Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/100/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E.. XXX/X, D. - F., právne zastúpená spoločnosťou JUDr. Zuzana Fabianová - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 53 560 671, so sídlom Strojárenská 11C, Košice, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Krajská prokuratúra Košice, Mojmírova 5, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 06981/2020/SV/02975 z 15.01.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania - Krajskej prokuratúre Košice n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

1. Na základe ohlásenia drobnej stavby stavebný úrad - Mesto Košice, pracovisko Košice - západ, Trieda SNP 48/A, Košice (ďalej len „stavebný úrad“) vydal opatrenie číslo MK/A/2018/14312-2/II/VOV z 5. júna 2018 (ďalej len „opatrenie stavebného úradu“) pre žalobkyňu, v ktorom jej oznámil, že nemá námietky voči uskutočneniu drobnej stavby - zariadeniu na nádoby na odpad, ktorá sa bude nachádzať na pozemku parcela č. G. XXXX/X v katastrálnom území F. a bude tvoriť doplnkovú funkciu k rodinnému domu umiestneného na parcele č. G. XXX/XX v katastrálnom území F., parcelné číslo domu G. XXX/ XX v katastrálnom území F. na ulici C. D. H. XXX/X D., podľa priloženej katastrálnej mapy v rozsahu betónový základ, murovaná stavba so strieškou, rozmerov 300 x 90 x 120 cm.

2. Proti opatreniu prvostupňového orgánu podala krajská prokurátorka protest č. Kd 248/18/8800-4 z 26. októbra 2018 (ďalej len „protest“). Protest bol odôvodnený skutočnosťou, že predmetným opatrením bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 1 a ods. 5 Správneho poriadku. Prokurátorka poukazovala na nezákonnosť vydaného opatrenia stavebného úradu, ktorý sa pri posúdení ohlásenia drobnej stavby podľa jej názoru neriadil základnými pravidlami správneho konania, keď aj v prípade ohlásenia má stavebný úrad povinnosť postupovať v zmysle § 3 Správneho poriadku a je teda povinný skúmať a vyhodnotiť, či boli splnené všetky podmienky a kritériá určené príslušnými ustanoveniami stavebného zákona na povolenie stavby definujúcej stavbu ako drobnú. V ďalšom krajská prokurátorka poukázala na to, že opatrenie stavebného úradu je v rozpore so záväznými regulatívmi Územného plánu zóny D. - F. a

taktiež zasahuje do práv iných osôb, ako stavebníkov pozemnej komunikácie. Poukázala konkrétne na to, že stavený úrad vydal rozhodnutie č. A/2011/08437-02/II/GAZ z 15. júla 2010 v spojení s opravným rozhodnutím zo dňa 1. februára 2011 o umiestnení líniovej stavby - pozemné komunikácie (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby“), ktorá bude slúžiť ako prístupová cesta k rodinným domu v lokalite C. D. mestskej časti F., nachádzajúcej sa okrem iných aj na pozemku parcelné číslo G. XXXX/X v katastrálnom území F.. Následne bola uvedená líniová stavba riadne povolená. Na základe uvedeného prokurátorka protestom napadnuté opatrenie považovala za vydané v rozpore so zákonom a navrhla ho zrušiť.

3. Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice, rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2019/048820 zo 16. septembra 2019 vyhovel protestu prokurátorky a zrušil opatrenie stavebného úradu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení po zrekapitulovaní skutkového stavu dospel k záveru, že bolo dôvodné zrušiť opatrenie stavebného úradu s poukazom na to, že aj keď išlo len o zjednodušený povoľovací proces v prípade jednoduchších stavebných prác, správny orgán bol povinný zistiť úplný a presný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo sa v tomto prípade nestalo. Zdôraznil, že špeciálnym stavebným úradom mestom Košice bolo vydané stavebné povolenie na prístavbu „prístupová cesta k rodinným domom C. D. F.“ v rozsahu obslužnej komunikácie, jednopruhovej, obojstrannej s výhybňami v mieste výjazdov do dvorov a obratiskom na konci slepej ulice, funkčnej triedy C3 v kategórii MOU 3,0/30, ktorá sa bude nachádzať na pozemkoch evidovaných v registri C-KN s parcelnými číslami XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/ X, v nadväznosti na vydané územné rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, ktoré rešpektujú príslušný platný územný plán - zóny. Predložená projektová dokumentácia stavebníkov bola vypracovaná v súlade s regulatívmi následnej zmeny územného plánu a stavebný úrad po posúdení ďalších hľadísk verejného záujmu rozhodnutím č. A/2015/00264-16 zo dňa 30. novembra 2015 stavbu povolil. Vzhľadom na tieto zistenia konštatoval, že bolo dôvodné vyhovieť protestu a opatrenie staveného úradu zrušiť.

4. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „pôvodný žalovaný“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č. 06981/2020/ SV/02975 z 15. januára 2020 odvolanie žalobkyne zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v podstatnom poukázal na to, že stavebný úrad prijal ohlásenie drobnej stavby. Pri vyhodnotení tohto ohlásenia však vychádzal len z predložených podkladov a náležite sa nezaoberal zistením všetkých skutočností a dôležitých okolnosti daného prípadu, pretože inak by pri posúdení umiestnenia predmetnej stavby prihliadal na to, že pozemok parcelné číslo C-KN XXXX/ X v katastrálnom území F. je súčasťou územia, kde v predchádzajúcom období vydaním rozhodnutia už umiestnil a následne bola rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu podľa osobitného predpisu povolená iná stavba - stavba pozemnej komunikácie. Špeciálny stavebný úrad Mesta Košice povolil stavbu prístupovej komunikácie už dňa 30. novembra 2015, pričom oznámenie k ohláseniu drobnej stavby žalobkyne bolo opatrením stavebného úradu vydané dňa 15. júna 2018, a teda neskôr. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobkyne a uviedol, že stavebný úrad na základe zistených skutočností nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal všetky zistenia nevyhnutné a dôležité pre posúdenie veci a nezaobstaral si za týmto účelom všetky potrebné podklady na rozhodnutie. Pretože existovali v danom prípade dôvody, pre ktoré bolo potrebné určiť ďalšie podmienky uskutočnenia predmetnej stavby, stavebný úrad mal v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona možnosť určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno vykonať len na základe stavebného povolenia, ktoré musí byť v súlade so zákonom a vychádzať zo správnej právnej úvahy, nakoľko v riadnom stavebnom konaní môže byť dostatočne prihliadané na ochranu práv a právom chránených záujmov všetkých dotknutých predmetnou ohlásenou stavbou.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

5. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 3. apríla 2020 domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia, zrušenia prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci Okresnému úradu Košice na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

6. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že sa nedopustila žiadneho porušenia zákona ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Podľa jej názoru stavebný úrad sa nedopustil žiadneho porušenia právnej povinnosti, správne a dostatočne vyhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti, vrátane

súladu drobnej stavby so záväznými regulatívmi platného územného plánu zóny Košice - F. a správne hodnotil aj vplyv tejto stavby na životné prostredie a na okolitú zástavbu. Napadnuté rozhodnutie je podľa jej názoru nezákonné, nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, nezohľadňuje, že ohlásená drobná stavba je postavená na pozemku v jej výlučnom vlastníctve. Stavebníci prístupovej cesty nemajú k pozemku parcelné číslo G. XXXX/X v katastrálnom území F. žiadne vlastnícke, užívacie ani iné právo, ktoré by ich oprávňovalo jej pozemok užívať alebo na ňom umiestniť stavbu prístupovej cesty alebo inú stavbu. Nájomná zmluva, ktorej predmetom bol uvedený pozemok, bola ukončená ešte v roku 2016. Podľa jej názoru žalovaný v napadnutom rozhodnutí len konštatoval, že zo spisového materiálu nevyplýva, či vplyv drobnej stavby na životné prostredie a okolitú stavbu bol v konaní riadne zisťovaný a vyhodnotený. Z uvedeného však nemožno automaticky a bez ďalšieho vyvodiť, že stavebný úrad uvedené vplyvy neskúmal, nevyhodnotil a neprihliadol na ne pri svojom rozhodnutí. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, čo má byť tým konkrétnym nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, respektíve okolitú zástavbu, ktorý by mal legitimizovať dodatočné zrušenie zákonne vydaného opatrenia.

