Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoPr-9-2017.pdf
PDF · 101.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoPr/9/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu AUTOLOGISTIK SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Vlčie hrdlo 68, 821 07 Bratislava, F.: XX XXX 586, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému Z. H., nar. 08. 11. 1962, s trvalým pobytom J. Q. XXX, XXX XX G. nad F., právne zastúpenému JUDr. Alanom Zvarom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 4. 429,42 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2Cpr/4/2015-194 zo dňa 19. 05. 2017 v znení opravných uznesení č.k. 2Cpr/4/2015-201 zo dňa 13. 07. 2017 a č.k. 2Cpr/4/2015-216 zo dňa 14. 09. 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Cpr/4/2015 - 194 zo dňa 19. 05. 2017, v znení opravných uznesení č. k. 2Cpr/4/2015-201 zo dňa 13. 07. 2017 a 2Cpr/4/2015-216 zo dňa 14. 09. 2017 vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.429,42 Eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania (I. výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 19. 05. 2017 v znení opravných uznesení zo dňa 13. 07. 2017 a 14. 09. 2017 (ďalej len „rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.429, 42 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.429, 42 Eur od 09. 10. 2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (II. výrok). Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (III. výrok). 1. 2. V úvode z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 4.429,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej istiny za dobu omeškania od 01. 12. 2014 do zaplatenia, nahradiť mu súdny poplatok vo výške 265,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 406,56 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako bývalý zamestnanec spôsobil dňa 10. 01. 2014 škody na motorovom vozidle pri výkone povolania v zahraničí (Francúzsko) vo výške 4.020,85 Eur a vo výške 4.672,45 Eur. Uvedenú skutočnosť potvrdil žalovaný aj listom, ktorého predmetom bolo prehlásenie k poistnej udalosti zo dňa 10. 01. 2014. Poistná udalosť bola ohlásená poisťovni Union, na základe čoho poisťovňa pristúpila k likvidácií poistnej udalosti. Vychádzajúc z faktúry A. č. XXXXXXXXXX mu bol zaslaný list, ktorého predmetom bola likvidácia poistnej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia zo dňa 14. 07. 2014. Poisťovňa Union zo sumy 4.020,85 Eur vypočítala poníženie sumy v rámci poistného plnenia o sumu poukázanú na jeho účet vo výške 1.443,50 Eur, zostávajúca čiastková dlžná suma predstavuje 2.577,35 Eur. Poistná udalosť bola ohlásená poisťovni Union, na základe čoho poisťovňa pristúpila k likvidácií poistnej udalosti. Vychádzajúc z faktúry A. č. XXXXXXXXXX mu bol zaslaný list, ktorého predmetom bola likvidácia poistnej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia zo dňa 22. 04. 2014. Poisťovňa Union zo sumy 4.672,45 Eur vypočítala poníženie sumy v rámci poistného plnenia o sumu poukázanú na jeho účet vo výške 3.574,42 Eur, zostávajúca dlžná čiastka predstavuje 1.098,03 Eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celková suma škody spôsobenej žalovaným pri výkone povolania v zahraničí (Francúzsko) z faktúry A. č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu 8.693,31 Eur. Celková suma bola znížená o sumu 1.443,50 Eur a sumu 3.574,42 Eur, spolu vo výške 5.017,92 Eur, ktorá predstavuje plnenie poisťovne za likvidáciu poistnej udalosti. Zostávajúce dlžná suma škody pri výkone povolania v zahraničí predstavuje 3.675,38 Eur. Okrem toho žalovaný spôsobil aj ďalšie škody pri svojom neopatrnom počínaní v Slovinsku, o čom ako dôkaz predkladá výpis zo satelitu - GPS, na základe ktorého podpísal dňa 13. 02. 2014 prijímací list - výkaz škôd (statement of reserves) so spoločnosťou CATLOGICTIC d.o.o.. Za škodu spôsobenú v Slovinsku mu bola vystavená faktúra spoločnosťou EUROtek na sumu 754,03 Eur. Ďalej uviedol, že on, ako aj jeho právny zástupca vykonali viacero urgencií s cieľom riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou, avšak žalovaný dlžnú čiastku neuhradil. 1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že dňa 07. 10. 2015 vydal platobný rozkaz, ktorým rozhodol v súlade s podanou žalobou, proti ktorému podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odpor. 1. 4. Následne prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia strán sporu a na vykonané dokazovanie a konštatoval: „Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 07. 