Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-36-2015.pdf
PDF · 104.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného H. H., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 28. 11. 2018 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd obžalovaného H. H., nar. XX. XX. XXXX v F. Š., trvale bytom F. Š.M., X. XXXX/7, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv/467/14/6611 zo dňa 06. 03. 2015, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v bode 1/
v presne nezistenej dobe od 19.30 h dňa 29.01.2014 do 06.30 hod. dňa 31.01.2014 v obci H. W., na Ul. L. Č.. XX, okres A. po predchádzajúcej spoločnej dohode L. Y. L., nar. XX. XX. XXXX vykonali vlámanie do osobného motorového vozidla zn. OPEL Zafira evidenčné číslo A., čiernej metalízy, VIN O., ktoré bolo odparkované pod prístreškom rodinného domu č. XX majiteľa Y.. T. Š., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že vošli nezisteným spôsobom do uvedeného rodinného domu, kde za vchodovými dverami domu z poličky odcudzili kľúče od osobného motorového vozidla značky OPEL Zafira, evidenčné číslo A., čiernej metalízy, VIN O. a následne osobné motorové vozidlo za pomoci pravých kľúčov otvorili, vytlačili z dvora rodinného domu na ulicu, kde osobné motorové vozidlo naštartovali a z miesta odišli, čím Y.. T. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Č.. XX, H. W. spôsobili krádežou škodu vo výške 5.000,- Eur,
v bode 2/
v presnejšie nezistenej dobe od 19.30 h dňa 31. 05.2014 do 02.00 h dňa 01. 06. 2014 v obci Ž. F. č. XX, okres A. po predchádzajúcej spoločnej dohode s Y. L., nar. XX.XX.XXXX vošli cez neuzamknutú bráničku na pozemok rodinného domu č. XX, kde z neuzamknutého osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia ev. č. A. majiteľa A.J.P.s.r.o A., W. Č.. XX/XXXX, ktoré bolo zaparkované vo dvore rodinného domu odcudzili príručnú pánsku látkovú tašku čiernej farby, v ktorej boli 2 ks mobilné telefóny, občiansky preukaz, vodičský preukaz, cestovný pas, kartu poistenca znejúcu na meno F.. E. U., bankomatovú kartu banky UniCredit, osvedčenie časť 1 od OMV Škoda Felícia ev. číslo A. XXXAB, 3 zväzky kľúčov, 2 ks dioptrických okuliarov, vreckový nožík s čiernou čepeľou, vernostné karty do obchodov, finančnú hotovosť vo výške 2.000,- Eur, všetko patriace F.. E. U., nar. XX.XX.XXXXa koženkovú kabelku tmavomodrej farby, v ktorej boli 2 ks mobilných telefónov, dámska ružová peňaženka, občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca všetko na meno K.. U. U., preukaz poistenca znejúci na meno E. U., preukaz poistenca znejúci na meno M. U., bankomatová karta banky UniCredit, čipová karta zamestnanca TU A., X zväzky kľúčov, 2 ks USB s osobnými dátami, slnečné dioptrické okuliare nezistenej značky, karty na vstupy a vernostné karty do obchodov, 2 ks štartovacích kariet od vozidla Renault Megane ev. č. H. XXXAY, rezervné kľúče OMV zn. Škoda Felícia ev. č. XXXAB, dámska kozmetika, 5 ks látkových nákupných tašiek všetko patriace K.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, spôsobili F.. E.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXXX/XX a K.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. XXX škodu odcudzením vecí vo výške cca 2.575,- Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 06. 03. 2015na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/467/14/6611 obžalobu na H. H. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Obžalovaný H. H. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravili vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení obžalovaný uviedol, že bol s Y. L. vyzdvihnúť N. V., ktorá bola vypovedať na polícii. Prišli tam spolu s Y. Q., ktorého cestou navigoval Y. L., ten ho potom aj navigoval cestou späť po vyzdvihnutí N. V.. Y. L. po nejakom čase s autom zastal, vyšiel z auta von, niekam išiel, po čase ho zavolal, aby išiel s ním, ale na pol ceste zastal a povedal mu, že si ide požičať auto od nejakého kamaráta, ktorý mu ho ale nedá, keď poň prídu spolu. On teda ostal stáť na pol ceste, keď sa po nejakých dvoch, troch minútach