Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/161/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: E.. I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., J. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Viktorom Kubalom, PhD., advokátom, so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 4726, proti žalovanému: H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, P., zastúpený Dr. jur. Zitou Machlicovou Czibor, advokátkou, so sídlom Komárno, Eötvösa 4, o zaplatenie 4.500 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. septembra 2017 č. k. 14C/638/2015-65 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 4.500 eur zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 05. 08. 2015 predal žalovanému motorové vozidlo zn. Audi A6, EČV: KN XXXEB za dohodnutú kúpnu cenu 4.500 eur. Žalovaného tiež splnomocnil na prepis vlastníka motorového vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte, pričom k prepisu vlastníka motorového vozidla došlo dňa 05. 08. 2015. Napriek ústne uzavretej kúpnej zmluve a dohodnutej kúpnej ceny mu žalovaný kúpnu cenu motorového vozidla neuhradil.

1.1. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil čl. 6 ods. 1 a čl. 8, čl. 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 150 ods. 1, § 149, § 153 ods. 1, § 154 a § 215 ods. 1 CSP.

1.2. V danej veci súd v záujme rozhodnutia o podanej žalobe v prvom rade skúmal, či zo strany žalobcu bola preukázaná vecná legitimácia strán sporu, zistenie ktorej skutočnosti bolo prioritné pre rozhodnutie v tejto veci. Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mala byť kúpa motorového vozidla zn. Audi A6, EČV: KN XXXEB za kúpnu cenu 4.500 eur, keď výpis z evidencie vozidiel zo dňa 27. 08. 2015 nie je dôkazom preukazujúcim uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 05. 08. 2015 (nakoľko tento len deklaroval, v akom období bol žalobca evidovaný ako vlastník/držiteľ predmetného motorového vozidla a že k prepisu vlastníka/držiteľa predmetného motorového vozidla na tretiu osobu došlo na základe splnomocnenia udeleného žalobcom) a tiež dôkazom preukazujúcim uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 05. 08. 2015 nie je ani detail platobného príkazu určený len na informatívne účely, z ktorého ani nie je zrejmé, kto bol zadávateľom platobného príkazu a z akého titulu bol tento zadaný. Skutkové tvrdenie žalobcu o existencii zmluvného vzťahu so žalovaným založeného kúpnou zmluvou zo dňa 05. 08. 2015 žalovaný poprel a predložil aj dôkaz podporujúci jeho skutkové tvrdenie, že žalobca ho splnomocnil na prepis vlastníka/držiteľa predmetného motorového vozidla dňa 05. 08. 2015 na základe dohody medzi žalobcom, žalovaným a P. P.. Skúmanie platnosti právneho úkonu: kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a P. P. dňa 05. 08. 2015 na účely rozhodnutia o predmete tohto sporu neprichádzalo do úvahy, nakoľko sa predmetný právny úkon tohto sporu netýka, pričom súd poukazuje na to, že predmet sporu stanovuje žalobca a v záujme rozhodnutia o predmete sporu je potrebné, aby sa súd zaoberal a vyhodnotil tie skutkové tvrdenia a prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré sú pre rozhodnutie o spore relevantné. I keď súd platnosť právneho úkonu: kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a P. P. dňa 05. 08. 2015 nebol oprávnený skúmať, túto listinu považoval za relevantný prostriedok procesnej obrany, ktorým žalovaný preukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že žalobca ho splnomocnil dňa 05. 08. 2015 na prepis vlastníka/ držiteľa motorového vozidla zn. Audi A6, EČV: KN XXXEB na svoju osobu na základe dohody medzi žalobcom, žalovaným a P. P., ktorý bol pôvodným vlastníkom predmetného motorového vozidla, od ktorého predmetné motorové vozidlo kúpil žalobca. Súd, konštatujúc, že žalobca v konaní využitím prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, založeného ústnou kúpnou zmluvou zo dňa 05. 08. 2015, ktoré skutkové tvrdenie žalovaný popieral a predložil dôkaz podporujúci jeho skutkové tvrdenie o dôvode, pre ktorý mu žalobca udelil plnú moc na prepis vlastníka/držiteľa motorového vozidla zn. Audi A6, EČV: KN XXXEB na príslušnom dopravnom inšpektoráte, podanú žalobu pre nepreukázanie vecnej legitimácie strán sporu zamietol bez toho, aby bližšie vyhodnotil listinné dôkazné prostriedky predložené stranami sporu (keď žalobcom predložený inzerát zo dňa 20. 08. 2015 (ohľadne ponuky motorového vozidla zn. Audi A6 na predaj) a žalovaným predložený podnet zadaný Tatra banke, a. s. dňa 26. 05. 2017 (predmetom ktorého bola požiadavka žalovaného o poskytnutie informácie, či v prospech účtu žalobcu bola realizovaná úhrada sumy vo výške 4.500 eur z účtu žalovaného) boli pre rozhodnutie v tomto spore, vychádzajúc z uvedeného právneho názoru súdu, irelevantné. Súd z dôvodu nadbytočnosti a vecnej irelevantnosti zamietol i návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom strán sporu, výsluchom svedka P. P., vyžiadaním si originálu platobného príkazu zo dňa 05. 08. 2015, overeného splnomocnenia na prepis vlastníka motorového vozidla a písomnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu od žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého výsledok sporu závisí od procesnej aktivity strán sporu. Súd v záujme rozhodnutia sporu (okrem zabezpečenia dôkazov v zmysle § 185 ods. 2 - dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov) žiadne iné dôkazné prostriedky nezabezpečuje a nevyžiadava. Je na stranách sporu, aby svojou procesnou aktivitou relevantne aplikovali prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany definované v ustanovení § 149 CSP, a to pod následkom procesného neúspechu v spore.