7. V ďalšej časti žalobkyňa namietala, že sú to stavebníci stavby, ktorá prebieha na susedných parcelách, ktorí neoprávnene zasahujú do jej vlastníckeho práva a predmetnú stavbu realizujú v rozpore s vydaným stavebným povolením a záväznými regulatívmi územného plánu zóny Košice - F.. Zdôraznila, že stavba predmetnej pozemnej komunikácie nie je realizovaná vo verejnom záujme. Ide o súkromnú výstavbu komunikácie, ktorá má slúžiť súkromným vlastníkom pozemku, respektíve rodinným domom v danej lokalite a nejedná sa o žiadnu verejnoprospešnú stavbu. V ďalšom poukazuje na to, v čom konkrétne stavebníci nedodržali vydané stavebné povolenie a prečo realizujú uvedenú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením. V tomto kontexte žalobkyňa namietala, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že správny orgán je oprávnený skúmať a rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom konania o proteste prokurátora, z dôvodu čoho uvedené skutočnosti v rozhodnutí vôbec nevyhodnocoval. Podľa jej názoru ide o skutočnosti, ktoré majú na posúdenie a správne zistenie skutkového a následne právneho stavu podstatný vplyv. Nemožno ich preto v konaní opomenúť a ponechať bez náležitého odôvodnenia, nakoľko s predmetom prejednávanej veci bezprostredne súvisia.

8. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa jej názoru spočíva aj v tom, že sa ním uprednostnili práva stavebníkov výlučne súkromnej pozemnej komunikácie pred jej právami ako stavebníčky a vlastníčky drobnej stavby a výlučnej vlastníčky pozemku parcelné číslo G. XXXX/XX v katastrálnom území F. (predtým ako súčasť parcely číslo G. XXXX/X, pozn.). Napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľné, ktoré je v rozpore s článkom 20 ods. 1 a to s jej právom vlastniť majetok ako aj v rozpore s článkom 46 ods. 1 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia, čo je v priamom rozpore s Správneho poriadku.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 1. júla 2020 v podstatnom poukázal na to, že v žalobe žalobkyne nie sú uvedené nové skutočnosti a okolnosti ako tie, s ktorými sa podrobne zaoberal v konaní o odvolaní. Zdôraznil, že stavebný úrad vydal opatrenie, ktorým uskutočnenie predmetnej drobnej stavby odsúhlasil, aj keď v tom čase už boli právoplatné rozhodnutia o umiestnení stavby - pozemnej komunikácie. Uviedol, že dotknutá parcela je vo vlastníctve žalobkyne, avšak stavebníci pozemnej komunikácie v územnom konaní a následne aj v stavebnom konaní preukázali, že majú k tejto parcele iné práva. Ak by stavebný úrad vzhľadom aj na tieto okolnosti danej veci určil, že predmetné ohlásenie stavebnému úradu podlieha stavebnému povoleniu, dostali by všetci účastníci konania, a teda aj stavebníci pozemnej komunikácie a vlastníci susedných pozemkov, rovnakú šancu na vyjadrenie sa a vznesenie námietok k predmetnému konaniu a o občianskoprávnych námietkach by tak mal stavebný úrad možnosť rozhodovať v zmysle § 137 ods. 1 a 2 stavebného zákona.

10. V reakcii na podstatné námietky žalobkyne uviedol, že v podanom ohlásení príslušný správny orgán preskúmava nielen, či zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona stavba spĺňa kritéria drobné stavby, ale aj, či jej umiestnením a realizáciou nedôjde k zásahom do iných práv a právom chránených záujmov, budú rešpektované obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a rešpektovaný predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, resp. zóny, či stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu, jej realizáciou nebude obmedzené užívanie susedných pozemkov na určený účel alebo ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých komunikáciách. Ak by bol stavebný úrad podané

ohlásenie dostatočne posúdil z uvedených hľadísk, zistil by, že územný plán zóny D. - F. v znení neskorších zmien a doplnkov reguluje vyššie uvedené územie určené na umiestnenie zmienenej stavby prístupovej cesty. Táto miestna komunikácia vrátane prislúchajúcej technickej infraštruktúry je v záväznej časti uvedeného územného plánu zaradená medzi verejnoprospešné stavby, čo potvrdzuje aj grafická časť tejto územnoplánovacej dokumentácie. Stavba prístupovej komunikácie bola po splnení podmienok pre vydanie stavebného povolenia v samostatnom konaní špeciálnym stavebným úradom povolená rozhodnutím č. A/2015/00264-16 zo dňa 30.11.2015. Posúdenie súladu realizácie prístupovej komunikácie so stavebným povolením, ako aj posúdenie stavebno-technický vád a nedostatkov nie je v kompetencii správnych orgánov konajúcich a rozhodujúcich v predmetnom konaní týkajúceho sa protestom napadnutého opatrenia stavebného úradu, ani nebolo predmetom týchto konaní, ale ich posúdenie prináleží príslušnému orgánu konajúcemu vo veci uvedenej prístupovej komunikácie. Skutočnosť, že stavebný úrad náležite nevykonal všetky šetrenia, ktorými by nadobudol dostatočnú vedomosť o faktických okolnostiach prípadu a pretože existovali v danom konkrétnom prípade dôvody, pre ktoré bolo nedostačujúce odsúhlasiť uskutočnenie predmetnej stavby vydaním opatrenia, boli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia analyzované dôvody, pre ktoré bolo potrebné uvedené opatrenie zrušiť a tieto boli podrobne vysvetlené. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť.