09. 2010 s dňom nástupu do práce dňa 07. 09. 2010, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V tej istý deň bola medzi stranami sporu uzavretá aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie a za majetok spoločnosti. Ohľadom škody bola žalobcovi bola vystavená faktúra (č.l.6 spisu) na sumu 8.693,31 Eur v súvislosti so škodou, ktorú spôsobil žalovaný ako jeho zamestnanec vo Francúzsku. Žalobca súdu predložil prehlásenie žalovaného (č.l. 8 spisu), že k poistnej udalosti došlo dňa 10. 01. 2016 na Parížskom okruhu po A3, kde sa nachádzal pred ním most, ktorý sa k okraju vozovky znižoval, čo si neuvedomil a pri predchádzaní zachytil hore naložené vozidlo. Túto skutočnosť potvrdil samotný žalovaný aj v podanom odpore proti platobnému rozkazu a následne v konaní tvrdil, že ku škode malo dôjsť v Španielsku, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal. Zároveň žalovaný spôsobil žalobcovi škodu v súvislosti s poškodením motorového vozidla v Slovinsku, ktorú skutočnosť aj samotný žalovaný potvrdil, škoda bola vyčíslená faktúrou (č.l. 13 spisu) na sumu 754,03 Eur. Na základe návrhu žalovaného súd vyzval Union poisťovňu, či má záujem v konaní vystupovať v tom čase ako vedľajší účastník, pričom Union poisťovňa a.s. Bratislava podaním doručeným tunajšiemu súdu 02. 05. 2016 oznámila, že nemá právny záujem zúčastniť sa konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Ďalej Union poisťovňa a.s. Bratislava v tejto správe uviedla, že žalobcovi poskytli v súvislosti so škodou vo Francúzsku plnenie v sume 3.574,42 Eur. V súvislosti so škodou v Slovinsku bol vystavený statement of reserver a to ako prijímacií list, výkaz škôd ako doklad o tom, že došlo k poškodeniu motorového vozidla. Túto skutočnosť nepoprel ani samotný žalovaný, len uvádzal, že boli problémy s výškou s tým, že žalobca ako jeho zamestnávateľ trval na tom, aby spustil pneumatiky, čo je zakázané, avšak toto svoje tvrdenie taktiež nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca viackrát vyzýval žalovaného, aby sa k nemu dostavil za účelom vyriešenia predmetných škodových udalostí, avšak žalovaný sa k nemu neustanovil. Žalobca súdu predložil aj mzdový list žalovaného za rok 2013 (č.l. 112-113 spisu).“ 1. 5. Po uvedení zákonných znení ustanovením § 182 ods. 1, 2 a 3 a § 186 ods. 1 a 2 Zákonníka práce prvoinštančný súd priamo v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia uviedol: „Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 Zákonníka práce, nakoľko žalovaný mal so žalobcom uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a išlo o škodu spôsobenú na prepravovanom tovare. Z čl. II bod 2 a), 3 predmetnej dohody (č.l. 107 spisu) vyplýva, že zverenými hodnotami sa rozumie tovar, ktorý prevezme zo spoločnosti AUTOLOGISTIK SLOVAKIA, spol.s.r.o. v dobe trvania zamestnaneckého pomeru, zamestnanec ďalej preberá hmotnú zodpovednosť za veci, ktoré budú určené na prepravu na miesto určenia podľa príslušných zmlúv, interných predpisov a pokynov zamestnávateľa a ktorých prevzatie zamestnanec potvrdí (napr. obsah nakládky, výbava vozidiel, sprievodné doklady a pod.). Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Výška škody bola žalobcom preukázaná s tým, že pokiaľ ide o školu vo Francúzsku táto bola spôsobená vo výške 8.693,31 Eur. Z tejto sumy bola žalobcovi zaplatená poisťovňou suma 5.017,92 Eur, teda zostáva doplatiť suma 3.675,39 Eur a výška škody spôsobená žalovaným v Slovinsku predstavuje 754,03 Eur. Žalovaný nenamietal výšku škody, len poukazoval na to, že za ňu zodpovedá len do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. S prihliadnutím na to, že v prípade žalovaného išlo o prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, nevzťahuje sa na ňu obmedzenie v zmysle citovaného ustanovenia § 186 ods.1, 2 Zákonníka práce. Preto potom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.429,42 Eur a zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy odo dňa podania návrhu t.j. od 08. 10. 2015 a to vzhľadom na ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Pokiaľ aj zo strany žalobcu boli žalovanému zasielané výzvy, žalobca nepreukázal, že by tieto boli doručené žalovanému (nepredložil návratku doručenky). Vo zvyšku pokiaľ ide o úrok z omeškania uplatnený od 01. 12. 2014, preto súd žalobu zamietol.“ 1. 6. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prvoinštančný súd aplikoval zásadu úspechu v spore vyplývajúcu z ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a keďže žalobca mal v spore neúspech len v časti uplatňovaného úroku z omeškania (uplatnil si úrok z omeškania od 01.12.2014 a súd mu ho priznal odo dňa podania žaloby), priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.429,42 Eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania (I. výrok) a závislý výrok o náhrade trov konania (III. výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že z obsahu spisu sa nedá zistiť, za akých okolností došlo k vzniku škody na prepravovanom náklade a v akom právnom vzťahu bol žalobca s poisťovňou Union. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 30. 11. 2016 vyplýva, že je sporné, kde došlo k dopravnej nehode, aká je možná maximálna výška prepravovaného tovaru, resp. vozidla v jednotlivých štátoch. Výsledný kauzálny priebeh však sporný nie je, pokiaľ ide o ustálenie príčin poškodenia prepravovaný motorových vozidiel a ak boli poškodené prepravované vozidlá v dôsledku toho, že by prekročil maximálnu povolenú výšku vozidla, on za to nemôže, ale prevádzkovateľ vozidla, resp. dopravca. Žalobca však argumentuje jeho nedbanlivosťou alebo zavinením, v súvislosti s nakládkou tovaru a prejazdom cez kritické miesta. 2. 3. Žalovaný ďalej v odôvodnení odvolania namietal, že prvoinštančný súd ho zaviazal k náhrade škody na základe osobitnej zodpovednosti zamestnanca podľa § 182 Zákonníka práce, pričom vychádzal z uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti, s tým, že išlo o škodu spôsobenú na prepravovanom tovare. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pri zodpovednosti zamestnanca za škodu Zákonník práce rozlišuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu a osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorými sú zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov. Všeobecná zodpovednosť za škodu sa vzťahuje na zamestnancov aj v prípade poškodenia zverených hodnôt. Uplatniť dohodou o hmotnej zodpovednosti možno len v prípade schodku. Len v prípade schodku alebo straty zverených veci prichádza do úvahy náhrada v plnej sume. V predmetnej veci však nevznikol schodok, ani strata, ale len poškodenie prepravovaných - zverených vecí. Preto nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu, že v danom prípade neprichádza do úvahy limitovanie nároku, pretože uplatňovaný nárok žalobcu považoval za nárok uplatnený z titulu hmotnej zodpovednosti. 2. 4. Okrem toho žalovaný v odvolaní namietal, že ak žalobca obdržal od poisťovne Union plnenie v nižšej výške než ako ju vyčíslil v žalobe, bolo povinnosťou prvoinštančného súdu skúmať, prečo došlo ku kráteniu plnenia a či náhodou nejde o dôvod spočívajúci v tom, že pôvodne uplatnená škoda zo strany prepravcu bola nadhodnotená a nepredstavuje skutočnú výšku škody. 2. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že nesúhlasí s rozhodnutím prvoinštančného súdu vo veci samej, nesúhlasil ani s jeho rozhodnutí o náhrade trov konania.
3. 1. Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v súvislosti s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní uviedol, že s poisťovňou Union je v zmluvnom vzťahu, ktorý je obvyklý v prípade prepravných spoločností. Tento vzťah bol jednoznačne ustálený v rámci prvoinštančného konania a počas neho nebol nijako spochybnený. 3. 2. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o ohľadom maximálne povolenej výšky prepravovaného tovaru a miesta vzniku škody na prepravovanom tovare žalobca uviedol, že žalovaný počas celého prvoinštančného konania aj v odvolaní uvádza klamlivé tvrdenia. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 03. 11. 2016, kde je uvedená presná lokalizácia podľa výpisu GPS zo systému spoločnosti ORBCOMM CZECH REPUBLIC, s.r.o. pre motorové vozidlo, ktoré v predmetnom čase viedol žalovaný, a takisto sú tam uvedené aj časové intervaly, kde sa v danom čase žalovaný s motorovým vozidlom ktoré viedol, nachádzal. Vyjadrením aj smernicou V. 96/XX/ES zo dňa 25. júla 1996 bolo preukázané, že pre všetky štáty, ktoré sú členmi Európskej únie je maximálna možná výška motorového vozidla stanovená na 4,00 m. Tieto tvrdenia neboli počas prvoinštančného konania žiadnymi právne relevantnými dôkazmi žalovaného spochybnené. Žalovaný sa opieral len o svoje subjektívne názory, ktoré neboli ničím podložené. Prvoinštančný súd správne a jednoznačne ustálil záver, že nie je sporný vznik škody a ani jej príčinná súvislosť. Žalovaný navyše sám uznal, že škodu spôsobil a tak isto ju aj sám lokalizoval. 3. 