Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-26-2021.pdf
PDF · 112.2 KB
No categories available
5Sa/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: E.. H. L., J.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX F., E. X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 25. 08. 2021, č. XXX XXX XXXX X, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 26. 08. 2021, č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 26. 04. 2021, č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 26. 08. 2021, č. XXX XXX XXXX X, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26. 04. 2021, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol žalobcovi podľa § 65, §82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení odo dňa 19. 02. 2021 priznaný starobný dôchodok v sume 565,90 eur.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací správny orgán uviedol, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 03. 01. 2020, požiadal žalovanú o priznanie predčasného starobného dôchodku. Rozhodnutím zo dňa 04. 02. 2020, č. XXX XXX XXXX X, Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení žalobcovi od 03. 01. 2020 priznala predčasný starobný dôchodok v sume 507,00 eur mesačne, avšak v dôsledku späťvzatia žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku žalobcom bolo konanie o predčasnom starobnom dôchodku v súlade s § 194 ods. 1 písm. a) citovaného zákona zastavené. Novou žiadosťou, spísanou dňa 02. 03. 2021, požiadal žalobca Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať odo dňa 19. 02. 2021. Pretože sa narodil v roku 1958, dôchodkový vek pre tento nárok dosiahol podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a) zákona č. 461/2003 Z. z., dovŕšením 62 rokov a ôsmich kalendárnych mesiacov dňa 19. 02. 2021. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. ku dňu 19. 02. 2021, získal 10 497 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo vychádzajúc z § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení predstavuje 28 rokov a 277 dní obdobia dôchodkového poistenia. Tým splnil podmienku nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 cit. zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,3493), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (28,7590) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej ku dňu 19. 02. 2021 (14,2107 eur). Suma starobného dôchodku žalobcu patriaca mu za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 551,50 eur mesačne. Táto sa podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 14,40 eur mesačne
na 565,90 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx cit. zákona sa starobný dôchodok v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia, určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, vykázanej Sociálnou poisťovňou ku dňu 30. 06. 2020, to znamená najmenej o 9,40 eur mesačne. Starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je 14,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,40 eur mesačne. Odvolací správny orgán konštatoval, že na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku zohľadnené všetky vymeriavacie základy, dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v jeho žiadosti o starobný dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Suma starobného dôchodku žalobcu bola určená v závislosti od získaného obdobia dôchodkového poistenia a výšky vymeriavacích základov v rozhodujúcom období. Suma starobného dôchodku 565,90 eur mesačne tak zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia v celkovom rozsahu 10 497 dní, t. j. 28 rokov a 277 dní obdobia dôchodkového poistenia.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že posúdený bol aj nárok žalobcu na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti žalovaná citujúc § 82b ods. 3 cit. zákona konštatovala, že žalobca ku dňu 19. 02. 2021 získal 28 rokov a 275 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Nakoľko nezískal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nesplnil jednu zo zákonných podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
4. Námietku žalobcu, týkajúcu sa nezhodnotenie obdobia od 01. 03. 1978 do 31. 12. 1993, kedy bol v služobnom pomere príslušníka policajného zboru a doby náhradnej vojenskej služby od 01. 10. 1977 do 28. 02. 1978, nepovažovala žalovaná za dôvodnú, pretože z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-29.741-26/2014-VZ zo dňa 19. 05. 2014 a z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. VS-29.741/6-1-94 zo dňa 18. 04. 1994 vyplýva, že žalobcovi bol podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov priznaný príspevok za službu odo dňa 01. 01. 1994, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový príspevok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01. 10. 1977 do 28. 02. 1978 v I. kategórií funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 01. 03. 1978 do 31. 12. 1993 v I. kategórii funkcií, t. j. spolu 16 rokov a 96 dní v I. kategórií funkcií. Vzhľadom na to, že žalobca v období trvania služobného pomeru v Policajnom zbore Slovenskej republiky v I. kategórii funkcií a náhradnej vojenskej služby v I. kategórií funkcií získal len 16 rokov a 96 dní, nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 274 zákona v spojení s ustanovením § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, mu nevznikol. Zásady hodnotenia doby výkonu služobného pomeru a hrubých zárobkov dosiahnutých počas jeho trvania sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do l. a/ alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zachovanie nárokov vyplývajúcich so zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky, potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku. S poukazom na § 60 ods. 2 a na § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že od 01. 07. 2002 sa príspevok za službu podľa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Pretože žalobca získal dobu služby v takom rozsahu, že mu vznikol nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a ktorého je aj poberateľom, pri hodnotení doby služby na nárok na starobný dôchodok podľa § 274 ods. 1 cit. zákona a postupom určenia sumy podľa článku 33 Dohovoru č. 128 tak, ako žalobca vo svojom odvolaní žiada, by bolo možné iba splnením všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok, a to predovšetkým podmienky splnenia zníženého dôchodkového veku. Túto podmienku žalobca nesplnil a taktiež nesplnil podmienku podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko služobný pomer netrval k 31. 12. 1999, keďže skončil dňom 31. 12. 1993.
5. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 25. 10. 2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 27. 10. 2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia v bode 1 odôvodnenia rozsudku
citovaného rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré navrhol zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Namietal, že žalovaná tým, že odmietla realizovať výpočet starobného dôchodku za všetky odpracované roky vo všeobecnom systéme i v osobitnom systéme (služobný pomer v Policajnom zbore, ktorého výsledkom bol výsluhový príspevok), porušila jeho práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Postup vo veci konajúcich orgánov verejnej správy považoval za nesúladný s Ústavou SR, čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. i judikatúrou Najvyššieho súdu SR (rozsudky 7So/138/2011, 10So/59/2014, 9So/15/2016 a ďalšie), v zmysle ktorých primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho a až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb postenia zo všeobecného systému) podľa zákona o sociálnom poistení je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
7. Žalobca poukázal na to, že žiadal, aby žalovaná vypočítala výšku dôchodku zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, do ktorých odvodmi zo svojej hrubej mzdy prispieval. Výsluhový príspevok za 16 rokov služby v I. kategórii u MV SR mu bol vypočítaný ako 26% z posledného hrubého zárobku. Keďže si je vedomý, že neodpracoval toľko rokov, aby mal nárok na skorší odchod do dôchodku, požiadal o priznanie riadneho starobného dôchodku od 19. 02. 2021, kedy dosiahol fyzický vek 62 rokov a 8 mesiacov a tým splnil podmienky na riadny odchod do dôchodku. Konštatoval, že žalovaná napadnuté rozhodnutia odôvodnila tým, že nemá nárok na výpočet dôchodku podľa Dohovoru č. 128 článku 33 z dôvodu, že nesplnil podmienku zníženého dôchodkového veku. Z jej rozhodnutí však nevyplýva, prečo nemôže vypočítať starobný dôchodok žalobcu z osobitného systému (MV SR) a všeobecného systému, do ktorého platil odvody 24 rokov. Žalobca nevidí súvislosť medzi tým, že nesplnil podmienky odpracovania požadovaných rokov v I. alebo II. pracovnej kategórii na skorší odchod na dôchodok s Dohovorom č. 128. Zdôraznil, že podmienky na riadny odchod do starobného dôchodku vo veku 62 rokov a 8 mesiacov splnil. Napadnuté rozhodnutie preto považoval za nezákonné aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.
8. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2021 navrhla žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vzhľadom na zhodnosť žalobných dôvodov, obsiahnutých v podanej žalobe, s odvolacími dôvodmi stručne zopakovala.
9. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovanej replikou v stanovenej lehote nevyjadril.
10. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej a po oboznámení sa s obsahom jej administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe žalobcu zo dňa 25. 10. 2021 je potrebné priznať úspech.
11. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 02. 03. 2021, požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od dňa 19. 02. 2021.
12. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgánu sociálneho zabezpečenia č. VS-29.741/6-1-94 zo dňa 18. 04. 1994 vyplýva, že žalobca bol zo služobného pomeru príslušníka PZ SR uvoľnený dňa 31. 12. 1993. Podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov mu bol od 01. 01. 1994 priznaný príspevok
za službu, ktorý predstavuje 26 % služobného príjmu s prihliadnutím na započítanú dobu služby v ozbrojených silách od 18. roku veku ku dňu skončenia služobného pomeru.
13. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-29.741-26/2014-VZ zo dňa 19. 05. 2014 vyplýva, že žalobcovi bol od 01. 01. 1994, priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok, pričom na určenie sumy tejto dávky mu bola zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 01. 10. 1977 do 28. 02. 1978 a doba služobného pomeru od 01. 03. 1978 do 31. 12. 1993, všetko v I. kategórii funkcií, t. j. spolu doba 16 rokov a 96 dní.
14. Súčasťou administratívneho spisu sú aj evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia, potvrdenia o evidencii žalobcu na príslušnom úrade práce a záznamy z informačného systému žalovanej o evidencii žalobcu v jej poistnom systéme aj ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré listiny dokumentujú preukázanú dobu dôchodkového poistenia žalobcu vo všeobecnom systéme v rozsahu 28 rokov a 277 dní.
15. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 65 ods. 1 cit. zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
18. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
19. Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
20. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
22. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom je ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom, následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o
fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
23. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).
24. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i Generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci (§ 199 a nasl. SSP), ktorú posudzuje správny súd neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a pri prejednávaní ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia nemožno považovať za vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.
25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu služobného pomeru žalobcu v Policajnom zbore od 01. 03. 1978 do 31. 12. 1993 a dobu jeho základnej vojenskej služby od 01. 10. 1977 do 28. 02. 1978, ktorá mu bola započítaná pre nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia a jeho výšky.
26. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012, 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, 1So/15/2015 zo dňa 16. 11. 2016, 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 018 ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.
27. V rozsudku spis. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018 Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uviedol:
„V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku...
...V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27. 09. 2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.
Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe,
ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“
28. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok spis. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
29. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.
30. V danom prípade neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od už ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, týkajúceho sa danej problematiky, prezentovaného v citovanom rozsudku spis. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018, ako to vyplýva z bodu 27 odôvodnenia rozsudku i ďalších jeho vyššie citovaných rozsudkov, pričom žalovaná sa týmito právnymi názormi neriadila, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.
31. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
32. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry a postupom z nej vyplývajúcim vypočítať výšku jeho starobného dôchodku a vo veci jeho žiadosti o starobný dôchodok vydať rozhodnutie s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.
33. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).