nevracal, vrátil sa späť k autu, kde bol Q. s V.. Po chvíli zbadal, ako k nim prichádzalo auto, ktoré pri nich zastalo, a v tom aute sedel Y. L., ktorý mu povedal, aby nastúpil a šiel s ním, čo povedal aj tým dvom. K nim do auta ešte nastúpila aj N. V.. Šli teda dvomi autami späť do F. Š.M., kde Q. odparkoval jeho auto, presadol si k nim, a potom sa rozišli. Vtedy, keď prišli na miesto, odkiaľ Y. L. odchádzal s tým autom, tak bola tma, nevedel už ale uviesť, či pršalo. O tom aute sa cestou nebavili, on v podstate sedel ticho, oni niečo riešili s N. V., ktorá bola vypovedať na polícii, on sa do toho nezapájal. Potom sa v F. Š. rozišli a už sa s Y. L. nestretol, neskôr sa dozvedel, že ho chytili v C.. S Y. L. nie sú priatelia, poznajú sa, obžalovaný vykonával nejaké práce na dome jeho otca. Ďalej uviedol, že absolútne nevedel, že Marek Stehlík mal v úmysle páchať nejakú trestnú činnosť, na ničom sa spolu vopred nedohodli, on o tom vôbec nevedel. Šiel len v dobrej viere s ním vyzdvihnúť N. V.. Nevedel uviesť, prečo ho do toho zamotal, snáď preto, že mal v minulosti pomer s N. V., nevedel, prečo ho silou mocou do toho zamotával. Úprimne chcel ale povedať, že toho skutku sa nedopustil. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby nevedel uviesť absolútne nič, vtedy bol doma, s odstupom času si zrejme jeho otec už nato nespomenul, ale v tom čase mal byť doma, s to spolu s T. J..
Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že Y. L. mal vždy niečo proti nemu, aj keď prechádzali po ulici, tak sa mu tak arogantne zdravil, ale potom s tým prestal, nejako sa skamarátili cez tie dievčatá. Nevedel uviesť, prečo toto naňho tvrdil, údajne mu bolo sľúbené, že dostane nižší trest, ak do toho namočí aj jeho, resp. si to on myslel, že dostane nejaké úľavy. Preto obžalovaný uviedol aj tých svedkov, ako C., ktorému mal Y. L. povedať, že ho do toho namočí, že to teda robil pre nižší trest a nejaké staré zabudnuté veci. Y. L. ale klame a zavádza, on sa žiadnych skutkov uvedených v obžalobe nedopustil, žiadal aj konfrontáciu so L., ktorá mu ale nebola umožnená.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok F.. E. U., ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že v čase, ktorý je uvedený v obžalobe, boli na návšteve u T. W., na guláš párty, auto zaparkovali dnu, začal sa variť guláš, niečo aj popili, auto nezamkli a nezabezpečili, všetky veci si nechali v aute, teda tie dve tašky, ktoré sú uvedené v obžalobe. Po celý čas si nič podozrivé nevšimol, ani žiadne cudzie osoby. Obžalovaného H. H. nepozná, videl ho na hlavnom pojednávaní prvý krát.
Svedkyňa K.. U. U. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že v noci zo dňa 31.05. na 01.06 boli na návšteve na chalupe u W.. Prišli tam asi o 19.00 hod, deti sa hrali na dvore, a oni boli v altánku. Veci si nechali dnu v aute, ktoré bolo zaparkované vo dvore, asi o okolo 23.00 hod. išli deti spať a chvíľu po nich aj jej manžel. Ona ešte ostala von v altánku s pani W., asi o jednej alebo druhej hodine ráno si šli ľahnúť, predtým si chceli ešte všetko pozamykať. Už keď prišla k ich autu, tak si všimla, že dvere na strane spolujazdca boli len privreté, aj začala hľadať manželovu brašnu, v ktorej mával kľúče od auta, ale nikde ju nenašla, tak isto ani jej kabelku. Povedala si, že keď to už počkalo doteraz, tak to počká do rána, a nechala to tak. Ráno sa pýtala manžela, kde sú kľúče od auta, a vtedy im napadlo, že sa zrejme niečo stalo. Deti začali prezváňať ich mobilné telefónny, ale tie ostali po čase hluché. Manžel zistil, že kľúče od auta mal vo vrecku, tak rýchlo bežali do A., pretože v taške mali aj kľúče od bytu, preto sa báli, či sa niečo horšie nestalo. Cestou volali aj hliadku polície, ktorá s nimi potom vstupovala aj do bytu. Vtedy na chate u pána W. si nevšimla iné osoby, prišiel tam len na chvíľu pán L., ale nič podozrivé si nevšimla, obžalovaného H.U. H. nepoznala, na hlavnom pojednávaní ho videla prvý krát.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že pani U. neokradol a mrzí ho, že ju ťahajú po takýchto záležitostiach.
Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že manželia U. ku nim vtedy prišli na chatu okolo 20.00 hod, robili guláš, niečo sa pojedlo, vypilo. On s pánom U. si šli okolo pol noci ľahnúť spať, pričom ich manželky ostali ešte sedieť v altánku. Za celý čas si nič podozrivé nevšimol. Podľa jeho vedomostí tam páchatelia mali byť okolo 01.00 hod, a to podľa toho, ako sa vypínali mobilné telefóny. Obžalovaného H. H. nepoznal.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že poškodeného neokradol, a je mu ľúto jeho nepríjemností.
Svedkyňa T. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že obžalovaného pozná, je to jej priateľ. Ku skutku pod bodom 1/ obžaloby nevedela nič uviesť, ani jej nikto o tom skutku nič nespomínal. Taktiež sa to týka aj skutku pod bodom 2/ obžaloby, a tiež ani o tom jej nikto nič nespomínal.
Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že podľa jej vedomostí sa obžalovaný v roku 2014 stretával s Y. L., pri jednom stretnutí bola prítomná aj ona. Obžalovaný jej o tejto veci nič nevravel, o tejto trestnej veci sa dozvedela až na výsluchu vo A.. Nevedela presne uviesť, kde sa nachádzal obžalovaný v noci z 31.05.20104 na 01.06.2014, ale bolo dosť možné, že bol doma spolu s ňou, ale nevedela to presne uviesť. Boli ale také obdobia, že strávili spolu niekoľko dní doma u obžalovaného.
Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že dňa 02.02.2014 boli na aute v C., kde bol on, svedkyňa N. V. a Y. L.. Nevedel, že to auto bolo kradnuté. Po návrate z C. asi niekedy 02. alebo 03. júna sa stretol v F. Š. s Y. L. a pýtal sa ho, odkiaľ bolo to auto, na čo mu on povedal, že bolo odniekiaľ zo A.. Pýtal sa ho, že kto s ním preto auto bol, na čo mu on povedal, že nikto, že to spravil sám. Bližšie mu o tom ale nič nevravel. Ku skutku pod bodom 2/ obžaloby nevedel nič uviesť, v tom čase bol ešte vo väzení v C.. O tom skutku mu Y. L. nič nespomínal, o skutku ani nemohol vedieť, ani sa o to nezaujímal, keďže v tom čase bol vo väzení v C., teda to nemal odkiaľ vedieť. O tom aute teda vedel, keďže sa v ňom viezol, takže sa Y. L. pýtal len na to auto.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že je možné, že niečo ohľadne skutkov uvedených v obžalobe spomínal Y. V., vo väzbe rozprával o tom, že mal uznesenie, v ktorom bolo uvedené, že mal byť obvinený aj H. H., a vravel, že H. H. to nebol. Y. L. mu nerozprával o tom, že by niektoré skutky chcel hodiť na obžalovaného. Osobu Y. V. pozná.
Svedok Y. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že skutky uvedené v obžalobe spáchal on, obžalovaný H.U. H. ich s ním nespáchal. Obžalovaný nevedel, že on vtedy išiel spáchať uvedený skutok, ani nevedel, že auto bolo kradnuté, keď ho vtedy vypočúvali na polícii, tak bol úplne mimo. V tom čase bol závislý od drog, potom pri ďalších výpovediach už nebol mimo, ale tie prebiehali tak, že sa ho policajt pýtal, či potvrdzuje svoje predchádzajúce výpovede, že ak nie, že nepôjde na dohodu. Nepamätal si na to, či pri tom prvom skutku bol obžalovaný, ani si nepamätal, kto viedol motorové vozidlo, vtedy bol mimo, aj keď ho vypočúvali, bol vtedy aj na pohotovosti. Je pravda, že uviedol, že potvrdzuje svoje predchádzajúce výpovede, ale tie si ani nepamätal. Nepamätal si ani na osoby, ktoré tam mali byť vtedy prítomné, keď je človek na drogách, tak ide svet strašne rýchlo. Človek, ktorý je závislý od drog, si to nikdy neprizná, až s odstupom času si uvedomí, že drogy sú zlé.
K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že sa chce svedkovi poďakovať, že konečne objasnil, že je nevinný, a je rád, že jeho psychický stav sa zlepšil.
Svedok T. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že ku skutkom uvedeným v obžalobe sa nevedel vyjadriť, nebol pri nich. Rozprával sa akurát o nich s Y. L., s ktorým bol vo väzbe, on sa ho pýtal, že prečo mal zločin, tak mu to vysvetľoval, a on mu hovoril o tých skutkoch, že to spravil sám, že zobral nejaký Opel Zafira a že ho na ňom chytili v C.. To bolo všetko, čo o tom vedel.