3. Ohľadom odvolacej námietky žalovaného týkajúcej sa právnej kvalifikácie uplatňovaného nároku žalobca poukázal na článok II ods. 2 a 3 predmetnej dohody o hmotnej zodpovednosti a konštatoval, že prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že sa jedná o osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. V danom prípade bola na zverených hodnotách (tovare), ktorými boli motorového vozidla spôsobená skutočná škoda, za ktorú zamestnanec - žalovaný zodpovedá jemu ako zamestnávateľovi do výšky spôsobenej skutočnej škody. Schodok teda v danom prípade predstavuje úbytok celkovej hodnoty, ktorú predstavoval tovar (prepravované motorové vozidlá) od času prevzatia do času odovzdania tovaru. 3. 4. V súvislosti s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa výšky poistného plnenia poisťovňou Union žalobca uviedol, že likvidácia poistnej udalosti nebola vykonaná v celej výške, a to z dôvodu, že žalovaný ako zamestnanec sa aj napriek viacerým výzvam nedostavil za účelom doriešenia poistnej udalosti. Tvrdenia žalovaného o nadhodnotení uplatňovanej škody sú účelové, zavádzajúce a ničím nepodložené, naopak on (žalobca) doloženými listinami i svojou argumentáciou preukázal, že výška vyčíslenej škody je reálna škoda spôsobená žalovaným.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.429,42 Eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania (I. výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (III. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Ako bolo uvedené vyššie, prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí vo veci samej vychádzal z právneho názoru, že v prejednávanom spore je potrebné aplikovať osobitnú zodpovednosť vyplývajúcu z ustanovenia § 182 Zákonníka práce, pričom poukázal na článok II, bod 2 a 3 Dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie a za majetok spoločnosti, ktorú strany sporu uzavreli dňa 07. 09. 2010. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom prvoinštančného súdu nestotožňuje.
7. 1. Z ustanovenia § 182 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva: „Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).“ 7. 2. Jedným zo základných zákonných podmienok vzniku tejto osobitnej zodpovednosti zamestnanca jej existencia schodku. Vo všeobecnosti sa za schodok v zmysle uvedeného ustanovenia považuje účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že tovar musí chýbať. Ak tovar nechýba, ale je poškodený alebo znehodnotený, nemožno založiť tento druh zodpovednosti, ale iba všeobecnú zodpovednosť zamestnanca, pri ktorej výška náhrady škody je v zásade limitovaná (§ 186 Zákonníka práce).
8. V prejednávanom spore nebolo ani len tvrdené a už vôbec nie dokázané, že by zo strany žalovaného ako zamestnanca žalobcu došlo ku schodku na zverených hodnotách, teda na prostriedkoch a pomôckach, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom (žalovaným), alebo na prepravovanom tovare. Naopak, bolo nesporné, že došlo „len“ k poškodeniu prepravovaného tovaru a teda, ako vyplýva z vyššie uvedeného, do úvahy prichádza všeobecná zodpovednosť žalovaného ako zamestnanca žalobcu a nie osobitná zodpovednosť podľa ustanovenia § 182 Zákonníka práce. Skutočnosť, že v predmetnej dohode o hmotnej zodpovednosti je v článku II. bod 2 písm. a) konštatované, že táto dohoda uzavretá v zmysle § 182 a nasl. Zákonníka práce sa v prípade žalovaného (ako zamestnanca) týka aj „tovaru, ktorý prevezme zo spoločnosti M. N., spol.s.r.o. v dobe trvania zamestnaneckého pomeru“, nie je v rozpore s uvedením názorov odvolacieho súdu. K aplikácii tejto časti dohody by však mohlo dôjsť len v prípade, ak by bol zistený schodok na prepravovanom tovare (nie poškodenie prepravovaného tovaru), čo však v prejednávanom spore nie je aktuálne.
9. Z uvedeného je zrejmé, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a v dôsledku toho sa nevysporiadal ani s ďalšími relevantnými právnymi aspektami (napr. s limitáciou náhrady škody vyplývajúcou z ustanovenia § 186 Zákonníka práce) a preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.429,42 Eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania (I. výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania (III. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).
11. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
12. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol (II. výrok), zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2, 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).