Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/150/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou v spore žalobcu v 1. rade: B. S., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom K. 1, J. a žalobcu v 2. rade: G. G., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom P. XXC, J. proti žalovanému v 1. rade: E. G., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom P. XXC, J. a žalovanému v 2. rade: S. G., št. prísl. SR, bytom P. XXC, Bratislava obaja zastúpení ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU mzlegal s.r.o. so sídlom Zámocká 7013/36, Bratislava, IČO: 36 861 529 o odporovateľnosť právneho úkonu takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 13.12.2019 domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní“), aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 25.06.2019, uzavretá medzi darcom E. G., ako žalovaným v 1. rade a obdarovanou S. G., ako žalovanou v 2. rade, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území O., obec: Bratislava - mestská časť O., okres: Bratislava III: pozemok - parcela registra „C" s par. č. XXXX/X, zast. plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a pozemok

- parcela registra „C" s par. č. XXXX/XX, zast. plocha a nádvorie vo výmere 501 m2, zapísaná na LV č. XXXX, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresné úradu Bratislava - katastrálny odbor, V-XXXXX/ XXXX, je voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade právne neúčinná a zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

2. Žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu skutkovo a právne odôvodnili tým, že žalobcovia sú potomkami žalovaného v 1. rade ako otec žalobcov a žalovaná v 2. rade je jeho druhou manželkou a súčasne sú potomkovia po svojej nebohej matke B. G., (ďalej len „poručiteľka“), nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX ako manželka žalovaného v 1. rade. V dedičskom konaní, sp. zn. XXD/XXX/XXXX žalobcovia po dohode s žalovaným v 1. rade uzavreli dedičskú dohodu, na základe ktorej prenechali svoj vtedy známy dedičský podiel žalovanému v 1. rade v domnienke, že v dedičskom konaní bol prejednaný celý majetok patriaci do dedičstva po ich nebohej matke. Po ukončení dedičského konania sa však vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade prudko zhoršili, čoho príčinou podľa ich názoru je skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nadviazal známosť so žalovanou v 2. rade, s ktorou neskôr uzavrel manželstvo. Žalobcovia následne zistili, že počas dedičského konania po ich nebohej matke, neboli v zozname aktív dedičstva uvedené nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva ich rodičov a teda ktoré v ňom mali byť zahrnuté, pričom ich existencia bola žalovaným v 1.rade žalobcom úmyselne zamlčaná a ku ktorým sa touto žalobou

domáhajú určenia odporovateľnosti tohoto právneho úkonu t.j. darovacej zmluvy. Skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva ich rodičov bola potvrdená aj na základe konania oprejednanie novoobjaveného dedičstva pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, v ktorom bola táto skutočnosť konštatovaná povereným notárom. Žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou zo dňa 25.06.2019 však úmyselne a bezodplatne previedol tieto nehnuteľnosti do vlastníctva svojej druhej manželky a to žalovanej v 2. rade, čoho dôkazom je aj zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práve doživotného užívania darovaných nehnuteľností v prospech jeho ako darcu, pričom žalovaná v 2. rade o tomto úmysle musela mať vedomosť. Nakoľko je žalovaný v 1. rade evidovaný ako výlučný vlastník novoobjaveného majetku - pozemkov a jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti, žalobcovia majú dôvodné podozrenie, že žalovaný zmenšuje a znižuje hodnotu novoobjaveného majetku patriaceho do dedičstva, a tým poškodzuje žalobcov. Túto darovaciu zmluvu preto považujú za odporovateľný právny úkon, pretože predmetné nehnuteľnosti mali byť súčasťou dedičstva po poručiteľke a žalobcom tak vznikol vymáhateľný majetkový nárok, o ktorý boli na základe tohto právneho úkonu ukrátení.