1.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď ohľadom na výsledok sporu bol žalovaný v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 .

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že mu unikol termín pojednávania, a tak došlo v danom spore k pojednávaniu bez vypočutia druhej strany a bez zistenia objektívnej skutočnosti. Tvrdil, že P. P. nikdy nebol vlastníkom, ani nebol oficiálne poverený k predaju osobného auta zn. Audi A6 EVČ: KN XXXEB. Zavádzal jeho aj žalovaného, ako aj OS Komárno, ak tvrdil, že bol vôbec a v čase tzv. predaja vlastníkom tohto osobného auta. P. P. prevzal od neho ako preddavok k ústne dohovorenej kúpe motorového vozidla zn. Audi A6 1.000 eur, o čom má aj doklad a ktorý môže súdu aj predložiť. Pôvodne mu sľúbil, že auto môže kúpiť za 4.500 eur a z danej ceny nechcel poľaviť na mesačné splátky po 500 eur, neskôr 1.000 eur. Keď mu dal 1.000 eur, zrazu zmenil názor a pýtal si vyplatiť celú zostávajúcu sumu 3.500 eur v hotovosti v rozpore s dohodou, lebo inak mu 1.000 eur nevráti. So žalovaným sa spoznal ako s obchodným zástupcom firmy O2 a pri rozhovore mu spomenul, že by potreboval rýchlo osobné auto, lebo pri svojej práci potrebuje prekonávať väčšie vzdialenosti. Ponúkol mu sprostredkovanie kúpy osobného vozidla, ktoré chcel pôvodne kúpiť on, ale neskôr P. P. zmenil obchodné podmienky. Dohodli sa na vzájomnom trojstretnutí s p. P., žalovaným a ním, kde žalovaný tvrdil, že má dostatok peňazí na to, aby kúpil dané auto za 4.500 eur v hotovosti. Žalovaný si auto dôkladne prezrel a dohodli sa na tom, že sa stretnú o týždeň a že prevedie sumu 4.500 eur na jeho konto, z čoho on poukáže P. P. 3.500 eur po odpočítaní už uhradenej zálohy 1.000 eur (P. P.). Po týždni za ním prišiel žalovaný, aby zrealizovali kúpu a predaj. P. P. prišiel s návrhom, že preto, že mu hrozí exekúcia, prevedie vlastníctvo osobného motorového vozidla Audi A6 na jeho osobu, urobí to prostredníctvom jeho známeho, policajta a má ešte zaplatiť pokutu 100 eur, lebo nezaplatil zákonné poistenie za uvedené motorové vozidlo. On mu zaplatil jeho pokutu a dal mu podľa dohody splnomocnenie na prevod vlastníctva z jeho osoby - keďže sa vydával za vlastníka predávaného auta, čím nikdy nebol a tým sa dopustil podvodu zavádzania. On previedol vlastníctvo motorového vozidla Audi A6 na jeho osobu, ale odmietol mu vydať doklady o prevode na jeho osobu a nedal mu k dispozícii ani nahliadnuť na tento prevod dané osobné auto, ani kľúče k nemu nikdy nedostal a P. P. naďalej užíval vozidlo sám. Dané auto nikdy nemal v reálnom vlastníctve a vravel, že auto dá novému vlastníkovi, ak mu prevedie peniaze na jeho účet a on mu dá 3.500 eur. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej tvrdil, že žalovaný mu dal falošný doklad o prevode peňazí, čím sa dopustil podvodu. Na základe presvedčenia, že došlo k prevodu peňazí na jeho účet, dal žalovanému písomný súhlas k prevodu vlastníctva - evidencie motorového vozidla zn. Audi A6 z jeho osoby na žalovaného pre potreby ODI Komárno. Žalovaný ho ešte 2 týždne telefonicky ubezpečoval, že sumu 4.500 eur mu previedol na jeho účet. Keďže P. P. nebol vlastníkom uvedeného vozidla, nebol spôsobilý na jeho predaj, bol to len fiktívny predaj. Podľa jeho názoru, ani žalovaný v skutočnosti nedisponoval takou sumou, o ktorú žiadal. O podvode svedčí aj fakt, že dňa 05. 08. 2015 údajne kúpil žalovaný osobné motorové vozidlo Audi A6 Avant od P. P. a už 20. 08. 2015 inzeroval žalovaný predaj toho istého vozidla za 4.000 eur, o čom svedčí aj kópia inzerátu predložená súdu prvej inštancie.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania. Opätovne uviedol, tak ako vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach, že platobný príkaz žalobcu nie je určený na právne úkony a účet príjemcu obsahuje tri zátvorky, preto nie je totožný s účtom žalobcu podľa výpisu z Poštovej banky. Založil do spisu podnet vypracovaný Tatrabankou, ktorý mal preukázať, že prevod sumy vo výške 4.500 eur realizovaný z jeho strany nebol. Skutočnosti, ktoré žalobca uvádza vo svojom odvolaní na svoju obranu mohol uviesť už vo svojom prvom písomnom vyjadrení zo dňa 14. 04. 2016 z dôvodu, že reaguje na skutočnosti uvádzané v odpore. Najneskôr tak mal učiniť na predbežnom prejednaní sporu dňa 14. 06. 2017, ktorého sa nezúčastnil. Poukázal na ust. § 153 ods. 1 a § 154 a mal za to, že všetky tvrdené skutočnosti a dôkazy boli predložené ním v konaní. Má dôvodne za to, že žalobca prostriedky procesného útoku uplatnil neskoro. Vecné a logické dôkazy, ktorými disponuje ani nešpecifikuje, len oznámil, že ich predloží na vytýčenom pojednávaní. Nevyplýva z odvolania ani to, z akého dôvodu oznámi nové skutočnosti len v odvolaní, prečo o nich nemal a nemohol mať vedomosť už skôr. Poukázal aj na skutočnosť, že na pojednávaní nebol vypočutý P. P.. Záverom uviedol, že dôkazy, ktorými disponoval, už dávno predložil a dôkazné návrhy uplatnil včas, pričom nové dôkazy nemá. Trojdohoda medzi ním, žalobcom a P. P. existovala o tom, že zaplatí kúpnu cenu v hotovosti za motorové vozidlo P. namiesto žalobcu, ktorý kúpnu cenu P. nevyplatil, žalobca spíše splnomocnenie, aby bol schopný prihlásiť motorové vozidlo na jeho meno. Tieto skutočnosti už opísal v priebehu konania a kúpnou zmluvou aj preukázal skôr. Poznamenal, že žalobca do dnešného dňa ničím nepreukázal existenciu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno ťaží jeho.