Svedok Y. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že sa nevie vyjadriť ku skutkom uvedeným v obžalobe.
Svedok Y.. T. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že v ten deň, zrejme 29.01.2014 v ranných hodinách okolo 07.00 hod., spolu s manželkou a dvomi deťmi vyšli von pred dom, že pôjdu do A.. Zistil, že vedľa domu pod otvoreným prístreškom nestálo jeho motorové vozidlo značky Opel, manželky sa ešte pýtal, či vozidlo nepreparkovala, ale následne zistil, že nemá ani kľúče, tak volal na číslo 158 a nahlásil odcudzenie motorového vozidla. Tiež volal na stálu službu na OO PZ Zvolen, kde mu povedali, že na miesto príde vyšetrovateľ, ale keďže sa menili služby, že to bude chvíľu trvať. Keďže potreboval odviesť deti do A., zobral druhé vozidlo Renault Clio, ktoré je písané na manželku, a na križovatke pod zámkom oproti v pruhu videl vozidlo značky Opel, ktoré vyzeralo presne ak jeho. Ešte zo srandy povedal, že „deti, takého auto sme mali, ale nám ho ukradli“, a keď bolo vozidlo na jeho úrovni, tak zistil, že to skutočne bolo jeho vozidlo, ale neregistroval osoby vo vozidle, ani koľko ich bolo. Registroval len ŠPZ, pretože tá doba, počas ktorej sa ich vozidlá míňali, bola krátka. Kým sa za tým vozidlom otočil, medzi nich sa už pichli ďalšie vozidlá, ďalej ho prenasledoval, dobehol ho na moste ponad R1. Volal na operačné, aby spravili uzáveru A., že vozidlo prenasleduje, ale vzhľadom k tomu, že sa menili hliadky, tak to nebolo hneď možné. Ďalej išiel za vozidlom, šofér ho zrejme zaregistroval a na zjazde na R1-ku vošiel do protismeru a unikal smerom na Ž. W. Q.. Vozidlo ďalej prenasledoval až po F., kde sa mu auto stratilo z dohľadu, a keďže mal v aute deti, ktoré boli rozrušené, tak si povedal, že sa kvôli autu nejdú zabiť, a vrátil sa späť do A.. Vôbec teda neregistroval osoby v odcudzenom vozidle, ani ich počet.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že neregistroval iné sprievodné vozidlo, ktoré by šlo spolu s tým odcudzeným, ani keď išli už smerom na Ž. W. Q., tak žiadne také vozidlo neregistroval, ani žiadne iné nevošlo s tým odcudzeným do protismeru. Potom ho kontaktoval vyšetrovateľ, ktorý mu oznámil, že vozidlo je v C., kde bolo zadržané, čo bolo asi po mesiaci alebo mesiaci a pol. Tým, že je policajt, a má aj známych na polícii v Ž. W. Q., dostal informácie, že podobné vozidlo sa pohybovalo v okolí F. Š. a na ňom mali byť robené ďalšie vlámačky. Pre vozidlo si bol osobne v C., rakúski policajti na tom vozidle nerobili žiadne úkony.
Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje právo nevypovedať, pretože obžalovaný H. H. je jeho bratranec. Podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu svedka Y. V. z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení v podstate vypovedal, že ku skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia nevie nič uviesť, dozvedel sa o nich až pred samotným výsluchom. Od februára 2013 bol vo výkone trestu. S obžalovaným H. H. bol v kontakte od doby, kedy bol vzatý do väzby, pričom sa vo väzbe párkrát stretli, ale nerozprávali sa, pretože on bol odsúdený, a H. bol obvinený. O tom, že bol obvinený z uvedených skutkov, ho H. neinformoval. Ďalej uviedol, že Y. L. pozná, naposledy s ním bol v kontakte asi v roku 2012 alebo 2013, odvtedy s ním nebol v žiadnom kontakte, preto mu ani nehovoril o skutkoch, z ktorých je obvinený H. H.. Vo výkone väzby bol ale v kontakte s Y. V., ktorý mu uviedol, že je stíhaný za krádeže nejakých áut, a že Y. L. chce nejaké skutky hodiť na H. H., a to z dôvodu, že mali nejaké rozpory ešte predtým, ako boli vzatí do väzby, ohľadne nejakej priateľky, ktorej meno a priezvisko ale nevedel uviesť.