3. Žalobcovia žiadali pripustiť zmenu žaloby na pojednávaní dňa 08.03.2022, ktorou sa domáhali určenia, že darovacia zmluva zo dňa 25.06.2019, uzavretá medzi darcom E. G., ako žalovaným v 1. rade a obdarovanou S. G., ako žalovanou v 2. rade, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území O., obec: Bratislava - mestská časť O., okres: Bratislava III: pozemok - parcela registra „C" s par. č. XXXX/X, zast. plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a pozemok - parcela registra „C" s par. č. XXXX/XX, zast. plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresné úradu Bratislava - katastrálny odbor, V-XXXXX/XXXX je neplatná.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia predložili: Osvedčenie o dedičstve poverenej notárky tunajším súdom sp. zn. XXD/XXX/XXXX, K. XX/XXXX zo dňa 15.07.2016 (č.l.6) po neb. B. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, zápisnicu o pojednávaní sp. zn. XXD/XXX/XXXX, K. XX/XXXX notárky B. T. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.17) a výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX (č.l.20).

5. Žalovaní vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.03.2022, doplneným podaním doručeným súdu dňa 02.04.2020 so žalobou nesúhlasili a túto ako nedôvodnú žiadali zamietnuť. Žalobcovia žalovaného v 1. rade na základe udelených plných mocí zo dňa 14.07.2016 splnomocnili na celé dedičské konanie a to aj na uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohody o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej obaja dedičia teda žalobcovia svoje zákonné podiely z dedičstva prenechávajú bezodplatne v prospech svojho otca, žalovaného v 1. rade, teda bez akéhokoľvek obmedzenia. Zákonný podiel na dedičstve je určený jednoznačne a nemenne, preto o ňom nemožno v právnom zmysle uvažovať ako o premenlivej, resp. potenciálne variabilnej kategórii, ktorá sa mení v čase v závislosti od akýchsi, žalobcami bližšie neurčených, faktorov. Následné úkony žalovaného v 1. rade ako neobmedzeného vlastníka sú tak pre rozhodnutie v tomto spore bez právneho významu. Je tiež nedôvodné tvrdenie žalobcov o úmyselnom konaní žalovaného v 1. rade, spočívajúce v zamlčaní existencie tohoto majetku, pretože predsa disponoval plnými mocami od žalobcov, ktoré ho oprávňovali na nadobudnutie celých zákonných podielov oboch žalobcov zo všetkého dedičstva. ,.... . . . . Žalovaný v 1. rade naviac nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom daru z peňazí, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom a preto tieto pozemky nemohli patriť a ani nikdy nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného v 1.rade. Naviac tvrdenie žalobcov, že existencia predmetných nehnuteľností bola žalovaným v 1.rade v dedičskom konaní zamlčaná, je nepravdivé. Žalovaný v 1. rade disponoval oprávnením (plné moci) nadobudnúť všetko, čo tvorilo aktíva dedičstva do svojho výlučného vlastníctva a teda ak by nebol výlučným vlastníkom predmetných pozemkov už od momentu ich nadobudnutia do vlastníctva, stal by sa ním na základe zhodných splnomocnení oboch žalobcov ku dňu smrti poručiteľky nadobudnutím právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Na základe týchto skutočností žalobcovia v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a ani v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom žalovaným v 1. nedisponovali a ani doposiaľ nedisponujú žiadnou vymáhateľnou pohľadávkou, ktorej uspokojenie by ich mohol žalovaný v 1.rade darovacou zmluvou ukrátiť a zároveň žalovaný v 1. rade popiera svoj úmysel uzatvorením darovacej zmluvy ukrátiť žalobcov. Uzatvorenie darovacej zmluvy bolo autonómnym právnym úkonom žalovaného v 1. rade, disponujúceho predmetom svojho výlučného vlastníctva. Žalobcov nepovažuje žalovaný v 1. rade za svojich veriteľov, nakoľko voči nemu nemali a ani nemajú žiadnu vymáhateľnú pohľadávku, ktorá bola žalobcom ako veriteľom priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia t. j.

exekúciu, čím nie je splnená základná podmienka podania odporovacej žaloby. Bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v predmetnej veci teda nie je pohľadávka vymáhateľná v zmysle v dôsledku čoho žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu t. j. darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými zo dňa 25.06.2019.