4. K podanému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril písomne žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil tým, že kúpna zmluva vznikne, keď sa kupujúci s predávajúcim dohodnú na jej podstatných zložkách, t. j. na predmete kúpy a kúpnej cene, čo sa aj stalo, keďže predmetom kúpy bolo osobné motorové vozidlo Audi A6, EVČ: KN XXXEB a kúpna cena bola dohodnutá vo výške 4.500 eur. O uzavretí tejto ústnej kúpnej zmluvy ako vlastník vozidla splnomocnil v ten istý deň, t. j. 05. 08. 2015 žalovaného z vykonania zmeny vlastníctva v evidencii motorových vozidiel na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Komárne, a to na základe platobného príkazu vydaného Tatrabankou k uskutočneniu prevodu kúpnej ceny z jeho účtu na jeho bankový účet. K prevodu kúpnej ceny však nikdy nedošlo, čo vyplýva aj z výpisu jeho bankového účtu. Predmetné skutočnosti potvrdzuje aj správa ODI v Komárne zo dňa 27. 08. 2015. Nemôže sa stotožniť s postupom súdu prvej inštancie, že nie je aktívne vecne legitimovaný, keď neuznal ním predložené dôkazy, avšak uznal a odvolal sa na písomnú kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi P. P. a žalovaným. Napriek tomu, že sám súd uvádza, že aj keď nebol oprávnený skúmať jej platnosť, pokladá ju za relevantný prostriedok procesnej obrany. Sám žalovaný vo svojich podaniach potvrdil, že dňa 05. 08. 2015, teda v čase kúpy predmetného motorového vozidla, bol jeho vlastníkom, a nie P. P.. Žalovaný preto už vôbec nemohol nadobudnúť vlastnícke právo na základe bodu VI. ním predloženej kúpnej zmluvy, kde sa konštatuje, že nadobudol vlastnícke právo neoprávnene, nakoľko postup opísaný v zmluve nemá žiadnu oporu v právnom poriadku a vlastnícke právo k motorovému vozidlu nemohol zákonne nadobudnúť ani jedným v nich opísaných spôsobov. Tvrdí, že vlastníkom motorového vozidla bol on a od toho sa odvíja jeho nárok, ktorý si uplatňuje v konaní, nakoľko on ako vlastník so žalovaným uzavrel dňa 05. 08. 2015 verbálne kúpnu zmluvu a písomná kúpna zmluva uzatvorená medzi P. P. a H. U. bola uzatvorená v rozpore so zákonom a nemá žiadne právne účinky. Napokon poukázal na platobný príkaz, ktorý nie je určený na právne úkony a účet príjemcu nie je totožný s jeho účtom podľa výpisu z Poštovej banky.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 s verejným vyhlásením rozhodnutia, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Predmetom konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.500 eur z titulu ústne uzatvorenej kúpno-predajnej zmluvy na motorové vozidlo zn. Audi A6, EVČ: KN XXXEB za dohodnutú kúpnu cenu 4.500 eur. Tvrdil, že napriek ústnemu uzavretiu kúpnej zmluvy a dohodnutej kúpnej ceny mu žalovaný kúpnu cenu motorového vozidla neuhradil. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, konštatujúc, že žalobca v konaní využitím prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany preukázal svoje skutkové tvrdenia o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, založeného ústnou kúpnou zmluvou zo dňa 05. 08. 2015, ktoré skutkové tvrdenia žalovaný popieral a predložil dôkaz podporujúci jeho skutkové tvrdenia o dôvode, pre ktorý mu žalobca udelil plnú moc na prepis vlastníka/držiteľa predmetného motorového vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Žalobu pre nepreukázanie vecnej legitimácie strán sporu zamietol bez toho, aby bližšie vyhodnotil listinné dôkazy predložené stranami sporu a žalovaným, ktoré boli pre rozhodnutie v tomto smere irelevantné. Súd záverom poukázal na princíp Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého výsledok sporu závisí od procesnej aktivity strán sporu.

Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno-právne námietky.

Podľa § 153 odsek 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana nemohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivosti so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 odsek 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu.

Podľa § 153 odsek 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej ochrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej ochrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 160 odsek 1 súd poskytuje stranám poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

7. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifické procesné úkony v určitej fáze konania. Koncentrácia konania je typická pre sporové konanie.

Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesno-právne účinky. Absencia procesno-právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Koncentrácia konania je sudcovská (§ 153 a zákonná (§ 154 . Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán sporu, ktoré koncentrácii konania podliehajú, nespôsobujú ex lege procesno-právne účinky (súd na ne neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržovali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí súd v okolnostiach konkrétneho prípadu a je ponechaná na jeho úvahu, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo, či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.

Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

8. V zmysle § 366 odvolateľ môže uplatniť nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3). Protistrana tak môže urobiť iba v lehote na vyjadrenie odvolania. Opravný prostriedok s využitím novôt v odvolacom konaní (§ 366 povoľuje strane sporu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, čo znamená, že počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

9. Podľa § 217 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené ustanovenie platí primerane aj pre konanie na odvolacom súde (§ 378 , ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska tých skutočností, ktoré tu boli (existovali v čase jeho rozhodovania).

10. Ustanovenie § 160 odsek 1 až 3 zakotvuje všeobecnú poučovaciu povinnosť súdu. Súd by mal poskytnúť poučenie náležite, konkrétne a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom na stav konania potrebné. Účelu poučovacej povinnosti v žiadnom prípade nezodpovedá paušálna poučovacia povinnosť o všetkých procesných právach a povinnostiach, bez prihliadnutia na to, či ich použitie v konkrétnej procesnej situácii vôbec prichádza do úvahy.

11. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamo spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 . Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana splniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 . Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 6Co/92/2017 zo dňa 28. 06. 2017).