11. Podaním z 2. júla 2020 sa k žalobe vyjadrila Krajská prokuratúra Košice. Navrhla žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť. V podstatnom poukázala na tie isté skutočnosti a dôvody, na ktoré poukázal vo svojom vyjadrení žalovaný a nad rámec uvedeného uviedla, že stavebníci prístupovej cesty predložili v stavebnom konaní spolu so svojou žiadosťou o stavebné povolenie aj nájomnú zmluvu číslo PNZ- P40385/11.00 uzavretú so Slovenským pozemkovým fondom dňa 19. decembra 2011, predmetom, ktorej je okrem iných aj nájom pozemku parcely registra „E“ KN číslo XXXX/XXX (teraz parcely registrované ako „C“ KN číslo XXXX/X I. XXXX/XX). Účelom nájmu bola v zmysle článku III predmetnej zmluvy realizácia líniovej stavby „prístupová cesta k rodinným domom C. D., F.“, ktorej umiestnenie bolo povolené rozhodnutím Mesta Košice č. A/2010/10433-04/II/GAZ z 15. júla 2010, právoplatným 24. augusta 2010. Doba platnosti nájomnej zmluvy bola vymedzená odo dňa účinnosti nájomnej zmluvy do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, ktorým zmluva o zriadení vecného bremena pre stavbu uvedenú v článku III tejto zmluvy nadobudne právoplatnosť. Rozhodnutím orgánu katastra o povolení vkladu kúpnej zmluvy číslo V 9769/2013 z 19. decembra 2013 sa žalobkyňa stala vlastníčkou parcely C-KN č. XXXX/X, čím vstúpila do práv a povinností pôvodného vlastníka, teda aj do práv a povinností vyplývajúcich z uvedenej nájomnej zmluvy. V priebehu stavebného povoľovacieho konania na stavbu pozemnej komunikácie stavebný úrad zistil, že nájom založený nájomnou zmluvou z 19. decembra 2011 nebol skončený a ďalej trvá, a teda stavebníci majú k predmetnému pozemku v súlade s § 58 ods.2 stavebného zákona iné právo oprávňujúce ich zriadiť na ňom stavbu. Nájomnú zmluvu žalobkyňa vypovedala jednotlivým nájomcom listom z 21. marca 2016, teda až v čase, kedy už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Nároky vzniknuté z užívania pozemku vo vlastníctve žalobkyne je táto oprávnená si uplatniť v civilnom konaní na príslušnom súde. Čo sa týka žalobkyňou uvádzaných nedostatkov realizovanej stavby prístupovej cesty, poukázala na to, že dodržanie podmienok vydaného stavebného rozhodnutia a vyhodnotenie súladu realizácie stavby so schválenou projektovou dokumentáciou je plne v kompetencii stavebného úradu príslušného na konanie a rozhodnutie o kolaudácii cestnej stavby, preto uvedená námietka je pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného irelevantná.

12. V replike zo 16. júla 2020 žalobkyňa zotrvala na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a žalobnom návrhu. Podľa jej názoru je nemysliteľné, aby správny orgán vlastníka nehnuteľnosti bezprecedentne a bez akéhokoľvek dôvodu obmedzoval pri realizovaní jeho vlastníckych práv. V čase vybudovania stavby realizovala drobnú stavbu v dobrej viere a v súlade s právnymi predpismi a podmienkami uvedenými v oznámení k ohláseniu drobnej stavby na pozemku, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Zdôraznila, že napriek stavebnému povoleniu stavebníci stavby „prístupová cesta k rodinným domom na D., F.“ nikdy túto nerealizovali ani nebudú realizovať na pozemku C-KN číslo XXXX/XX v katastrálnom území F.. Stavebníci, hoci svojvoľne, zmenili trasovanie prístupovej cesty tak, že došlo k posunu prístupovej cesty k pozemku C-KN číslo XXX/X v katastrálnom území F. a prístupová cesta neprechádza cez pozemok C-KN číslo XXXX/XX v katastrálnom území F.. Stavebníci v súčasnosti navrhujú vydanie kolaudačného rozhodnutia bez jej prechodu cez pozemok v jej výlučnom vlastníctve.