6. Žalovaná v2.rade uviedla, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať úmysel žalovaného v1. rade ukrátiť žalobcov uzatvorením darovacej zmluvy s ňou, keďže pri realizácii tohto právneho úkonu nemala žiadnu vedomosť o tom, že by mali mať žalobcovia voči žalovanému v1. rade vymáhateľnú pohľadávku. V čase darovania predmetných pozemkov bol žalovaný v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník a teda žalovaná v 2.rade nepoznala a ani nemala ako poznať žalobcami tvrdený úmysel žalovaného v 1.rade ukrátiť darovaním spomínaných pozemkov žalobcov ako svojich údajných veriteľov z nimi tvrdeného dôvodu, že predmetné pozemky mali byť súčasťou aktív dedičstva po poručiteľke, resp. že žalobcovia mali byť okrem iného majetku aj zákonnými dedičmi pozemkov, ako ďalšej časti majetku po poručiteľke. Naviac žalovaná v 2. rade ako manželka žalovaného v 1. rade a teda osoba blízka predstavuje jeden z prípadov, kedy veriteľ nie je oprávnený namietať odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia . Žalobcovia nemôžu preukázať naplnenie skutkovej podstaty upravenej v dikcii v časti vzťahujúcej sa na blízke osoby, pretože nie je splnená podmienka vedomosti blízkej osoby o ukracujúcom úmysle.

7. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení žalovaní predložili: plná moc udelená žalobcom v 1. rade žalovanému v 1. rade dňa 14.07.2016 (č.l. 42), plná moc udelená žalobcom v 2. rade žalovanému v 1. rade dňa 14.07.2016 (č.l. 43), čestné prehlásenie žalovanej v 2. rade zo dňa 11.03.2020 (č.l.53).

8. Súd sa v prvom rade vysporiadal s procesnými návrhmi žalobcov a to návrhom na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na tunajšom súde pod sp. zn. o určenie, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy patrí do dedičstva po poručiteľke - matke žalobcov podanom na pojednávaní dňa 15.12.2020 a návrhom na zmenu žaloby podanom na pojednávaní dňa 08.03.2022.

9. Žalobcovia navrhli podľa na pojednávaní konanom dňa 15.12.2020, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. z dôvodu, že predmetom toho konania je určenie, že darované nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX patria do dedičstva po neb. matke žalobcov poručiteľke B. G. a konanie sp. zn. o určenie, že podiel vo firme patrí do dedičstva po neb. matke žalobcov poručiteľke B. G., a teda prerušenie konaní v ktorých sa riešia otázky, ktoré budú mať vplyv na výsledok tohto konania.

10. Podľa ust. , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

11. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

12. Súd návrh na prerušenie konania uznesením zo dňa 08.03.2022 sp zn. -122 zo dňa 08.03.2022 zamietol, nakoľko súd otázku riešenú v konaniach sp. zn. a sp. zn. môže na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní vyriešiť ako otázku predjudicálnu. (predbežnú).

13. Na pojednávaní dňa 08.03.2022 žalobcovia žiadali, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby určil, že darovacia zmluva zo dňa 25.6.2019 uzavretá medzi darcom E. G. nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou S. G. nar. XX.XX.XXXX predmetom ktorej bol bezodkladný prevod nachádzajúci sa v Bratislava O., okres: Bratislava III : pozemok - parcela registra C, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m štvorcových a pozemok - parc. reg. C s parcelným č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m štvorcových, ktorej vklad bol rozhodnutím Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor, V-XXXXX/XXXX je neplatná.

14. Tento svoj procesný návrh však žalobcovia žiadnym spôsobom skutkovo a právne neodôvodnili, pričom dôvodom nemôže byť iba ich tvrdenie, že sa domáhajú v iných konaniach určenia, že nehnuteľnosť a obchodný podiel patria do dedičstva po poručiteľke t.j. ich matke a v prípade úspešnosti v tomto konaní by bol predpokladaný aj ich úspech v konaní o zmenenom návrhu.

15. Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

16. Podľa súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

17. Podľa súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

18. Podľa ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

19. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.03.2022 súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil; uznesenie nebolo vyhotovené písomne s poukazom na , keď voči nemu nie je prípustné odvolanie, súd to nepovažoval za potrebné pre vedenie konania a neukladala sa ním povinnosť. Dôvodom pre nepripustenie zmeny žaloby bola skutočnosť, že vykonané dokazovanie v rozsahu dosiaľ žalovaného žalobného návrhu by nebolo podkladom pre rozhodnutie súdu o zmenenej žalobe, pretože v prípade pripustenia zmeny žaloby by bolo vo veci nutné odročiť pojednávanie a vykonať po prípadnom doplnení žaloby ďalšie dokazovanie. Zároveň má súd za to, že v prípade úspešnosti v konaní o určenie, že nehnuteľnosť a obchodný podiel patria do dedičstva po poručiteľke žalobcov nebráni žalobcom nič v tom, aby sa opätovne novou žalobou domáhali súdnej ochrany.

20. Podľa názoru súdu k rozhodnutiu súdu o tom, či pripustí zmenu žaloby, treba uviesť, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou posudzuje iba súd. Ustanovenie dáva žalobcom možnosť zmeniť žalobu len so súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe podľa . V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom žalobca môže uplatniť svoj nárok v novom konaní. Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvej inštancie, žalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné podľa .

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a právneho zástupcu žalobcov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom dedičských spisov tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. , výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, čestným prehlásením žalovanej v 2. rade zo dňa 11.03.2020, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 24. 06. 2019, a ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.

22. Oboznámením sa s obsahom dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXD/XXX/XXXX, ktorého predmetom bolo prejednanie dedičstva po neb B. G., rod. E. a ako aj zo zhodných tvrdení žalobcov a žalovaného v 1. rade mal súd preukázané, že žalobcovia sú deti žalovaného v 1. rade a svojej nebohej matky B. G., (ďalej len „poručiteľka“), nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX ako manželka žalovaného v 1. rade. Medzi stranami nebolo tiež sporné, že v tomto dedičskom konaní, sp. zn. žalobcovia po dohode so žalovaným v 1. rade tohto splnomocnili na zastupovanie v tomto dedičskom konaní a aby v ich mene uzavrel dedičskú dohodu na základe ktorej prenechali každý zo žalobcov vtedy známy dedičský podiel žalovanému v 1. rade. Dedičské konanie po poručiteľke B. G., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX naposledy bytom P. XXXX/XXC, J. bolo ukončené

Osvedčením o dedičstve napísanom na Notárskom úrade notárkou Mgr. Viktóriou Kubovskou pod sp. zn. , -37 (č.l.6) zo dňa 15.07.2016, v ktorom sa dedičia po poučení vzdali práva podať žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve. Na základe tejto skutočnosti žalovaný v 1. rade prebral a teda nadobudol celé dedičstvo po poručiteľke.

23. Medzi stranami sporu nebolo tiež sporné, že žalovaný v 1. rade bol podľa na LV č. XXXX výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec: Bratislava - mestská časť O., okres: Bratislava III: pozemok - parcela registra „C" s par. č. XXXX/X, zast. plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a pozemok - parcela registra „C" s par. č. XXXX/XX, zast. plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, a ktoré na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi darcom E. G., ako žalovaným v 1. rade a obdarovanou S. G., ako žalovanou v 2. rade previedol na žalovanú v 2. rade. Nebolo tiež medzi stranami sporné, že žalovaná v 2. rade je druhou manželkou žalovaného v 1. rade.