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.500 eur, keď tvrdil, že dňa 05. 08. 2015 predal ústnou zmluvou žalovanému motorové vozidlo zn. Audi A6, EVČ: KN XXXEB za dohodnú kúpnu cenu 4.500 eur a zároveň ho splnomocnil na odhlásenie vozidla z jeho osoby a prihlásenia vozidla na svoju osobu na dopravnom inšpektoráte, k čomu aj došlo dňa 05. 08. 2015. Žalovaný mu dňa 05. 08. 2015 predložil výstup z Tatrabanky, a. s., ktorý mu mal preukázať, že na svojom účte zadal prevodný príkaz v prospech jeho účtu na sumu 4.500 eur. Odstupom času zistil, že uvedená suma mu titulom kúpnej ceny za motorové vozidlo poukázaná na účet nebola. Žalobca k podanej žalobe pripojil detail platobného príkazu z Tatrabanky, a. s., ktorý nie je použiteľný pre právne úkony. Súd prvej inštancie dňa 15. 01. 2016 pod č. k. 14C/638/2015-18 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým sa domáhal nariadiť vo veci pojednávanie a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný tvrdil v podanom odpore, že dňa 05. 08. 2015 neuzavrel kúpnu zmluvu so žalobcom, ale s P. P., pričom kúpna zmluva za motorové vozidlá bola dohodnutá vo výške 4.000 Sk a ktorú v hotovosti pri podpise zmluvy dňa 05. 08. 2015 aj vyplatil P. P.. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol evidovaný na dopravnom inšpektoráte ako držiteľ uvedeného motorového vozidla žalobca, ktorý dohodnutú kúpnu cenu neuhradil predávajúcemu P. P.. Z dôvodu predídenia súdnemu sporu P. P. a žalobca sa dohodli, že zaplatí kúpnu cenu 4.000 eur namiesto žalobcu P. P. ako predávajúcemu a žalobca ho splnomocní na to, aby predmetné motorové vozidlo na dopravnom inšpektoráte prihlásil na svoje meno. Táto skutočnosť vyplýva i z čl. 6 kúpnej zmluvy zo dňa 05. 08. 2015, uzatvorenú medzi P. P. a žalovaným, ktorú žalovaný k podanému odporu i pripojil. Súd prvej inštancie dňa 05. 04. 2017 (č. l. 42) predvolal strany sporu na predbežné prejednanie sporu, pričom obe strany poučil o procesných právach a povinnostiach (č. l. 43 spisu). Okrem ďalších poučení ich poučil aj o uplatnení prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany s tým, že pokiaľ nie sú uplatnené včas, súd nemusí na ne prihliadnuť, ak by si to vyžadovalo ďalšie pojednávanie alebo vykonanie ďalších úkonov (§ 153 v spojení s § 149 . Na predbežné prejednanie sporu stanovené na deň 06. 09. 2017 sa žalobca nedostavil, preto súd konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre predbežné prejednanie sporu v zmysle § 168 a nasl. a predbežné prejednanie sporu považuje za neúspešné. Vo veci vytýčil pojednávanie na deň 06. 09. 2017, na ktoré sa žalobca nedostavil, napriek tomu, že doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 23. 06. 2017 a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Súd prvej inštancie vychádzal v danej veci z ponúknutých skutkových tvrdení strán sporu a dospel k záveru, že žalobca svojou procesnou nečinnosťou (neunesením dôkazného bremena a nedostavením sa ani na predbežné prejednanie sporu, ani na pojednávanie vo veci samej) nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý mal byť založený kúpnou zmluvou zo dňa 05. 08. 2015 a ktorej predmetom mala byť kúpa motorového vozidla Audi A6, EVČ: KN XXXEB. Žalovaný poprel, že medzi stranami sporu došlo dňa 05. 08. 2015 k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy, predmetom ktorej malo byť motorové vozidlo Audi A6, EVČ: KN XXXEB za kúpnu cenu vo výške 4.500 eur. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia predložil v konaní kúpno-predajnú zmluvu uzatvorenú s P. P. zo dňa 05. 08. 2015, v ktorej kúpnej zmluve ho žalobca splnomocnil na prepis uvedeného motorového vozidla na jeho osobu, pričom odôvodňoval svoje tvrdenia o dôvode, prečo mu žalobca udelil plnú moc na prepis motorového vozidla. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, čo znamená, že rozhodnutie v sporovom konaní nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Vychádza len z ponúknutých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany sporu uplatnili najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí.

14. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že žalobca skutkovými tvrdeniami a prostriedkami procesného útoku nepreukázal svoje tvrdenia o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý mal byť založený ústnou kúpnou zmluvou zo dňa 05. 08. 2015. Keďže povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu, má priamu spojitosť s unesením dôkazného bremena, je potrebné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a táto skutočnosť mala za následok také rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd jeho žalobu zamietol a odvolací súd sa s jeho rozhodnutím ako vecne správnym stotožňuje. Je potrebné uviesť, že sporové konanie, ktoré je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednávacím, predurčuje, že ťarchu zodpovednosti za výsledok nesú hlavne strany sporu. V danom prípade práve žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností, z existencie ktorých potom súd vyvodzoval aj právne závery. Súd prvej inštancie tak vychádzal z ponúknutých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli uplatnené včas a to do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní opätovne opisuje, ako došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy ohľadne predmetného motorového vozidla, uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé zmeniť záver súdu o neunesení dôkazného bremena a nejde ani o také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za novoty v odvolacom konaní (§ 366 .

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 odsek 1 potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 v spojení s § 255 odsek 1 tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .