Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-56-2009.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/56/2009
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 821 08 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: Q., o vymoženie 392,34 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vedenú pod sp. zn. EX 48/2009 z a s t a v u j e .
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie v sume 49,66 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256 podal dňa 04.02.2009 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce č.k. 11Ro/213/2005 zo dňa 26.08.2005. Súd následne poverením zo dňa 16.02.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 6Er/56/2009-18 zo dňa 01.02.2012 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, keď namiesto pôvodného oprávneného vstúpila do konania spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2017.
3. V priebehu exekúcie poverený súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť podľa ust. §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že u povinného boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady. Povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Uviedol, že povinný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, výkon exekúcie predajom nehnuteľnosti by však bol v hrubom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky a ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
8. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
10. Súd zároveň vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2018 uviedol, že v zmysle podnetu konajúceho exekútora súhlasí so zastavením exekúcie voči povinnému z dôvodu jeho nemajetnosti.
11. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V tomto smere súd poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 16.07.2018 a obsah predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 48/2009 z ktorého je zrejmé, že majetok povinného v súčasnosti nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
12. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
17. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Súdny exekútor si pri zastavení exekúcie uplatnil trovy v celkovej sume 169,40 Eur. Uplatnené trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 132,80 Eur za 40 úkonov exekučnej činnosti (á 3,32 Eur/úkon), 20% DPH z tejto odmeny v sume 26,56 Eur a náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 10,04 Eur, pozostávajúce z poštovného 7,04 Eur (4x 1,46 €, 3x 0,40 €) a náhrady za administratívny materiál (spisový obal, obálky..) v sume 3,00 Eur.
20. Súd pri rozhodovaní o odmene a náhrade exekútora musí posudzovať, či ide o úkony exekučnej činnosti počas vykonávanie exekúcie účelne vykonané. V tomto kontexte sa zaoberal účelnosťou a hospodárnosťou vykonaných úkonov exekučnej činnosti súdnym exekútorom a zo špecifikácie trov exekúcie predložených súdnym exekútorom bolo zistené, že súdny exekútor si uplatnil odmenu nasledovne - 40 úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 1x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 10x, zisťovanie účtu povinného 15x, zisťovanie majetku povinného 10x, ktoré boli vykonávané elektronicky, formou lustrácie v súčinnosti s bankami, Sociálnou poisťovňou, Dopravným inšpektorátom PZ SR, prostredníctvom verejného katastrálneho portálu a ZVJS. Súd nepovažuje za účelne a najmä hospodárne vykonané úkony súdny exekútorom, a to mnohonásobné zisťovanie účtov v bankách v krátkych časových úsekoch. Zároveň bolo zistené, že viaceré šetrenia majetkových pomerov povinného boli vykonávané z verejne prístupných internetových zdrojov, teda nie sú oficiálnym zisťovaním pomerov, neboli vykonávané osobným zisťovaním a šetrením súdnym exekútorom. Súd, preto nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za viacnásobné zisťovanie účtu povinného (á 3,32 Eur za každé jedno zisťovanie), viacnásobné zisťovanie platiteľa mzdy povinného cez Sociálnu poisťovňu (á 3,32 Eur za každé jedno zisťovanie) a viacnásobné zisťovanie majetku povinného (á 3,32 Eur za každé jedno zisťovanie). Súd má za to, že ide zo strany exekútora o obsahovo zhodné úkony, ktoré sa odlišujú len v osobe adresáta. Z gramatického hľadiska výkladu ustanovenia § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon, a nie každé doručenie. Uplatnenie odmeny za viacnásobné doručenie nie je úkonom, ktorý je spoplatnený ako úkon ďalšími paušálnymi sumami. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi za 11 úkonov exekučnej činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 1x, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x, zisťovanie účtu povinného 1x, zisťovanie majetku povinného 3x. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 36,52 Eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z..
21. S poukazom na ust. § 196 druhá veta Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena o 20% DPH. Súd, preto priznal súdnemu exekútorovi aj 20% DPH z priznanej odmeny vo výške 7,30 Eur.
22. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 5,84 Eur (4x 1,46 Eur) titulom preukázaných nákladov na poštovné. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov je nielen ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd súdnemu exekútorovi vo zvyšnej časti uplatneného poštovného 1,20 Eur nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné, pretože v spise sa nenachádza ani jedna doručenka, príp. nedoručená obálka, ktorá by preukazovala vznik nákladov na poštovné.
23. Súd posudzoval aj nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov
- spotrebný materiál vo výške 3,00 Eur. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada za drobné administratívne náklady. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I.ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí, preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
24. Celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti, pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 49,66 Eur.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
1/Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.