Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/122/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanému U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX, o zaplatenie 672,86 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8Csp/210/2017-117 zo dňa 26. februára 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 8Csp/210/2017-142 zo dňa 19. apríla 2018 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd z titulu premlčania uplatňovaného nároku žalobu v celom rozsahu zamietol. Vychádzal z toho, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd aj bez návrhu prihliada na premlčanie nároku predávajúceho/dodávateľa voči spotrebiteľovi. Okresný súd považoval za nepochybné, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, pričom právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 13.10.2014. Dňa 14.10.2014 teda začala plynúť trojročná premlčacia lehota a keďže žaloba bola podaná až 25.10.2017, jedná sa z hľadiska premlčania o oneskorene uplatnený nárok.

2. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalovanému nepriznal ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Prioritne namietal aplikáciu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., keďže súd (ako ktorýkoľvek štátny orgán) má postupovať len na základe zákona a v medziach zákona. Ústavný súd SR pritom dňa 7.2.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 a článkom 1 ods. 1 Ústavy SR; v čase vyhotovenia napadnutého rozsudku už bol predmetný záver ústavného súdu všeobecne známy.

4. V ďalších častiach odvolania žalobca pomerne podrobne (v nemalej miere však mimo okolnosti konkrétnej prejednávanej veci) poukazoval vo všeobecnosti na inštitút premlčania, povinnosť riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí, aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských sporoch, či limitovanosť princípu ochrany spotrebiteľa.

5. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

7. Dňa 7.2.2018 (t.j. ešte pre rozhodnutím okresného súdu napadnutým rozsudkom) bol Ústavným súdom SR pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vydaný nález, v zmysle výrokovej časti ktorého nie je ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V rámci testu proporcionality ústavný súd dospel k záveru, že prihliadanie na premlčanie ex offo narúša procesnú rovnosť medzi žalobcom/veriteľom a žalovaným/spotrebiteľom, posúva sudcu do neprirodzenej role vyhľadávača dôkazov a nežiaduco nahrádza iné cielené a koncepčné prostriedky riešenia sociálnych problémov.

8. V Zbierke zákonov bol predmetný nález ústavného súdu vyhlásený (až) dňa 27.9.2018 pod č. 271/2018. V danej (časovej) spojitosti bolo potrebné zaoberať sa problematikou hmotnoprávnych účinkov nálezu Ústavného súdu SR vydaného v rámci konania o nesúlade právneho predpisu, resp. jeho určitého ustanovenia s Ústavou SR vo vzťahu k neskončeným konaniam na všeobecných súdoch, ktoré začali pred vydaním takéhoto nálezu (eventuálne pred jeho vyhlásením v Zbierke zákonov); čo je i prípad súdenej veci. Ústavný súd SR už v minulosti (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 51/06-26 zo dňa 8.6.2006) jednoznačne dotknutú otázku vyriešil. Právnym základom predmetnej konštrukcie je úvaha, v zmysle ktorej ustanovenie, ktoré stratilo v dôsledku nálezu svoju platnosť, bolo anulované od počiatku a hľadí sa naň, ako keby nikdy nebolo platné a nikdy nebolo súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky. Opačný výklad by totiž bol priamym popretím princípu zachovania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty.

9. Predmetný záver je pre všeobecné súdy v zmysle § 193 záväzný. Následne v dôsledku Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7.2.2018 je nutné na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nahliadať tak, ako keby nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. To znamená, že jeho aplikácia sa stala neprípustnou s účinkami ex tunc. Pokiaľ okresný súd dotknutú právnu normu aplikoval (v podstate na nej založil meritórne rozhodnutie v súdenej veci), zasiahol nesprávnym procesným postupom (osobitne ústavným súdom zdôrazňovaným narušením procesnej rovnosti medzi žalobcom/ /veriteľom a žalovaným/spotrebiteľom) do práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Zásadná odvolacia námietka žalobcu je tak opodstatnená.

10. V ďalšom postupe v konaní okresný súd opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok. Je žiaduce uviesť, že prejednávaný prípad nestráca charakter konania s ochranou slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP, keďže je nepochybné, že svojim charakterom ide o spotrebiteľský spor. Inými slovami, okresný súd i naďalej musí zohľadňovať dotknutú povahu súdenej veci, vrátane jej procesných súvislostí (napr. vyplývajúcich z § 295 , ale pri konkrétnej aplikácii príslušných právnych noriem prihliadne i na limity, ktoré vo vyššie označenom náleze vymedzil ústavný súd.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie prípustné.