Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-84-2017.pdf
PDF · 162.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/84/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: Mgr. Slavomír Kollár, správca dlžníka KARAT spol. s r.o. v konkurze, IČO: 31 655 327, Levočská 2, Prešov, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Hrnčiarska 3, Košice, proti žalovanému: QBE Insurance /Europe/ Limited so sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, EC3M 3BD Londýn, Veľká Británia, konajúca prostredníctvom QBE Insurance /Europe/, Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Štúrova 27, Košice, IČO: 36 855 472, o zaplatenie 47.600,08 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/76/2013-164 zo dňa 31.1.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalobcovi priznáva nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 47.600,08 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v 100% výške (výrok II.).
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu, ktorý si uplatnil žalobou zo dňa 10.5.2013, a to titulom poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti.
3. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie zistením, že dňa 31.3.2014 (zrejme správne má znieť dňa 31.3.2004 - pozn. odvolacieho súdu) uzatvorila spoločnosť QBE poisťovňa a.s. IČO: 17 084 954 so spoločnosťou KARAT spol. s r.o., IČO: 31 655 327 poistnú zmluvu č. 2-862-004660, ktorá nadobudla účinnosť od 1.4.2004, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu a Osobitné poistné podmienky pre jednotlivé uzavreté riziká, ktorými sa táto poistná zmluva riadi a ich prevzatie poistený potvrdil svojim podpisom. Na základe takto uzavretej poistnej zmluvy bola v časti Rozsah a predmet poistenia v bode 8 dojednaná pre prípad odcudzenia šperkov a zlatých vecí uložených v trezore poistná suma vo výške 1.190.000,00 Sk pri spoluúčasti vo výške 5.000,00 Sk a v bode 9 pre prípad odcudzenia ostatných zásob - keramika, porcelán, sklo, hodinky bola dojednaná poistná suma vo výške 250.000,00 Sk pri spoluúčasti vo výške 1.000,00 Sk. Konštatoval súd prvej inštancie, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1K/76/2011 zo dňa 27.2.2012 bol vyhlásený konkurz na dlžníka spoločnosti KARAT spol. s r.o. v konkurze IČO: 31 655 327 a za správcu bol ustanovený Mgr. Slavomír Kollár so sídlom kancelárie Levočská 2, Prešov, na ktorého prešli práva a povinnosti z predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa Osobitných poistných podmienok - poistenie pre prípad škôd spôsobených odcudzením čl. I. „Poistné
riziká“ - poistenie pre prípad škôd spôsobených odcudzením sa vzťahuje na škody, ktoré vznikli tým, že sa páchateľ zmocnil poistenej veci nasledovným spôsobom: a/ krádežou vlámaním, pri ktorom preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec pred krádežou vlámaním; táto podmienka neplatí, ak bol páchateľ zistený a spáchanie trestného činu dokazuje právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončilo trestné konanie vedené v súvislosti s krádežou poistenej veci, aj keď páchateľ za uvedený čin nebol odsúdený; b/ lúpežným prepadnutím, pri ktorom páchateľ v úmysle zmocniť sa poistenej veci použil proti poistenému, jeho pracovníkovi alebo inej poverenej osobe násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia, že podľa čl. II. „Vymedzenie poistnej udalosti“ v odseku 1 poistnou udalosťou je náhodná udalosť, ktorá je spôsobená konaním v zmysle čl. I., s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie. Poistnou udalosťou však nie je, ak bola udalosť uvedená v čl. I spôsobená úmyselným konaním poisteného alebo poistníka, jeho spoločníka alebo blízkou osobou (§ 116 OZ) alebo osobou žijúcou s ním v spoločnej domácnosti úmyselným konaním inej osoby, ktorá sa takého konania dopustila z podnetu vyššie uvedených osôb alebo inej osoby poverenej ochranou predmetu poistenia. Podľa čl. IV. „Výluky z poistenia“, odsek 1, z poistenia sú vylúčené všetky škody z krádeže, poškodenia alebo zničenie poistnej veci, ku ktorým došlo bez stôp násilia, nezisteným spôsobom, nevysvetliteľným alebo záhadným zmiznutím, a pritom nie je dokázaný, ale len predpokladaný spôsob vniknutia do chráneného priestoru. Zo zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že v dobe od 17.00 hod. dňa 2.8.2011 do 9.00 hod. dňa 3.8.2011 neznámy páchateľ vnikol do predajne spoločnosti KARAT spol. s r.o. nachádzajúcej sa vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody č. 999, v ktorej odblokoval signalizačné poplašné zariadenie a následne z predajne vylomil štyri trezory, z ktorých odcudzil rôzne druhy šperkov z bieleho a žltého kovu a z predajných pultov odcudzil rôzny tovar, čím spoločnosti KARAT spol. s r.o. spôsobil škodu odcudzením tovaru vo výške 191.823,12 eur a škodu poškodením trezorov vo výške 3.300,00 eur. Konštatoval súd prvej inštancie, že uvedené skutočnosti nesporne vyplývajú aj z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Vranov nad Topľou ČVS:ORP-XXX/OVK-VT-XXXX, ktorým však konanie bolo prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. V zmysle znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Košice z odvetvia Kriminalistická a súdna chémia, nachádzajúceho sa vo vyšetrovacom spise bolo zistené, že v zaistenej tekutine z podlahy okolo trezora na prízemí bola zistená prítomnosť stôp etanolu/alkoholu a uhľovodíkov C12 a C13. V zaistenej tekutine z povrchu trezora nachádzajúceho sa po pravej strane na poschodí nad predajňou bola zistená prítomnosť stôp etanolu a derivátov propanolu. V zaistenej tekutine z podlahy po pravej strane na poschodí nad predajňou pred druhým trezorom prítomnosť stôp chemických látok zistená nebola. Skúmaním obsahu zaistených predmetov - fľaše sa nachádzal pôvodný obsah nápojov a čistiacich prostriedkov a tieto zaistené tekutiny z podlahy a trezorov môžu pochádzať z týchto zaistených predmetov fliaš. Zo znaleckého posudku ČVS: PPZ-W.-KE-Q.-XXXX/ XXXX vypracovaného dňa 31.8.2011, odvetvia mechanoskopie zo záveru vyplýva, že mikroskopickým skúmaním funkčných častí mechanizmu cylindrickej vložky boli na jej oboch stranách zistené stopy - ryhy po pôsobení cudzím predmetom, a to hlavne na šiestom odpruženom nastavovači - najvzdialenejšom od čela. Ako cudzí predmet mohol byť použitý prípravok - planžeta, alebo podobný nástroj. Tieto stopy neobsahujú dostatočné množstvo špecifickým markantov, a preto boli vyhodnotené ako nevhodné na individuálnu identifikáciu použitého predmetu. Pravý a nepravý (duplikát) kľúč zanechávajúci vo funkčných častiach mechanizmu cylindrickej vložky druhovo zhodné stopy, ktoré nie je možné dostupnou prístrojovou technikou navzájom rozlíšiť. Z uvedeného dôvodu nie je možné určiť, či došlo k prekonaniu cylindrickej vložky pomocou kľúča a či bol použitý pravý, alebo nepravý kľúč. V zmysle znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy a daktyloskopia sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by slúžili na identifikovanie páchateľa. Nakoľko zistené stopy boli neupotrebiteľné a tiež sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by slúžili na identifikovanie páchateľa podľa vypracovaného znaleckého posudku z odvetvia trasológie.
4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania (oboznámením listinných dôkazov, vrátane vyšetrovacieho spisu a výpovede svedkov) vec právne posúdil podľa ust. § 788, § 797 a § 806 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že medzi spoločnosťou KARAT s.r.o. a žalovaným bola dňa 31.3.2004 platne uzavretá poistná zmluva s účinnosťou od 1.4.2004, že v dobe od 17.00 hod. dňa 2.8.2011 do 9.00 hod. dňa 3.8.2011 došlo k poistnej udalosti - vlámaniu do predajne zlatníctva. Konštatoval, že k uzavretiu poistenia došlo po plnom uvedomení si, že poistná zmluva je vlastne rizikovou zmluvou, že v zmysle ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká povinnosť poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a že žalobkyňa splnila povinnosti vyplývajúce z ust. § 793 ako aj z ust. §
796 Občianskeho zákonníka. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Vranov nad Topľou zo dňa 19.3.2012 mal rovnako za nesporne preukázané, že ku škode poškodeniu cudzej veci došlo tak, že neznámy páchateľ tým, že v dobe od 17.00 hod. dňa 2.8.2011 do 09.00 hod. dňa 3.8.2011 nezisteným spôsobom vnikol do predajne KARAT s.r.o. nachádzajúcej sa vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody č. 999, v ktorej odblokoval signalizačné poplašné zariadenie a následne v tejto predajni nezisteným spôsobom vylomil štyri trezory, z ktorých odcudzil rôzne druhy šperkov z bieleho kovu a z predajných pultov rôzne druhy predávaného tovaru, čím pre spoločnosť KARAT s.r.o. spôsobil škodu odcudzením tovaru vo výške 191.823,12 eur. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že spôsoby zabezpečenia hnuteľných vecí a cennosti proti odcudzeniu sú definované v Zmluvných dojednaniach k vyššie uvedenej poistnej zmluve pre prípad odcudzenia predmetu poistenia v bode 1.4., že miestnosť musí byť zabezpečená jedným z nasledujúcich spôsobov: a/ mechanické zabezpečenie podľa typu 1/3 zároveň elektronické zabezpečenie pomocou EZS definované v ods. l.3, alebo po b/ mechanické zabezpečenie podľa typu 1/2 a zároveň elektronické zabezpečenie pomocou EZS v súlade s STN 33 4590 chrániace objekt proti narušeniu komplexnou plášťovou, alebo priestorovou ochranou, so systémom lokálnej zvukovej poplašnej signalizácie vyvedenej na fasádu budovy smerom do ulice, alebo k obývanej štvrti a so systémom automatického prenosu telefónnej informácie na dve telefónne čísla pri narušení chráneného objektu. Komplexná priestorová ochrana môže byť nahradená alarmovými pascami a prekážkovými zónami, zabezpečenie pomocou EZS podľa tohto bodu je splnené, ak aspoň jeden z užívateľov účastníckych telefónnych staníc, na ktoré bol vyslaný signál /informácia/ o narušení ochrany objektu, prijal neodkladne účinné opatrenia na zamedzenie vzniku škody, alebo na zamedzenie zväčšovania rozsahu vzniknutej škody /napr. urýchlené osobné preverenie narušenia ochrany objektu, hlásenie o narušení ochrany objektu polícii/, z čoho vyvodil, že v konaní bolo preukázané zabezpečenie prevádzky spoločnosti KARAT s.r.o. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že poistnou udalosťou - vznik práva na plnenie poisťovne je vznik následkov /škody/ vzniknutých z udalosti uvedenej v poistných podmienkach, ak k takej udalosti došlo počas trvania poistenia. Skutočnosťou, ktorou bola škoda spôsobená je poistnou udalosťou, ak nastala počas trvania poistenia. Poistnou udalosťou nie je porušenie právnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, ale touto skutočnosťou je vznik samotnej škody, ak táto vznikla za trvania poistenia. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj stanovísk strán sporu uviedol, že v prejednávanej veci medzi účastníkmi bola sporná otázka, či v prípade škodovej udalosti sa jedná o poistnú udalosť v zmysle poistných podmienok žalovaného, a to podľa článku I. ods. l písmena a/ Osobitných podmienok, alebo či je škodová udalosť z poistenia vylúčená v zmysle článku IV. ods. l OPP. V nadväznosti na vyššie uvedené zdôraznil, že poistiteľ dojednáva poistenie majetku tak, že k poistnej zmluve priloží Všeobecné poistné podmienky, ktoré sa vzťahujú na rôzny majetok a riziká a Osobitné poistné podmienky, ktoré upravujú poistenie určitých vecí. Osobitné poistné podmienky sa môžu odchyľovať od Všeobecných poistných podmienok, alebo ich aj dopĺňať. V zmluve (poistných podmienkach) sa musí upraviť, ktoré veci sú poistené a z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie, výluky z poistenia, rozsah a splatnosť poistného plnenia, poistné obdobie, výška poistného a jeho platenie, čas platnosti poistnej zmluvy, ako aj princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. Poistné podmienky musia určiť, ktoré náhodné udalosti, ak z nich vznikne škoda, sa stanú poistnými udalosťami, teda kedy vznikne právo na plnenie (§ 797 ods. 2). Poistné podmienky teda musia ustanovovať pre jednotlivé druhy poistenia majetku škodový následok a okolnosť, ktorou bol vyvolaný prípadne spôsob, ako k nemu došlo. Až existencia týchto skutočnosti spôsobuje povinnosť poistiteľa plniť. V poistení pre prípad odcudzenia veci je poistnou udalosťou také odcudzenie veci, ktoré za odcudzenie kvalifikujú poistné podmienky, t.j., že páchateľ pri odcudzení prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace vec pred odcudzením, alebo iné opatrenia, ak ide o odcudzenie peňazí alebo cennosti. Súd prvej inštancie zastával názor, že je nesporné, že objekt bol v zmysle dojednaných zmluvných podmienok zabezpečený. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v zmysle č. IV. ods. 1 je z poistenia vylúčená škoda z krádeže, pretože ku škode došlo bez stôp násilia nezisteným spôsobom, súd prvej inštancie vychádzajúc aj zo spisu Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Vranov nad Topľou, ČVS: C.-XXX/OVK-VT-XXXX, ktorým rozhodnutím je súd v zmysle ustanovenia § 193 CSP viazaný uviedol, že nie je možné konštatovať, že ku škode spôsobenej krádežou došlo bez stôp násilia nezisteným spôsobom, keďže je nesporné, že trezory boli páchateľom vylomené a neznámy je len predmet, ktorým sa trezory vylomili. Vylomenie trezoru nie je možné považovať za nenásilné konanie. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej, že poistená spoločnosť porušila povinnosti vyplývajúce z Občianskeho zákonníka aj zo Všeobecných poistných podmienok, t.j. porušila prevenčnú povinnosť poisteného, keďže umožnila každodenný vstup cudzím osobám a dala im k dispozícii signalizačný kód, kľúče a všetky prostriedky ochrany svojho majetku a zdôraznil, že vzhľadom na charakter prevádzky „predajňa zlatníctva“ je len samozrejme,
