozhodnutia nemá oporu v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku. Aj v prípade predpokladanom § 387 ods. 2 CSP, keď sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, zákonodarca výslovne odporúča na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviesť (doplniť) ďalšie dôvody na jeho vydanie, čím dôjde k zvýšeniu jeho presvedčivosti (čo je jedným z hlavných cieľov odôvodňovania rozhodnutí).
11. Poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodnil súdne
rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, preto je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09). Inými slovami, právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu (III. ÚS 311/07). Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti taktiež uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04), dopĺňa však, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06).
12. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca presvedčený, že nesprávnym procesným postupom (nedostatočným odôvodnením rozsudku) znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva, keďže sa nemôže voči rozsudku efektívne brániť. Totiž v zmysle citovanej judikatúry Ústavného súdu SR nemôže byť pochýb o tom, že takýto procesný postup je porušením práva na spravodlivý proces. Ak sa s uvedenou argumentáciou odvolací súd z akýchkoľvek dôvodov nestotožní, má žalobca za to, že ide potom o inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
14. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené (výrok I.), nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15.2.2018, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrok III., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 34% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody sú dané.
16. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil premlčaním nároku a premlčanie posúdil podľa Občianskeho zákonníka „v zmysle argumentácie žalovaného, s ktorou sa súd stotožňuje“ a to bez ďalšieho odôvodnenia.
17. Tento právny názor súdu prvej inštancie nie je správny a je v rozpore s ustanovením § 261 Obchodného zákonníka ako aj s ustálenou súdnou praxou.
18. V danom prípade ide o vzťah medzi žalobcom ako verejnoprávnou inštitúciou, zriadenou zákonom a žalovaným podnikateľom (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka), a preto sa na tento vzťah majú použiť príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a teda aj otázku premlčania a jej dĺžky je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
19. Za danej situácie nebolo možné potvrdiť alebo zmeniť rozsudok v napadnutej časti, a preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP tento zrušil a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1), v ktorom rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).