13. Žalovaný podaním z 24. júla 2020 zotrval na svojom vyjadrení z 1. júla 2020.

14. Podaním z 24. júla 2023 Krajská prokuratúra Košice uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s podrobnými vyjadreniami žalovaného a zotrváva na svojom vyjadrení z 2. júla 2020.

15. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 20. augusta 2023 zotrvala na svojom žalobnom návrhu a svojich vyjadreniach.

16. Na pojednávaní konanom 28. mája 2024 žalobkyňa a Krajská prokuratúra Košice zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

17. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

18. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“), ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

21. Podľa , stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa , pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

22. Podľa , stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa , k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

23. Podľa , drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to: a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

24. Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to opatrení orgánov verejnej správy.

25. Podľa prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v , ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

26. Podľa konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

27. Podľa protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia.

28. Podľa účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.

29. Podľa ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

30. Podľa proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak.

31. Podľa na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

34. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

35. Dňom 01.01.2023 nadobudol účinnosť ktorým sa mení a dopĺňa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým došlo k zriadeniu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „“), ktorý Úrad je podľa ústredným orgánom štátnej správy pre vyvlastnenie; pričom podľa „Pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“, preto v súlade s správny súd pokračoval v konaní s týmto orgánom verejnej správy ako žalovaným v predmetnom konaní.

36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v

zákonom stanovanej lehote ( ), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa zamietnuť z nasledovných dôvodov.

37. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora a ktorým bolo zrušené opatrenie stavebného .

38. V úvode posúdenia súd poukazuje na to, že inštitút protestu prokurátora ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru prokuratúry slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy - na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, že podaním protestu prokurátora možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie). Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť novým, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka, a to aj vtedy, ak dal k takému konaniu podnet. Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve možnosti - buď protestu prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie, resp. mu vyhovie iba čiastočne. V prvom prípade ide o špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok. Keďže predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, v odvolaní (rozklade) nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základe veci. Odvolanie sa teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie. Úlohou súdu v tomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku zákonnosti opatrenia stavebného z hľadiska jeho obsahu.

39. Na základe námietok žalobkyne súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade sporným ostalo to, čo skúma správny orgán pri posúdení toho, či protest podaný prokurátorom je alebo nie je dôvodný a teda, či sa v tomto konkrétnom prípade mal žalovaný vysporiadať s námietkami žalobkyne, ktoré ona považovala za podstatné pri posúdení dôvodnosti podaného protestu prokurátora a či sa s nimi vysporiadal dostatočne.

40. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 28. mája 2018 ohlásila Stavebnému uskutočnenie drobnej stavby - zariadenia na nádoby na odpadky na parcele číslo XXXX/X k rodinnému domu na J. H. XXX/XX, v katastrálnom území F. s tým, že drobná stavba bude plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a to rodinnému domu na adrese C. D. E., XXX/X, F.. K ohláseniu žalobkyňa pripojila situačný výkres a výpisy z listov vlastníctva číslo XXXX I. XXXX v katastrálnom území F.. Následne bolo bezprostredne dňa 05.06.2018 stavebným vydané opatrenie - oznámenie, že k ohláseniu drobnej stavby nemá námietky č. MK/A/2018/14 312 - 2/II/VOV.

41. V reakcii na námietku žalobkyne, že stavebný sa nedopustil žiadneho porušenia právnej povinnosti, správne a dostatočne vyhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti, vrátane súladu drobnej stavby so záväznými regulatívmi platného územného plánu zóny Košice - Myslava a správne vyhodnotil aj vplyv tejto stavby na životné prostredie a na okolitú zástavbu, súd uvádza, že z priebehu administratívneho konania jednoznačne vyplýva, že stavebný neskúmal ani vplyv navrhovanej drobnej stavby na okolitú zástavbu ani jej súlad so záväznými regulatívmi platného územného plánu zóny D. - F.. Z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by sa dalo akokoľvek usúdiť, že sa stavebný pri vydávaní opatrenia týmito otázkami bol zaoberal, na čo poukázal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str.8. Ak žalovaný v tomto kontexte uviedol, že ak na parcele, na ktorej podľa ohlásenia mala byť umiestnená drobná stavba bola v predchádzajúcom období právoplatným územným rozhodnutím a právoplatným stavebným povolením umiestnená líniová stavba, je takáto skutočnosť faktickou okolnosťou prípadu, ktorú pri hodnotení ohlásenia a vydaní opatrenia predmetnej stavby nemožno opomenúť, najmä ak uvedená okolnosť bola stavebnému ako príslušnému správnemu orgánu z vlastnej stavebnej činnosti známa, nemožno tieto jeho závery považovať z pohľadu správneho súdu za svojvoľné.

42. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že je výlučnou vlastníčkou parcely, na ktorej už bola medzičasom aj umiestnená predmetná drobná stavba a že stavebníci prístupovej cesty nemajú k pozemku parcelné číslo C-KN XXXX/X v katastrálnom území F. žiadne vlastnícke užívacie a iné právo, ktoré by ich oprávňovalo jej pozemok užívať alebo na ňom umiestniť stavbu prístupovej cesty alebo inú stavbu, k tomuto je potrebné uviesť, že z hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia je podstatné to, že práve s ohľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby - pozemnej komunikácie, a existencie právoplatného stavebného povolenia je zrejmé, že nosný dôvod, pre ktorý bolo protestu prokurátorky vyhovené a to nedostatočné skúmanie a vyhodnotenie všetkých podmienok pre uskutočnenie drobnej stavby, bol odôvodnený a plne opodstatnený práve aj s ohľadom na tieto následne (po vydaní opatrenia stavebným , pozn.) zistené skutočnosti.

43. Ak teda v čase rozhodovania správnych orgánov o proteste prokurátorky boli zrejmé už uvedené skutočnosti o existencii právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby - pozemnej komunikácie, a existencie právoplatného stavebného povolenia na rovnakej nehnuteľnosti ako bola ohlásená žalobkyňou drobná stavba, pričom práve skúmanie týchto okolností (resp. ich neexistencia) sú pre vydanie oznámenia podľa 57 ods. 2 staveného zákona podstatné, nemožno považovať záver správnych orgánov o potrebe zrušiť opatrenie stavebného za svojvoľný. Nezákonnosť opatrenia stavebného bola zapríčinená tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a konal v rozpore s Správneho poriadku tak, ako konštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Za daných okolností teda nebolo povinnosťou žalovaného vysporiadať sa s námietkami žalobkyne o porušení jej vlastníckeho práva a s námietkami, ktorými dôvodila v čom konkrétne stavebníci nedodržali vydané stavebné povolenie a prečo realizujú uvedenú stavbu v rozpore s vydaným stavebným povolením, keďže tieto smerovali k samotnému meritu veci a nie k preskúmavaniu dôvodnosti protestu prokurátorky.

44. S ohľadom na uvedené je bez právneho významu, že žalobkyňa už realizovala predmetnú drobnú stavbu. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať pôsobnosť správnych orgánov pri legalizácii už zrealizovaných stavieb, či udržiavanie nezákonných opatrení správnych orgánov len z dôvodu, že na ich základe už bola realizovaná nimi povoľovaná činnosť resp. uskutočnená činnosť, voči ktorej nemali námietky. Taktiež bez právneho významu je aj argumentácia žalobkyne o tom, že sa nedopustila porušenia žiadneho právneho predpisu, keďže protestu prokurátora bolo vyhovené nie z dôvodu, že by sa žalobkyňa mala dopustiť porušenia právneho predpisu, ale z dôvodu pochybenia na strane správneho orgánu.

45. Správny súd nevzhliadol v preskúmavanom konaní ani žalobkyňou namietané porušenie jej vlastníckeho práva podľa SR, keďže posudzovanie prípadného zásahu do jej vlastníckeho práva prináleží v rámci zákonom stanovenej právomoci, za danej situácie, správnemu orgánu, ktorý bude skúmať a vyhodnocovať podmienky pre uskutočnenie predmetnej stavby resp. pre jej dodatočné povolenie, prípadne priamo do právomoci civilného súdu.

46. S ohľadom na nedôvodnosť žalobkyňou vznesených námietok o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia taktiež nemožno hovoriť o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 resp. v danom prípade podľa SR.

47. Sumarizujúc už uvedené správny súd konštatuje, že správne orgány sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospeli k záveru o dôvodnosti protestu. Správne orgány zároveň dali žalobkyni dostačujúce odpovede na všetky ním formulované skutkovo a právne relevantné námietky.

48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

49. O trovách konania ďalšieho účastníka konania a to Krajskej prokuratúry Košice súd rozhodol podľa pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

50. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.