že zamestnanci majú k dispozícii kľúče od predajne a príslušné kódy na otvorenie predajne, keďže zabezpečenie majetku bolo zabezpečené signalizačným zariadením. V trestnom konaní navyše nebolo zistené, aby tieto osoby boli prispeli k vzniku škodovej udalosti, a preto túto námietku žalovaného považoval súd prvej inštancie za irelevantnú. Rovnako súd prvej inštancie zdôraznil, že je nesporné, že neznámy páchateľ sa dostal do predajne pomocou kódu a odblokoval signalizačné zariadenie. V zmysle znaleckého posudku, predmetom ktorého skúmania bola cylindrická vložka vonkajších dverí predajne vyplýva, že mikroskopickým skúmaním cylindrickej vložky boli na jej oboch stranách zistené stopy - ryhy po pôsobení cudzím predmetom, a to hlavne na šiestom odpruženom nastavovači najvzdialenejšom od čela, pričom ako cudzí predmet mohol byť použitý prípravok planžeta, alebo podobný nástroj. Vniknutie do predajne takýmto spôsobom rovnako nie je možné charakterizovať ako nezistený spôsob vniknutia do predajne, pričom trestné stíhanie bolo prerušené z dôvodu nezistenia páchateľa a nie z dôvodu, že nedošlo ku škode krádežou vlámaním. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, mal teda v konaní za preukázané, že medzi žalovaným a spoločnosťou KARAT s.r.o. bola platne uzavretá Poistná zmluva a že v dobe od 17.00 hod. 2.8.2011 do 09.00 hod. 3.8.2011 došlo k poistnej udalosti - vlámaniu. Na základe uvedeného súd ustálil, že škodová udalosť vznikla krádežou vlámaním a je poistnou udalosťou v zmysle č. II ods. l písmena a/ Poistných podmienok, teda nejde o neprekonanie prekážky chrániace poistené veci pred krádežou a došlo k naplneniu pojmových znakov poistnej udalosti v zmysle čl. II. ods. l v nadväznosti ods. l písmena a/ OPP pre poistenie pre prípad škôd spôsobených odcudzením. Z uvedeného vyvodil, že boli splnené poistné podmienky, na základe ktorých vzniklo žalobcovi právo na plnenie, pričom je nesporné, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 191.823,12 eur na odcudzenom tovare a škoda poškodením trezorov vo výške 3.300,00 eur. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že v danom prípade sú dané dôvody na poistné plnenie, a preto nárok žalobcu posúdil, čo do dôvodu a výšky, ako oprávnený.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 CSP a žalobcovi ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania v 100 % výške.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie prípadne, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že svojimi písomnými podaniami ako aj ústnymi prednesmi žiadal zamietnuť žalobu z dôvodu, že ani v zmysle ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani v zmysle vymedzenia poistnej udalosti vo Všeobecných poistných podmienkach v čl. II. ods. 1 ani v zmysle vymedzenia poistnej udalosti v zmysle čl. II. ods. 1 Osobitných poistných podmienok k poistnej udalosti nedošlo, a teda žalobca nemá nárok na poistné plnenie a v nadväznosti na to citoval ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. III. ods. 1 Všeobecných poistných podmienok, čl. II. ods. 1 Osobitných poistných podmienok a čl. I. ods. 1 písm.a/ Osobitných poistných podmienok. Poukázal na to, že za preukázateľné prekonanie prekážky podľa Osobitných poistných podmienok, časť Výklad pojmov sa považuje vniknutie do miesta poistenia tak, že boli použité nástroje, ktoré nie sú určené na jeho riadne otváranie, prípadne iným spôsobom, po ktorom zostali evidentné stopy mechanického poškodenia na objekte po vniknutí. Vychádzajúc zo zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa majú plniť) zastával názor, že napadnutý rozsudok túto zásadu nerešpektuje, pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia bolo ustálené, že škodová udalosť bola poistnou udalosťou. Ďalej uviedol, že aj keď súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, nestotožnil sa s jeho závermi, pokiaľ vznik poistnej udalosti odôvodnil tým, že páchateľ vylomil trezory a že vylomenie trezoru nie je možné považovať za nenásilné konanie (bod 22. rozsudku). K naplneniu podmienok poistnej udalosti v zmysle poistných podmienok žalovaného nestačí akékoľvek násilné konanie a opakovane poukázal na výklad pojmu „preukázateľné prekonanie prekážky“ podľa Osobitných poistných podmienok a v nadväznosti na to poukázal na vyjadrenie žalobcu, že páchateľ vnikol do predajne spoločnosti KARAT spol. s r.o. tak, že odblokoval signalizačné poplašné zariadenie, na výpoveď svedka C., ktorý na otázku „či mohlo dôjsť k použitiu vlastného kľúča?“ uviedol, že to nevylučuje, avšak v danom prípade nevie rozlíšiť či došlo k použitiu pravého kľúča alebo duplikátu a tiež na výpoveď svedka Dr. W. ktorý uviedol, že má dojem, že nebolo zistené, aby tam bolo nejaké vlámanie. Opakovane poukazujúc na výklad pojmu „preukázateľné prekonanie prekážky“ uviedol, že v zmysle poistných podmienok prvotným predpokladom vzniku poistnej udalosti z poistného rizika - odcudzenie - krádež
vlámaním je preukázateľné prekonanie prekážky a nie až následne vylomenie trezorov. Aj keď súd prvej inštancie citoval tieto princípy v bode 20 rozsudku, tieto nerešpektoval. S prihliadnutím na závery súdu prvej inštancie v bode 23 rozsudku potvrdil žalovaný, že je samozrejmé, že zamestnanci majú k dispozícii kľúče a vedomosť o kóde signalizačného zabezpečenia, nie však cudzie osoby a majitelia inej firmy. Zastával názor, vychádzajúc aj z obsahu Zápisnice z pojednávania zo dňa 24.2.2015, že poistená spoločnosť nezabezpečila ochranu majetku, keďže zverila kľúče aj informáciu o kóde cudzím osobám a to majiteľke spoločnosti KARAT GOLD p. I. a jej predavačke p. L. a aj narušenie priestoru predajne bolo napojené na mobilné telefónne číslo jej manžela, čím došlo k porušeniu ust.§ 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež čl. VI. ods. 1 písm.e/,Všeobecných poistných podmienok, t.j. že poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala. Poukázal aj na výpoveď svedkyne na uvedenom pojednávaní, ktorá nevedela tiež vysvetliť skutočnosť, keď žiadala uhradiť od žalovaného okrem zlata aj keramický a iný doplnkový tovar, keď teraz tvrdí, že predávala iba zlato. Ďalej uviedol, že osoby, ktoré dňa 2.8.2011 mali uzamkýnať predajňu a zablokovať signalizačné zariadenie a dňa 3.8.2011 ju odomknúť a odblokovať signalizačné zariadenie, neboli zamestnankyňami spoločnosti KARAT spol. s r.o.. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (bod 21.) uviedol, že objekt bol v zmysle dojednaných zmluvných podmienok zabezpečený, nie je zrejmé, na základe akých dôkazov k tomuto záveru dospel. Poukazujúc na vyšetrovanie trestných orgánov a tiež na svoje podanie z 7.11.2013 v ktorom uviedol, že účelom signalizačného zariadenia je ochrana objektu proti jeho narušeniu, a to tým, že zvuková poplašná signalizácia je vyvedená smerom do ulice spolu s automatickým prenosom telefónnej informácie na dve telefónne čísla. Pri narušení chráneného objektu alarmujú políciu a majiteľa, že niekto vnikol do objektu a ohrozuje jeho majetok. Teda ochrana majetku spočíva vtom, že polícia a majiteľ nedovolia páchateľovi pokračovať v trestnom čine (napr. vo vylamovaní trezorov) a trestný čin napr. odcudzenie šperkov, vykonať, a opakovane poukázal na znenie čl. IV. Osobitných poistných podmienok. Podľa názoru žalovaného nie je postačujúce odôvodnenie rozhodnutia uvedené v bode 24., že v zmysle znaleckého posudku, predmetom ktorého skúmania bola cylindrická vložka vonkajších dverí predajne vyplýva, že mikroskopickým skúmaním cylindrickej vložky boli na jej oboch stranách zistené stopy - ryhy po pôsobení cudzím predmetom, a to hlavne na šiestom odpruženom nastavovači, najvzdialenejšom od čela, pričom ako cudzí predmet mohol byť použitý prípravok planžeta, alebo podobný nástroj a uviedol, že znalecký posudok pokračuje v tom, že tieto stopy neobsahujú dostatočné množstvo špecifických markantov, a preto boli vyhodnotené ako nevhodné na individuálnu identifikáciu použitého predmetu a vychádzajúc z tohto posudku, že nie je možno určiť, či došlo k prekonaniu cylindrickej vložky pomocou kľúča a či bol použitý pravý alebo nepravý kľúč, čo vyplýva aj z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície PZ Vranov nad Topľou zo dňa 19.3.2012, v ktorom sa znalecký posudok cituje. Žalovaný zastával tiež názor, že súd prvej inštancie porušil ust. § 181 ods. 2 CSP, keďže súd na pojednávaní dňa 10.1.2017 neurčil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za nesporné, ktoré za sporné a tiež neuviedol svoje predbežné posúdenie veci, vyhlásil len dokazovanie za ukončené a vyzval účastníkov k záverečnej reči a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 31.1.2017, na ktorom vyhlásil rozsudok tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Podľa názoru žalovaného, nič nenasvedčovalo tomu, že by súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie 47.600,08 eur za preukázaný, že žalobe vyhovel aj v tej časti, ktorú si žalobca uplatnil za odcudzenie keramického a doplnkového tovaru poistenej spoločnosti a majiteľka poistenej spoločnosti uviedla, že keramický a doplnkový tovar nepatril poistenej spoločnosti, ale spoločnosti KARAT GOLD, s ktorou zdieľala priestory a tvrdil v odvolaní žalovaný, že namietal, že v zozname odcudzených vecí, za ktoré si uplatnila poistné plnenie sa nachádza aj keramický a doplnkový tovar, pričom súd sa s uvedenými rozpormi nevysporiadal. Podľa názoru žalovaného úmyslom zákonodarcu, najmä ust. § 181 CSP bolo predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí a že rozhodnutie bolo pre žalovaného prekvapivé. Žalovaný ďalej citujúc ust. § 220 ods.2 CSP a § 191 ods. 1 CSP uviedol, že podľa jeho názoru rozsudok tieto náležitosti nespĺňa. Zároveň k odvolaniu pripojil poistnú zmluvu z 31.3.2004, rozsah a predmet poistenia, zmluvné dojednanie k poistnej zmluve č. 2-862-004660 pre prípad odcudzenia predmetu plnenia, Všeobecné poistené podmienky a Osobitné poistné podmienky a čiastočnú fotokópiu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou a čiastočnú fotokópia záveru znaleckého posudku.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalovaný v odvolaní opakuje svoju obranu prezentovanú v základnom konaní, s ktorou sa okresný súd dostatočným spôsobom vysporiadal. Nosným dôvodom odvolania, ktorý žalovaný opakuje viackrát, je údajné nepreukázanie, že páchateľ vnikol do predajne po prekonaní prekážky, t.j. že boli použité nástroje, ktoré nie sú určené na jej riadne
otváranie. Zdôraznil, že z obsahu pripojeného a oboznámeného vyšetrovacieho spisu je evidentné, že k vlámaniu do predajne došlo, čo vyplýva z obhliadky miesta činu, zo svedeckých výpovedí, ako aj zo Znaleckého posudku č. ČVS: L.-W.-KE-Q.-XXXX/XXXX zo dňa 31.8.2011, kde v závere sa výslovne uvádza - predmetom skúmania bola cylindrická vložka vonkajších dverí predajne a mikroskopickým skúmaním cylindrickej vložky boli na jej oboch stranách zistené stopy - ryhy po pôsobení cudzím predmetom a to hlavne na šiestom odpruženom nastavovači, najvzdialenejšom od čela, pričom ako cudzí predmet mohol byť použitý prípravok - planžeta alebo podobný nástroj. Tento záver potvrdil aj N.. C., spracovateľ označeného znaleckého posudku, a to na pojednávaní konanom dňa 24.2.2015, ktorý v jednej z odpovedi uviedol, že zistené mechanoskopické stopy sú výslovne po prípravku, pravdepodobne planžete a vylučujú, aby takéto stopy vytvoril akýkoľvek iný kľúč. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou sp.zn. ČVS: C.-XXX/OVK-VT-XXXX je evidentné to, že trestné stíhanie bolo od začiatku vedené pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/ a ods. 5 písm.a/ Trestného zákona a iné, pričom právna kvalifikácia skutku podľa § 212 ods. 2 písm.a/ je vyjadrením toho, že čin bol spáchaný vlámaním. V nadväznosti na tieto závery, poukázal na ust. § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, t.j. aj jeho právnou kvalifikáciou - v tomto prípade tým, že skutok bol spáchaný vlámaním, čo v konečnom dôsledku obsah vyšetrovacieho spisu jednoznačne potvrdzuje. Vo vzťahu k dôvodom odvolania súvisiacich so signalizačným zariadením poznamenal, že signalizačné zariadenie nie je určené na mechanické zabezpečenie objektu, ale signalizuje iba narušenie objektu, preto námietky ohľadne toho, že kto mal vedomosť o prístupovom kóde a komu po narušení objektu zariadenie vytáčalo telefónne číslo sú irelevantné, ak krádež bola vykonaná vlámaním. Zároveň poukázal aj na výpoveď