Svedok E. H., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že čo sa týka prvého skutku uvedeného v obžalobe, o tom nevedel vôbec nič, vzhľadom na odstup času si už ani nepamätal, či bol vtedy jeho syn doma, alebo nie. V tom čase sa jeho syn kamarátil so A., asi chodil s R. V., ale viac k tomu tiež nevedel uviesť, jemu sa syn ohľadne toho skutku nezdôveril. Čo sa týka druhého skutku, o tom tiež nič nevedel, tiež mu o tom syn nič nehovoril. Ten sa momentálne zdržiava v W., kde už dlhšiu dobu býva a je tam aj zamestnaný.
Svedkyňa N. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že nemá vedomosť o tom, že by sa stali skutky uvedené v obžalobe, vedela, že bol za to Y. L. potrestaný, a to niekedy v roku 2014. Počula o tom len z rozprávania, H. H., Y. L. a ona sú všetci z jedného mesta. Neboli spolu v partii, ale poznajú sa. Pamätala si na to, že auto bolo zadržané v C.. Mala vedomosť o tom, že auto malo byť Y. L., a až potom sa dozvedela, že bolo kradnuté. Vôbec nevedela o tom, kto ho mal ukradnúť, ani nevedela o tom, že by s tým mal niečo spoločné obžalovaný H. H., keďže nebol ani vtedy v C..
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to: listiny týkajúce sa poškodeného Y.. Š. (č.l. 120 - 503), fotokópie týkajúce sa poškodených F.. U., K.. U. E. T. W. (č.l.504 - 576), obžaloba (č.l. 577 - 581), správy na obžalovaného a odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 582 - 586), trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 0T/83/2013 (č.l. 587), rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/200/2014 (č.l. 588 - 589), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 809 - 813), pripojené spisy Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 0T/83/2013 a sp. zn. 1T/200/2014.
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že mal po predchádzajúcej dohode spolu s Y. L. odcudziť motorové vozidlo Opel Zafira, patriace Y.. T. Š., a že opäť spoločne s Y. L. mali odcudziť veci z motorového vozidla Škoda Felicia, patriace F.. E. U. a K.. U. U.. Na úvod súd poznamenáva, že v zmysle § 256 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku nepripustil účasť poškodených na hlavnom pojednávaní, pretože o ich nárokoch na náhradu škody bolo už právoplatne rozhodnuté v inom konaní (konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5T/154/2014, kde boli zo skutkov uvedených v tejto prejednávanej veci uznaný za vinných Y. L. a Y. V., a boli zaviazaní aj k povinnosti nahradiť všetkým poškodeným, ktorí boli pôvodne poškodenými aj v tomto konaní, spôsobenú škodu). V rámci tohto konania ale nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval vinu obžalovaného H. H., teda že by mal spolu s už odsúdenými Y. V. a Y. L. spáchať niektorý zo skutkov uvedených v obžalobe. Obžalovaný vypovedal, že o žiadnej krádeži auta nemal vedomosť, a je aj pravdou, že nebol v odcudzenom aute, keď bolo zadržané v Rakúskej C.. Taktiež nemal vedomosť o odcudzených veciach z vozidla Škoda Felicia, ktoré bolo zaparkované na pozemku patriacemu T. W.. Ani jeden z vypočutých svedkov (Y. V., Y. L., T. W., Y.. T. Š., F.. E. U., K.. U. U., Y. N., N. V., Y. V., E. H.V., T. J.) neuviedli, že by mal obžalovaný niečo spoločné so spáchanými skutkami. Práve naopak, z ich výpovedí vyplynulo, že obžalovaný o skutkoch nevedel, a že Y. L. sa mal vyjadriť, že niektoré skutky chcel hodiť na obžalovaného, kvôli nezhodám z minulosti ohľadne ich priateľky. Svedok Y. L. sa jednoznačne vyjadril, že skutky spáchal on, obžalovaný o nich nevedel, a v čase ich spáchania, ako aj v čase výsluchov na polícii, bol závislý od drog. On, spolu so svedkami Y. V. a N. V., boli aj zadržaní v C. C. s odcudzeným motorovým vozidlom OpelZafira. Za takto zisteného skutkového a právneho stavu, po rozsiahlom dokazovaní, súd dospel k jednoznačnému záveru, že nebolo možné uznať vinu obžalovaného zo spáchania žalovaných trestných činov, práve naopak, súd nemal inú možnosť, ako v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Záverom súd už len poznamenáva, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súd v tomto prípade na základe vykonaného dokazovania, ako za dôsledného rešpektovania zásady in dubioproreo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.
Vzhľadom k tomu, že o nárokoch všetkých poškodených už bolo rozhodnuté v rámci iného trestného konania (sp. zn. 5T/154/2014), a aj vzhľadom k tomu, že súd nepripustil účasť poškodených na hlavnom pojednávaní, súd o škode v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.