24. Súd konštatuje, že tieto skutkové tvrdenia medzi stranami sporu neboli sporné a preto súd tieto nedokazoval.

25. Súd však z obsahu pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. mal preukázané, že žalobkyňa v 1. rade udelila dňa 14.07.2016 (č.l.42) plnú moc na dedičské konanie s osvedčením o pravosti podpisu zo dňa 14.07.2016 notárom JUDr. Ivanom Macákom, ktorým splnomocnila svojho otca, žalovaného v 1. rade na zastupovanie v tomto dedičskom konaní najmä, aby: 1./ v jej mene dedičstvo neodmietol, 2/vyjadroval sa okrem iného aj o majetku, majetkových právach a dlhoch poručiteľa, vyjadroval sa k súpisu majetku a dlhov dedičstva, 3./ uzavrel v jej mene v konaní o dedičstve dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej svoj zákonný podiel z dedičstva prenecháva v prospech svojho otca menom E. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č., bytom P. XXXXX/XXC, a to bezodplatne, 4/ prevzal v jej mene osvedčenie o dedičstve, vydané súdnym komisárom, 5/ prijímal akékoľvek rozhodnutia a iné písomnosti, podával opravné prostriedky a uskutočnil všetko, čo je alebo bude treba k prejednaniu dedičstva a k prípadnému uvoľneniu. V závere tohto splnomocnenia je uvedené, že žalobkyňa v 1. rade a žalovaný v 1. rade sa dohodli, že ich záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní dňa 08.03.2022 túto skutočnosť potvrdila.

26. Ďalej mal súd z obsahu pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. k nahliadnutiu preukázané, že žalobca v 2. rade udelil dňa 14.07.2016 (č.l.43) plnú moc na dedičské konanie s osvedčením o pravosti podpisu zo dňa 14.07.2016 notárom JUDr. Ivanom Macákom, ktorým splnomocnil svojho otca žalovaného v 1. rade na zastupovanie v tomto dedičskom konaní najmä, aby: 1./ v jeho mene dedičstvo neodmietol, 2/vyjadroval sa okrem iného aj o majetku, majetkových právach a dlhoch poručiteľa, vyjadroval sa k súpisu majetku a dlhov dedičstva, 3./ uzavrel v jej mene v konaní o dedičstve dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej svoj zákonný podiel z dedičstva prenecháva v prospech svojho otca menom E. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č., bytom P. XXXXX/XXC, a to bezodplatne, 4/ prevzal v jej mene osvedčenie o dedičstve, vydané súdnym komisárom, 5/ prijímal akékoľvek rozhodnutia a iné písomnosti, podával opravné prostriedky a uskutočnil všetko, čo je alebo bude treba k prejednaniu dedičstva a k prípadnému uvoľneniu. V závere tohto splnomocnenia je uvedené, že žalobca v 2. rade a žalovaný v 1. rade sa dohodli, že ich záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 08.03.2022 túto skutočnosť potvrdil.

27. Žalobcovia však v žalobe namietali skutočnosť, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX., ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 25.06.2019, mali byť zahrnuté do dedičského konania, nakoľko tieto nadobudli žalovaný v 1. rade a poručiteľka počas trvania manželstva a preto tieto patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Táto skutočnosť vyplynula aj z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. -46, D-not 52/2019 zo dňa 14.01.2020, avšak táto otázka musí byť predmetom samostatného súdneho konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda poručiteľky a žalovaného v 1. rade za splnenie podmienok preukázania naliehavého právneho významu v zmysle .

28. Súd po vykonanom dokazovaní zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná a preto ju zamietol.

29. Podľa vyhlásenie a odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.

30. Súd v rámci vyriešenia si predjudiciálnej otázky a to či predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva a teda v jednej polovici do dedičstva poručiteľky dospel k záveru, že vyriešenie týchto otázok nemá zásadný význam pre strany sporu v tomto konaní a teda pre úspešnosť žalobcov. V tomto konaní bolo nesporne preukázané, že obaja žalobcovia udelili totožnú plnú moc zo dňa 14.07.2016 na dedičské konanie tunajšieho súdu sp. zn. žalovanému v 1. rade, kde ho okrem iného v bode 3./ splnomocnili, aby uzavrel v ich mene v konaní o dedičstve dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej obaja svoj zákonný podiel z dedičstva prenechávajú v prospech svojho otca, žalovaného v 1. rade, a to bezodplatne. Na základe tejto skutočnosti bolo vydané Osvedčenie o dedičstve sp. zn. , -37 zo dňa 15.07.2016, právoplatné 15.07.2016, ktorým žalovaný v 1. rade nadobudol dedičstvo v celosti. Toto vyhlásenie žalobcov v 1. a 2. rade už nie je možné odvolať a meniť, nakoľko obdobne to rieši ustanovenie , podľa ktorého nemožno vyhlásenie o vzdaní sa dedičstva odvolať a to isté platí, ak dedič vyhlási, že sa nevzdáva dedičstva. Toto vyhlásenie a jeho dôsledky sa vzťahujú na celé dedičstvo vrátane novoobjaveného majetku. (viď R 37/1974 - Rozsudok Najvyššieho súdu Československa z 22.12.1972, 4. Cz 87/72). Súd potom uzatvára, že žalobcovia by v konaní o prejednaní novoobjaveného dedičstva po poručiteľke, svojej matke nenadobudli dedičstvo a teda dedičský podiel k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 25.06.2019 uzavretej medzi žalovanými, pretože ich vyhlásenie v dedičskom konaní po poručiteľke a jeho dôsledky sa vzťahujú na celé dedičstvo vrátane novoobjaveného majetku.

31. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

32. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

33. Podľa odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( a 117); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

34. Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

35. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

36. Cieľom odporovacej žaloby v zmysle je vyhlásenie právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje ochrana veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť. Neúčinnosť pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, voči ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Odporovateľnosť sa uplatňuje žalobou, ktorá smeruje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, t.j. na koho bol prevedený dotknutý majetok. Rozsudok súdu o odporovateľnosti je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi

mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Veriteľ tak môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi ( a ) alebo v prospech týchto osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá a zákon konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa tieto osoby poznali. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky (v záujme vlastného procesného úspechu) je nevyhnutné tvrdenie žalovaného - blízkej osoby dlžníka, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať a preukázanie konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti.

37. Predpokladmi odporovateľnosti právneho úkonu sú teda existencia veriteľovej pohľadávky, vymáhateľnosť pohľadávky, ukrátenie veriteľa predstavujúce objektívnu stránku odporovateľnosti, úmysel účastníka právneho úkonu veriteľa ukrátiť, čo je subjektívna stránka odporovateľnosti a to, že právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie majetku), ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti. Ten kto odporuje musí preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.

38. Súd vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a svoje odôvodnenie žalobu voči žalovanému v 1. rade ako darcu nehnuteľností zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie v spore, keď odporovateľnosť sa uplatňuje žalobou, ktorá smeruje iba proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, t.j. na koho bol prevedený dotknutý majetok.

39. Žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu a to darovacej zmluvy po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia už neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia o existencii pohľadávky voči žalovanému v 1. rade a aj jej vymáhateľnosť, ako prvotný predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba podaná voči žalovanej v 2. rade nie je dôvodná pretože je zrejmé, že žalobcovia v čase podania žaloby nemali a ani v čase rozhodovania súdu nemajú voči otcovi ako žalovanému v 1. rade pohľadávku právoplatne priznanú tunajším súdom a vymáhanú v exekučnom konaní. Naviac žalobcovia v žalobe sami deklarujú, že nehnuteľnosť mala byť predmetom dedičského konania. Nemožno sa potom voči žalovanej v 2. rade domáhať odporovateľnosti právneho úkonu k nehnuteľnosti, ktorú vlastnil žalovaný v 1. rade len s odôvodnením, že tieto patrili do dedičstva po nebohej matke žalobcov. V prípade úspechu žalobcov v konaní, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, by v konaní o prejednaní dedičstva po poručiteľke nastal v katastri nehnuteľností právny stav, kedy by sa vlastníkom stal opäť žalovaný v 1. rade, ktorý však za súčasného stavu nie je voči žalobcom v postavení dlžníka. Žalobcovia tak proti žalovanému v 1. rade bez rozhodnutia súdu, že vec patrí do dedičstva poručiteľky ich matky a následne úspešného prejednania novoobjaveného dedičstva nemôžu mať vymáhateľnú pohľadávku voči žalovanému v 1. rade.

40. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

41. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O náhrade trov celého konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ods. l tak, že žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko boli v konaní v celom rozsahu úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach / / podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým /CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.