svedka p. O. že signalizačné zariadenie je pravidelne kontrolované na základe zmluvného vzťahu s poškodenou a po technickej stránke v poriadku. Známou skutočnosťou bol zoznam osôb, ktoré mohli obsluhovať toto signalizačné zariadenie a to za celé obdobie trvania poistného vzťahu medzi poškodenou a žalovanou, pričom žalovaná v minulosti nič nenamietala vo vzťahu k tej- ktorej osobe až teraz, keď treba likvidovať poistnú udalosť, a vzhľadom na to odvolacie dôvody nemôžu obstáť, a preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcu zotrval na obsahu podaného odvolania a uviedol, že podstatné pre žalovaného ako poisťovňu je že k vlámaniu do predajne nedošlo spôsobom, ktoré vyžadujú poistné podmienky, aby boli naplnené podmienky poistnej udalosti. Pokiaľ žalobca poukázal na výpoveď svedka p. C., mal za to, že ide len o časť odpovede svedka a v nadväznosti nato citoval jeho výpoveď, ktorá je obsiahnutá v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj časť výpovede svedka p. C. a Dr. W. obsiahnutú už v podanom odvolaní žalovaného. Uviedol, že nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že súd je síce viazaný v zmysle ust. 139 CSP (zrejme správne má znieť § 193 CSP - pozn. odvolacieho súdu) rozhodnutím príslušných orgánov, avšak v prvom rade by mal vychádzať zo znenia dohodnutej poistnej zmluvy a k nej prináležiacim poistným podmienkam. Aby mohla poisťovňa poskytnúť poistné plnenie je potrebné, aby došlo k poistnej udalosti, k čomu však nedošlo. K tvrdeniu žalobcu o tom, že signalizačné zariadenie nie je určené na mechanické zabezpečenie, opakovane poukázal na svoje stanovisko, ktoré je už obsiahnuté v podanom odvolaní. Poukazujúc na výpoveď svedka O. obsiahnutú v napadnutom rozsudku zotrval žalovaný na tom, že poistená spoločnosť nezabezpečila systém ochrany majetku, čím porušila podmienky poistnej zmluvy i vzhľadom na to, že v priestoroch sa nachádzali jej dve rôzne spoločnosti t.j. k poistným predmetom mali prístup cudzie osoby.
9. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával tiež názor, že súd prvej inštancie porušil ust. § 181 ods. 2 CSP, keď neurčil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za nesporné, ktoré za sporné a tiež neuviedol svoje predbežné posúdenie veci.
11. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.
12. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
13. Predmetné konanie sa začalo v roku 2013 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie však rozhodol a odvolanie bolo žalovaným podané za účinnosti nového civilného procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podľa ustanoví ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.
14. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil (odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej - formálnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 CSP ). Správne a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
15. V predmetnej veci sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia 47.600,08 eur, titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy, ktorú spoločnosť KARAT spol. s r.o. uzatvorila so žalovaným z titulu škodovej udalosti, ktorá tejto spoločnosti vznikla v dobe od 17.00 hod. dňa 2.8.2011 do 9.00 hod. dňa 3.8.2011, keď neznámy páchateľ vnikol do predajne spoločnosti KARAT spol. s.r.o. nachádzajúcej sa vo Vranove nad Topľou, Nám. Slobody č. 999, v ktorej odblokoval signalizačné poplašné zariadenie a následne v predajni vylomil štyri trezory, z ktorých odcudzil rôzne druhy šperkov z bieleho a žltého kovu a z predajných pultov odcudzil rôzny tovar (keramika, porcelán, sklo, hodinky), čím spoločnosti KARAT spol. s r.o. spôsobil škodu odcudzením tovaru vo výške 191.823,12 eur a škodu poškodením trezorov vo výške 3.300,00 eur. Uvedené skutočnosti nesporne vyplývajú aj z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Vranov nad Topľou ČVS: ORP-XXX/OVK-VT-XXXX, v zmysle ktorého však konanie bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
16. Podľa § 788 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
17. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že poistný pomer vzniká poistnou zmluvou, ktorá je dvojstranným právnym úkonom a ktorý sa uzaviera medzi poistiteľom, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie a poistníkom t,j, fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá uzaviera poistnú zmluvu, ktorému sa poskytuje poistné plnenie a ktorý je povinný platiť poistné. Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán, pričom poistiteľ je povinný poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená (tzv. poistná udalosť), pričom rozsah plnenia poistiteľa závisí od dohody a poistiteľ musí plniť vždy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená, pričom poistník je zároveň povinný platiť poistné (§ 796). Poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy a ich význam spočíva v tom, že obsahujú najmä vymedzenia udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť
plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku ako aj poistné obdobie a čas splatnosti poistnej zmluvy.
18. V posudzovanej veci nebolo sporné, že medzi spoločnosťou KARAT spol. s r.o. a žalovaným bola platne uzavretá poistná zmluva s účinnosťou od 1.4.2004, že v časti rozsah a predmet poistenia v bode 8 bola dojednaná pre prípad odcudzenia šperkov a zlatých vecí uložených v trezore poistná suma vo výške 1.190.000,00 Sk pri spoluúčasti vo výške 5.000,00 Sk a v bode 9 pre prípad odcudzenia ostatných zásob
- keramika, porcelán, sklo, hodinky bola dojednaná poistná suma vo výške 250.000,00 Sk pri spoluúčasti vo výške 1.000,00 Sk. Rovnako nebolo sporné, a to v nadväznosti na vyššie uvedené, že plnenie žalovaného po odpočítaní spoluúčastni predstavuje sumu v celkovej výške 47.600,08 eur a že v dobe od 17.00 dňa 2.8.2011 do 9.00 hod 3.8.2011 došlo k vlámaniu do predajne zlatníctva (žalobcom tvrdenej poistnej udalosti) a tiež že v dôsledku poistenia vzniká povinnosť poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená ( § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za nespornú je potrebné považovať aj skutočnosť, že žalobkyňa si splnila povinnosti vyplývajúce z ust. § 793 Občianskeho zákonníka a z ust. § 796 Občianskeho zákonníka, tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie.
19. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný v konaní na súde prvej inštancie (písomnými podaniami aj ústnymi prednesmi) namietal, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie, pretože nedošlo k naplneniu pojmových znakov poistnej udalosti v zmysle čl. II. ods. 1 v nadväznosti na čl. I. ods. 1 písm.a/ Osobitných poistných podmienok pre poistenie pre prípad škôd spôsobených odcudzením, a teda nedošlo k náhodnej udalosti v zmluve bližšie označenej, ktorá zakladá povinnosť poistiteľa poskytnúť plnenie podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne došlo k udalosti, ktorá je z poistenia vylúčená v zmysle čl. IV. Výluky z poistenia ods. 1 Osobitných poistných podmienok, a preto súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na posúdenie spornej otázky medzi stranami sporu, či v prípade škodovej udalosti sa jedná o poistnú udalosť v zmysle poistných podmienok žalovaného.
20. Odvolací súd s prihliadnutím na spôsob zabezpečenia hnuteľných vecí a cennosti proti odcudzeniu, ktorý zodpovedal u žalobcu jeho definovaniu v zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve č. 2-862-0044663, ako aj na zistený spôsob narušenia ochrany objektu (krádežou vlámaním), ktorý vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyšetrovacieho spisu a v ňom vypracovaných znaleckých posudkov sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ustálil, že škodová udalosť vznikla krádežou vlámaním a je poistnou udalosťou v zmysle Všeobecných poistných podmienok (čl. III ods. 1), že nejde o neprekonanie prekážky chrániace poistené veci pred krádežou a pokiaľ rovnako ustálil, že došlo k naplneniu pojmových znakov poistnej udalosti v zmysle článku II ods.1 v nadväznosti na čl. I ods. 1 písm./a OPP pre poistenie pre prípad škôd spôsobených odcudzením. Týmto záverom súdu prvej inštancie nesporne zodpovedá aj výklad pojmu „preukázateľné prekonanie prekážky“ podľa Osobitných poistných podmienok, na ktorý sa odvoláva v podanom odvolaní žalovaný.
21. Pokiaľ teda žalovaný opakovane aj v podanom odvolaní naďalej tvrdí, že nenastala poistná udalosť, pretože za preukázateľné prekonanie prekážky podľa Osobitných poistných podmienok (výklad pojmu) sa považuje vniknutie do miesta poistenia tak, že boli použité nástroje, ktoré nie sú určené na jeho riadne otváranie, prípadne iným spôsobom, po ktorom zostali evidentné stopy mechanického poškodenia na objekte po vniknutí, ide len o opakovanú námietku zo strany žalovaného, s ktorou sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal. Odvolací súd len dodáva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané preukázateľné prekonanie prekážky v zmysle Osobitných poistných podmienok, pretože dvere, ktoré boli riadne uzamknuté a zabezpečené signalizačným zariadením, boli preukázateľne neznámym páchateľom odkódované a na otvorenie uzamknutých dvier boli použité nástroje, ktoré nie sú určené na jeho riadne otváranie, čo nepochybne vyplýva aj zo znaleckého posudku z 31.8.2011, odvetvia mechanoskopie, keď spracovateľ znaleckého posudku uviedol, že mikroskopickým skúmaním funkčných časti mechanizmu na cylindrickej vložke boli na jej oboch stranách zistené stopy- ryhy po pôsobení cudzím predmetom, a to hlavne na šiestom odpruženom nastavovači- najvzdialenejšom od čela a ako cudzí predmet mohol byť použitý prípravok - planžeta, alebo podobný nástroj, na ktorý znalecký posudok správne poukázal aj súd prvej inštancie a čo v jednej z odpovedi v rámci svojej
výpovede potvrdil Ing. C. (spracovateľ znaleckého posudku), že cudzí predmet v danom prípade je planžeta a zistené mechanoskopické stopy sú výslovne po prípravku, pravdepodobne planžete a vylučujú, aby takéto stopy vytvoril akýkoľvek iný kľúč. K tvrdeniu žalovaného, vychádzajúc aj zo znaleckého posudku, že tieto stopy neobsahujú dostatočné množstvo špecifických markantov, a preto boli vyhodnotené ako nevhodné na individuálnu identifikáciu použitého nástroja, odvolací súd len dodáva, že táto skutočnosť však nevylučuje ani nespochybňuje použitie prípravku- planžety, alebo podobného nástroja, ktorým páchateľ vnikol do miesta poistenia po odblokovaní signalizačného zariadenia. Je tiež potrebné zdôrazniť, že nie je nezanedbateľná ani skutočnosť, že v súčasnej dobe páchatelia v rámci páchania trestnej činnosti využívajú sofistikovanejšie metódy, preto samotná skutočnosť, že nedošlo napr. k rozbitiu okna a dverí ešte neznamená, že nedošlo k prekonaniu prekážky spôsobom v zmysle prezentovaného výkladu pojmu „preukázateľné prekonanie prekážky“ žalovaným. Je rovnako nesporné, že keď sa páchatelia dostali do priestorov predajne vyššie uvedeným spôsobom, preukázateľne boli trezory páchateľom vylomené a ako správne uviedol súd prvej inštancie, vylomenie trezoru nemožno považovať za nenásilné konanie a neznámy je len predmet, ktorým sa trezory vylomili. Zo znaleckého posudku nesporne vyplýva, že znalec v súvislosti s vniknutím do priestorov porovnával tiež pravý a nepravý /duplikát/ kľúč, ktoré (tak pravý aj nepravý ) zanechávajú vo funkčných častiach mechanickej cylindrickej vložke druhovo zhodné stopy, ktoré však nebolo možné dostupnou prístrojovou technikou navzájom rozlíšiť, a preto vyvodil záver, že nebolo možné určiť či došlo k prekonaniu cylindrickej vložky pomocou kľúča (či už pravého alebo nepravého). Uvedené závery však nespochybňujú zistenia a závery znalca, Vzhľadom na zistené stopy, že ako cudzí predmet bol použitý prípravok - planžeta alebo podobný nástroj.
22. Súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s námietkou žalovaného, keď len všeobecne tvrdil, že poistená spoločnosť porušila povinnosti vyplývajúce z Občianskeho zákonníka a zo Všeobecných poistných podmienok t.j. že porušila prevenčnú povinnosť poisteného, pretože umožnila každodenný vstup cudzím osobám a dala im k dispozícii signalizačný kód, kľúče a všetky prostriedky ochrany svojho majetku, keď správne vyvodil záver, že vzhľadom na charakter prevádzky predajne zlatníctva je len samozrejmé, že zamestnanci majú k dispozícii kľúče od predajne a príslušné kódy na otvorenie predajne, keďže zabezpečenie majetku bolo zabezpečené signalizačným zariadením. Žalovaný, vychádzajúc z obsahu odvolania, sa v konečnom dôsledku stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, avšak len pokiaľ ide o zamestnancov a nie pokiaľ ide o cudzie osoby a majiteľov inej firmy, keď s poukazom na ust. § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež na čl. VI. ods. 1 písm.e/ VPP - poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala, keď v odvolaní uviedol, že poistená spoločnosť nezabezpečila ochranu majetku, keďže zverila kľúče aj informácie o kóde cudzím osobám a to majiteľke spoločnosti KARAT GOLD p. I. a predavačke p. L. a že narušenie priestoru predajne bolo napojené na mobilné číslo jej manžela.
23. Podľa čl. VI. ods. 1 písm.a/ Všeobecných poistných podmienok, okrem povinností stanovených právnymi predpismi je poistený povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala. Zvlášť nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo ktoré na seba prevzal poistnou zmluvou, nesmie trpieť porušovanie týchto povinností tretími osobami. U poistenej fyzickej a právnickej osoby sa za tretie osoby považujú tiež všetky fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú dohodnutú činnosť pre poisteného.
24. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v konaní bolo preukázané zabezpečenie prevádzky spoločnosti KARAT spol. s r.o. v súlade so spôsobom zabezpečenia hnuteľných vecí a cennosti proti odcudzeniu definovaným v zmluvných dojednania k poistnej zmluve pre prípad odcudzenia predmetu poistenia, čím si poistená spoločnosť splnila svoje zmluvné povinnosti. Stranami sporu predložené poistné podmienky nevylučujú (zo strany žalovaného to ani preukázané nebolo), aby priestory predajne zdieľali aj tretie osoby, prípadne že by to vylučovalo možnosť poistenia takejto prevádzky. Z poistnej zmluvy, ani z poistných podmienok teda nevyplýva, že iné osoby nemôžu mať prístup na prevádzku, je len dôležité, aby bolo zabezpečené, aby neporušovali podmienky podľa poistnej zmluvy, pričom majiteľ takto poistenej prevádzky zodpovedá za to, že budú poistnú zmluvu dodržiavať, vrátane zákonov. Z vyššie citovaného čl. VI. bodu 1 písm.a/ rovnako vyplýva, že u poistenej fyzickej a právnickej osoby sa za tretie osoby považujú tiež všetky fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú dohodnutú činnosť pre poisteného, z čoho je potrebné vyvodiť, že to môžu byť aj iné osoby
( teda nielen tie, ktoré vykonávajú činnosť pre poisteného), pretože žalovaný v poistných podmienkach nekonkretizoval okruh osôb, ktoré pod poistenie spadajú. Navyše je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ani netvrdil ani nepreukázal v konaní pred súdom prvej inštancie, že práve činnosťou týchto iných osôb došlo k porušeniu povinností a akých a že práve činnosťou týchto osôb došlo k vzniku škody. V konaní teda nebolo preukázané, aby poistná zmluva (poistné podmienky) vylučovali, aby v jednej prevádzke boli tretie osoby a žalovaný ani nepreukázal v konaní pred súdom prvej inštancie porušenie žiadnych povinností, či už zo strany majiteľky (poisteného) alebo zo strany tretích osôb. Rovnako v trestnom konaní nebolo zistené, aby tieto iné osoby prispeli k vzniku škodovej udalosti, a preto je aj táto námietka odvolateľa nedôvodná. Odvolací súd len poznamenáva, že v danom prípade ani nešlo o cudzie osoby, išlo o rodinných príslušníkov a zamestnancov, ktorí dlhodobo spolupracovali bezproblémovo, čo nesporne vyplýva jednak z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie ako aj z vyšetrovacieho spisu, navyše žalovaný ani netvrdil ani nepreukazoval v konaní na súde prvej inštancie, aké povinnosti z poistnej zmluvy boli porušené.
25. Za nedôvodnú a nepreukázanú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného, keď tvrdí v odvolaní, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietal žalobcom uplatnenú výšku poistného plnenia, pretože z obsahu spisu to nevyplýva.
26. Predmetné konanie sa začalo v roku 2013, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dokazovanie pred súdom prvej inštancie okrem iného, bolo vykonané aj na pojednávaní dňa 24.2.2015, čo vyplýva z obsahu Zápisnice o pojednávaní, na ktorom boli vypočutí Ing. C. (znalec) a H. J., majiteľka spoločnosti poisteného. Aj keď žalovaný v rámci pojednávania kládol otázky aj vo vzťahu k majiteľke spoločnosti, v priebehu tohto pojednávania, ani po ukončení pojednávania nevyvodil v súvislosti s výpoveďou majiteľky poistenej spoločnosti žiadne závery a neučinil žiadny procesný úkon, ktorým by namietal žalobcom uplatnenú výšku poistného plnenia. Pred odročením tohto pojednávania, vzhľadom na vykonané dokazovanie poukázal iba na okolnosť, „ že keďže firma umožnila podnikanie cudzej firme v daných priestoroch, nezabezpečila tým dostatočnú ochranu pred odcudzením a hrubo porušila poistné podmienky“. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný neučinil žiadny procesný úkon, ktorým by namietal uplatnenú výšku poistného plnenia ani na ďalších vytýčených pojednávaniach (25.3.2015, 26.8.2015, 11.5.2016), či už formou prednesu do zápisnice súdu, alebo písomne. Žalovaný následne aj na pojednávaní dňa 10.1.2017 len prehlásil, že zotrváva na dovtedy prednesených či už ústnych alebo písomných podaniach, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiadal dokazovanie ukončiť a vo veci rozhodnúť. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že žalovaný v rámci zhrnutia svojich návrhov, vyjadrenia sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, teda vo svojej záverečnej reči, rovnako nevzniesol žiadnu námietku týkajúcu sa výšky uplatneného poisteného plnenia.
27. Civilné sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, to znamená, že strany sporu sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony iba v určitom štádiu konania, teda nie kedykoľvek v priebehu konania. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aj v Občianskom súdnom poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. ) účinnom v čase začatia tohto konania, účastníci konania podľa § 120 ods. 4 museli všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočností predložené a označené neskôr, súd neprihliada. O tejto povinnosti bol súd povinný účastníkov konania poučiť. V predmetnej veci súd prvej inštancie, ako to vyplýva z obsahu spisu, urobil tak v poučení, ktoré žalovaný prevzal 28.5.2013 a po zmene procesného predpisu zaslal žalovanému aj poučenie podľa Civilného sporového poriadku, ktoré prevzal dňa 19.12.2016 spolu s predvolaním na pojednávanie určené na deň 10.1.2017. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval vo veci v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, resp. pôvodne podľa ustanoví Občianskeho súdneho poriadku, a preto vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno vytýkať súdu prvej inštancie, že neprihliadol na skutočnosti - námietky, ktoré v priebehu konania žalovaný ani nevzniesol. Odvolacie konanie je totiž ovládané zásadou neúplnej apelácie, ktorá znamená, že skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie sú spôsobilým odvolacím dôvodom len v prípadoch uvedených v ustanovení § 366 CSP (predtým v § 205a ods. 1 O.s.p.), v tomto prípade však len z dôvodu, že ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 ods. 1 písm.d/ CSP). Keďže tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že v konaní pred
súdom prvej inštancie namietal výšku uplatneného poistného plnenia nebolo preukázané a žalovaný v odvolaní ani neuvádza žiadne relevantné dôvody, pre ktoré námietku nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, mal odvolací súd za to, že neboli splnené zákonné dôvody, aby odvolací súd na túto námietku žalovaného prihliadal a posudzoval ju.
28. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného, v ktorej žalovaný vyjadril názor, že došlo k porušeniu ust. § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že primárnym a základným procesným úkonom v rámci pojednávania je prednesenie žaloby, a to jej podstatného obsahu. Civilný sporový poriadok v § 181 ods. 1 CSP zároveň oprávňuje žalovaného vyjadriť sa k prednesu žalobcu, čo je zároveň prejavom rovnosti účastníkov konania aj výrazom základného princípu sporového konania, v zmysle ktorého má strana právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môže k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Žalovaný v záujme vlastného procesného úspechu je povinný substancovať svoje skutkové tvrdenia a formulovať ich vyčerpávajúco a s náležitou mierou určitosti. Pokiaľ popiera skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jeho konania alebo vnímania, musí súčasne uviesť vlastné tvrdenia o sporných skutkových okolnostiach, inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Po vyššie uvedených úkonoch súd určí, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, pričom postupuje v súlade s ust. § 151 CSP. Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom pojednávaní, pričom pokiaľ dôjde po prejednaní veci k odročeniu pojednávania, na ďalšom pojednávaní už súd dané skutočnosti stranám a ich zástupcom neoznamuje. Za rovnakých podmienok na prvom pojednávaní súd oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Z uvedeného možno vyvodiť, že tieto procesné úkony súdu bezprostredne nadväzujú na prípravu pojednávania. Je tiež potrebné uviesť, že formulovanie sporných a nesporných skutkových tvrdení spolu s označením dôkazov, ktoré budú súdom vykonané, majú pre súd iba predbežný charakter. Vyššie uvedené závery sa vzťahujú aj na predbežné právne posúdenie veci, ktoré je sudca povinný stranám a ich zástupcom oznámiť rovnako na prvom pojednávaní. Predbežné právne posúdenie veci nemusí súd osobitne odôvodňovať, čím by predstihol náležitosti verejného vyhlásenia rozsudku, a to predovšetkým jeho písomného vyhotovenia. Ani v prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný, pretože z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva a pre prípad, že sa od neho odkloní, je v záujme právnej istoty nevyhnutné, aby sa v odôvodnení už vydaného rozhodnutia s týmto odklonom náležite vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené možno teda vyvodiť záver, že v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP súd postupuje na prvom pojednávaní. V danom prípade ako to už bolo vyššie uvedené, predmetné konanie sa začalo v roku 2013 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v tom čase v súlade s platnou procesnou úpravou, a to Občianskym súdnym poriadkom. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 181 ods. 2 CSP bolo zavedené po zmene procesného predpisu (účinného od 1.7.2016) a v zmysle uvedeného ustanovenia ide o procesné úkony súdu, ktoré bezprostredne nadväzujú na prípravu pojednávania a túto svoju povinnosť súd realizuje na prvom pojednávaní, možno vyvodiť záver, že súd prvej inštancie aj na pojednávaní dňa 10.1.2017 postupoval v súlade v tom čase s platnou právnou úpravou a to Civilným sporovým poriadkom, keď pred jeho skončením vyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a zároveň vyhlásil dokazovanie za skončené. Z obsahu Zápisnice z pojednávania zo dňa 10.1.2017 totiž nesporne vyplýva, že strany sporu v zmysle dovtedy učinených prednesov a podaní navrhli vo veci rozhodnúť a vyhlásiť dokazovanie za skončené a zároveň nenavrhli vykonať už žiadne dokazovanie. Odvolací súd napriek vyššie uvedenému len dodáva, že z obsahu spisu a v ňom uvedených prednesov žalovaného, na ktorých zotrval aj na vytýčenom pojednávaní dňa 10.1.2017, je nepochybné, že žalovanému boli zrejme sporné a nesporné skutkového tvrdenia, aj to, ktoré dôkazy (na návrh strán sporu) súd prvej inštancie vykonával, pričom písomné vyjadrenia žalovaného a tiež jeho prednesy sa týkali len spornej otázky „či škodová udalosť, ktorá vznikla, je poistnou udalosťou“, čo nesporne vyplýva aj z jeho záverečnej reči prednesenej na tomto pojednávaní. Je tiež potrebné uviesť, že ani po ukončení dokazovania nenamietal nedostatky v postupe súdu prvej inštancie (konajúci súd by zrejme objasnil výklad § 181 ods. 2 CSP) a v súvislosti s výsledkom dovtedy vykonaného dokazovania nenavrhoval vykonať už žiadne dokazovanie. Za takejto situácie, keď jedinou námietkou vznesenou žalovaným v prejednávanej veci bolo tvrdenie žalovaného, že škodová udalosť nie je poistnou udalosťou a za situácie, že vzhľadom na výsledky dovtedy vykonaného dokazovania, iné námietky žalovaný nevzniesol a ani nenavrhol vykonať už žiadne dokazovanie, ale žiadal ukončiť
dokazovanie a vo veci rozhodnúť, má odvolací súd za to, že oznamovanie predbežného právneho posúdenia veci, ktoré však navyše nadväzuje na prípravu pojednávania, nie je aplikovateľné v čase, keď už súd mieni vo veci rozhodnúť. So zreteľom na vyššie uvedené preto považoval odvolací súd námietku odvolateľa týkajúcu sa neaplikovania ustanovenia § 181 ods. 2 CSP za nedôvodnú. Záverom odvolací súd len dodáva, že v danom prípade nemôže ísť ani o prekvapivé rozhodnutie, pretože prekvapivým rozhodnutím je treba rozumieť také, ktorého základom sú úplne iné odlišné právne úvahy, než boli prezentované účastníkmi v priebehu konania, čo nie je daný prípad. Úvahy žalovaného, že bude v konaní úspešný, sú bez právnej relevancie, keďže z jeho prednesov v priebehu celého konania muselo byť žalovanému zrejmé, že jeho obrana spočívala len na námietke, že škodová udalosť tvrdená žalobcom nie je poistnou udalosťou, s ktorou námietkou sa však súd prvej inštancie vysporiadal.
29. Odvolací súd z týchto dôvodov ako aj z dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).